Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-11-2021.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 83 104 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: v 1. rade N. Q., T.. XX.X.XXXX, v 2. rade R. Q., T.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom Ž. XX/XX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 1.679,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2021 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.679,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2006 bola medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovanými uzavretá zmluva o úvere č. 4019712321, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver zo strany pôvodného veriteľa vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver v splátkach, s lehotou splatnosti dohodnutou v zmluve. Nakoľko žalovaní nevrátili poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dohodnutých splátok, pôvodný veriteľ po márnom uplynutí lehoty na plnenie, vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.9.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015 uzavretej medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom. Ďalej tvrdil, že žalobca ako nový veriteľ sa na základe komunikácie so žalovanými dohodli na zániku záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu a na jeho nahradení novým záväzkom, ktorý zároveň žalobca umožnil žalovaným splácať v mesačných splátkach zohľadňujúcich ich majetkové pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené bola dňa 20.3.2014 medzi žalobcom a žalovanými uzavretá Dohoda o privatívnej novácií, uzatvorená v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka. V nej sa žalobca a žalovaní dohodli na zániku záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovanými v celom rozsahu, pričom tento záväzok nahradili novým záväzkom vo výške 1.679,04 eur ako i na novom rozpise mesačných splátok. Tvrdil, tiež, že v zmysle dojednaní Dohody žalovaní zobrali na vedomie, že záväzok je v celom rozsahu splatný ku dňu uzatvorenia predmetnej Dohody, pričom sa žalobca ako veriteľ pohľadávky zaviazal, že svoje právo na uplatnenie nároku na príslušnom súde nevyužije do tej doby, pokiaľ žalovaní budú svoj záväzok riadne hradiť, a to aspoň vo výške minimálnych dohodnutých splátok v sume 50,- eur. Nakoľko zo strany žalovaných došlo k porušeniu záväzku dlh hradiť, žalobca si nárok plynúci zo splatného záväzku uplatnil prostredníctvom žaloby. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadne splátky. Preto si žalobou voči žalovaným
uplatnil pohľadávku, ktorej právnym základom je Dohoda o privatívnej novácii uzatvorená v súlade s ustanovením § 516 ods. 1 v spojení s ustanovením § 570 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
2. Žalovaní sa k žalobe, ktorá im bola riadne doručená dňa 26.11.2021, nevyjadrili a nepoužili žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili strany sporu, ktoré svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd preto postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pojednával v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, zmluvou o spotrebnom úvere, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, Dohodou o novácii zo dňa 20.3.2014 s plánom splátok, Výzvou na zaplatenie zo dňa 21.7.2017, na zaplatenie, vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 12.10.2018, Výzvou na zaplatenie, vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 12.10.2018 s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 30.5.2006 súd zistil, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovaným spotrebný úver vo výške 100.000,-SK (3.319,39 eur), v lehote splatnosti 60 mesiacov, s výškou splátky 2.437,19 SK, s úrokovou sadzbou 12,9 %, s tým, že dátum prvej splátky bol 30.6.2006 a dátum poslednej splátky 30.5.2011.
6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 25.9.2013 medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105 (ďalej len „BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.“) ako postupníkom vyplýva, že ňou mali byť v zmysle čl. 2 bod 2.3 zmluvy postúpené pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, a to so všetkým príslušenstvom. Označenú prílohu identifikujúcu, či predmetom postúpenia bola konkrétna pohľadávka voči žalovaným žalobca nepreukázal.
7. Z Dohody o novácii z 20.3.2014 bolo zistené, že žalovaní uzavreli so Všeobecnou úverovou bankou a.s. Zmluvu o úvere č. 000962311240506, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali splatiť v splátkach a v lehotách stanovených zmluvou a jej prílohami. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. došlo dňa 25.9.2013 k postúpeniu uvedenej pohľadávky voči žalovaným v celom rozsahu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., čím táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv VÚB, a.s. Podľa čl. II bod 2.2 označenej dohody, pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 000962311240506 zanikla ku dňu účinnosti tejto dohody a bola nahradená novou pohľadávkou spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. vo výške 1.679,04 eur, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť spôsobom uvedeným v bode 3.2 dohody, s tým, že v prípade, ak by sa žalovaní dostali do omeškania s plnením tohto nového dlhu, zaviazali sa zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z neuspokojenej časti dlhu až do jeho zaplatenia. V bode 3.2 označenej dohody žalovaní zobrali na vedomie, že nový dlh vo výške 1.679,04 eur s príslušenstvom je ku dňu 20.3.2014 splatný v celom rozsahu, no v prípade ak budú žalovaní svoj dlh plniť čiastočnými splátkami najmenej po 50,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola dohoda uzatvorená, spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. sa zaviazala neuplatniť právo vymáhať svoj nárok podľa bodu 2.2 tejto dohody súdnou cestou, pričom tento záväzok spoločnosti mal zaniknúť, pokiaľ žalovaní nebudú svoj dlh čiastočne plniť. V zmysle bodu 5.2 dohody, táto nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma účastníkmi (t.j. 20.3.2014).
8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 14.12.2015 medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 (ďalej len „BENCONT COLLECTION, a.s.“) ako postupníkom vyplýva, že ňou mali byť v zmysle čl. I zmluvy postúpené pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 „Zoznam postupovaných pohľadávok“, a to so všetkým príslušenstvom. Ani v tomto prípade označenú prílohu identifikujúcu, či predmetom postúpenia bola konkrétna pohľadávka voči žalovaným žalobca nepreukázal.
9. Z Výzvy na zaplatenie zo dňa 21.7.2017 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 1.850,- eur, s tým, že ak v lehote 15 dní nedôjde k úhrade dlžných splátok dôjde k zosplatneniu celého úveru žalobcom.
10. Z Výzvy na zaplatenie, vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 12.10.2018 vyplýva, že žalobca oznámil žalovaným, že dňa 12.10.2018 sa záväzok stal predčasne splatným a zároveň ich vyzval na úhradu sumy 2.445,88 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.679,04 eur a úrok 766,84 eur. Táto výzva bola obom žalovaným doručená dňa 19.10.2018.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
14. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 570 ods. 1 a 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
22. Podľa § 571 ods. 1 OZ, doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
23. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Podľa § 54a OZ v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa OZ v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
27. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Súd je povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo/76/2007, podľa ktorého sa aktívnou vecnou legitimáciou rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Posúdením skutkových okolností prípadu na základe žalobcom navrhnutých dôkazov súd v prvom rade konštatuje, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní, nakoľko nepreukázal, že zmluvami o postúpení pohľadávok, ktorých predmetom malo byť postúpenie pohľadávky voči žalovaným sa stal skutočne jej veriteľom. Totiž ani v jednej z týchto zmlúv nie je predmet postúpenia, t. j. pohľadávka, ktorá má byť predmetom postúpenia nezameniteľne identifikovaná a na jej identifikáciu žalobca nepriložil k žiadnej z týchto zmlúv prílohy osvedčujúce postúpenie pohľadávky, z ktorej vyvodzuje právo na zaplatenie žalovanej sumy. Pokiaľ žalobca nepripojil kompletné zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorých vyvodzuje svoj uplatnený nárok, nepostupoval v súlade so svojou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z § 132 ods. 3 CSP, podľa ktorej je náležitosťou žaloby pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Keďže žalobca listinnými dôkazmi, ktoré mohol k svojej žalobe pripojiť nepreukázal, že k postúpeniu konkrétnej pohľadávky voči žalovaným skutočne došlo, nebolo možné bez ďalšieho žalobcovi nároku priznať súdnu ochranu.
28. Ak by aj zo strany žalobcu došlo k preukázaniu skutočného postúpenia pohľadávky voči žalovaným, súd by na základe tvrdených skutkových okolností a predložených dôkazov nemohol žalovaných
zaviazať na zaplatenie žalobcom uplatneného nároku vzhľadom na premlčanie uplatnenej pohľadávky, na ktoré súd v spotrebiteľských veciach prihliada z úradnej povinnosti zmysle §54a OZ v spojení s § 879v OZ. Túto povinnosť súdu jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z.z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS11/2016-60, zo 7.2.2018. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 OZ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
29. Súd je toho názoru, že vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je vzťahom spotrebiteľským, pretože je založený zmluvou o úvere medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanými podliehajúcou okrem § 497 Obchodného zákonníka aj právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. vychádzal súd zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby - nepodnikatelia, a teda majú v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Na tomto závere nič nemení ani tvrdená zmena v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky na inú právnickú osobu a ani eventuálna novácia záväzku dohodou z 20.3.2014, ktorá nemá vplyv na zmenu charakteru tohto vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, pretože z dohody o novácii zreteľne vyplýva právny dôvod (kauza) existencie záväzku žalovaných, ktorým aj po vzniku nového záväzku zostal žalobcom tvrdený dlh z úverovej zmluvy. Je nutné poukázať na to, že nielen pôvodný - veriteľ, VÚB, a.s., ale aj jej právny nástupca, ktorý so žalovanými uzavrel dohodu o novácii, spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., vystupovala v právnom vzťahu so žalovanými ako podnikateľ, vykonávajúci svoju podnikateľskú činnosť. V zmysle doložených zmlúv o prevode pohľadávok sa mala táto spoločnosť stať veriteľom skupiny pohľadávok pôvodným veriteľom, ktorých bol bankový subjekt.
30. Podľa bodu 3.2 dohody o novácii dlh žalovaných vo výške 1.679,04 eur bol ku dňu uzavretia tejto dohody, t.j. k 20.3.2014 splatný a mal byť splatený v maximálne 39-ich splátkach po 50,- eur mesačne a v 1-nej splátke vo výške 25,62 eur, teda najneskôr do 15.7.2017. Potom pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 12.10.2021, nepochybne od splatnosti dlhu musela uplynúť premlčacia lehota určená § 101 OZ, ktorý na premlčanie občianskoprávnych (spotrebiteľských) záväzkov normuje trojročnú premlčaciu lehotu plynúcu odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle dohody o splatnosti dlhu a o jeho splácaní (body 2.1 a 2.3 dohody) tak mohol žalobca svoje právo na súde prvýkrát uplatniť 16.4.2014, kedy bolo zrejmé, že žalovaní nezaplatili ani prvú splátku dohodnutého dlhu v dohodou stanovenom termíne. Z obsahu označenej dohody je pritom nepochybné, že žalovaní mali uznať čo do dôvodu a výšky len zaniknutý dlh zo zmluvy o úvere, nie však nováciou vzniknutý nový dlh, ktorý v tomto konaní vymáhal žalobca, preto k predĺženiu premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods.1 OZ tohto záväzku dôjsť nemohlo. Záver o premlčaní žalovaného nároku tak má za následok jeho oslabenie v tom zmysle, že uplatnené právo založené spotrebiteľskou zmluvou nemožno od žalovaných vymáhať. Súd tak žalobu bez ďalšieho dokazovania v celosti zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní síce boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, však žiadne trovy konania im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.