Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
535/388544.6c074f.pdf
PDF · 102.67 KB
No categories available
3Cdo/205/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 205/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R., so sídlom v T., IČO: X.,
zastúpeného M., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8,
IČO: 36 038 351, zastúpenému JUDr. L. M., advokátkou so sídlom vo V., o vydanie
nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12 C 174/2006, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2013 sp. zn. 9 Co 53/2013,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o vydanie nehnuteľností podľa § 5 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z.
o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, podal žalovaný písomným podaním
z 31. októbra 2012 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11 S 142/2011, v ktorom sa vedie konanie o spôsobilosti zápisu rozsudku vydaného
Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 8 C 159/2006 do katastra nehnuteľností.
Okresný súd Komárno uznesením zo 7. decembra 2012 č.k. 12 C 174/2005-931 návrh
na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tento považuje
za nedôvodný, pretože konanie vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11 S 142/2011
nemá žiaden vplyv na výsledok tohto konania, nakoľko súčasné znenie petitu je dostatočne
určité, vykonateľné a v súlade s relevantnými právnymi predpismi, pričom s otázkou pasívnej
legitimácie je súd povinný sa vyporiadať v rámci svojej rozhodovacej činnosti.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením z 28. februára 2013 sp. zn.
9 Co 53/2013 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania a súd prvého stupňa správne zvažoval, či prípadné
rozhodnutie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Komárno vydaného
7. júla 2011 pod číslom vkladu V 1945/11 a vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11 S 142/2011 bude mať vplyv na toto konanie; jeho záver, že uvedené konanie nebude mať
význam pre rozhodnutie v danej veci, a to i napriek tomu, že svojou formou ide o zhodný
výrok, považoval za správny.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom žiadal zrušiť
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Bol toho názoru, že odvolací súd
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože sa nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, že sú splnené zákonné predpoklady pre postup podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
ako i jeho námietkami uvedenými v odvolaní. Dovolateľ ďalej namietal naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov nepreskúmateľné, ako i naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol žalovaný dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie žalovaného preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania žalovaného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné
(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale
treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný
subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto
ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej
vade skutočne došlo.
Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalovanému bola v konaní
odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému
všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie
procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu
nezistil, že by v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá
by žalovanému znemožnila realizáciu jeho procesných oprávnení.
Pokiaľ žalovaný namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (nepreskúmateľnost), treba uviesť, že nie každá procesná
nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná
z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne
vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny
poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň
aj prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej
procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám
konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za
relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno
uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd
dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj
právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento
rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru
dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej
veci. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako
dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009,
2 MCdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009
a 5 Cdo 290/2009). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto
povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť
dovolania žalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch
nižšieho stupňa nebola dovolateľovi ním namietaných dôvodov odňatá možnosť konať pred
súdom, a preto prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
K ostatným dovolacím dôvodom uplatňovaným dovolateľom dovolací súd dodáva, že
nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tzv. iná vada (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) sú samostatnými dovolacími dôvodmi, ktoré ale sami osebe prípustnosť
dovolania nezakladajú, a preto ani z nich prípustnosť dovolania žalovaného nemožno
vyvodiť.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v prejednávanej veci
je dovolanie žalovaného procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie neprípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. júla 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková