Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/20/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. M. O.,

zastúpeného L., proti žalovanému R. B., o zaplatenie 244,25 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2009 sp.zn.

a uzneseniu Okresného súdu Prievidza z 12. augusta 2009 č.k. -19, takto

rozhodol:

z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2009 sp.zn.

a uznesenie Okresného súdu Prievidza z 12. augusta 2009 č.k. 9 Ro 101/2009-

19, a vec vracia Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza uznesením z 12. augusta 2009 č.k. -19 vydaným

vyšším súdnym úradníkom uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia

zaplatil 6,50 € súdny poplatok za vyhotovenie fotokópií podľa pol. č. 20a sadzobníka súdnych

poplatkov s príslušenstvom.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu po tom, ako odvolaniu nevyhovel zákonný

sudca, uznesením z 30. novembra 2009 sp.zn. uznesenie prvostupňového súdu

ako vecne správne v zmysle potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil

poukazom na ustanovenie o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v platnom a účinnom znení. Dospel k záveru, že podľa položky 20a

Sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberá poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich

príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom,

ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým

podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,06 €, najmenej však 6,50 € za podanie,

ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami. V zmysle

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení je správca

konkurznej podstaty priamo oslobodený od súdneho poplatku. Jedná sa o oslobodenie

od súdneho poplatku za konanie o návrhu a v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona aj

za konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Osobné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov sa však nevzťahuje na náklady spojené

s úkonmi súdu, ktoré sú spoplatnené podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, podal na základe

podnetu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol

napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal

na ustanovenie o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, v zmysle ktorého sa súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku

súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu tohto zákona. Podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov poplatníkom je navrhovateľ poplatného úkonu, ak je

podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu

ustanovenie o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, podľa ktorého je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného

predpisu. Nesúhlasil s právnym názorom súdov, že osobné oslobodenie od súdnych poplatkov

sa nevzťahuje na náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré sú spoplatnené podľa položky 20a

Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že odporuje účelu a duchu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom a účinnom znení.

S poukazom na ustanovenie § 1 ods.1 uvedeného zákona je spoplatneným úkonom aj každý

úkon uvedený v časti II. Sadzobníka – poplatky za úkony súdov. Zákon nerozlišuje súdne

poplatky samé o sebe a poplatky uhrádzajúce náklady spojené s úkonmi súdu, ktoré by sa

mali odlišovať od súdnych poplatkov ako takých. Takéto rozdelenie súdnych poplatkov,

ktorým vo svojom rozhodnutí dôvodí odvolací súd, nemá podľa mimoriadneho dovolateľa

oporu v zákone, pretože tento výslovne delí poplatky na súdne poplatky a na poplatok

za výpis z registra trestov. Sadzobník súdnych poplatkov jednotlivé položky súdnych

poplatkov rozdeľuje do dvoch časti : 1/ poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní

(súdne poplatky za konanie), 2/ poplatky za úkony súdu. Aj z tohto členenia Sadzobníka

súdnych poplatkov vyplýva účel a cieľ zákonodarcu upravený v § 1 ods. 1 zákona definujúci

predmet súdnych poplatkov. Preto nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, podľa

ktorého : „správca je osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku. Jedná sa

o oslobodenie od súdneho poplatku za konanie o návrhu, konanie o odvolaní, dovolaní,

obnove konania..“ Tomuto právnemu názoru nesvedčí ani právna úprava § 4 ods. 4 zák.č.

v znení neskorších predpisov. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia

zákona je nutné dospieť k záveru, že zákon upresňuje rozsah oslobodenia od spoplatnenia

úkonov vykonávaných v oslobodených konaniach (§ 4 ods. 1) alebo oslobodených osobách

(§ 4 ods. 2) aj na ďalšie štádiá konania. Mimoriadny dovolateľ preto tvrdil, že v prípade

oslobodenia od poplatkovej povinnosti sa neplatí súdny poplatok za žiaden procesný úkon. Je

nepochybné, že žalobca bol ako správca konkurznej podstaty podľa § 4 ods. 2 zákona

oslobodený od súdneho poplatku a ako taký bol oslobodený od akéhokoľvek poplatku

upraveného v § 1 ods. 1 zákona.

Žalobca a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ l0a ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutia v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ).

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v a tiež tzv. iných

procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada

najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď ), ale aj v konaní

o mimoriadnom dovolaní (viď v spojení s ) bez zreteľa

na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto

veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna takáto vada konania nebola dovolacím súdom

zistená a mimoriadnym dovolateľom ani namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také

vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného

skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade

s príslušnými procesnými ustanoveniami. Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, je potrebné považovať prípad, kedy zistenie skutkového stavu

veci je v rozpore s vetou treťou ; ak súdom neboli vôbec zisťované

rozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci a to

i v prípade, ak ich účastníci nenamietali (netvrdili), avšak súd bol povinný sa nimi zaoberať

z úradnej povinnosti (ex officio). K výskytu tzv. inej vady konania v prejednávanej veci

nedošlo.

K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

že rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. O takýto prípad v danej veci ide.

Zo spisu je zrejmé, že žalobca sa ako správca (podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov) úpadcu K., v tomto konaní

domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 244,25 € s príslušenstvom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že podstata práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany

svojich práv na súde. Tomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať

tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (

v spojení s článkom 51 ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil

súd (súdy) v konaní podľa , pričom toto odstránenie

nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu. Tento účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom

občianskeho súdneho konania vyjadreného v Súčasne tento účel sleduje ochranu

účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými

procesnými pochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až porušenie práva na súdnu

ochranu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje predovšetkým na to, že v zmysle § 4

ods. 2 písm. m/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v platnom a účinnom znení, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného

predpisu.

Vyššie citované ustanovenie

priznáva žalobcovi ako správcovi podľa osobitného predpisu, t.j.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobné oslobodenie

od súdnych poplatkov. Z toho vyplýva, že pokiaľ požíva účastník súdneho konania status

správcu ustanoveného do funkcie podľa nie je toto zákonné oslobodenie

zákonom nijako vecne obmedzené. Ak by malo byť toto oslobodenie správcu nejako vecne

obmedzené, vyjadril by to zákonodarca obdobne ako pri oslobodení obcí a vyšších územných

celkov od súdnych poplatkov v , podľa

ktorého sú od poplatku oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach

verejného a spoločensky prospešného záujmu.

Ústavne súladný výklad zákonov (podľa )

predstavuje neoddeliteľnú súčasť rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá

základnému právu každého na súdnu ochranu podľa

(obdobne napr. ).

Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko

závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany

súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných

predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné

obmedzenie alebo odňatie (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 29. apríla 2010 sp. zn. ).

Z uvedeného vyplýva,, že súdy oboch stupňov nerešpektovali osobné oslobodenie

žalobcu od platenia súdnych poplatkov a predmetné ustanovenie zákona o súdnych

poplatkoch takto zužujúco vykladali. V tomto prípade je podstatné to, že žalobcom je správca

podľa o konkurze a reštrukturalizácii.

So zreteľom na zistenie, že rozhodnutie okresného i krajského súdu nespočívajú

na správnom právnom posúdení veci ( ), Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému

súdu Prievidza na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. augusta 2011

JUDr. Vladimír Magura, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová