Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14S-25-2011.pdf
PDF · 106.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/25/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov : 1/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. - E., C. XX a 2/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. - E., C. XX, obaja právne zast. advokátom : Mgr. Slavomír Trnkócy, so sídlom Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, P.O.BOX 199, 810 00 Bratislava, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, Ul. 29.augusta č.8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č.10705-8/2011-BA zo dňa 4.2.2011, č. 10922-2/2011-BA zo dňa 4.2.2011 a č. 10917-3/2011-BA zo dňa 4.2.2011, takto
rozhodol:
Súd návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 4.februára 2011 č.10705-8/2011-BA z a m i e t a.
Súd návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 4. februára 2011 č. 10922-2/2011-BA z a m i e t a.
Súd návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo dňa 4. februára 2011 č. 10917-3/2011-BA z a m i e t a.
Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutými rozhodnutiami žalovanej č. 10917-3/2011-BA zo dňa 4.2. 2011 a č. 10922-2/2011-BA zo dňa 4.2.2011 rozhodla žalovaná tak, že zamietla odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Trnava č. 21889-44/2010-TT zo dňa 22.11.2010 a č. 21889-45/2010-TT zo dňa 22.11.2010, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Trnava nepriznala obom žalobcom nárok na jednorazové odškodnenie podľa § 13 ods. 3 a § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z..
Napadnutým rozhodnutím žalovanej č. 10705-8/2011-BA zo dňa 4.2.2011 rozhodla žalovaná tak, že zamietla odvolanie žalobkyne 1/ proti rozhodnutiu č. 21889-46/2010-TT zo dňa 22.11.2010, ktorým jej Sociálna poisťovňa pobočka Trnava nepriznala nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom podľa § 17 ods. 3 a § 101 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z..
Žalobcovia 1/ a 2/ podali dňa 1.4.2011 spoločnú žalobu, v ktorej prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali, že smrť E. Q., ktorý bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobcu 2/ nastala v dôsledku pracovného úrazu. Namietali skutočnosť, že žalovaná odmietla závery vykonaného dokazovania v rámci správneho konania, najmä závery Národného inšpektorátu práce a znaleckého posudku č.18/2010 zo dňa 21.3.2010 a smrť poškodeného nepovažovala za pracovný úraz. Žalovaná vyhodnotila dôkazy jednostranne a to na základe výsledkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou pri vykonaní súdno-lekárskej pitvy bez zistenia vonkajších vplyvov na zdravotný stav poškodeného na pracovisku. Poukázali na príčinnú súvislosť medzi smrťou poškodeného a porušením bezpečnostných predpisov zamestnávateľa poškodeného. Namietali, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemal k dispozícii pri vypracovaní svojho stanoviska zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaná sa nedostatočne vysporiadala so skutočnosťami, ktoré sú konštatované v znaleckom posudku, ako aj v Správe Národného inšpektorátu práce, kde sa konštatuje príčinná súvislosť s úrazom s porušením predpisov zo strany kontrolovaného subjektu ŽOS Trnava, a.s..
Ďalej uviedli, že sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach apeluje na skutočnosť, že nemá právomoc rozhodnúť o otázke, že úraz zamestnanca je pracovným úrazom, a že neakceptuje rozhodnutie štátneho orgánu, ktorý o tejto otázke právoplatne rozhodol.
Žalovaná dostatočným spôsobom neodôvodnila svoje rozhodnutie, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a navyše odňala možnosť žalobcov konať na nezávislom a nestrannom inom orgáne v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Neakceptovaním právoplatného rozhodnutia iného štátneho orgánu spochybnila inštitút právnej istoty žalobcov vo vzťahu k predvídateľnosti správania sa štátneho orgánu. Napriek tomu, že žalobkyňa navrhovala v konaní vykonať dôkazy výsluchom svedkov a znalcov, tento dôkaz žalovaná nevykonala a ani neuviedla, z akého dôvodu k vykonaniu takéhoto dôkazu nepristúpila.
Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že dňa 11.12.2009 vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súdno-lekársku pitvu s diagnostickým záverom, že príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie srdca v dôsledku čerstvých zmien v srdcovom svale pri skôrnatení tepien, najmä vencových tepien srdca a jazvy po predchádzajúcom infarkte srdcového svalu zadnej steny ľavej komory, teda príčinou smrti boli chorobné príčiny. Okrem toho poukázali, že inšpektorát práce vypracoval Dodatok č. 1 z 18.3.2010 k Protokolu z 26.2.2010, z ktorého opätovne vyplýva, že úraz poškodeného nebol šetrený ako pracovný. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok, žalovaná poukazuje, že tento neakceptuje závery pre Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nezaoberá sa príčinnou súvislosťou úmrtia a závažného chronického chorobného procesu na srdci a srdcových cievach. Hoci žalovaná nespochybňuje závažné porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa poškodeného, avšak podľa jej názoru nie je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením bezpečnostných predpisov - nedostatočne účinné osobné ochranné pracovné pomôcky - a iných právnych predpisov zistených zamestnávateľom a smrťou poškodeného. Žalovaná poukazuje, že inšpektoráty práce nie sú príslušné rozhodovať o tom, či úraz je pracovným úrazom, takéto oprávnenie nemá ani sociálna poisťovňa a takéto oprávnenie patrí výlučne do právomoci súdu.
Z prvostupňových rozhodnutí súd zistil, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava rozhodla, že žalobcovia nemajú nárok na jednorazové odškodnenie a žalobkyňa nemá nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom z titulu úmrtia manžela žalobkyne a otca žalobcu, ktorý zomrel dňa 10.12.2009 na pracovisku ŽOS Trnava, a.s. počas výkonu pracovnej činnosti. Svoje rozhodnutia prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že smrť poškodeného nastala v dôsledku infarktu myokardu a príčinou smrti boli chorobné príčiny na strane poškodeného. Prvostupňový orgán vychádzal aj zo stanoviska ŽOS Trnava, a.s., ktorý dňa 13.10.2010 doručil správnemu orgánu oznámenie, že sa nejednalo o pracovný úraz. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že pozostalí majú právo riešiť otázku posúdenia úrazu prostredníctvom príslušného súdu a počas správneho konania bola o tejto možnosti poučená aj žalobkyňa. Dňa 15.11.2010 žalobkyňa oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, že podá na príslušnom súde žalobu, či sa jedná o pracovný úraz jej manžela, čo však nespravila.
Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 9.12.2010 odvolanie, v ktorom namietali, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu žalovaná stroho konštatuje, že k smrti poškodeného došlo v dôsledku jeho chorobných príčin a že sa nejedná o pracovný úraz. S týmto názorom nesúhlasia, pretože prvostupňový správny orgán sa v nedostatočnej miere zaoberal vykonanými dôkazmi, a to najmä závermi šetrenia Inšpektorátu práce Trnava, Národného inšpektorátu práce Košice, v ktorých je konštatované, že k smrti poškodeného došlo v dôsledku pracovného úrazu.
Z druhostupňových rozhodnutí súd zistil, že žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolania žalobcov a potvrdila prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, s odkazom na výsledky šetrení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý vykonal pitevnú ohliadku a pitvu poškodeného a ktorý predložil sociálnej poisťovni svoje stanovisko, z ktorého vyplýva, že zo súdno- lekárskeho hľadiska príčinou smrti poškodeného boli chorobné príčiny.
Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 19.1.2012 v zmysle § 244 a nasl., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 101 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28) alebo v priamej súvislosti s ňou.
Na pojednávaní konanom dňa 19.1.2012 žalobcovia namietali prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevhodnú argumentáciu žalovanej v nadväznosti na závery posudkových lekárov vychádzajúc len z podkladov, ktoré mal k dispozícii Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nesprávne uvádzali, že zdravotný stav zomrelého bol známy aj samotnému poškodenému, pričom argumentácia, že sa nejednalo o pracovný úraz je v rozpore s výsledkami šetrení inšpektorátu práce, ktorý klasifikoval úraz ako pracovný. Z predloženého znaleckého posudku je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností zamestnávateľa a smrťou poškodeného. V procesnom postupe žalovanej došlo k pochybeniu, ktorá neuznala pracovný úraz a jej povinnosťou bolo prerušiť konanie za účelom podania žaloby na súd zo strany žalobcov. Žalovaná v rámci svojej rozhodovacej činnosti nijako nevyvrátila rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, ktorý rozhodol o tom, že poškodený utrpel pracovný úraz.
Poverená zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že rozhodnutia považuje po právnej stránke ako aj medicínskej za vecne správne, pretože vychádzali zo záverov pitevného protokolu, ktorý bol vypracovaný deň po smrti poškodeného a v priebehu konania nebolo jednoznačne určené, že sa jednalo o pracovný úraz, teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením predpisov zamestnávateľa a úmrtím poškodeného.
Podľa názoru súdu, pri posudzovaní oboch nárokov žalobcov je prvoradá a najdôležitejšia otázka, či možno smrť poškodeného E. Q. kvalifikovať ako pracovný úraz a ktorý orgán resp. iný subjekt je oprávnený vysloviť záväzný záver o tom, či sa v danom prípade jednalo o pracovný úraz.
Zákon o sociálnom poistení pracovný úraz vymedzuje ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov mechanických, chemických a pod. Porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické, pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú.
Podrobnejšie z hľadiska pracovného úrazu upravuje plnenie pracovných úloh a činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností ustanovenie § 8 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Pri pracovnom úraze nemôže stačiť iba samo pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca v dôsledku úrazového deja, ale vždy musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom (R 28/1980).
Za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere samozrejme za predpokladu, že k nemu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením (§ 195 zák.č. 311/2001 Z.z. zákonník práce).
Podmienkou pre priznanie nároku na jednorazové úrazové dávky uplatnené osobami v zmysle §17 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. je jednoznačné preukázanie zo strany žiadateľov o dávku, že žiadosť bola uplatnená v súvislosti s pracovným úrazom. Táto súvislosť je v nesporných prípadoch preukázaná potvrdením zamestnávateľa poškodeného, v sporných prípadoch sa predbežne musí postupom v zmysle §14 zákonníka práce vyriešiť v súdnom konaní.
V spisovom materiáli sa nachádzajú rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava a Národného inšpektorátu práce Košice, pričom tieto orgány rozhodli o uložení pokuty 33.000 Eur zamestnávateľovi poškodeného ŽOS Trnava, a.s. za porušenie povinnosti vyplývajúce z predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, výrok rozhodnutia sa nevyjadroval k tomu, či k úmrtiu poškodeného došlo v dôsledku pracovného úrazu. Inšpektoráty práce ani nemajú právomoc vyjadrovať sa meritórne k otázke, či poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu. V predmetných rozhodnutiach je konštatované, že pokuta bola zamestnávateľovi poškodeného uložená za porušenie povinností tým, že
- nekontroloval činnosť zamestnanca E. Q. na nočnej zmene, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- neposkytol zamestnancovi E. Q. účinné osobné ochranné prostriedky (respirátor), čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
- nerozvrhol pracovný čas tak, aby zamestnanec E. Q. mal dňa 9.12.2009 medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 90 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ v odôvodnení týchto rozhodnutí orgány inšpektorátu práce používajú termín pracovný úraz vo vzťahu k následku, ktorý utrpel poškodený, tak tieto skutočnosti nie sú právne záväzné pre rozhodovanie o úrazových dávkach žalobcov.
V spisovom materiáli sa ďalej nachádza stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 11.12.2009, v ktorom tento úrad konštatuje, že príčinou úmrtia poškodeného boli chorobné príčiny. Svoje stanovisko zdôvodnil výsledkami z pitvy, kde konštatuje, že išlo o nenásilnú smrť, úmrtie nastalo v dôsledku patologicko-anatomickej diagnózy, nie v dôsledku úrazu alebo pracovného úrazu. Príčinou smrti je zlyhanie srdca poškodeného v dôsledku čerstvých ischemických zmien v zadnej stene ľavej komory. Ďalej je v stanovisku konštatované, že bola zistená komplikácia základnej choroby a to jazva po prekonanom infarkte srdcového svalu na zadnej stene rozmerov 7 x 4 cm. Základnou chorobou bolo celkové skôrnatenie tepien, najmä tepien srdca a zúžením priesvitu tepien na 50 až 60 %, roztrúsené drobno ložiskové zväzivovatenie srdcového svalu a k úmrtiu poškodeného došlo v dôsledku týchto chorobných príčin. U poškodeného boli ďalej diagnostikované rizikové faktory, ktoré ovplyvnili skôrnatenie tepien a to, že od r. 1984 fajčil a od r. 1999 mal vysokú hladinu cholesterolu v krvi.
Z vyššie uvedených záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vychádzala pri svojom rozhodovaní žalovaná.
Na druhej strane sa v spisovom materiáli nachádza Posudok č. 18/2010 vypracovaný znaleckou organizáciou Forensic.sk - Inšitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava, z ktorého vyplýva, že k úmrtiu poškodeného došlo v dôsledku nadmerného pracovného vypätia, ktorý predstavoval u neho významný rizikový faktor vzniku náhleho srdcového zlyhania. Nadmerná pracovná záťaž, prekračovanie úmerného pracovného času ako aj prostredie, v ktorom pracoval mali osebe negatívny vplyv na činnosť srdca. V závere tohto posudku znalci konštatujú, že úmrtie poškodeného jednoznačne vykazuje znaky pracovného úrazu. V súvislosti s týmto treba pripomenúť, že záver o tom, či predmetné poškodenie zdravia resp. následná smrť spĺňajú zákonné kritériá pre uznanie za pracovný úraz je otázkou právnou, ktorej riešenie neprináleží akémukoľvek znalcovi, ale patrí do právomoci súdu.
Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa §14 zák.č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce
Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje tak procesný postup žalovanej ako aj na jeho základe prijaté závery za správny. Rozhodujúcou skutočnosťou pri rozhodovaní o priznaní úrazových dávok je to, či smrť poškodeného nastala v dôsledku pracovného úrazu. V tomto smere súd žalovaná strana nemala pri svojom rozhodovaní relevantné podklady jednoznačne preukazujúce, že v danom prípade sa jednalo o pracovný úraz a ani nebolo v jej možnostiach, aby si takýto podklad zabezpečila, nakoľko nie je subjektom vecne legitimovaným na podanie určovacej žaloby v súvislosti so sporom medzi zamestnancom (v danom prípade oprávnenými osobami a zamestnávateľom v súvislosti so sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu (zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Už prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania poučil žalobkyňu1/ ( zastupujúcu aj žalobcu 2/) , že v danom smere je potrebné obrátiť sa na vyriešenie možnosti posúdenia predmetnej udalosti ako pracovného úrazu na príslušný súd. Žalobkyni bola dokonca poskytnutá lehota na podanie takejto žaloby s tým, že žalovaná po podaní žaloby preruší svoje konanie o priznaní úrazových dávok, po uplynutí lehoty bola príslušnou pracovníčkou prvostupňového orgánu kontaktovaná, oznámila, že sa rozhodla žalobu nepodať. Tieto skutočnosti sú riadne zdokladované v administratívnom spise. Ak ani jeden zo žalobcov nevyužil možnosť obrátiť sa s návrhom na určenie, že sa jedná o pracovný úraz na súd, musela žalovaná vychádzať len z relevantných podkladov, ktoré sú obsahom príslušného spisu.
Rozhodovanie o tom, že poškodenie zdravia, resp. smrť pracovníka na pracovisku vzniklo v dôsledku pracovného úrazu prislúcha súdu. Jedine príslušný súd má právomoc posudzovať právne otázky na základe vykonaných dôkazov, znaleckých posudkov, vyjadrení svedkov a pod.. Súd posudzuje právne otázky na základe objektívnych zistení nestranne a jednoznačne. Účastníci konania sa v rámci súdneho konania vyjadrujú k jednotlivým návrhom a dôkazom a tieto ich návrhy a dôkazy sú podstatné pre samotné meritórne rozhodnutie súdu. V tomto prípade si síce strana žalobcov zabezpečila do spisu posudok vypracovaný znaleckou organizáciou, ale tento jednak nemôže s konečnou platnosťou vyriešiť otázku, či sa jedná o pracovný úraz, a nejde o posudok vypracovaný nezávislým znalcom na základe ustanovenia súdom. Samotná objektívnosť a správnosť záverov predloženého posudku je spochybniteľná tým, že druhá strana nemala možnosť sa k podkladom, dôkazom, záverom, ktoré sú obsahom znaleckého posudku vyjadriť v rámci súdneho konania. Účelom konania pred správnymi súdmi je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a nie vykonávanie dokazovania ako podkladu pre závery o právnych otázkach na riešenie ktorých sú príslušné súdy v občianskoprávnom súdnictve. Dokazovanie preto nemohlo byť doplnené ani vykonané v tomto konaní, takisto ako v ňom nemohol byť vyslovený záväzný záver o tom, či sa jednalo o pracovný úraz.
Žalobcovia namietali tvrdenie žalovanej, že pre svoje závery uvedené v rozhodnutiach vychádzala okrem iného aj zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, hoci podľa názoru žalobcov, žalovaná túto
dokumentáciu nemala k dispozícii. Žalovaná túto skutočnosť vysvetlila na pojednávaní dňa 19.1.2012, keď uviedla, že vychádzala zo záznamov zdravotnej dokumentácie tak ako boli opísané v znaleckom posudku, čo značí, že vychádzala pri svojom rozhodovaní z textu znaleckého posudku tak ako ho predložili žalobcovia.
Záverom treba znovu zdôrazniť, že právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzuje § 7 ods. 1 O.s.p. . V zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Spory medzi zamestnancami resp. ich právnymi nástupcami a zamestnávateľom prejednávajú na prvom stupni okresné súdy.
Vykonanie dokazovania a prijatie záveru o základnej právnej otázke, či sa v danom prípade jednalo o pracovný úraz patrí do kompetencie príslušného okresného súdu na základe žaloby podanej postupom v zmysle §80c O.s.p..
Závažným pochybením žalobcov bolo, že nerešpektovali poučenie prvostupňového správneho orgánu a skutočnosť, že nepredložili mu tomuto orgánu rozhodnutia nezávislého súdu, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že smrť poškodeného nastala v dôsledku pracovného úrazu. Vzhľadom na to, že na podanie určovacej žaloby by správny orgán ani nemal vecnú legitimáciu, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť spôsobom aký vyplýval z relevantných dokladov tvoriacich administratívny spis.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu vo veci všetkých troch napadnutých rozhodnutí ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.