Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Pavol Piovarčí ml., advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41676/2019/42 zo dňa 30.07.2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. zo dňa 30.07.2019 ako i rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnymi orgánmi 1. Rozhodnutím č. GR ZVJS-15979-7/14-2019 zo dňa 21.05.2019 bola žalobcovi zastavená výplata vdoveckého výsluhového dôchodku priznaná v sume 580,67 eur mesačne, od 22. apríla 2015 rozhodnutím žalovaného č. GR ZVJS-15979-7/14-2019 zo dňa 16.05.2019, ktorým bol žalobcovi priznaný vdovecký výsluhový dôchodok v sume 580,67 eur mesačne od 22. apríla 2015, na základe žiadosti zo dňa 05.05.2015, po zomretej manželke PaedDr. S. K.M., L.. Z., naposledy bytom G. XXX/ X, XXX XX N., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX. XXXX.

2. V odôvodnení označeného rozhodnutia č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019 sa uvádza, že tento rozhodol z dôvodu zániku tohto nároku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a o správnom konaní (správny poriadok), pre nesplnenie žiadnej z podmienok uvedených v až f/ a i pre nesplnenie podmienky podľa , lebo túto žalobca nesplnil. Uviedol, že k úmrtiu manželky žalobcu nedošlo v dôsledku služobného úrazu, ako to posúdila komisia riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice v Správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania, z ktorej správny orgán vychádzal. Rovnako tak správny orgán vychádzal z rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS- d-15979/14-2019 zo dňa 16.05.2019, ale najmä zo zistení, že z cestovného príkazu č. (bez čísla) zo dňa 14.04.2015 vyplynulo, že riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice (ďalej len „riaditeľ ústavu") nedal príkaz, pokyn alebo rozkaz na vykonanie služobnej cesty nebohej manželky žalobcu na preventívnu rehabilitáciu súkromným motorovým vozidlom Škoda Fábia, EČ KE654ED. Z tohto vyvodil záver, že manželka žalobcu túto cestu vykonala svojvoľne, pretože

nepredložila cestovný príkaz riaditeľovi ústavu na podpis a teda riaditeľ ústavu nevydal cestovný príkaz na používanie jej motorového vozidla na prepravu do miesta jej nariadenej zdravotnej rehabilitácie. Z uvedeného tak vyplýva, že vo vzťahu k nebola splnená podmienka plnenia služobnej činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného vykonať služobnú cestu. Vzhľadom k jej svojvoľnému konaniu vyvodil záver, že úraz z následkom smrti policajtky, teda úmrtie manželky žalobcu nemožno považovať za služobný úraz podľa , z dôvodu chýbajúcej podmienky (vykonávanej činnosti na základe cestovného príkazu - služobná cesta). Pretože nebol preukázaný výkon služby nebohej policajtky, nemožno danú vec posudzovať ani podľa , podľa ktorého ako služobný úraz sa posudzuje úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby. Manželka žalobcu sa na miesto dopravnej nehody (Ivachnová) nedostala legálnym spôsobom v rámci plnenia si výkonu služby. Preto ako uviedol, podľa platí, že výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zastaví. V tejto súvislosti uviedol správny orgán, že žalobcovi zanikol nárok na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku priznaný dňa 21.04.2016 a odo dňa 22.04.2016 mu výplata vdoveckého výsluhového dôchodku nepatrí. Uviedol, že napadnutým rozhodnutia č. GR ZVJS-15979-7/33-15 Útvar sociálneho zabezpečenia rozhodol opätovne o vdoveckom výsluhovom dôchodku, pretože minister spravodlivosti už rozhodnutím č. -153 zo dňa 09.12.2015 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č. GR ZVJS-15979-7/33-15 zo dňa 18.09.2015 potvrdil, ale obe rozhodnutia následne zrušil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: -71 zo dňa 28.09.2018. Uviedol, že podľa , ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, orgánu verejnej správy, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Administratívny spis bol Útvaru sociálneho zabezpečenia doručený dňa 23.04.2019, v tejto súvislosti lehota na rozhodnutie začala plynúť od nasledujúceho dňa 24.04.2019. Uviedol, že podľa platí, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Podkladom rozhodnutia boli listiny a to: rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -71 zo dňa 28.09.2018, rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS- d-15979/14-2019 zo dňa 16.05.2019 o priznaní vdoveckého výsluhového dôchodku, správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/11-2015 zo dňa 13.07.2015, sobášny list Matričného úradu Mestskej časti Košice - Západ zo dňa 21.08.2007, zväzok 21, ročník 2007, strana 23, por. č. 123, denný rozkaz riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice č. 112 zo dňa 21.04.2015, žiadosť mjr. PaedDr. S. K.U. o poskytnutie preventívnej rehabilitácie zo dňa 17.04.2015, poukaz na preventívnu rehabilitáciu mjr. PaedDr. S. K. od 22.04.2015 do 05.05.2015, cestovný príkaz (bez čísla) zo dňa 14.04.2015, potvrdenie o pobyte V. N. zo dňa 26.10.2015, o.i. žiadosť o informáciu - zaslanie č. ÚVV a ÚVTOS-39/14-2015 zo dňa 14.07.2015, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-144/VYS-RK-2015 zo dňa 16.06.2015 o zastavení trestného stíhania, žiadosť o súčinnosť - odpoveď č. ÚVV a ÚVTOS-19-1/14-2019 zo dňa 21.05.2019, popis služobnej činnosti mjr. PaedDr. S. K. vo funkcii vedúcej personálnej skupiny zo dňa 02.03.2013.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.07.2019 odvolanie žalobcu, proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „útvar") č. GR ZVJS- d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019 zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol: „ odvolateľ sa v odvolaní dožadoval priznania dávky vdoveckého výsluhového dôchodku po jednom roku alternatívnym petitom od útvaru (autoremedúrou), alebo od odvolacieho orgánu zmenou rozhodnutia ( ) a priznania dávky vdoveckého výsluhového dôchodku. Rozhodnutie považoval odvolateľ za nezákonné, nesprávne a odporujúce zákonu a Z. z o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „")]. Nezákonnosť rozhodnutia vyvodil zo skutočnosti, že útvar údajne nerešpektoval ustanovenie zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), keďže sa dostatočne neriadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom Bratislava v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. septembra 2018. Zároveň oprávnenosť vykonania služobnej cesty zosnulou policajtkou odvolateľ vyvodil z udeleného poukazu na preventívnu rehabilitáciu riaditeľom ústavu.

4. K uvedenej veci sa vyjadril útvar svojím stanoviskom č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 24.06.2019, v ktorom sa pridržal skutkovo a právne totožné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom útvar zdôraznil, že odvolateľ nesplnil žiadnu z podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku po jednom roku (od 22. apríla 2016) podľa až g) , taktiež sa zaoberal hmotnoprávnym vymedzením služobného úrazu uvedenom v a s poukázaním na vyslovený právny názor Krajského súdu Bratislava vyslovenom v rozsudku sp. zn. -71 zo dňa 28. septembra 2018. Ďalej útvar poukázal na skutočnosť, že odvolateľom navrhnutý petit (priznať dávku vdoveckého výsluhového dôchodku) odvolacím orgánom v rámci preskúmavacej činnosti je v rozpore s ustanovením , pretože odvolací orgán nepriznáva dávky sociálneho zabezpečenia. 5. Útvar zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a navrhuje odvolaciemu orgánu odvolanie odvolateľa zamietnuť a napadnuté rozhodnutie ako vecne a formálne správne potvrdiť. Odvolateľ poberal dávku vdoveckého výsluhového dôchodku počas jedného roka od 22. apríla 2015 do 21. apríla 2016, teda po uplynutí doby jedného roka (ku dňu 22. apríla 2016) útvar správne preskúmal splnenie podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku, pričom po preskúmaní podmienok uvedených v až g) dospel útvar k záverom, že odvolateľ nesplnil žiadnu z podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku, a teda odo dňa 22. apríla 2016 zastavil výplatu dávky vdoveckého výsluhového dôchodku v sume 580,67 € mesačne, pretože dávka odvolateľovi nepatrila. 6. V zmysle platí, že ak sa v konaní vyskytla predbežná otázka, o ktorej už rozhodol iný príslušný orgán, je útvar takýmto rozhodnutím viazaný. Za takéto možno považovať aj Správu o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/11-2015 z 13.07.2015, kde v jej závere sa konštatuje, že k služobnému úrazu v prípade zosnulej policajtky nedošlo. Riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Košice dňa 13.06.2015 súhlasil so záverom komisie a úraz zosnulej policajtky zo dňa 22.04.2015 za služobný neuznal. Útvar nie je oprávneným orgánom rozhodovať o tom, či úraz je alebo nie je služobným úrazom, resp. či k úmrtiu zosnulej policajtky došlo/nedošlo v dôsledku služobného úrazu. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.05.2013, v ktorom sa mimo iného uvádza, že spor o určenie, či k úmrtiu zosnulej policajtky došlo/nedošlo následkom služobného úrazu, je sporom, o ktorom rozhodujú súdy v civilnom súdnom konaní, uvedenom v a upravenom v prvej až štvrtej časti Na také konanie bol v danej dobe príslušný v prvom stupni okresný súd. 7. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľa sa odvolací orgán stotožnil s názorom útvaru v tom, že odvolateľ svoj nárok na trvanie výplaty vdoveckého výsluhového dôchodku žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom aj navrhovaný petit odvolateľa (požiadavka na priznanie dávky odvolacím orgánom) odporuje zákonu s poukázaním na vymedzenú právomoc a pôsobnosť prvostupňového orgánu ( a ), ktorému by bola de facto odňatá možnosť vo veci konať a rozhodnúť v prvom stupni správneho konania. 8. Útvar rešpektoval ustanovenie , t. j. riadil sa právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozsudku sp. zn. z 28. septembra 2018 (ďalej len „rozsudok súdu"), pričom sa útvar dôsledne zaoberal aj zákonným vymedzením služobného úrazu podľa 9. Útvar tiež uvádza že okrem toho, že riaditeľ ústavu nevydal a nepodpísal zosnulej policajtke cestovný príkaz, táto nemala podpísanú ani dohodu o použití súkromného motorového vozidla na tento účel so služobným úradom. To znamená, že sa neoprávnene presúvala nedovoleným dopravným prostriedkom t. j. súkromným osobným motorovým vozidlom, čo bolo v rozpore s 10. Za predpokladu, že by bol riadne vystavený a zaevidovaný cestovný príkaz schválený riaditeľom ústavu, ako spôsob prepravy na preventívnu rehabilitáciu by prichádzal do úvahy prostriedok verejnej hromadnej dopravy, teda nie súkromné osobné motorové vozidlo. V tejto súvislosti nemožno nahliadať nevypísaný cestovný príkaz, nezaevidovaný cestovný príkaz a neschválený cestovný príkaz, len ako na nesplnenú povinnosť (formálny nedostatok). Zosnulá policajtka bola povinná si dôsledne plniť svoje povinnosti, pred vykonaním proklamovanej služobnej cesty, predložiť vyplnený cestovný príkaz nadriadenému, pričom táto povinnosť jej vyplývala z ustanovenia 11. Podľa platí, že služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 12. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam odvolateľa možno uviesť, že okolnosť prečo sa dňa 22.04.2015 ocitla policajtka na ceste č. 1/18 v kilometri 527,00 v smere z Košíc do Ružomberka vo svojom osobnom

motorovom vozidle potvrdzuje neoprávnené konanie zosnulej policajtky, pretože zosnulá policajtka nemala príkaz na vykonanie tejto cesty a napriek tomu ju realizovala. Útvar neskúmal okolnosť, prečo sa zosnulá policajtka neoprávnene rozhodla vykonať presun a nachádzala sa v danom okamihu na danom mieste dopravnej nehody v dôsledku ktorej zomrela. 13. Cestovný príkaz za predpokladu riadneho vypísania a schválenia riaditeľom ústavu plní funkciu príkazu vykonať služobnú cestu na preventívnu rehabilitáciu do miesta jej výkonu určeným spôsobom. Podľa platí, že ak sa nadriadený s policajtom písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla. Útvar tak podľa žalovaného správne posúdil skutkový stav veci a odvolateľovi zanikol nárok na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku dňa 21. apríla 2016, teda odo dňa 22. apríla 2016 výplata vdoveckého výsluhového dôchodku odvolateľovi nepatrí.“

II . Správna žaloba

14. V správnej žalobe žalobca v prvom rade uviedol genézu postupu orgánov verejnej správy takto: „Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru (ďalej len „GR ZVJS") č. GR ZVJS 15979/7/33-15 zo dňa 18.09.2015 bol priznaný vdovecký výsluhový dôchodok v sume 580,67 eur mesačne od 22.04.2015 do 22.04.2016. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 08.10.2015 odvolanie, v zmysle ktorého som žiadal zmenu rozhodnutia v rozsahu dĺžky trvania nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku. Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. -153 zo dňa 09.12.2015 bolo moje odvolanie zamietnuté a predmetné rozhodnutie potvrdené, proti uvedenému rozhodnutiu ministra spravodlivosti SR opäť dňa 04.12.2016 žalobu, ktorou som sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ministra spravodlivosti SR č. -153 zo dňa 09.12.2015. 15. Rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn.: zo dňa 28.09.2018 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2019, bolo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 16.05.2019 mi bol priznaný vdovecký výsluhový dôchodok od 22.04.2015 v sume 580,67 eur. Rozhodnutím GR ZVJS č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019, ktoré mi bolo doručené dňa 30.05.2019 bolo rozhodnuté o zastavení výplaty vdoveckého výsluhového dôchodku, a to odo dňa 22.04.2016. Proti uvedenému rozhodnutiu GR ZVJS č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 16.05.2019 podal dňa 10.06.2019 písomné odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. zo dňa 30.07.2019 zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Predmetné rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky mi bolo doručené dňa 03.08.2019“. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. zo dňa 30.07.2019 ako i rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 16. Uviedol, že správnou žalobou sa s poukazom na ust. a ust. domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41676/2019/42 zo dňa 30.07.2019 (doručené mi dňa 03.08.2019), ktoré považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. S konečným rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí, považujem ho za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Uviedol, že žalovaný opätovne nesprávne právne posúdil otázky splnenia podmienok v zmysle ust. Podľa jeho názoru, inštitút preventívnej rehabilitácie, vrátane cesty na ňu, je potrebné podriadiť pod výkon štátnej služby. Potom aj úraz, utrpený v súvislosti s preventívnou rehabilitáciou a dopravou na činnosť v priamej súvislosti s preventívnou rehabilitáciou, je potrebné posudzovať ako služobný úraz. 18. Podľa neho je nepochybné, že obdŕžanie poukazu na preventívnu rehabilitáciu predstavovalo pre nebohú manželku pokyn a príkaz, v zmysle ktorého mala v určený deň nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v určenom mieste a nemala v zásade inú možnosť ako na preventívnu rehabilitáciu nastúpiť, čo bolo možné jedine tak, že sa na miesto výkonu preventívnej rehabilitácie dopraví. 19. Žalovaný nesprávne v doterajšom konaní, ktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. prezentoval právny názor, že jej úmrtie nie je služobný úraz z dôvodu, že preventívnu rehabilitáciu nemožno považovať za výkon služby. Zjavne svojvoľný a nezákonný, názor žalovaného bol

vyvrátený v rozsudku Krajského súdu Bratislava, začal prezentovať názor, že v zásade nie je oprávnený posudzovať v prípade jej úmrtia ide o služobný úraz. svoj právny názor opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.05.2013, a to napriek tomu, že uvedený rozsudok bol zrušený nálezom ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.09.2014, 20. Žalovaný sa neriadil právnym názorom Krajského súdu Bratislava z rozsudku sp. zn. zo dňa 28.09.2016. 21. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že smrť jeho manželky nebol služobným úrazom, lebo jej nebol vydaný a podpísaný cestovný príkaz a dohoda o použití súkromného motorového vozidla na tento účel, /žalovaný nedôvodne poukazuje na ust. /. 22. Z predmetného ustanovenia však nevplýva otázka potreby písomnej dohody za predpokladu, že si policajt náhradu za použitie iného než služobného cestného vozidla nárokovať nemieni. Žalovaný použitie súkromného motorového vozidla posudzuje ako použitie nedovoleného dopravného prostriedku. 23. Žalovaný zo zaevidovaného cestovného príkazu schváleného riaditeľom vyvodzuje, že spôsob prepravy na preventívnu rehabilitáciu okrem verejnej dopravy. Žalovaný však neuviedol, z ktorého ustanovenia vyvodil tvrdenie o povinnosti policajta použiť prostriedok verejnej dopravy. 24. Podľa žalobcu neúplne vyplnený cestovný príkaz predstavoval iba formálny nedostatok a jeho manželka konala svojvoľne, neoprávnene, ak na preventívnu rehabilitáciu dopravovala nedovoleným prostriedkom. V služobnom úrade jeho nebohej manželky bolo praxou, že sa cestovné príkazy kompletizovali po návrate zo služobnej cesty. 25. Žalovaný nesprávne podľa žalobcu namieta neplatnosť cestovného príkazu pre nebohú manželku z dôvodu jeho neúplného vyplnenia, a pre absenciu platného cestovného príkazu v zásade, podľa neho ani nemala oprávnenie na preventívnu rehabilitáciu odcestovať a nastúpiť, hoci bola vedená v dennom rozkaze riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice č. 112 zo dňa 21.04.2015 ako príslušník, ktorý sa podrobuje preventívnej rehabilitácii a riaditeľ služobného úradu vedel o skutočnosti, že má táto v daný deň nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu a musí aj odcestovať. 26. Podľa žalobcu „Príkaz" má byť policajtovi daný a policajt si ho nemá žiadať a pochybil samotný nadriadený v služobnom úrade mojej manželky, ktorý na jednej strane vydal mojej nebohej manželke poukaz na preventívnu rehabilitáciu, no na druhej strane jej nevydal cestovný príkaz a teda ponechal otázku nevyriešenú. 27. Preto podľa žalobcu nebohá manželka nekonala svojvoľne, lebo 22.04.2015, t.j. zhodným s dátumom jej úmrtia, evidenciou mojej nebohej manželky v dennom rozkaze riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice 21.04.2015 v kolónke „rehabilitácia", a existenciou čiastočne vyplneného cestovného príkazu pre moju manželku na vykonanie cesty do LRS Omšenie, so začiatkom 22.04.2015 a nemôže existovať žiadna pochybnosť o dôvodnosti jej cesty, použitia súkromného vozidla na danú cestu a v konečnom dôsledku o skutočnosti, že manželka žalobcu zahynula v dôsledku služobného úrazu. 28. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukazoval na obsah ust. . Z uvedeného ustanovenia vyplýva na účely služobnej cesty alternatívna možnosť použitia služobného cestného vozidla alebo iného cestného vozidla ako služobného cestného vozidla. Nadriadený žalobcovej nebohej manželky tým, že jej cestovný príkaz nevydal, nerozhodol o pridelení služobného cestného vozidla alebo použití iného než služobného cestného vozidla, ponechal otázku dopravy na preventívnu rehabilitáciu nevyriešenú, hoci povinnosť nástupu na preventívnu rehabilitáciu je nesporná. 29. Sám nadriadený nebohej manželky pochybil a zanedbal svoje povinnosti, čím dostal moju nebohú manželku do situácie, že nemala pridelené na služobnú cestu žiadne služobné vozidlo a teda v rámci zaužívanej praxe v služobnom úrade mojej nebohej manželky, za súčasného konkludentného súhlasu jej nadriadeného s týmto postupom, táto použila svoje súkromné osobné motorové vozidlo na účely služobnej cesty do LRS Omšenie, kde mala v stanovenom termíne povinnosť nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu. III. Vyjadrenie žalovaného 30. Žalovaný vo vyjadrení 26.09.2019 okrem iného uviedol: „Zo skutkových okolností prípadu žalobcu vyplýva, že odo dňa 22. 04. 2016 Útvar sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS žalobcovi zastavil výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku rozhodnutím č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 z 22. 04. 2019, nakoľko žalobca po jednom roku nesplnil žiadnu z podmienok trvania nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku uvedenú v až g) , po zosnulej manželke/policajtke. Spornú skutočnosť v prejednávanej veci predstavuje to, či žalobca splnil/ nesplnil jednu so zákonných podmienok uvedených v až g) v spojitosti s alebo 2 pre trvanie nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku

po jednom roku od 22.04.2016, t.j., či k úmrtiu manželky žalobcu došlo/nedošlo v dôsledku služobného úrazu alebo policajtka utrpela/neutrpela úraz pre výkon služby. 31. Podľa , že služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe. Podľa platí, že ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby. 32. Žalovaný zastáva názor, že Útvar sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS plne rešpektoval ustanovenie , t. j. riadil sa právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v rozsudku zo dňa 28. 09. 2018, sp. zn. -71 (ďalej len „rozsudok KS BA"), pričom prvostupňový správny orgán rozhodol o celom nároku žalobcu v dvoch samostatných rozhodnutiach, čím bolo odstránené pochybenie správneho orgánu (konštatované v bode 95. odôvodnenia rozsudku KS BA), dôsledne sa zaoberal zákonným vymedzením služobného úrazu podľa a (konštatované v bodoch 96., 97. a 104. odôvodnenia rozsudku KS BA), otázke vysporiadania sa so závermi úrazovej komisie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/11-2015 z 13.07.2015 (konštatované v bode 104. odôvodnenia rozsudku KS BA), ako aj okolnosti, že, pokiaľ riaditeľ ústavu nepodpísal cestovný príkaz (nadriadený zosnulú policajtku nevyslal na preventívnu rehabilitáciu - vzhľadom k ustanoveniu ), je dôvodné vyvodiť záver, že zosnulá policajtka nedisponovala (cestovným) príkazom na presun z miesta výkonu štátnej služby (resp. z miesta trvalého pobytu) do miesta výkonu preventívnej rehabilitácie, a preto túto činnosť zosnulej policajtky nemožno vykonávanú na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného ], teda predstavuje svojvoľné konanie zosnulej policajtky. Na tomto mieste žalovaný zdôrazňuje, že povinnosť nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu totiž vzniká až po vyslaní nadriadeným, čo v tomto prípade, ako je uvedené vyššie, absentuje. 33. V tejto súvislosti je potrebné podľa názoru žalovaného nahliadať na danú problematiku v štyroch rovinách a to: povinnosť policajtky vyplniť a predložiť cestovný príkaz nadriadenému - jednostranná povinnosť a právo nadriadeného policajtky na určenie podmienok cesty v cestovnom príkaze, povinnosť policajtky určené podmienky cesty dodržať, právo a povinnosť policajtky na vyúčtovanie náhrad (cestovných výdavkov pri preventívnej rehabilitácií).Pri rešpektovaní vyššie načrtnutých aspektov, je zrejmé, že zosnulá policajtka nielen, že sa svojvoľne rozhodla vykonať presun bez kvalifikovaného vyslania na preventívnu rehabilitáciu nadriadeným, ale týmto spôsobom bez právneho dôvodu odňala právo nadriadenému na určenie podmienok cesty, pričom nadväzne použila nedovolený dopravný prostriedok (súkromné motorové vozidlo), kedy prvostupňový správny orgán vychádzal zo Zbierky inštrukcií, pokynov a smerníc Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 15/2009, bodu II., písm. A) ods. 1 až 9 (ďalej len „ZIPS GR č. 15/2009"), podľa ktorých nadriadený vysielajúci policajtku na cestu písomne v cestovnom príkaze určí podmienky čo najpresnejšie pre každú cestu samostatne: miesto nástupu (resp. začiatok cesty), miesto plnenia služobných úloh, účel cesty, dobu trvania, spôsob prepravy, zabezpečenie stravovania, spôsob ubytovania, miesto skončenia a ďalšie podmienky. Takto určené podmienky je policajtka povinná dodržať a nie je možné ich jednostranne meniť s výnimkou nepredvídaných vážnych okolností, ako sú napr. zdravotné dôvody, poveternostné podmienky, zmena zabezpečeného stravovania a podobne. Vo vzťahu k pridelenému poukazu na preventívnu rehabilitáciu žalovaný uvádza, že táto listina nenahrádza cestovný príkaz a nie je možné z tejto listiny vyvodiť právne účinky ako z cestovného príkazu, tieto listiny nemožno vzájomne zamieňať. 34. Cestovný príkaz zahŕňa vyslanie a podmienky prepravy policajtky do miesta výkonu preventívnej rehabilitácie, avšak zosnulá policajtka nebola nositeľkou tohto práva. Poukaz na preventívnu rehabilitáciu oprávňoval policajtku na pobyt v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Omšenie počas obdobia od 22.04.2015 do 05.05.2015, počas ktorého bola nositeľkou práva na: bezplatné lekárske prehliadky, bezplatné ubytovanie, bezplatné stravovanie a využívanie služieb zariadenia a kúpeľnej starostlivosti. K nástupu na preventívnu rehabilitáciu zosnulej policajtky však neprišlo práve z dôvodu smrteľnej dopravnej nehody policajtky. S uvedenou skutočnosťou (nevyslania na preventívnu rehabilitáciu) súvisí ďalšia skutočnosť, konkrétne že zosnulá policajtka nemala podpísanú dohodu o použití súkromného motorového vozidla na tento účel so služobným úradom, čo znamená, že nielen že nebola vyslaná na preventívnu rehabilitáciu nadriadeným, ale svojvoľne sa presúvala nedovoleným dopravným prostriedkom, t. j. súkromným osobným motorovým vozidlom, čo bolo v rozpore s ods.

1 , ako aj v rozpore so ZIPS GR č. 15/2009 časti II./A ods. 4 písm. e) v určovaní spôsobu dopravy - ide o určenie druhu dopravného prostriedku nadriadeným. 35. Podľa platí, že ak sa nadriadený s policajtom písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

36. Za predpokladu, že by bol zosnulou policajtkou riadne vyplnený a zaevidovaný cestovný príkaz a súčasne schválený riaditeľom ústavu, ako spôsob prepravy by mohol byť určený jedine prostriedok verejnej hromadnej dopravy (nie teda súkromné motorové vozidlo), pretože tento spôsob dopravy (súkromné motorové vozidlo) by bol riaditeľom vylúčený, nakoľko zosnulá policajtka nemala uzatvorenú dohodu o použití súkromného vozidla na tento účel. Napriek tomu nemožno podľa názoru žalovaného nahliadať na riadne nevyplnený, nezaevidovaný a neschválený cestovný príkaz nadriadeným (riaditeľom ústavu), len ako na nesplnenú povinnosť (formálny nedostatok). Zosnulá policajtka bola povinná si dôsledne plniť svoje povinnosti, pred vykonaním cesty predložiť vyplnený cestovný príkaz nadriadenému, pričom táto povinnosť zosnulej policajtke vyplývala z ustanovenia v spojitosti s ZIPS GR č. 15/2009 časť II. a VIII., (bez ohľadu na to, či si uplatní/neuplatní cestovné náhrady), pretože po vykonaní preventívnej rehabilitácie je policajtka povinná evidovaný cestovný príkaz uzatvoriť a do 10 pracovných dní vyúčtovať a odovzdať oddeleniu ekonomiky, a to aj napriek tomu, že si bude cestovné náhrady vykazovať v sume 0,- € (napr. z dôvodu, že nevie preukázať cestovné výdavky). Zároveň podkladom na vyúčtovanie náhrad pri preventívnej rehabilitácii je okrem cestovného príkazu aj potvrdenie o účasti na rehabilitácii, kedy na tento predpis prvostupňový správny orgán poukazoval už od roku 2015 (porov. rozhodnutie č. GR ZVJS-15979-7/33-15 zo dňa 18.09.2015, str. 5), teda prvostupňový správny orgán nemenil právny názor, tak ako to v podanej žalobe nesprávne a účelovo tvrdí žalobca. Podľa platí, že služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Cestovný príkaz za predpokladu riadneho vypísania a schválenia riaditeľom ústavu plní funkciu príkazu vykonať služobnú cestu na preventívnu rehabilitáciu do miesta jej výkonu. V tejto súvislosti žalovaný zotrváva na argumentácii, že zosnulá policajtka nebola vyslaná na preventívnu rehabilitáciu nadriadeným, konala svojvoľne a použila nedovolený dopravný prostriedok na prepravu (súkromné vozidlo) na preventívnu rehabilitáciu. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že denný rozkaz riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice č. 112 z 21. 04. 2015, v ktorom je zosnulá policajtka vedená na preventívnej rehabilitácií preukazuje len ospravedlnenú neprítomnosť v službe (teda nepreukazuje vyslanie na preventívnu rehabilitáciu) s poukázaním na ustanovenie podľa ktorého platí, že: „Neprítomnosť policajta v službe sa ospravedlní za čas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, preventívnej rehabilitácie a za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti. "Skutočnosť, že dňa 22. 04. 2015 sa ocitla zosnulá policajtka na ceste č. 1/18 v kilometri 527,00 v smere z Košíc do Ružomberka vo svojom súkromnom osobnom motorovom vozidle potvrdzuje len neoprávnené konanie zosnulej policajtky, pretože zosnulá policajtka nemala príkaz na vykonanie tejto cesty, napriek tomu ju realizovala. Útvar sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS neskúmal okolnosť, prečo sa zosnulá policajtka svojvoľne rozhodla vykonať presun a nachádzala sa v danom okamihu na mieste dopravnej nehody, v dôsledku ktorej, zomrela. Správne orgány oboch stupňov zároveň dôsledne v zmysle rozsudku KS BA skúmali, či povinnosť nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu ( ) je/nie je činnosťou na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného. V tejto súvislosti má žalovaný za to, že zákonná povinnosť (nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu), nie je činnosťou na príkaz. Povinnosť nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu vzniká, až po splnení podmienky vyslania na preventívnu rehabilitáciu cestovným príkazom, nik však zosnulú policajtku na preventívnu rehabilitáciu nevyslal, preto ani zosnulej policajtke nevznikla povinnosť nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu. V tomto prípade teda nejde o vykonávanie činnosti na príkaz, rozkaz, či pokyn vzhľadom k legálnemu vymedzeniu služobného úrazu podľa ods. lpísm. a) alebo , pretože vykonanie prepravy na preventívnu rehabilitáciu zosnulej policajtke nevyplývalo ani z jej funkcie vedúcej personálnej skupiny v zmysle popisu jej služobnej činnosti (s týmto bola oboznámená dňa 02. 03. 2013), teda, nemohol byť posudzovaný ako úraz policajtky, ktorý by utrpela pre výkon služby, pretože na mieste dopravnej nehody žiadny výkon služby nevykonávala. V tejto súvislosti, keďže k úmrtiu policajtky nedošlo v dôsledku služobného úrazu, žalobcovi zanikol nárok na trvanie výplaty vdoveckého výsluhového dôchodku po

jednom roku, teda odo dňa 22. 04. 2016 výplata vdoveckého výsluhového dôchodku žalobcovi nepatrí. Vo vzťahu k otázke vysporiadania sa so závermi úrazovej komisie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/11-2015 z 13.07.2015, žalovaný uvádza, že rovnako ako Útvar sociálneho zabezpečenia zboru GR ZVJS t. j. prvostupňový správny orgán považoval výsledok úrazovej komisie za jednoznačný a nesporný, teda mal za preukázanú skutočnosť, že k úmrtiu policajtky nedošlo v dôsledku služobného úrazu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že o predbežnej otázke (posudzovaní úrazu) si prvostupňový správny orgán neurobil vlastný úsudok, tak ako to v podanej žalobe nesprávne naznačuje žalobca. Navyše so závermi úrazovej komisie bol žalobca oboznámený a doposiaľ ich nespochybňoval, resp. nenapadol žalobou na príslušnom súde, napriek tomu, že výsledok úrazovej komisie bol kľúčový z hľadiska vyriešenej predbežnej otázky o posudzovaní úrazu, či je/nie je považovaný za služobný úraz vo vzťahu ku konaniu o dávke výsluhového zabezpečenia (vdovecký výsluhový dôchodok). IV. Replika žalobcu

37. V duplike žalobca 25.09.2020 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že sa plne riadila právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn, zo dňa 28.09.2018. Žalovaná síce odstránila vytýkané formálne nedostatky, ale jej konečné rozhodnutie nekorešponduje s právnym názorom vysloveným Krajským súdom Bratislava v označenom rozsudku. Ďalej je potrebné poukázať na rozporné tvrdenia žalovanej v písomnom vyjadrení kde konštatuje, že nebohá manželka bola oprávnená na pobyt v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Omšenie v období od 22.04.2015 do 05.05.2015, tvrdenie, že nebola vyslaná nadriadeným a mala konať svojvoľne, pokiaľ na ňu cestovala, nie je zrejmé, lebo spôsobom mala splniť rozkaz vo forme nástupu na preventívnu rehabilitáciu dňom 22.04.2015, keď nemala v zmysle vyjadrení žalovanej povolenie odcestovať. Moja nebohá manželka bola oprávnená na nástup a výkon preventívnej rehabilitácie v období od 22.04.2015 do 05.05.2015, v dennom rozkaze riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice č. 112 zo dňa 21.04.2015 a bola vedená ako príslušník, ktorý sa podrobuje preventívnej rehabilitácii kde mala nastúpiť dňa 22.04.2015 v mieste jej výkonu v Omšení a bola evidovaná aj v dennom rozkaze riaditeľa ústavu, kde bola služobne zaradená. Uviedol, že jeho nebohá manželka neabsolvovala predmetnú cestu svojvoľne, lebo, 22.04.2015, t.j. v deň, kedy mala nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu, cestovala v smere miesta, kde sa preventívna rehabilitácia nachádza jedine z dôvodu, aby na preventívnu rehabilitáciu nastúpila v zmysle poukaz na rehabilitáciu. Ako zavádzajúce žalobca označil tvrdenie žalovanej, že bol oboznámený so závermi úrazovej komisie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice č. ÚWaÚVTOS-37-3/11-2015 z 13.07.2015

V. Právne názory správneho súdu 38. Krajský súd ako súd správny vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutia a vec posúdil neformálne, nielen v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa , ), a , v spojení s a . 39. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného - Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. zo dňa 30.07.2019, ako i rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-15979/14-2019 zo dňa 21.05.2019, ktoré žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom konania pred správnymi orgánmi bola žiadosť o dávku vdoveckého výsluhového dôchodku. Konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie dávky odo dňa 22.04.2015, podanej dňa 05.05.2015 Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 40. Správny súd v tomto konaní o správnej žalobe vo veciach sociálnych posudzoval rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.07.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 21.05.2019 a zamietol odvolanie žalobcu podľa týchto právnych úprav: Podľa za služobný úraz sa na účely tohto konania považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných povinností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe,

b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, d)počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,

Podľa „ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby." Podľa zákona písm. a/ č. „Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok.

Podľa „na vdovecký výsluhový dôchodok podľa , 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke a profesionálnej vojačke. Podľa „po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa platí, že dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.

Podľa platí, že vdovecký výsluhový dôchodok sa poskytuje na žiadosť. Podľa „Na žiadosť sa poskytne výsluhový príspevok.

Podľa zákona pís. a/ „Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,

Podľa „Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.

Podľa „Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak." Podľa „Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak." Podľa platí, že výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku alebo nároku na ich výplatu.

Podľa „1) Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas. (2) Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta. (3) Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté. (4) Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty.

nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť." Podľa „vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku." Podľa „policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, keď je na ňu vyslaný." Podľa „výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty." Podľa „v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť." Podľa platí, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa platí, že poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu v lehote ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; ak policajt, profesionálny vojak alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia bol písomne vyzvaný útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote. Podľa Rozkazu č. 42 Zbierky rozkazov generálneho riaditeľa ZVJS, ročník 2013 „vykonávanie preventívnej rehabilitácie sa považuje za výkon štátnej služby." Podľa Rozkazu č. 42 Zbierky rozkazov generálneho riaditeľa ZVJS, ročník 2013 „ak príslušník zboru nastúpi oneskorene na preventívnu rehabilitáciu, preruší, predčasne ukončí alebo naruší priebeh preventívnej rehabilitácie (napríklad neúčasť na určenej činnosti a porušenie domáceho poriadku) bez dostatočného ospravedlnenia, vedúci strediska zboru túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému." Podľa Rozkazu č. 42 Zbierky rozkazov generálneho riaditeľa ZVJS, ročník 2013 „konanie príslušníka zboru podľa odseku 15 je porušením služobnej disciplíny podľa osobitného predpisu." S poukazom na poznámku pod čarou sa osobitným predpisom myslí ust. 41. Z obsahu administratívneho spisu aj súdneho spisu vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 21.05.2019 Generálne riaditeľstvo ZVJS Útvar sociálneho zabezpečenia z dôvodu zániku nároku na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku zastavilo výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku, priznanú rozhodnutím z 16.05.2019, v sume 580,67 eur žalobcovi. Správny orgán prvého stupňa preskúmaval dôvody podľa písm./ a.), b.), c.), d.), e.), f/ g/ ) a konštatoval, prečo nárok nevznikol.

42. Z obsahu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu vyplýva, že sa žalobca domáhal tohto nároku z dôvodu, ako manžel nebohej príslušníčky ZVJS, ktorá zomrela, v dôsledku služobného úrazu. Správny orgán prvého stupňa nepriznal uplatnený nárok žalobcovi podľa , ktorý uplatnil na výplatu vdoveckého výsluhového dôchodku, pretože uzavrel, že k úmrtiu manželky žalobcu nedošlo v dôsledku služobného úrazu.

43. Správny súd týmto rozsudkom zrušil rozhodnutia žalovaných správnych orgánov vychádzajúcich zo záverov, že dôvodom pre nepriznanie nároku žalobcu na vdovský výsluhový dôchodok po manželke, nebohej príslušníčke Zboru väzenskej a justičnej stráže bola skutočnosť, že podľa ich názoru táto nezomrela v dôsledku plnenia služobných povinností, pretože zomrela pri dopravnej nehode na ceste do miesta určenia na vykonanie nariadenej pracovnej rehabilitácie, na ktorú bola vyslaná, kde sa prepravovala bez dohody so svojim zamestnávateľom súkromným motorovým vozidlom, bez cestovného príkazu, z čoho vyvodili ďalší záver, že konala protiprávne.

44. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu správny súd zistil ako s vecou súvisiace predložené tlačivo o cestovnom príkaze na cestu, ktoré nie je vyplnené, iba podpísané, zrejme žalobkyňou. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nekonštatujú prax u jej služobného útvaru pri dohodovaní prepravy príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže do miesta vykonania nariadenej rehabilitácie. Správny súd má za to, že pre posúdenie právnych otázok týkajúcich sa pracovnej cesty nebohej príslušníčky Zboru väzenskej a justičnej stráže, nebohej manželky žalobcu, je potrebné preukázanie, či v dôsledku žalobcom tvrdeného formálneho nedostatku, neexistencie cestovného príkazu na cestu, jej úmrtie nie je možné považovať za služobný úraz s následkom smrti. Nebohá manželka žalobcu ako príslušníčka Zboru väzenskej a justičnej stráže zomrela v dôsledku dopravnej nehody na ceste vlastným motorovým vozidlom do miesta rehabilitácie a sporná je otázka plnenie služobných povinností na pracovnej ceste do miesta vykonania nariadenej zdravotnej rehabilitácie, na ktorú bola vyslaná.

45. Správny súd pripomínam, že podľa vyplýva, že za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka aj pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe. 46. Okolnosti úmrtia pôvodne posúdila komisia riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice v Správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/1l-2015 zo dňa 13.06.2015. Jej záver vychádzal aj z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-144NYS-RK-2015 zo dňa 16.06.2015, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania pre prečin usmrtenia. Uznesenie konštatovalo, že je neprípustné trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a je v ňom konštatovaný záver vyšetrovateľa podľa . Komisia pôvodne dospela k záveru, že v prípade nebohej manželky žalobcu k služobnému úrazu nedošlo. 47. Správny súd poukazuje na to, že z bodu 6 tohto rozsudku vyplýva, že samotný žalovaný spochybnil závery v bode 46 uvedenej komisie. Žalovaný uzavrel v napadnutom rozhodnutí, že predbežná otázka okolnosti úmrtia policajtky, ktorú posúdila komisia riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice v Správe o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/1l-2015 zo dňa 13.06.2015 nepatrí do právomoci spomínanej komisie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice, ale výlučne súdu v konaní o určenie.

48. Správny súd konštatuje, že nie je uplatniteľný záver komisie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 13.06.2015 a v administratívnom spise sa nachádza cestovný príkaz č. (bez čísla) zo dňa 14.04.2015, zrejme podpísaný nebohou príslušníčkou ZVJS a doklady pre záver, že nadriadený nebohej policajtky vedel o jej povinnosti a nástupe na rehabilitáciu.

49. Z obsahu spisu vyplýva tvrdenie žalovaného, že riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice (ďalej len "riaditeľ ústavu") nedal príkaz, pokyn alebo rozkaz na vykonanie služobnej cesty na preventívnu rehabilitáciu súkromným motorovým vozidlom Škoda Fábia, S. N.. Podľa názoru správneho súdu, z toho nevyplýva, že túto cestu na pridelenú a povinnú zdravotnú rehabilitáciu manželka žalobcu vykonala svojvoľne. Nebohá manželka žalobcu pravdepodobne z určitých dôvodov nepredložila cestovný príkaz, ktorý „podpísala“, /toto žalovaný nekomentuje a nepopiera jej podpis / a to umožňuje akceptovať možný názor, že v praxi služobného úradu nebohej manželky sa súhlasu k otázke týkajúce dopravy príslušníkov do miesta vykonania rehabilitácie riešil rôzne, aj ex post. Z obsahu spisu vyplýva, že agenda patrila zrejme do personálnych činností, za ktoré bola vedúcim pracovníkom nebohá príslušníčka ZVJS. Je nesporné, že riaditeľ ZVJS príkaz na cestu nebohej príslušníčky nepodpísal, hoci bol informovaný o jej povinnej rehabilitácii, termíne jej nástupu a hoci interné dokumenty útvaru potvrdzujú, že bola vedená v uvedený deň ako príslušník zaradený na zdravotnú rehabilitáciu a mala v úmysle predložiť /alebo aspoň o tom mohla byť zmienka medzi nimi/ cestovný príkaz riaditeľovi ústavu na podpis. V posudzovanej súvislosti bola nebohá príslušníčka ZVJS nositeľkou práva na preventívnu rehabilitáciu a mala povinnosť vykonať cestu túto rehabilitáciu. Zo zhora uvedeného nevyplýva, že vo vzťahu k nemohla byť splnená podmienka služobnej

činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného vykonať služobnú cestu s cieľom vykonať rehabilitáciu. Na zistenie uvedených okolností je potrebné vypočuť osoby v podriadenosti nebohej policajtky, o tom, akú úlohu mohli zohrať a čo vedia o cestovnom príkaze na cestu nebohej v kritický deň, ktorý podpísala a nepredložila vypísaný svojmu nadriadenému.

50. Súd pripomína, že za služobný úraz sa na účely tohto konania podľa , považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, pri výkone služobných povinností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť a na to , že podľa „ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby. 51. Správny súd odkazuje na a ods. 1 „výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty a na ust. podľa ktorého policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas. Podľa . Podľa ods. 5 / Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy policajta. Podľa ods. 6 cit ustanovenia, policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté . Podľa ods. 7 služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z tejto cesty a podľa 8 dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť. Rovnako tak súd poukazuje v uvedenej súvislosti, že podľa „vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku, pričom podľa „policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, keď je na ňu vyslaný.

52. Tvrdenie žalovaného, že zanedbaním povinností (nedostatku činnosti vykonanej na príkaz) došlo k prelomeniu vzájomnej súvislosti medzi konaním (tkz. podľa žalovaného svojvoľným cestovaním) s následkom (smrťou policajtky), nie je opodstatnené, pretože v konaní nebolo predmetom vykonaného dokazovania potrebné za účelom zistenia skutkového stavu, a len na základe tohto možno dospieť k správnym skutkovým a právnym záverom, o tejto otázke t.j. či úmrtie /policajtky) možno považovať za služobný úraz podľa z a vykonávaná činnosť smerovala k výkonu služby, pretože podľa za služobný úraz sa posudzuje úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon služby.

53. Žiadosťou požiadal žalobca o priznanie vdoveckého výsluhového dôchodku od 22.04.2015, po zosnulej manželke PaedDr. S. K., L.. Z.. Podkladom rozhodnutí boli listiny a to: rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.09.2018, rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS- d-15979/14-2019 zo dňa 16.05.2019 o priznaní vdoveckého výsluhového dôchodku, správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti s úrazom alebo chorobou z povolania č. ÚVV a ÚVTOS-37-3/11-2015 zo dňa 13.07.2015, sobášny list Matričného úradu Mestskej časti Košice - Západ zo dňa 21.08.2007, zväzok 21, ročník 2007, strana 23, por. č. 123, denný rozkaz riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice č. 112 zo dňa 21.04.2015, žiadosť mjr. PaedDr. S. K. o poskytnutie preventívnej rehabilitácie zo dňa 17.04.2015, poukaz na preventívnu rehabilitáciu mjr. B.. S. K. od 22.04.2015 do

05.05.2015, cestovný príkaz (bez čísla) zo dňa 14.04.2015, žiadosť o informáciu - zaslanie č. ÚVV a ÚVTOS-39/14-20l5 zo dňa 14.07.2015, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-144NYS-RK-2015 zo dňa 16.06.2015, o zastavení trestného stíhania, žiadosť o súčinnosť - odpoveď č. ÚVV a ÚVTOS-19-1/14-2019 zo dňa 21.05.2019, popis služobnej činnosti mjr. PaedDr. S. K. vo funkcii vedúcej personálnej skupiny zo dňa 02.03.2013.

54. Podľa správneho súdu rozhodujúcim je vyjasnenie si právnych pojmov a naplnenie ich obsahu v zmysle zákonných ustanovení, na ktoré i správne orgány a žalobca odkazujú, a to je okolnosť, či zomrelá príslušníčka ZVJS naplnila ustanovenie , písmeno g.) zákona , a teda či k jej úmrtiu došlo v dôsledku služobného úrazu. Služobný úraz bol v rozhodnutiach správnych orgánov interpretovaný diametrálne odlišne, ako podľa žalobcu. Žalovaný správny orgán necharakterizoval cestu na vykonanie povinnej zdravotnej rehabilitácie príslušníka ZVJS ako plnenie služobných povinností. Úmrtie manželky žalobcu, nastalo v dôsledku dopravnej nehody na ceste do Omšenia na vykonanie povinnej rehabilitácie v určený deň, t. j. deň 22.04.2015, kedy žalobkyňa na ceste na vykonanie povinnej rehabilitácie, v dôsledku dopravnej nehody a v súvislosti s ňou, na mieste nehody zahynula, pričom žalovaný tvrdí, že nešlo o služobnú cestu, pretože žalobkyňa nepožiadala svojho nadriadeného o udelenie súhlasu na používanie je MV, a to napriek tomu, že mala pridelený poukaz na vykonanie rehabilitácie a v uvedený deň a bolo jej povinnosťou sa na túto rehabilitáciu dostaviť. Zvolila spôsob dopravy a na cestu na rehabilitáciu dopravu vykonala vlastným motorovým vozidlom, ktoré sama riadila a v dôsledku dopravnej nehody v uvedený deň 22.04.2015 zahynula.

55. Žalobca tvrdil, že žalobkyňa bola príslušníčkou ZVJS, manželkou žalobcu a preukázať fakty potrebné pre splnenie .) zákona .

56. Žalovaný tvrdil, že v dôsledku prepravy na vykonanie rehabilitácie vlastným motorovým vozidlom žalobkyňa o ktoré nepožiadala, nejde o služobnú cestu hoci smerovala na vykonanie rehabilitácie, ktorá síce bola povolená, ale ktorej preprava nebola nadriadeným schválená. Preventívna rehabilitácia podľa žalovaného nie je výkonom štátnej služby. Na tomto základe bolo založené právne posúdenie správnymi orgánmi, najmä žalovaným.

57. K tomuto tvrdeniu správny súd dodáva, že pre plnenie pracovných povinností a vznik platových náležitostí, ako aj nárokov, sa považuje Preventívna rehabilitácia za náhradnú dobu, s ktorou treba uvažovať pri priznávaní platových náležitostí, pri ospravedlnení neprítomností policajta, a pri posudzovaní času výkonu štátnej služby. V dôsledku toho žalovaný prinajmenšom predčasne vyvodil závery, ktoré sú základom jeho rozhodnutia o tom, že žalobcovi, ako manželovi zomrelého príslušníka ZVJS nevznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok.

58. Správny súd uzatvára, že záver o služobnej ceste manželky žalobkyne uzatvára s odkazom na § 30 ods. 3 Rozkazu č. 42 Zbierky rozkazov Generálneho riaditeľa ZVJS, kedy v dôsledku vykonávanej preventívnej rehabilitácie sa táto považuje za výkon štátnej služby. 59. Žalobca mal za to, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. prezentoval názor, že úmrtie manželky zrejme predstavovalo služobný úraz. Podľa správneho súdu žalobcu žalovaný vo svojom poslednom správnou žalobou napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor citovaného rozsudku Krajského súdu v Bratislave a svojvoľne interpretoval zákon a v rozpore s ním predčasne uzavrel o úraze a úmrtí žalobkyne, že sa tak nestalo v dôsledku plnenia služobných povinností, v dôsledku nástupu na pracovnú rehabilitáciu príslušníka ZVJS a že nárok žalobcovi nepatrí s poukázaním na tieto dôvody.

60. Podľa súdu je zrejmé, že nevyplnený cestovný príkaz neznamená nenariadenie pracovnej rehabilitácie, ktorá pridelením preukazu nebohej manželke žalobcu nariadená bola, teda nemohla konať svojvoľne odchodom na preventívnu rehabilitáciu. Ak vykonávala služobné povinnosti, ktoré sú zarátané do výkonu jej služby, sú pracovnou cestou a dopravovanie sa na vykonanie pracovnej rehabilitácie treba považovať za spojitosť, aj ak je v súlade s bežnou praxou, keď sa cestovné príkazy v dôsledku neuplatnenia cestovných náhrad realizujú až po návrate zo služobnej cesty, keď sa vykonávalo zúčtovanie.

61. Podľa správneho súdu je významným, že , za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka

spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a/ pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, b/pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, d/počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť.

62. V novom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa túto skutočnosť odôvodní bez ohľadu ako v minulosti túto okolnosť posúdila komisia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS Košice v správe zo dňa 13.07.2015. Povinnosti sú uložené vyššie spomínaným rozkazom č. 42 Zbierky rozkazov Generálneho riaditeľa ZVJS. Otázkou tiež právnou je či bol povinný „zamestnávateľ“ ZVJS riešiť otázku dopravy nebohej príslušníčky iniciatívne sám, príkazom, spôsobom vykonania dopravy tak, aby bol poukaz resp. príkaz na vykonanie preventívnej rehabilitácie naplnený v presne časovo vymedzenom rozsahu a či policajtka nekonala v tiesni, používajúc vlastné MV. V tomto ohľade je v nie poslednom rade potrebné vypočuť zamestnancov útvaru, najmä personálneho a súčasne, by k tomu mal vypovedať žalobca. Napokon z obsahu spisu je možné zistiť, že aj obsah preventívnej rehabilitácie je upravený v spomínaného rozkazu č. 42, ktorým sa vykonáva . Ide o rozkaz, ktorým sa vydáva organizačný poriadok Generálneho riaditeľa ZVJS, preto bude povinnosťou sa vysporiadať s týmito potom čo uzavrie otázky týkajúce sa cestovného príkazu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise žalovaného.

63. Po doplnení dokazovania správne orgány budú povinné dôsledne sa nezaoberať zákonným vymedzením služobného úrazu , osobitne tým, či cesta na preventívnu rehabilitáciu poskytnutej je aj v zmysle povinnosťou a napokon vymedziť pojem služobného úrazu a určiť či je možné tento úraz subsumovať pod niektorú zákonných definícií obsiahnutých v . 64. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o celej žiadosti žalobcu a svoje rozhodnutie v súlade s vyššie uvedeným názorom správneho súdu aj riadne odôvodniť. V uvedenej súvislosti správny súd konštatuje aj nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v zhora uvedených súvislostiach. 65. Z odkazom na obsah odôvodnenia tohto rozsudku, súd konštatuje dôvodnosť žaloby, napadnuté rozhodnutia preto zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodov podľa , d/,SSP. 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.