Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/300/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K., bývajúceho v B., t. č.

v R., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. I. G., advokátom so sídlom v P., proti žalovanej

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,

Župné námestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. júla 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 10. júla 2012,

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 22. marca 2011, sp. zn. -90 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu

40 000 Eur z titulu náhrady spôsobenej škody a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov konania. Uplatnený nárok (so zreteľom na jeho vznik) posudzoval podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom (, ). So zreteľom

na námietku premlčania vznesenú žalovanou, zaoberal sa predovšetkým otázkou premlčania

uplatneného nároku bez toho, aby skúmal predpoklady vzniku tejto zodpovednosti a výšku

uplatneného nároku. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keď žalobca sa o škode

dozvedel 29.9.1999 (dňom doručenia uznesenia OS Rožňava z 13.9.1999, č. k. ,

Er 251/98), ktorým dňom podal aj žiadosť o jej prerokovanie (o prerokovanie nároku). Dňom

30.9.2002 uplynula trojročná subjektívna premlčacia lehota a pokiaľ žalobca uplatnil

v súdnom konaní predmetný nárok 29.3.2010 (doplnený 30.3.2010), urobil tak po jej uplynutí.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcu spočívajúcim v tom, že premlčacia lehota

2

začala plynúť až právoplatnosťou rozhodnutia ESPĽP. Totiž skutočnosť, že žalobca sa dňa

3.3.2000 obrátil na ESPĽP nemá za následok spočívanie premlčacej doby; žalobcovi nič

nebránilo uplatniť si nárok na náhradu škody včas, lebo jeho výška mu bola známa už

po 29.9.1999. I keď súd je viazaný (okrem iného) rozhodnutím ESPĽP, ktoré sa týkajú

základných ľudských práv a slobôd, nezistil priamu súvislosť tohto rozhodnutia s predmetným

konaním, lebo nie je

porušenie ľudských práv a slobôd pri postupe orgánov verejnej moci, ale porušenie zákona.

Súd prvého stupňa nezistil ani dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/

(prerušenie konania), pretože „tento zákon už nie je účinný“.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. júla 2012, sp. zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa (ako vecne správny), žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a pripustil dovolanie. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením

veci prvostupňovým súdom i s odôvodnením jeho rozsudku, na ktoré poukázal. Uviedol, že

„počiatok behu 3 – ročnej subjektívnej premlčacej lehoty je potom nutné odvíjať od vedomosti

žalobcu o tom, že mu škoda v určitej výške vznikla a že za ňu štát zodpovedá, a nie

od vedomosti žalobcu o nesprávnom úradnom postupe samotnom, t. j. od vedomosti, že

nastala škodná udalosť“. Odvolací súd s poukazom na pripustil

v prejednávanej veci dovolanie, nakoľko ustálil, že v prejednávanej veci sa jedná o otázku

(po právnej stránke) zásadného právneho významu „či podaním sťažnosti na Európsky súd

pre ľudské práva by mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacích dôb, v nadväznosti

na následné nároky, plynúce z takéhoto rozhodnutia, týkajúce sa náhrady škody

uplatňované z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(v nadväznosti na ustanovenia , prípadne za použitia zákona

č. ), tak, ako to predpokladá ustanovenie “. V nadväznosti na konkrétne

skutkové okolnosti prejednávanej veci považoval odvolací súd tiež za potrebné vyriešiť otázku

zásadného právneho významu, „v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské

práva, kde bolo konštatované porušenie ľudských práv a slobôd na strane navrhovateľa

v nadväznosti na cenu nehnuteľnosti, za ktorú bola prevedená sporná nehnuteľnosť

na podielového spoluvlastníka v danom exekučnom konaní. Teda či a aký vplyv má takéto

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva na plynutie premlčacích lehôt v sporoch

týkajúcich sa nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.“

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací

súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a návrhu vyhovel alebo aby rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil

z a súčasne aj z ustanovenia , keď v súvislosti

s nesprávnym právnym posúdením mu bola aj odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že

súdy mali v predmetnej veci vychádzať z vety druhej

a posudzovať začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia, v tomto prípade analogicky odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo svojom mimoriadnom opravnom

prostriedku opätovne opísal skutkový stav predmetnej veci, právne ju analyzoval a poukázal

na svoje argumenty uvedené v žalobe, v odvolaní a vôbec v priebehu celého súdneho konania.

Poukázal tiež na skutočnosť, že v exekučnom konaní obnova konania nie je prípustná.

Uviedol, že do vydania rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nemal vedomosť

o škode, ani o tom, kto za ňu zodpovedá. Uviedol, že názor prezentovaný v odôvodnení

rozhodnutí súdov odporuje všetkým ustanoveniam o náhrade škody.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

s proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, že toto rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodu, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom rozsudku prípustnosť dovolania, ak je toto rozhodnutie zásadného právneho

významu. Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, je dovolateľ oprávnený

napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Iné

otázky nie je oprávnený riešiť.

Podľa názoru dovolateľa spočíva dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v súvislosti s pripustením dovolania proti svojmu rozsudku za otázku

zásadného právneho významu označil otázky, 1/ „či podaním sťažnosti na Európsky súd pre

ľudské práva by mohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacích dôb, v nadväznosti

na následné nároky, plynúce z takéhoto rozhodnutia, týkajúce sa náhrady škody

uplatňované z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(v nadväznosti na ustanovenia , prípadne za použitia zákona

č. ), tak, ako to predpokladá ustanovenie “. 2/ „v súvislosti

s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, kde bolo konštatované porušenie

ľudských práv a slobôd na strane navrhovateľa v nadväznosti na cenu nehnuteľnosti, za

ktorú bola prevedená sporná nehnuteľnosť na podielového spoluvlastníka v danom

exekučnom konaní. Teda či a aký vplyv má takéto rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva na plynutie premlčacích lehôt v sporoch týkajúcich sa nárokov na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.“

Ako je zrejmé zo znenia ustanovenia je odvolaciemu súdu zverené

oprávnenie založiť výrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je

zásadného právneho významu. I keď pojem „rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu“ nedefinuje, judikatúra najvyššieho súdu sa s ním

vysporiadala tak, že za takého rozhodnutie sa považuje iba také, ktoré rieši doposiaľ

nenastolenú právnu otázku alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú

otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec,

t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie

odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá

judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie

je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená

v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto

smere odlišné riešenie tejto právnej otázky (napr. ZSP č. 4/2004, ,

, , , a iné).

Vzhľadom na uvedené, realizácia oprávnenia odvolacieho súdu (svojím výrokom

založiť prípustnosť dovolania) musí mať vždy povahu výnimočnosti a musí vychádzať

z prísneho rešpektovania zákonných podmienok, vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.

To znamená, že odvolací súd nie je oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek,

neobmedzene a ľubovoľne; táto jeho procesná možnosť nesmie viesť k prenášaniu ťažiska

rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí sám vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré zaujal.

V predmetnej veci odvolací súd nevysvetlil a sám nezodpovedal vyššie uvedené otázky,

ktoré položil dovolaciemu súdu. Iba zo spôsobu jeho rozhodnutia (keď odvolaním napadnuté

rozhodnutie potvrdil) je zrejmé, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym

názorom súdu prvého stupňa v tom, že uplatnený nárok bolo treba posudzovať podľa zákona

č. , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom, lebo vznikol za účinnosti tohto zákona (§ 27 ods. 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov) a že tento nárok je v zmysle ustanovenia

citovaného zákona premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňom 29.9.1999

a uplynula 30.9.2002. Keďže žaloba v predmetnej veci bola podaná až 29.3.2010, stalo sa tak

po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

Odvolací súd predovšetkým nezodpovedal otázku (nezaoberal sa s ňou), akú právnu

povahu má žalobcom uplatnený nárok. Pokiaľ ho odvolací súd posudzoval podľa zákona

č. treba uviesť, že tento zákon upravoval dva základné druhy zodpovednosti štátu

– jednak I. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím (zodpovednosť za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe

alebo treste) II. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Počiatok premlčacej doby u nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

právna úprava viazala na deň doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia a u nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na deň, kedy sa poškodený

dozvie o škode. Počiatok premlčacej doby bol u spomínaných nárokov upravený odlišne, ale

pri rovnakej dĺžke (subjektívnej) premlčacej doby (troch rokov). V predmetnej veci odvolací

súd (bez toho, aby posúdil, či ide o jeden alebo druhý nárok) vyslovil, že je premlčaný

a samotné podmienky vzniku zodpovednosti či už nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím alebo nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, nezisťoval a už vôbec sa nezaoberal jeho výškou.

Rovnako sa nevysporiadal s existenciou rozsudku Európskeho súdu pred ľudské práva

z 10. júla 2007 v spojení s jeho rozsudkom zo 14. októbra 2008 č. 57239/00, v ktorých bolo

konštatované porušenie základného ľudského práva žalobcu (článku 1 Protokolu č. 1

Dohovoru) spočívajúceho v odňatí majetku bez zaplatenia sumy zodpovedajúcej jeho hodnote

a ktorým bola (žalovanému) štátu uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (sťažovateľovi)

15 000 Eur a 5114 Eur. Zaoberať sa s existenciou tohto rozhodnutia bolo treba najmä

z hľadiska jeho vplyvu na vznik zodpovednosti štátu za škodu, z hľadiska viazanosti súdu

takýmto rozhodnutím ( ), z hľadiska ním priznaného plnenia a podobne.

Bolo treba zaoberať sa so všetkými ďalšími otázkami, pre ktoré pripustil dovolanie (včítane

možnosti prerušenia premlčacej lehoty v zmysle § 112 Obč. zák.).

Odvolací súd nevenoval dostatočnú pozornosť ani formulácii týchto otázok, keď ich

nešpecifikoval spôsobom zodpovedajúcim vyššie uvedeným požiadavkám pre aplikáciu

ustanovenia Nejasná je najmä otázka uvedená v druhom bode

(„v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, kde bolo konštatované

porušenie ľudských práv a slobôd na strane navrhovateľa v nadväznosti na cenu

nehnuteľnosti, za ktorú bola prevedená sporná nehnuteľnosť na podielového

spoluvlastníka v danom exekučnom konaní. Teda či a aký vplyv má takéto rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva na plynutie premlčacích lehôt v sporoch týkajúcich sa

nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“).

Dostatočné vysvetlenie skutkových a právnych záverov má v prípade dovolania

pripusteného podľa osobitný význam; treba preto, aby spôsob, ktorým

odvolací súd formuloval odôvodnenie výroku zakladajúceho prípustnosť dovolania,

nevyvolával ďalšie otázky, prípadne potrebu bližšieho výkladu toho, čo mal odvolací súd

na mysli pri pripustení dovolania alebo v čom konkrétne spočíva zásadný právny význam jeho

rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že konanie v predmetnej

veci je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), na ktoré dovolací súd bol povinný prihliadnuť aj vtedy, ak by táto vada

v dovolaní nebola uplatnená. Z týchto dôvodov rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová