Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/424/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. K., bývajúceho v L., 2/

M.. B., bývajúceho v L., proti ţalovanému J. T., bývajúcemu v O., zastúpenému Centrom

právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody č. 12, o vypratanie nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júna

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 11. januára 2012 č.k. -85 uloţil

ţalovanému povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. X, postavený na parc. č. X., zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere X. ms príslušenstvom, zapísaný na LV č. X., katastrálneho územia

S. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

vo výške 482,84 Eur k rukám ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností

a ţalovaný, napriek ich výzve ich nevypratal. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím

súdom ţalobe vyhovel, pretoţe ţalobcovia majú právo ako vlastníci predmetných nehnuteľností

predmet svojho vlastníctva v súlade s ustanovením uţívať.

O trovách konania rozhodol podľa a

2

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. júna 2012 sp. zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom

na ustanovenie potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia bliţšie rozviedol podstatu vlastníckeho práva a z neho vyplývajúce oprávnenia,

ktorého základy sú dané uţ rímskym právom, obsah ktorého v odôvodnení svojho rozhodnutia

stručne rozobral. Ţalobcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na § 224

ods. 1 a v spojení s , keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní

ţalobcovia návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodali.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný s poukazom

na ustanovenie , Inú vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) videl v nedostatočnom zistení

skutkového stavu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Poukázal na skutočnosť, ţe v čase vydania napadnutého rozsudku odvolacieho súdu bol

právoplatný rozsudok z 15. marca 2012, vydaný Okresným súdom Ţiar nad Hronom v konaní

vedenom pod sp. zn. , právoplatný 10. mája 2012, ktorým bola určená neplatnosť

kúpnej zmluvy z 25. mája 2010, na základe ktorej nadobudli ţalobcovia vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť ako neprípustné. Pre

prípad, ţe by dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie je procesne prípustné, navrhol

ho zamietnuť z dôvodu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a ţalovanému uloţiť

povinnosť nahradiť mu trovy dovolacieho konania.

Ţalobca 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

3

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom prostriedku

má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne

ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ). Prípustnosť dovolania ţalobcu v danom prípade

nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci

rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal

záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací

súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie ţalovaného mohlo byť procesne prípustné, len

ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

4

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet

konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Dovolateľ netvrdil, ţe by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/

aţ g/ Najvyšší súd Slovenskej republiky však zistil existenciu vady podľa

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.

c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(Nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţoval aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a ako vec právne posúdil; dbá pritom

aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Táto norma sa uplatňuje i v odvolacom

konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá síce

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Treba zdôrazniť, ţe , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008 bol

dovtedajší text doplnený okrem iného o ods. 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 219 ods. 2

je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia

rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd

sa v plnom rozsahu stotoţní z dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako

aj po právnej stránke.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o vec samú spočíva len v konštatovaní, ţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z predom vysloveného právneho názoru odvolacieho

súdu, ktorým bolo rozhodované o prerušení konania a ďalej konštatuje, ţe odvolateľ

nešpecifikuje vo svojom odvolaní, v čom je postup okresného súdu nesprávny s prihliadnutím

na odvolacie dôvody uvedené v (zrejme – pozn. dovolacieho súdu)

a z odvolania vyplýva len to, prečo povaţuje rozhodnutie za nesprávne. Konštatoval, ţe okresný

súd správne uviedol, ţe vlastníkmi sporných nehnuteľností sú ţalobcovia a preto si odvolací súd

„...dovoľuje poukázať bliţšie na toto právo, ktorého základy sú dané uţ Rímskym právom.“,

pričom ďalej podal krátky historický výklad vlastníckeho práva. Z takéhoto odôvodnenia však

nie je zrejmé najmä to, s akým odôvodnením súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotoţnil,

pretoţe odôvodnenie súdu prvého stupňa vo veci samej spočíva v podstate len na odkaz

vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým prerušil konanie do skončenia veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. ,

podľa ktorého „uvedené rozhodnutie neprimeraným spôsobom obmedzuje vlastníka

nehnuteľnosti a to navrhovateľov.“. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom

nereaguje na dôvody odvolania ţalovaného, ktorý namieta správnosť záverov súdu prvého

stupňa, najmä však nereaguje ani na skutočnosť, ţe prebieha konanie o vyslovenie neplatnosti

úverovej a kúpnej zmluvy, a to napriek tomu, ţe toto konanie vedené na Okresnom súde Ţiar

nad Hronom pod sp. zn. v čase rozhodovania odvolacím súdom bolo

6

už právoplatne skončené (rozsudok z 15. marca 2012, ktorým bola vyslovená neplatnosť

uvedených zmlúv). Za predpokladu, ţe odvolací súd nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné

a právne významné (výslovne namietanú neplatnosť prevodu vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam), mal v dôvodoch rozhodnutia náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru

vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré

je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen , ale aj Dohovoru,

v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Procesná vada podľa zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ

dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími

námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková