Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/52/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnej M. H., bývajúcej v P., o vymoženie 20,45 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o odvolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2012 sp. zn. 4 CoE

141/2012 a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky:

I. konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2012

sp. zn. z a s t a v u j e,

II. návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a,

III. dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta 2012 sp. zn.

o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

rozhodcovského rozsudku z 24. augusta 2006 sp. zn. SR 3613/06 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S. a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

2

Okresný súd Trenčín uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním

exekúcie.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (na ktorý bol prevedený výkon súdnictva a stal

sa exekučným súdom v zmysle ) uznesením z 13. apríla 2012 č.k.

-18: a/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú, b/ exekúciu zastavil, c/ rozhodol

o trovách exekúcie. Vychádzal z toho, že v danom prípade bola 22. augusta 2005 uzavretá

úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na to treba

na vec aplikovať tak špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v

o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa po preskúmaní označeného

rozhodcovského rozsudku, úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok dospel

k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v tomto prípade v rozpore s vnútroštátnymi

právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len „Smernica“). Zdôraznil, že exekučný súd je povinný v ktorejkoľvek fáze konania

prihliadať na to, či sú dané dôvody neprípustnosti exekúcie vedenej na základe

rozhodcovského rozsudku uvedené v o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „“). Rozhodcovská doložka nebola s povinnou individuálne

dojednaná a núti ju podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Zaradená bola

do Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasť formulárovej zmluvy

o úvere, ktorú dodávateľ vopred pripravil, pričom spotrebiteľ nemal možnosť náležitým

spôsobom posúdiť jej obsah, podstatu a právne účinky. Rozhodcovská doložka je so zreteľom

na to neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Rozhodcovský súd nemal preto právomoc vydať označený rozsudok, ktorý

vzhľadom na to nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa preto

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 7. augusta 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že

sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v zmysle

poukázal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje predmetná

rozhodcovská doložka neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 5

3

). Pri posudzovaní označeného rozhodcovského rozsudku podľa

hľadísk vyplývajúcich z vychádzal prvostupňový súd

správne z ustanovení o spotrebiteľských zmluvách i zákona

č. o spotrebiteľskom úvere a zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje

neprijateľnú podmienku. Dodávateľom vopred naformulovaná rozhodcovská doložka

spôsobuje v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a je neplatná ( ). I keď súd prvého stupňa

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nie je úkonom súdu, ktorý by vylučoval zastavenie exekúcie z dôvodu nesúladu exekučného

titulu so zákonom. Takýto postup je v súlade s Exekučným poriadkom aj s § 45 zákona

č. Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej

povinnosti, či nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktoré by musel exekúcie zastaviť a samotné

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení

exekúcie, keď sú pre to splnené podmienky. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté

rozhodnutie potvrdil ako vecne správne ( ).

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 18. septembra 2012 sp. zn.

návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že už bolo rozhodnuté o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu súdu

prvého stupňa, a to uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta 2012 č.k.

-34, pričom krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Návrh oprávnenej bol odvolaciemu súdu predložený až po vydaní rozhodnutia (21. augusta

2012), preto odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania ako bezpredmetný

zamietol, pričom sa návrhom po vecnej stránke nezaoberal.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2012 sp. zn.

, ktorým bol zamietnutý návrh oprávnenej na prerušenie konania, podala

oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať ( ). Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )

a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta 2012 sp. zn.

podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej

právomoci“ ( ), . konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo

( ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. rozhodovali napriek tomu, že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

4. oprávnenej odňali možnosť konať ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky,

konal bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec

bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva Európskej únie, 5. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový

stav, nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie

bolo prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len

„Súdny dvor“) predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom

dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. septembra 2012 sp. zn. .

Oprávnená v procesnom postavená, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred

najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca 2013 sp. zn.

a sp. zn. , ak aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9

ods. 1 a 2 a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. augusta 2012 sp. zn. podala včas

oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , skúmal najskôr, či je dôvodný

jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. , , 3. júla

2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. , 6. augusta 2013 sp. zn.

a 6. augusta 2013 sp. zn. , na ktoré v podrobnostiach poukazuje

s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre

účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych

otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov

alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci,

v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa , má podklad

v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo ale zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (, Exekučného

poriadku a ). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh

na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle a netvrdila a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

, 3. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako

správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka namietala, že pokiaľ

súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky však je mylné. Súd

prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade

exekúciu zastavil uznesením z 13. apríla 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť

až od 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením

, ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/

uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Ani ďalšiu námietku oprávnenej, že odvolací súd tým, že nerozhodol o jej návrhu

na prerušenie konania a ani neuviedol dôvody, pre ktoré sa návrhom oprávnenej na prerušenie

konania nezaoberal, čím oprávnenej odňal možnosť konať pred súdom, nepovažuje dovolací

súd za dôvodnú. V danej veci totiž už nebol dôvod o tomto návrhu oprávnenej rozhodovať.

Odvolací súd rozhodol o odvolaní oprávnenej uznesením zo 7. augusta 2012, pričom návrh

na prerušenie konania oprávnená doručila na exekučný súd 9. augusta 2012, teda

po rozhodnutí odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu je neopodstatnená ani dovolacia

námietka oprávnenej, spočívajúca v tom, že (v danom prípade) rozhodol nesprávne obsadený

odvolací súd ( ).

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd

9

Slovenskej republiky nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo nepodala návrh

na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. septembra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková