Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/80/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v P.,

zastúpenej JUDr. J. L., advokátom v T., proti ţalovaným 1/ Ľ. K., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., 2/ M. S., so sídlom v S., zastúpenému JUDr. G.

O., advokátkou v S.S., o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave zo 6. decembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 6. decembra 2011 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom z 2. decembra 2010 č.k. -118 ţalobu

zamietol. Ďalej ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania vo výške

1 205,31 € k rukám jej právnej zástupkyne, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe

ţalobkyňa v M. S. nevykonávala zbierku riadnym spôsobom. Rovnako pouţitie termínu

detská onkológia ako účelu, na ktorý prispievateľ prispieva, je podľa názoru súdu prvého

stupňa zavádzajúce. Ţalovaná 1/ nadobudla pri vykonávaní zbierky ţalobkyňou svoj

subjektívny názor, ktorý aj uverejnila, čím vyuţila svoje ústavné právo, ktorým je sloboda

prejavu. Súd prvého stupňa bol toho názoru, ţe predmetný článok vzhľadom na zistené

skutočnosti nemohol spôsobiť taký závaţný zásah do povesti ţalobkyne a ţalobkyňou

poţadované zadosťučinenie, či uţ morálne alebo finančné, sa mu javilo ako neprimerané.

Ţalobkyňa mohla reagovať na článok a ozrejmiť čitateľom svoju činnosť, ako aj vyjadriť

svoje subjektívne dojmy na osobu pisateľky. Táto reakcia na článok podľa názoru súdu

2

prvého stupňa bola dostatočným zadosťučinením. Súd prvého stupňa ţalobu na základe

uvedených skutočností v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia s tým, ţe úspešnej ţalovanej 1/ priznal náhradu trov konania.

Náhradu trov konania ţalovanému 2/ nepriznal, keďţe ju ani nepoţadoval.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 6. decembra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň ţalobkyňu zaviazal zaplatiť

ţalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 333,53 € k rukám jej právnej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ţalovanému 2/ náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku

a spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu

skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Uviedol, ţe

pri posudzovaní práva na ochranu osobnosti a rozsahu zásahu do integrity osoby je potrebné

rozlišovať medzi zásahom do ochrany osobnosti a kritikou osoby. Kritiku v zásade nemoţno

povaţovať za zásah do práv chránených ustanovením a nasl. .

Proti takejto oprávnenej kritike nemoţno pouţiť inštitút ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.

tým viac, ak ide o kritiku spoločensky ţiaducu, ku ktorej je aj tlač

oprávnená a povolaná. V preskúmavanej veci moţno, podľa názoru odvolacieho súdu,

hovoriť o oprávnenej kritike ţalobkyne ţalovanou 1/. Nemoţno teda hovoriť o zásahu

do dobrej povesti ţalobkyne ako právnickej osoby. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd tak, ţe ţalovanej 1/ (ako úspešnému účastníkovi) priznal náhradu trov

právneho zastúpenia. Ţalovanému 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu,

ţe si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobkyňa uviedla, ţe ak

podstatná časť jej odvolacích námietok proti správnosti postupu a rozhodnutiam súdu prvého

stupňa spočívala v nedostatočnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania

dokazovania navrhovaného oboma procesnými stranami, tak potom bolo potrebné, aby

odvolací súd z hľadiska preskúmateľnosti správnosti jeho rozhodnutia a z hľadiska

presvedčivosti jeho rozhodnutia zaujal v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia stanovisko

aj k tomu, prečo povaţoval za správne odmietnutie vykonania dokazovania navrhovaného

ţalobkyňou súdom prvého stupňa. Tvrdila, ţe odvolací súd sa napriek jej námietkam

3

o nesprávnosti tohto postupu súdu prvého stupňa týmito vôbec nezaoberal a nepodrobil ich

ţiadnemu preskúmaniu. Ďalej namietala to, ţe jej odvolací súd pred svojím rozhodnutím

nedoručil vyjadrenia ţalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu ţalobkyne proti rozsudku súdu prvého

stupňa a neumoţnil jej tak, aby mohla ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu zaujať k týmto

vyjadreniam stanovisko, ktorého relevantnosť by potom odvolací súd pri rozhodovaní

o odvolaní posúdil. Na záver zhrnula, ţe takýmto postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni

odňatá moţnosť konať pred súdom a takýto postup teda zakladá dovolací dôvod v zmysle

alebo predstavuje inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a na ktorú treba v dovolacom konaní prihliadnuť v zmysle § 242 ods. 1

Ţalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutia súdu prvého

stupňa a odvolacieho sú podľa jej názoru zákonné a netrpia ţiadnymi vadami. Navrhla, aby

dovolací súd dovolanie ţalobkyne odmietol a priznal jej trovy konania vo výške 98,91 €.

Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

a ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z

aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a ich

existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu moţnosti účastníka konania pred súdom konať ( ). Túto

vadu dovolateľka videla v porušení jej práva na spravodlivé súdne konanie (nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutí súdov oboch stupňov, resp. ich nepreskúmateľnosť).

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces; toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie

musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd sa v jeho odôvodnení

nevysporiadal s námietkami ţalobkyne pokiaľ ide o nevykonanie dokazovania súdom prvého

stupňa, ktoré navrhovala ako ţalobkyňa, tak aj ţalovaná 1/. Odvolací súd neuviedol, prečo

povaţoval za správne odmietnutie vykonania dokazovania navrhovaného ţalobkyňou

zo strany súdu prvého stupňa a námietky ţalobkyne v tomto smere nepodrobil ţiadnemu

preskúmaniu. Takýmto postupom odvolací súd zaloţil vadu konania v zmysle ustanovenia

Dovolateľka ďalej namietala vadu konania v zmysle z dôvodu, ţe

jej súd nedoručil vyjadrenia ţalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu na vedomie.

Zásada kontradiktórnosti konania, ktorá síce v našom právnom poriadku výslovne

upravená nie je, no patrí medzi všeobecné zásady občianskeho súdneho konania a je jedným

z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov

konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov, v rámci ktorej „kaţdá strana musí mať zásadne

moţnosť nielen predloţiť dôkazy a argumenty, ktoré povaţuje za nutné pre úspech jej

poţiadaviek, ale musí mať i moţnosť zoznámiť sa s kaţdým dokladom a pripomienkou

predloţenými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie, a vyjadriť sa k nim“ (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mantovanelli proti Francúzsku z 18. marca 1997).

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie vrátane vyjadrenia k odvolaniu účastníkom

konania má za následok vadu konania podľa , pretoţe sa účastníkovi

konania odníma moţnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka

konania.

Dovolací súd zo spisu zistil, ţe ţalobkyňa napadla rozsudok okresného súdu

odvolaním (č.l. 132 a nasl.). Toto odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni

ţalovanej 1/ (č.l. 148), ktorá sa následne podaním z 29. apríla 2011 k odvolaniu ţalobkyne

vyjadrila (č.l. 149 a nasl.). Ako vyplýva zo spisu, toto vyjadrenie ţalovanej 1/ doručené

nebolo.

Vzhľadom na to, ţe predmetné podanie ţalovanej 1/ bolo vyjadrením k odvolaniu

ţalobkyne, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe právo účastníkov konania

na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba tieţ povaţovať za súčasť práva

na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi

konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom

kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčasti práva na spravodlivý proces (mutatis

mutandis , , ).

Hore uvedené vady sú dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie

zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými

vadami, nemôţe byť totiţ povaţované za správne. Na základe uvedeného Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu (§ 243b

ods. 1 ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako aj dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

Za správnosť vyhotovenia : JUDr. Martin Vladik, v.r.

Jarmila Uhlířová predseda senátu