Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/48/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnej V.

K., bývajúcej v J., o vymoženie 395 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca

pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici 21. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 21. novembra 2012 sp. zn. z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici 21. novembra 2012

sp. zn. o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

rozhodcovského rozsudku z 15. januára 2009 sp. zn. SR 13179/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S., a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „označený

rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 17. mája 2012 č.k. -11 Okresný súd Revúca exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil [ a

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov – ďalej len „Exekučný poriadok“)] a rozhodol, že súdnemu exekútorovi

2

nepriznáva náhradu trov exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinná uzavreli

zmluvu o úvere, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Okrem ustanovení

Exekučného poriadku preto treba na vec aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá

rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo nebola individuálne

dojednaná, vopred bola zaradená do formulárovej zmluvy spôsobom, pri ktorom spotrebiteľ

nemal náležitú možnosť oboznámiť sa so zmluvou a jej dôsledkami. Rozhodcovská doložka

vytvorila v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy aj tým, že spotrebiteľovi sa v jej dôsledku odoprela ochrana poskytovaná

ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Dodávateľom vopred

naformulovaná rozhodcovská doložka vyznieva síce tak, že v prípade sporu umožňuje

spotrebiteľovi voľbu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, reálne mu ale tento výber

neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že

subjektom, na podnet ktorého začína konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, ktorý

spor bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa k tom poznamenal, že doložka

s takýmito dôsledkami je považovaná za neprípustnú (nekalú) aj v zmysle Smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica“). Exekučný súd uzavrel, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť

právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom

na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Uvedené uznesenie napadla oprávnená odvolaním, po podaní ktorého navrhla prerušiť

konanie podľa a

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 21. novembra 2012

sp. zn. návrhy na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu

potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania

podľa a ; exekučné konanie nemožno prerušiť (

Exekučného poriadku) a v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia vnútroštátnych

právnych predpisov (Exekučného poriadku a ) bez potreby aplikácie

práva Európskej únie. V ďalšom odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa správne skúmal,

či označený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul a dospel k správnemu

záveru, že exekúcia je neprípustná. Aj podľa zhodného názoru odvolacieho súdu zakladá

rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej úverovej (svojou povahou spotrebiteľskej)

zmluve značnú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa, ktorý

bol okolnosťami donútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu bez toho, aby mohol ovplyvniť

jeho obsah. Dôsledky uzavretia rozhodcovskej doložky pritom podstatným spôsobom zužujú

možnosti spotrebiteľa pri ochrane jeho práv v prípade sporu s dodávateľom. Uvedená

rozhodcovská doložka je neplatná ( ), preto nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie označeného rozhodcovského rozsudku,

ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd preto rozhodnutie

prvostupňového súdu potvrdil ( ).

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.

podala oprávnená odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.

podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad

rámec zverenej právomoci“ ( ), lebo nesprávne interpretovali

Exekučného poriadku a a o rozhodcovskom konaní,

2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ), lebo

vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho

exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), a to tým, že označený

rozsudok posudzovali z hľadiska jeho vecnej správnosti, i keď to nebolo navrhované,

4. oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky,

konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec

bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva Európskej únie, 5. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo nesprávne zistili skutkový

stav a nevykonali dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť obe rozhodnutia súdov

nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa; zároveň žiadala prerušiť dovolacie konanie

( ).

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.

.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp. zn.

, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že a/ odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a

ods. 1 a 2 ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že

aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2012 sp. zn.

podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá ,

skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa ,

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov ( a Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v dovolacom konaní v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad

uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn.

, , 3. júla 2013 sp. zn. a 3. júla 2013 sp. zn.

6

, a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

K námietke oprávnenej, že súd prvého stupňa rozhodol o neprípustnosti a zastavení exekúcie

bez nariadenia pojednávania, pričom § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom

v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ukladal exekučnému súdu, aby pri postupe podľa

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/ nariadil pojednávanie, treba uviesť, že súd prvého stupňa rozhodol

v danom prípade 17. mája 2012, kedy túto povinnosť v zmysle Exekučného poriadku nemal.

Navyše, zastavenie exekúcie tu odôvodňovala taká okolnosť, ktorá mala už pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku bez ďalšieho viesť k zamietnutiu žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (rovnako bez pojednávania).

K námietke, že aj odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, dovolací súd uvádza,

že odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie z dôvodu, že mu to

umožňoval a

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej

povinnosť nahradiť trovy tohto konania ( v spojení s

a ).V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková