Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d45/389123.f2232b.pdf
PDF · 160.18 KB
No categories available
3ECdo/48/2013
Najvyšší súd 3 ECdo 48/2013
Slovenskej republiky 3 Co 47/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnej V.
K., bývajúcej v J., o vymoženie 395 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca
pod sp. zn. 4 Er 3969/2008, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici 21. novembra 2012 sp. zn. 41 CoE 211/2012, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 21. novembra 2012 sp. zn. 41 CoE 211/2012 z a s t a v u j e.
II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici 21. novembra 2012
sp. zn. 41 CoE 211/2012 o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
rozhodcovského rozsudku z 15. januára 2009 sp. zn. SR 13179/08 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S., a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „označený
rozhodcovský rozsudok“).
Uznesením zo 17. mája 2012 č.k. 4 Er 3969/2008-11 Okresný súd Revúca exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov – ďalej len „Exekučný poriadok“)] a rozhodol, že súdnemu exekútorovi
nepriznáva náhradu trov exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinná uzavreli
zmluvu o úvere, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Okrem ustanovení
Exekučného poriadku preto treba na vec aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá
rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo nebola individuálne
dojednaná, vopred bola zaradená do formulárovej zmluvy spôsobom, pri ktorom spotrebiteľ
nemal náležitú možnosť oboznámiť sa so zmluvou a jej dôsledkami. Rozhodcovská doložka
vytvorila v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy aj tým, že spotrebiteľovi sa v jej dôsledku odoprela ochrana poskytovaná
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dodávateľom vopred
naformulovaná rozhodcovská doložka vyznieva síce tak, že v prípade sporu umožňuje
spotrebiteľovi voľbu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, reálne mu ale tento výber
neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že
subjektom, na podnet ktorého začína konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, ktorý
spor bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa k tom poznamenal, že doložka
s takýmito dôsledkami je považovaná za neprípustnú (nekalú) aj v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“). Exekučný súd uzavrel, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom
na to nie je vykonateľný exekučný titul.
Uvedené uznesenie napadla oprávnená odvolaním, po podaní ktorého navrhla prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 21. novembra 2012
sp. zn. 41 Co 211/2012 návrhy na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu
potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.; exekučné konanie nemožno prerušiť (§ 36 ods. 5
Exekučného poriadku) a v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia vnútroštátnych
právnych predpisov (Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka) bez potreby aplikácie
práva Európskej únie. V ďalšom odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa správne skúmal,
či označený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul a dospel k správnemu
záveru, že exekúcia je neprípustná. Aj podľa zhodného názoru odvolacieho súdu zakladá
rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej úverovej (svojou povahou spotrebiteľskej)
zmluve značnú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, ktorý
bol okolnosťami donútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu bez toho, aby mohol ovplyvniť
jeho obsah. Dôsledky uzavretia rozhodcovskej doložky pritom podstatným spôsobom zužujú
možnosti spotrebiteľa pri ochrane jeho práv v prípade sporu s dodávateľom. Uvedená
rozhodcovská doložka je neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie označeného rozhodcovského rozsudku,
ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd preto rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.
41 Co 211/2012 podala oprávnená odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.
41 Co 211/2012 podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad
rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), lebo nesprávne interpretovali § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), a to tým, že označený
rozsudok posudzovali z hľadiska jeho vecnej správnosti, i keď to nebolo navrhované,
4. oprávnenej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že nezohľadnili jej námietky,
konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec
bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad
práva Európskej únie, 5. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), lebo nesprávne zistili skutkový
stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť obe rozhodnutia súdov
nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa; zároveň žiadala prerušiť dovolacie konanie
(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,
či sú dané procesné predpoklady, za splnia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti
rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. 3 Cdo 28/2013 a sp. zn.
3 Cdo 24/2013, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. 3 Co 7/2013) s tým, že a/ odvolaním možno
napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol
v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené
odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa
(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10
ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že
aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania
oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.).
II. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.
41 Co 211/2012 podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší
súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých
tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza
najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla
2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré v podrobnostiach
poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej
veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína
aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu
a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného
poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.
III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľkou napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
oprávnená vystupovala v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad
uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 58/2013, 14. mája 2013 sp. zn.
3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn.
3 Cdo 34/2013, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,
sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:
1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)
je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3
a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),
2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O.s.p.
(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),
3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal
a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania
– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez
návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,
4. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd pri skúmaní,
či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza
z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu
a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú
v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
5. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd oboznamovanie
s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený
exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní
a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia
pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný
súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti
exekučného titulu v neskorších štádiách exekučného konania,
6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý
nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon
rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).
Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
K námietke oprávnenej, že súd prvého stupňa rozhodol o neprípustnosti a zastavení exekúcie
bez nariadenia pojednávania, pričom § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ukladal exekučnému súdu, aby pri postupe podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, treba uviesť, že súd prvého stupňa rozhodol
v danom prípade 17. mája 2012, kedy túto povinnosť v zmysle Exekučného poriadku nemal.
Navyše, zastavenie exekúcie tu odôvodňovala taká okolnosť, ktorá mala už pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez ďalšieho viesť k zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (rovnako bez pojednávania).
K námietke, že aj odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, dovolací súd uvádza,
že odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie z dôvodu, že mu to
umožňoval § 214 ods. 1 a 2 O.s.p.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská
doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť.
Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať
označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,
nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť
právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania
v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
Oprávnená zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej
povinnosť nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 146 ods. 2 O.s.p.).V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. augusta 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková