Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/19/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci žalobcov: 1/ Z. T. D. č. X., T. a 2/ M. T., bytom D. č.X., T., obaja zastúpení

Mgr. S., advokátom so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna

poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí žalovanej

o úrazových dávkach, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19.

januára 2012, č.k. -99, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 19.januára 2012, č.k. -99, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiam žalovanej

zo 4. februára 2011 č. 10705-8/2011-BA, č. 10922-2/2011-BA a č. 10917-3/2011-BA

a žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím č.10705-8/2011-BA žalovaná

zamietla odvolanie žalobkyne 1/ a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky

Trnava číslo 21889-46/2010-TT z 22.11.2010, ktorým žalobkyni 1/ nepriznala náhradu

nákladov spojených s pohrebom M.M. z dôvodu, že jeho úraz nebol zamestnávateľom uznaný

za pracovný úraz. Rozhodnutím č. 10922-2/2011-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne

1/ a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo 21889-45/2010-TT z

22. novembra 2010, ktorým žalobkyni 1/ nepriznala jednorazové odškodnenie smrti jej

manžela M.M. z dôvodu, že jeho úraz nebol zamestnávateľom uznaný za pracovný úraz.

Rozhodnutím č. 10917-3/2011-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne 1/ a potvrdila

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava číslo 21889-44/2010-TT z 22. novembra

2010, ktorým žalobcovi 2/ nepriznala jednorazové odškodnenie smrti jeho otca M.M.

z dôvodu, že jeho úraz nebol zamestnávateľom uznaný za pracovný úraz. Žalovaná

v rozhodnutiach poukázala na to, že zamestnávateľ neuznal úmrtie M.M. za úmrtie

v súvislosti s pracovným úrazom. V správnom konaní boli žalobcovia poučení, že Sociálna

poisťovňa nie je oprávnená rozhodnúť, či k úmrtiu došlo v dôsledku pracovného úrazu a že ak

takú skutočnosť jeho zamestnávateľ popiera, je potrebné podať žalobu na súd o určenie, že

k úmrtiu M.M. došlo v dôsledku pracovného úrazu. Napriek takému poučeniu žalobcovia

žalovanej oznámili, že takú žalobu, nepodali a nepodajú. Žalovaná rozhodnutia pobočky

potvrdila, keďže zamestnávateľ neuznal úraz (srdcový infarkt) M.M. za pracovný úraz

a Sociálna poisťovňa nemá právomoc rozhodnúť, že úraz zamestnanca je pracovným úrazom.

Krajský súd poukázal na to, že rozhodovanie o tom, či poškodenie zdravia, resp. smrť

zamestnanca na pracovisku vznikla v dôsledku pracovného úrazu, prislúcha na základe žaloby

podľa v zmysle jedine súdu, a to v prvom stupni okresnému

súdu, ktorý má právomoc posudzovať túto otázku a vykonať potrebné dokazovanie.

Žalobcovia pochybili, keď nerešpektovali poučenie už prvostupňového správneho orgánu

a nepredložili mu rozhodnutie súdu, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že k úmrtiu došlo

v dôsledku pracovného úrazu. Správny orgán pritom nemal vecnú legitimáciu na podanie

takej určovacej žaloby. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba proti

všetkým trom rozhodnutiam žalovanej nie je dôvodná.

Rozsudok krajského súdu napadli žalobcovia 1/ a 2/ včas podaným odvolaním.

Namietli, že žalovaná mala k dispozícii pitevný protokol i znalecký posudok, ktorí predložili

žalobcovia v správnom konaní a spochybňuje, že k úmrtiu M.M. došlo v dôsledku pracovného

úrazu. Na pojednávaní krajského súdu však pripustila, že prípadoch, kedy je zodpovednosť

zamestnávateľa zrejmá, nie je viazaná názorom zamestnávateľa. Podľa žalobcov tvrdenie, že

žalobkyňa prvostupňovému správnemu orgánu oznámila, že podá na príslušnom súde žalobu

o určenie, je nepravdivé a nie je zrejmé, z čoho krajský súd čerpal takú informáciu. Ak

Sociálna poisťovňa považovala predmetnú otázku za predbežnú, mala o tom vydať

rozhodnutie, čo neurobila. Krajský súd v Trnave vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej a nie

toho, či išlo alebo nie o pracovný úraz. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia žalovanej zrušil a veci jej vrátil na

ďalšie konanie a aby žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom náhradu trov konania.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

potvrdil ako vecne správny. Poukázala na to, že k úmrtiu M.M. došlo z dôvodu silného

infarktu a zamestnávateľ na základe súdno-lekárskej prehliadky a pitvy neregistroval úraz ako

pracovný. I keď Inšpektorát práce zistil u zamestnávateľa porušenie viacerých

bezpečnostných predpisov, z jeho podkladov nevyplýva, že by úmrtie prešetroval ako úraz

pracovný. Ani inšpektorát práce ani Sociálna poisťovňa nie sú oprávnené určiť, že úraz je

pracovným úrazom. Táto právomoc patrí výlučne súdu. Napriek tomu Sociálna poisťovňa

skúmala, či k úmrtiu došlo v dôsledku pracovného úrazu. Pokiaľ žalobcovia poukazovali

na znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz č. 18.2010 z 21. marca

2010 v správnom konaní, tento je nejednoznačný a žalovaná vzhľadom na výsledky pitvy

mala za to, že infarkt myokardu nenapĺňal znaky pracovného úrazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

v rozsahu žaloby a v medziach odvolania bez pojednávania v súlade s

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej vo veci

nárokov na jednorazové odškodnenie a náhradu nákladov spojených s pohrebom.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či M. T. zomrel v dôsledku pracovného úrazu.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia,

právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia,

financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia

a konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 1).

Sociálne poistenie podľa Z.z je úrazové poistenie

ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,

služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ ( )

Podľa poškodený na účely poskytovania úrazových

dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2,

ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa manžel, manželka a nezaopatrené dieťa

poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú

nárok na jednorazové odškodnenie.

Podľa , ak poškodený zomrel v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené

s pohrebom, nárok na ich náhradu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon o sociálnom poistení upravuje len

poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a nárok

na úrazové dávky z takého poistenia. Zo žiadneho ustanovenia , však

nevyplýva oprávnenie Sociálnej poisťovne rozhodovať o tom, či úraz bol pracovným úrazom.

Podľa (), ak u zamestnanca došlo

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho

smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého

bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú smrťou

následkom pracovného úrazu, má zamestnávateľ.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

( ).

Ako je vyššie uvedené, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať o tom, či úraz

je úrazom pracovným, resp. či k úmrtiu zamestnanca došlo v dôsledku pracovného úrazu.

Spor o určenie, či k úmrtiu zamestnanca došlo následkom pracovného úrazu, je

sporom pracovno-právnym, o ktorom rozhodujú v súdy v civilnom súdnom konaní,

uvedenom v a upravenom v prvej až štvrtej časti Na také konanie

je príslušný v prvom stupni okresný súd.

Na základe úrazového poistenia Sociálna poisťovňa teda rozhoduje o priznaní

úrazových dávok len v prípadoch preukázania poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku

pracovného úrazu.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby

presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady

na rozhodnutie ( ).

V zmysle ak sa v konaní vyskytne otázka,

o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej

poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne

môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa si na základe predložených

dokladov o určitej otázke úsudok urobiť môže, nemá však takú povinnosť a nie je ani

povinná vykonávať vyčerpávajúce dokazovanie.

Pokiaľ zákonodarca hovorí o podnete na začatie konania príslušného orgánu,

pod takým podnetom je potrebné považovať najmä podnet na účely iného správneho konania.

Konanie o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem, totiž podľa možno začať len na základe návrhu na

začatie konania (žaloby), nie je možné začať ho z podnetu, ex offo. Sociálna poisťovňa nie je

legitimovaná na podanie takej určovacej žaloby.

Z administratívnych spisov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne vyplýva, že

žalobcovia 1/ a 2/ v zápisnici z ústneho pojednávania na pobočke Sociálnej poisťovne Trnava

dňa 8. novembra 2010 svojimi podpismi potvrdili, že boli poučení o možnosti riešiť

neuznanie poškodenia zdravia zamestnávateľom súdnou cestou, a taktiež o tom, aby takú

skutočnosť oznámili pobočke do ôsmich dní odo dňa pojednávania. Žalobkyňa 1/, ktorá bola

v správnom konaní splnomocnená žalobcom 2/ na jeho zastupovanie, listom z 11. novembra

2010 pobočke oznámila, že žalobu o určenie, že úmrtie jej manžela bolo úmrtím v dôsledku

pracovného úrazu podá v prípade, ak pobočka na základe predložených dôkazov úmrtie jej

manžela neuzná za pracovný úraz. V konaní o odvolaní proti rozhodnutiam pobočky

žalobkyňa 1/ listom z 24. januára 2011 žalovanej oznámila, že žalobu nepodala ani nepodá

a že stále trvá na tom, že je v práve.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia boli poučení o možnosti podať na súd

určovaciu žalobu. V takom prípade by žalovaná mohla konanie o nároku na úrazové dávky

prerušiť a pokračovať v ňom po skončení súdneho konania podľa

Pokiaľ však žalobcovia namietali, že žalovaná mala vydať predbežné rozhodnutie, taká

námietka nie je dôvodná vzhľadom na nedostatok kompetencie oboch správnych orgánov

o takej otázke rozhodovať.

Vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia súdu o tom, že k úmrtiu došlo v dôsledku

pracovného úrazu, žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán nepochybili, keď si o tejto

otázke urobili úsudok, dospejúc na základe predložených dokladov k záveru, že o pracovný

úraz nešlo.

Žalobcovia nevyužili možnosť domáhať sa určenia, že k úmrtiu došlo následkom

pracovného úrazu. Taká okolnosť je však pre vznik nároku na úrazové dávky rozhodujúca.

Jej nepreukázanie malo v správnom konaní za následok neunesenie dôkazného bremena

s následkom zamietnutia žiadosti o úrazové dávky (§ 94 ods.1 a § 101 ods.1 zákona

č. ).

Keďže odporkyňa nie je orgánom, ktorý by bol oprávnený rozhodnúť, či k úmrtiu

M.M. došlo následkom pracovného úrazu (na také rozhodnutie je oprávnený iba súd

v civilnom súdnom konaní) a vzhľadom na to, že úsudok žalovanej podľa § 198 ods.1 vety za

bodkočiarkou nemá povahu správneho uváženia ( ),

súd v správnom súdnictve taký úsudok nie je oprávnený preskúmavať.

Súd v správnom súdnictve, ktoré je osobitným druhom konania, upraveným v piatej

časti , nie je oprávnený nahrádzať rozhodnutie súdu, ktoré

môže byť vydané len v civilnom súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je

súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa

v spojení s

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1

v spojení s tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobcovia

v odvolacom konaní neboli úspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová