Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-27-2022.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovaným 1/ N. Q., T.. XX.X.XXXX Z. X/ R. Q.B., T.. XX.X.XXXX, B. U. H. D. S., Ž. XX/XX, o zaplatenie 1.679,04 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 1Csp/11/2021-63 zo dňa 20. januára 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví žalobu zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia 1.679,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2006 uzavrel pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. so žalovanými Zmluvu o úvere č. 4019712321 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej žalovaným poskytol úver vo výške 3.319,39 eura. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom prostredníctvom zmluvne dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaní však úver nesplácali riadne a včas v dôsledku čoho pôvodný veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávku žalobca nadobudol od pôvodného veriteľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 25.9.2013 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako postupcom, a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom a následnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 14.12.2015 uzavretej medzi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ako postupcom a BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom. Žalobca ako nový veriteľ so žalovanými dňa 20.3.2014 uzavrel Dohodu o privátnej novácii, v zmysle ktorej sa dohodli na zániku záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu a na jeho nahradení novým záväzkom vo výške 1.679,04 eura, ktorý umožnil žalobca žalovaným splácať v mesačných splátkach po 50 eur, s tým, že žalobca sa zaviazal, že svoje právo na uplatnenie nároku na súde nevyužije do tej doby, pokiaľ žalovaní budú svoj záväzok riadne splácať. Žalovaní však do podania žaloby neuhradili žiadne splátky, preto žalobca pristúpil k uplatneniu svojho nároku súdnou cestou. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a v konaní ostali nečinní.
3. Vec posúdiac podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1 a 2, § 101, §
103, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1, § 570 ods. 1 a 2, § 571 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Posúdením skutkových okolností prípadu na základe žalobcom navrhnutých dôkazov súd skonštatoval, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nepreukázal, keďže nepreukázal, že na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorých predmetom malo byť postúpenie pohľadávky voči žalovaným, sa skutočne stal veriteľom tejto pohľadávky. Poukázal na to, že ani v jednej z týchto zmlúv nie je špecifikovaný predmet postúpenia a žalobca na identifikáciu pohľadávky, ktorá mala byť predmetom postúpenia, nepriložil prílohy osvedčujúce postúpenie pohľadávky, z ktorej svoje právo vyvodzuje. Súd tak nemal za preukázané, že žalobca sa skutočne stal veriteľom žalobou uplatnenej pohľadávky, a teda ani to, že mu svedčí aktívne vecná legitimácia v tomto spore. Súd však zároveň podotkol, že aj keby žalobca preukázal postúpenie uplatňovanej pohľadávky, nemohol by žalobou uplatnený nárok priznať v dôsledku jeho premlčania, na ktoré súd v spotrebiteľských veciach v súlade s § 54a OZ prihliada ex offo (z úradnej povinnosti). Zastával názor, že vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je vzťahom spotrebiteľským, pretože je založený zmluvou o úvere medzi pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanými, podliehajúcou okrem § 497 Obchodného zákonníka aj právnemu režimu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na tomto závere nič nemení ani tvrdená zmena v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky na inú právnickú osobu a ani eventuálna novácia záväzku dohodou z 20.3.2014, ktorá nemá vplyv na zmenu charakteru tohto vzťahu, ako vzťahu spotrebiteľského, pretože z dohody o novácii jasne vyplýva právny dôvod (kauza) existencie záväzku žalovaných, ktorým aj po vzniku nového záväzku zostal žalobcom tvrdený dlh z úverovej zmluvy. Zdôraznil, že nielen pôvodný veriteľ, VÚB, a.s., ale aj jeho právny nástupca, ktorý so žalovanými uzavrel dohodu o privátnej novácii, vystupovali v právnom vzťahu so žalovanými ako podnikatelia, vykonávajúci svoju podnikateľskú činnosť. Uzavrel, že pokiaľ podľa bodu 3.2 dohody o novácii bol nový záväzok žalovaných splatný ku dňu uzavretia tejto dohody, t.j. k 20.3.2014, a mal byť splatený maximálne 39 splátkami, teda do 15.7.2017, a žalobca podal žalobu na súd až dňa 12.10.2021, nepochybne došlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní síce úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol v dôsledku premlčania nároku a mal za to, že súd dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového ako i právneho stavu. Zastával názor, že dohodou o novácii záväzku žalovaní uznali čo do dôvodu a výšky aj novovzniknutý záväzok, z ktorého dôvodu došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov od uznania, pričom si žalobca uplatnil svoj nárok včas. Trval na tom, že žalobou uplatnený nárok nemôže byť premlčaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní sa odvolaniu nevyjadrili a v odvolacom konaní ostali nečinní.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ f/, a h/ CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 CSP).
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. apríla 2022 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
8. Žalobca odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.
10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd
prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
14. Dôvody rozsudku sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Svojimi odvolacími námietkami urobil žalobca predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby v dôsledku premlčania nároku. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nezamietol žalobu len kvôli premlčaniu nároku, keďže otázku premlčania riešil až dodatočne. Hlavným a tým najdôležitejším dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie súdu, že žalobca vo veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nepreukázal, že na základe ním predložených zmlúv o postúpení pohľadávok sa skutočne stal veriteľom pohľadávky voči žalovaným, z ktorej nárok si uplatnil žalobou. Otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu riešil súd ako prvú, keďže jej preskúmavanie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd je povinný ju skúmať aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. V prípade nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, a teda absencie hmotnoprávneho postavenia, z ktorého nárok žalobcu vyplýva, žalobcovi nesvedčí procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
17. Žalobca svoj nárok odvodzoval zo záväzku žalovaných založeného zmluvou o úvere uzavretou medzi pôvodným veriteľom a žalovanými, pričom on mal pohľadávku nadobudnúť na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. V konaní pred súdom prvej inštancie predmetné zmluvy síce predložil, tieto však neobsahovali jednoznačnú a presnú identifikáciu postupovanej pohľadávky a žalobca spolu so zmluvami nepredložil žiadnu prílohu ani inú listinu, ktorá by identifikáciu postupovanej pohľadávky obsahovala.
18. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 OZ a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku tohto postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa, ako postupcu, na nového nadobúdateľa, ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník.
19. Občiansky zákonník nepoužíva pojem „zmluva o postúpení pohľadávky“. V § 524 ods. 1 OZ bez ďalšieho ustanovuje, že veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inému. Nejde teda o nominátny kontrakt. Zmluva o postúpení pohľadávky musí byť uzavretá písomne. Opomenutie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods. 1). O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy a o jej zmene platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Samotné označenie zmluvy účastníkmi nie je záväzné; rozhodujúcim je jej obsah. Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 OZ a nasl. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska označenia zmluvných strán a jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Zmluva musí byť tiež opatrená podpismi zmluvných strán, ako potvrdením vyjadrenia vôle účastníkov previesť pohľadávku z postupcu na postupníka. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je obligatórne písomná, určitosť prejavu vôle musí vyplývať priamo z textu listiny. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku. Ďalšou podmienku je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. V zásade sa nevyžaduje uvedenie konkrétnej hodnoty alebo výšky postupovanej pohľadávky, pokiaľ sú postačujúce iné identifikačné údaje. Rovnako nie je nevyhnutné označiť právny dôvod vzniku pohľadávky. Pohľadávka môže byť v zmluve definovaná aj sprostredkovaným odkazom, napríklad na
číslo faktúry alebo právny vzťah z ktorého vznikla. Nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
20. Keďže žalobca nepreukázal, že sa skutočne stal veriteľom pohľadávky, z ktorej nárok si uplatňuje v tomto konaní, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore, preto súd prvej inštancie správne rozhodol ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky žalobcu ohľadom nepremlčania žalobou uplatneného nároku sú potom irelevantné, nakoľko žalobca si pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemôže ním tvrdený nárok uplatňovať v súdnom konaní. Vyriešenie otázky premlčania resp. nepremlčania nároku potom nie je pre rozhodnutie vo veci podstatné, nakoľko odpoveď na túto otázku by nemala vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nebola by spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku, preto sa touto námietkou odvolací súd ďalej nezaoberal.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným žiadne preukázateľne vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).