Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/112/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. č. 1, proti žalovanému L. A., bývajúcemu v D.,

zastúpenému JUDr. T. H., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 24 683 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. apríla 2011 sp. zn. 9 Co

171/2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 13. apríla 2011 sp. zn. ,

I. z a m i e t a v časti smerujúcej proti výroku tohto rozsudku, ktorým bol rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenený tak, že žaloba

sa zamieta,

II. o d m i e t a vo zvyšnej časti.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na súde 19. februára 2008 sa žalobca domáhal na žalovanom

zaplatenia 743 600 Sk (24 683 €) s príslušenstvom (špecifikovaným v žalobe), ktorá suma

2

pozostáva z 514 800 Sk titulom nájomného za obdobie od 20. decembra 2004

do 20. decembra 2006 a z 228 800 Sk titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie

nebytových priestorov za rok 2007. Ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že 16. apríla 2002

uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v podchode

na T., v katastrálnom území B., za užívanie ktorého žalovaný riadne neplatil nájomné a v roku

2007 ich bezdôvodne užíval.

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako súd prvého stupňa) rozsudkom

zo 16. februára 2010 č.k. -134 zaviazal žalovaného v lehote 3 dní vydať

žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 7 594,76 € s 8,5 % úrokom z omeškania

od 19. februára 2008 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že účastníci uzavreli

16. apríla 2002 zmluvu o nájme nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v podchode

na T., v katastrálnom území B., na parcele č. X. v celkovej výmere X. m², z čoho obchodný

priestor predstavoval 45,77 m² a obslužný priestor 26,07 m² (ďalej len „nebytový priestor“)

s tým, že doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 16. apríla 2002 do 31. decembra 2003

s výškou nájomného 375 137 Sk ročne so záväzkom žalovaného uhrádzať nájomné

v štvrťročných splátkach po 39 784,25 Sk. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že nájom nie

je možné obnoviť podľa a že v prípade, ak nájomca bude

požadovať predĺžiť nájomnú zmluvu, zmluvné strany uzavrú novú zmluvu o nájme. Účastníci

13. novembra 2002 uzavreli dodatok č. 1/2002 k zmluve o nájme nebytového priestoru, podľa

ktorého sa zúžil predmet nájmu na 45,76 m², z čoho obchodný priestor predstavoval 22,88 m²

a obslužný 22,88 m²,, a súčasne bola upravená aj výška nájomného na sumu 228 800 Sk ročne

so záväzkom žalovaného uhrádzať nájomné v štvrťročných splátkach po 57 200 Sk. Od roku

2003 žiadna zmluva o nájme nebytového priestoru nebola medzi účastníkmi uzavretá, napriek

tomu žalovaný užíval nebytový priestor naďalej. Keďže žalovaný za užívanie nebytového

priestoru neplatil, žalobca ho 29. novembra 2006 vyzval na jeho vypratanie, na ktorú výzvu

nereagoval a nebytový priestor vypratal až v roku 2008 po podaní žaloby na vypratanie.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na nájomné za obdobie od 20. decembra 2004 do 20.

decembra 2006 súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je v tejto časti dôvodná,

keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že zmluva o nájme nebytového priestoru bola

uzavretá na dobu určitú do 31. decembra 2003; nájom v súlade s § 9 ods. 1 zákona

č. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „

Zb.“) a článkom 2 nájomnej zmluvy skončil uplynutím času, na ktorý bol dojednaný,

3

z ktorého dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť platiť v nájomnej zmluve dohodnuté

nájomné. Súd prvého stupňa považoval žalobu za dôvodnú len v časti, ktorou sa žalobca

domáhal na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7 594,76 €, nakoľko bolo

v konaní preukázané, že žalovaný napriek výzve žalobcu z 29. novembra 2006 na vypratanie

nebytového priestoru, tento počas celého roku 2007 užíval, za jeho užívanie neplatil

a žalobcovi ho odovzdal až 14. marca 2008. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia

vychádzal z výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve. Preto s poukazom na § 451

a v spojení s vyhlášky č. 87/1995

Z.z. žalobe v tejto časti vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako odvolací súd) na odvolanie oboch účastníkov

rozsudkom z 13. apríla 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa 1/ zmenil

v jeho vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol, 2/ potvrdil v jeho zamietajúcej časti,

3/ žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Pokiaľ súd prvého

stupňa zamietol žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

nájomného za užívanie nebytového priestoru, odvolací súd v tejto časti považoval rozsudok

súdu prvého stupňa za vecne správny a stotožnil sa v celom rozsahu so skutkovým stavom

zistením súdom prvého stupňa ako i jeho právnym posúdením veci. Aj podľa jeho názoru,

nájom nebytového priestoru bol účastníkmi jednoznačne dohodnutý na dobu určitú,

a to do 31. decembra 2003, a keďže sa na nájom

nebytových priestorov nevzťahuje, nemohlo dôjsť k predlžovaniu nájmu a uplynutím

dohodnutej doby sa nájom skončil. Rozsudok súdu prvého stupňa však nepovažoval

za správny v časti, v ktorej vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie získané užívaním nebytového priestoru v roku 2007. Uviedol, že pre

vznik tohto nároku bolo potrebné preukázať, že žalovaný nebytový priestor bez právneho

dôvodu užíval. V danom prípade však nebolo jednoznačne preukázané, že nebytový priestor

bol žalovanému odovzdaný do užívania riadne, že by ho žalovaný skutočne fakticky užíval

a znemožnil jeho užívanie žalobcovi; žalobca len tvrdil, že žalovaný mu vrátil kľúče

od nebytového priestoru v roku 2008 a iný relevantný dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti

neprodukoval. Z dokazovania vykonaného pred odvolacím súdom vyplynulo, že žalovaný

okrem sporného nebytového priestoru mal so žalobcom uzavreté ďalšie nájomné zmluvy,

ktorých predmetom boli nebytové priestory nachádzajúce sa tiež v podchode na T.

v Bratislave, pričom žalovaný tvrdil, že kľúče, ktoré v roku 2008 vrátil žalobcovi

sa týkali iných nebytových priestorov a nie sporného nebytového priestoru. Keďže v konaní

nebolo nesporne preukázané, že by počas žalobcom uplatneného obdobia (rok 2007) žalovaný

nebytový priestor užíval a tým sa bezdôvodne obohacoval a že by žalobcovi nejakým

spôsobom bránil, aby si tento priestor prevzal a užíval ho, odvolací súd považoval žalobu

v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za nedôvodnú. Preto

v tejto časti v zmysle rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 15 189,54 € s príslušenstvom titulom nájomného za obdobie od l. štvrťroku 2005

do 4. štvrťroka 2006, a sumu 7 594,77 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia

za rok 2007. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), keď bol toho názoru, že nie je možné

aplikovať na nebytové priestory, a preto nemohlo dôjsť k predlžovaniu nájmu. Mal za to, že

sa na nebytové priestory vzťahuje, nakoľko zákon

č. ako lex specialis danú problematiku neupravuje ani nevylučuje možnosť

konkludentného obnovenia nájomného vzťahu. Trval na tom, že žalovaný kľúče

od nebytového priestoru odovzdal až 14. marca 2008 po tom, čo bolo súdom prvého stupňa

rozhodnuté o jeho vyprataní žalovaným, preto je aj jeho nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného žalovaným užívaním nebytového priestoru v roku 2007 dôvodný.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu „odmietnuť“, rozhodnutie odvolacieho súdu

považoval za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), preskúmal vec podľa

ods. 1 a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

5

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje niekoľko výrokov:

výrok , ktorým 1/ v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že žalobu zamietol, 2/ v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a 3/ o trovách konania. Dovolateľ napadol toto rozhodnutie v celom rozsahu, všetky jeho

výroky. Prípustnosť proti ním smerujúcich častí dovolania posudzoval najvyšší súd

samostatne.

1. Dovolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v jeho zamietajúcej časti.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

rozsudku uvedeného v

So zreteľom na to by uvedená časť dovolania žalobcu bola procesne prípustná, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

6

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tejto časti dovolania žalobcu preto

z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok v tejto časti spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania vymenovanú

v , ani znak (atribút) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako

zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže žalobcom bol tento dovolací dôvod uplatnený

v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý

rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

2. Dovolanie žalobcu je procesne prípustné ( ) proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým zmenil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa (žalovaný

bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 7 594,76 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného

obohatenia za užívanie nebytového priestoru za rok 2007) a žalobu v tejto časti zamietol.

Dovolateľ ani v tejto časti procesné vady uvedené v

nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolací súd, ktorý je v prípade procesne prípustného dovolania povinný prihliadať

na existenciu niektorej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

( ) aj vtedy, keď prípadne nebola v dovolaní namietaná (

ods. 1 ), dospel k záveru, že zo spisu nevyplýva ani žiadna vada takejto povahy.

Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa žalobcu v tom, že odvolací súd

nesprávne dospel k záveru, že na strane žalovaného užívaním nebytového priestoru v roku

2007 nevzniklo bezdôvodné obohatenie, keď vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal, že

žalovaný reálne nebytový priestor v tomto období užíval, že odmietal tento priestor odovzdať

žalobcovi a že tak neurobil až 14. marca 2008.

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ).

Dovolací súd z dokazovania vykonaného súdmi nižších stupňov má za to, že skutkové

zistenia potrebné pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume

7 594,76 €, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní sú v prejednávanej veci

postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa názoru ktorého umožňujú záver, že

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je v tejto časti vecne správny. Dovolací súd

sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, že v konaní nebolo nesporne preukázané,

že by žalovaný nebytový priestor v roku 2007 užíval a tým sa bezdôvodne obohacoval, že

by žalobcovi nejakým spôsobom bránil v jeho užívaní a že by kľúče od nebytového priestoru

odovzdal až 14. marca 2008. Jeho záver, že žalovaný 14. marca 2008 odovzdal kľúče

od iného, resp. iných nebytových priestorov, jednoznačne preukazuje obsah spisu. Ako

vyplýva z výpovede žalobcu (napr. na č.l. 179 spisu), nájomná zmluva č. X. sa týka

nebytového priestoru o celkovej výmere 71,84 m², tvoriaceho kaviareň. Z obsahu nájomnej

zmluvy č. X., ktorá bola účastníkmi uzavretá 16. apríla 2002 (viď č.l. 7 spisu) a jej dodatku

č. 1/2002 uzavretého 11. novembra 2002 (viď č.l. 13 spisu) však je nesporné, že i keď celková

výmera nebytového priestoru (obchodného a obslužného) je zhodná s výmerou v nájomnej

zmluve, hoci neskôr bola dodatkom upravená na 45,76 m², prenajatý nebytový priestor sa

netýkal prevádzky kaviarne ale obchodného priestoru určeného na predaj priemyselného

tovaru a priestoru pre poskytovanie služieb, a to opravu obuvi. Preto tvrdenie žalobcu, že

žalovaný nebytový priestor, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy č. X. (t.j. obchodný

priestor na predaj priemyselného tovaru a priestor pre poskytovanie služieb, a to opravu

obuvi), bezdôvodne užíval v roku 2007, že znemožnil jeho užívanie žalobcovi, ako i že kľúče

od neho odovzdal 14. marca 2008, sa vzhľadom na vyššie uvedené javí byť pochybným

a žalobca iným hodnoverným spôsobom nepreukázal opak. Z obsahu spisu je totiž nesporné,

že medzi účastníkmi konania bolo uzavretých viacero nájomných zmlúv, ktorých predmetom

boli nebytové priestory v podchode na T. v Bratislave, o čom svedčia aj v spise založené

súdne rozhodnutia vydané v konaniach o vypratanie nebytového priestoru – napr. rozsudok

Okresného súdu Bratislava III z 10. apríla 2007 č.k. -38 a rozsudok Krajského

súdu v Bratislave z 15. januára 2007 sp. zn. . Keďže žalobca nevedel

jednoznačne preukázať, od ktorého nebytového priestoru, resp. ktorých nebytových priestorov

žalovaný 14. marca 2008 odovzdal kľúče, a len zotrval na vyjadrení, že žalovaný v súvislosti

s nebytovým priestorom, ktorý je predmetom sporu, odovzdal v uvedený deň kľúče

v dôsledku podania žaloby o vypratanie nebytového priestoru, pričom podanie žaloby

o vypratanie tohto priestoru nepreukázal, a žalovaný počas celého konania trval na tom, že

odovzdanie kľúčov sa sporného nebytového priestoru v uvedený deň netýkalo, správne

odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, čo

neumožňuje súdu prijať záver o pravdivosti tohto tvrdenia. Výpoveď svedkyne M. C., ktorá

vykonávala od roku 2002 správkyňu podchodu, na ktorú poukazuje žalobca, je v tomto smere

neurčitá, nejednoznačná a uvedené pochybnosti neodstraňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené

nejednoznačné a vzájomne protichodné , až odporujúce si tvrdenia žalobcu, je preto plne

opodstatnený záver odvolacieho súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho

v konaní zaťažovalo, keď nad všetky pochybnosti nepreukázal vznik bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného, ktoré malo vzniknúť užívaním nebytového priestoru bez

právneho dôvodu v roku 2007.

Dovolací sú považuje za potrebné na tomto mieste stručne pripomenúť, že účastníci

sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd musí vo svojom rozhodnutí

vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá a/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania,

9

b/ skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné

pochybnosti, c/ skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať ( ) a skutočnostiam

vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a d/ právnym fikciám. Ak žalobca

chce byť v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný

nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz. Ide o situáciu, kedy účastník

preukáže bez pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana predloží dôkaz, ktorým úspešne

vyvráti alebo spochybní tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať takého tvrdenie

za preukázané a z tohto dôvodu musí byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že sa žalobcovi v dovolacom konaní

nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom a že žalobca

neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Keďže nebolo zistené, že by konanie

odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení alebo inou

vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu podľa zamietol.

3. Pokiaľ žalobca vo zvyšnej časti dovolania napadol výrok rozsudku odvolacieho

súdu, ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania, treba poukázať na to, že touto časťou

dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (viď ); prípustnosť

dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie Keďže ani v konaní

odvolacieho súdu v tejto časti nedošlo k procesnej vade v zmysle , dovolanie

v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie

je prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ).

Dovolací súd ale žalovanému nepriznal náhradu trov, pretože síce podal návrh

na ich priznanie, ale tieto v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a okrem trov právneho

zastúpenia iné trovy žalovaného v dovolacom konaní zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2

).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková