Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-47-2011.pdf
PDF · 88.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/47/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Slovenská ľudová pomoc, o.z., Partizánske, ul. Gen. Svobodu 1069/4, IČO: 37 919 725, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Legerským, Trenčín, Námestie Svätej Anny 15/25 proti odporcom: v 1. rade RNDr. V. F., bytom R., P. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Žilina, Na Priekope 174/13, a v 2. rade Mesto Senica, Senica, Štefánikova 1408/56, IČO: 00 309 974, zastúpené advokátkou JUDr. Gabrielou Olejárovou, Senica, Krátka 160/7, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/110/2010-118 zo dňa 2. decembra 2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 333,53 eur k rukám právnej zástupkyne odporkyne v 1. rade do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 1.205,31 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne, odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že odporkyňa v 1. rade uverejnila v mesačníku X. R. č. X/XXXX, ktorého vydavateľom je odporca v 2. rade, článok pod názvom „Nie na detskú onkológiu!“ V článku vyjadrila svoj názor a skúsenosť s vykonávaním zbierky navrhovateľom v Meste Senica. Navrhovateľ sa cítil týmto článkom dotknutý a uverejnil svoju reakciu v tom istom mesačníku v čísle 8/2009. Žalobou sa domáhal jednak morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ prostredníctvom aktivistov vykonával finančnú zbierku formou výberu peňazí do pokladničiek na konkrétny účel, a to detskú onkológiu. Rozpor medzi účastníkmi konania vznikol pri chápaní pojmu detskej onkológie. Žalobca poukazoval finančné prostriedky priamo detským onkologickým pacientom, resp. ich rodičom. Tvrdenia odporkyne v 1. rade v uverejnenom článku preto považoval za nepravdivé. Odporkyňa v 1. rade zo svojej osobnej skúsenosti pri liečení jej onkologicky chorého syna zistila, že peniaze nedostáva Detská onkológia Fakultnej nemocnice L.. Navrhovateľ sám vyjadril svoju zlú skúsenosť s rôznymi inštitúciami, preto sa rozhodol pomôcť konkrétnym chorým pacientom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
a právnom zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že i keď navrhovateľ vyvíja činnosť, ktorej cieľom je pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú, verejnú zbierku nevykonával riadnym spôsobom a v medziach stanovených rozhodnutím Ministerstva vnútra SR o povolení verejnej zbierky. Na tieto skutočnosti bol viackrát upozornený Ministerstvom vnútra SR v priebehu posledných troch rokov. Navrhovateľ neodstránil nedostatok najmä v tom smere, že peniaze mali byť žiadateľom poskytované bezhotovostne na ich peňažné účty, išlo o úhradu platieb, ktoré nesúvisia so zbierkou, napríklad nájomné. Významná je skutočnosť, že navrhovateľ mal povolenie na vykonávanie zbierky len predajom pohľadníc a žiadnou inou formou. Je zrejmé, že navrhovateľ v meste Senica nevykonával zbierku riadnym spôsobom, tiež použitie termínu detská onkológia ako účelu, na ktorý prispievateľ prispieva, je podľa názoru súdu zavádzajúce. Odporkyňa v 1. rade nadobudla pri vykonávaní zbierky navrhovateľom svoj subjektívny názor, ktorý aj uverejnila a využila svoje ústavné právo, ktorým je sloboda prejavu. Tento článok vzhľadom na zistené skutočnosti nemohol spôsobiť taký závažný zásah do povesti navrhovateľa a navrhovateľom požadované zadosťučinenie či už morálne alebo finančné sa javí ako neprimerané. Navrhovateľ mohol reagovať na článok a ozrejmiť čitateľom svoju činnosť, ako aj vyjadriť svoje subjektívne dojmy na osobu pisateľky. Táto reakcia na článok podľa názoru súdu prvého stupňa bola dostatočným zadosťučinením. Návrh na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol. Úspešnej odporkyni v 1. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania odporcovi v 2. rade súd nepriznal, pretože si ich nežiadal.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ. Navrhoval, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a aby na základe § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a nezákonný a prinajmenšom celkom predčasný, vydaný bez zistenia základných skutočností potrebných pre správne a objektívne posúdenie uplatneného nároku žalobcu. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha na základe ustanovení § 19b ods. 2 a 3 OZ ochrany dobrej povesti právnickej osoby z dôvodu, že článkom, ktorého autorom je odporkyňa v 1. rade, ktorý bol uverejnený v informačnom mesačníku mesta Senica, došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Skutočnosti uvedené o navrhovateľovi v tomto článku sú nepravdivé a objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti navrhovateľa. Keďže ide o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, treba na posúdenie dôvodnosti návrhu primerane aplikovať kritériá a predpoklady pre poskytnutie ochrany chráneným záujmom fyzickej osoby, obsiahnuté v ustanoveniach § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Bolo potrebné pre správne a objektívne rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa posúdiť, či sú splnené základné predpoklady úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti. Vychádzajúc zo základných kritérií pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné, aby súd prvého stupňa na prvom mieste vyriešil otázku, či zverejnením článku nedošlo k neoprávnenému zásahu, teda či skutočnosti uvedené v tomto článku boli pravdivé alebo nie. Ak by pravdivosť skutočností uvedených v článku nebola preukázaná, a preto by bolo tento článok potrebné považovať za neoprávnený zásah do dobrej povesti navrhovateľa, súd prvého stupňa mal vyriešiť otázku, či tento zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť chránené práva navrhovateľa. Navrhovateľ chcel podrobnými listinnými dôkazmi preukázať, že vyzbierané peňažné prostriedky boli použité pre detských onkologických pacientov, teda na detskú onkológiu, formou príspevkov pre rodiny s takýmito pacientmi, a to na úhradu cestovných nákladov na ošetrenie v zdravotníckych zariadeniach, nákladov na lieky a zdravotné pomôcky, ako aj ďalších nákladov, na ktoré rodiny s takto chorými deťmi z dôvodu nemožnosti výkonu pracovnej činnosti v súvislosti so sústavnou opaterou pacienta alebo z dôvodu zvýšených výdavkov v súvislosti s týmto ochorením nemali dostatok prostriedkov. Súd prvého stupňa však takéto dokazovanie nepripustil. Ústavou zaručená sloboda prejavu neoprávňuje ešte odporkyňu v 1. rade na zverejňovanie nepravdivých údajov o osobe navrhovateľa, pokiaľ tak odporkyňa v 1. rade urobila, je povinná niesť následky takéhoto konania. S uplatneným nárokom navrhovateľa nesúvisí, že na uvedený článok v rámci jeho práva na odpoveď podľa osobitného predpisu reagoval. Takýmto spôsobom rozhodne nemohlo dôjsť k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa ako právnickej osoby vyvolaný zverejnením nepravdivých informácií o osobe navrhovateľa.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade.
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok pokladá za vecne správny. Súd náležite zistil skutkový stav a tento aj správne posúdil po právnej stránke. Vykonané dokazovanie v tejto veci je úplné a s dôvodmi súdu, uvedenými v odôvodnení rozsudku, sa plne stotožňuje.
Odporkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zákonom predpísaným spôsobom vyhodnotil skutkový stav a zaujal zákonom zodpovedajúce právne stanovisko. Dôvody rozhodnutia sú úplné a správne. Po vyriešení základnej otázky prebiehajúceho sporu v neprospech navrhovateľa bolo nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv navrhovateľa, nie je dôvodom úspešnosti navrhovateľa v odvolacom konaní. Napadnuté rozhodnutie nejaví žiadne náznaky nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti. Odporkyňa v 1. rade poukazovala na čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, zaoberajúceho sa slobodou prejavu a práva na informácie. Ďalej poukazovala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 z 05.01.2001, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Sankcionovať fyzickú osobu za využitie jej ústavou priznaného práva je z ústavného hľadiska neudržateľné. Súd prvého stupňa našiel spravodlivú rovnováhu pri kolízii priznaných práv a v súlade s princípmi právneho demokratického štátu dal prednosť základnému právu
- právu na slobodu prejavu. Odporkyňa v 1. rade navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Okrem práv spätých s ochranou osobnosti Ústava SR zaručuje i iné základné práva a slobody, napríklad právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46-50) a slobodu prejavu (čl. 26). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. Znamená to teda, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva a vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol hranice primeranosti.
Pri posudzovaní práva na ochranu osobnosti a rozsahu zásahu do integrity osoby je potrebné rozlišovať medzi zásahom do ochrany osobnosti a kritikou osoby.
Určiť pravidlá pre výkon práva kritiky je zložitá záležitosť. Všeobecne však možno uviesť, že ak má ísť o kritiku prípustnú alebo oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych či pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Konkrétnosť kritiky znamená, že je založená na konkrétnych skutočnostiach
bez vyvodzovania všeobecných záverov. Kritiku v zásade nemožno považovať za zásah do práv chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ.
Od nepravdivej, pravdu skresľujúcej a neoprávnenej kritiky treba v konaní o poskytnutie ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. dôsledne odlišovať kritiku oprávnenú, vychádzajúcu z pravdivých skutočností a z hodnotenia skutkového stavu ustáleného v konaní na základe vykonaného dokazovania. Proti takejto oprávnenej kritike nemožno použiť inštitút ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč.zák. tým viac, ak ide o kritiku spoločensky žiaducu, ku ktorej je aj tlač oprávnená a povolaná.
Podľa ustan. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby.
V preskúmavanom prípade možno hovoriť o oprávnenej kritike navrhovateľa odporkyňou v 1. rade. Nemožno teda hovoriť o zásahu do dobrej povesti navrhovateľa ako právnickej osoby.
Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi - odporkyni v 1. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, jeden krát paušál a DPH. Odporkyni v 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.