Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/4/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. A. Š.-V., D., IČO X.,

zastúpeného K. & A., s. r. o., so sídlom U., IČO X., proti žalovanému A. - S., a. s., D., IČO

X., o zaplatenie 9 958,18 eur (300 000.-- Sk) s prísl., na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2010 č. k. -200, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra

2010 č. k. l 997-200 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave v novom rozhodnutí vo veci rozsudkom zo 7. októbra 2010 č.

k. l 997-200 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi poistné plnenie 9 958,18 eur

spolu s 22% úrokom z omeškania od 15. februára 1995 do zaplatenia a uložil mu povinnosť

uhradiť žalobcovi trovy konania. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že

poistná udalosť nastala dňa 22. 09. 1994, vlámanie do priestorov kancelárie žalobcu bolo

žalobcom nahlásené dňa 22. 09. 1994 na Obvodný úrad vyšetrovania PZ Bratislava I.

v Bratislave. Poistnú udalosť žalobca oznámil žalovanému dňa 03. 10. 1994. Sporové strany

uzatvorili dňa 26. 03.1993 poistnú zmluvu č. 746-566-695/15, žalobca riadne platil poistné

podľa ust. . Zo strany žalovaného nebolo preukázané

porušenie žiadneho z bodov obsiahnuté v odd. IV. poistnej zmluvy. Znalecký posudok č.

04/1996 ohľadne výšky odcudzených peňažných prostriedkov vypracoval Ing. L. R. dňa

15. 08. 1996. Po opätovnom preskúmaní znaleckého posudku a prijatého záveru znalcom,

s prihliadnutím na dobu, kedy poistná udalosť nastala, zistenia, že k vypracovaniu

kontrolného znaleckého dokazovania nie sú relevantné podklady, vychádzajúc z doteraz

vykonaného dokazovania, krajský súd dospel k záveru, že vypočutie znalca Ing. L. R., by

2

na zistenom skutkovom stave obsiahnutom v znaleckom posudku zo dňa 15. 08. 1996,

nemohlo nič zmeniť. V súvislosti s námietkami žalovaného, že v čase odcudzenia finančných

prostriedkov nebolo preukázané, že sa tieto v trezore prevádzky V. V. nachádzali, krajský súd

poukázal na znalecké dokazovanie. Na otázku súdu mal znalec uviesť presnú výšku peňažnej

hotovosti podľa účtovníctva, ktorá sa v čase krádeže v trezore nachádzala. Odpoveď znalca

bola „po zaúčtovaní všetkých účtovných dokladov (príjmové a výdavkové pokladničné

doklady, paragóny, faktúry a iné platobné doklady) som dospel k záveru, že účtovne mali byť

v pokladni V. V., uloženej v trezore, peniaze v sume 339 911,60 Sk. Či sa v trezore v čase

krádeže v skutočnosti nachádzali, neviem potvrdiť." Zo strany žalovaného pochybnosť, či sa

v čase krádeže uvedená finančná hotovosť nachádzala v trezore, nebola tiež žiadnym

spôsobom dokázaná, resp. preukázaná. Žalobcovi podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vzniklo právo na plnenie z poistnej udalosti. Žalovaný súdu nepreukázal, že využil

oprávnenie podľa ust. primerane znížiť plnenie z poistnej

zmluvy. Žalobca v zmysle ust. bez zbytočného odkladu

žalovanému oznámil, že nastala poistná udalosť, podal vysvetlenie o jej vzniku a ak

nepredložil potrebné doklady, tento nedostatok bol konvalidovaný vyššie uvedeným

znaleckom posudkom.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, a doplneného dokazovania

súd uznal právny nárok žalobcu za oprávnený a zaviazal žalovaného zaplatiť 9 958,18 Eur

spolu s 22% úrokom z omeškania od 15. 02. 1995 do zaplatenia istiny, v zmysle ust. § 369

ods. 1 , žalobcovi.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ust.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Navrhol napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobu zamietnuť v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu,

predovšetkým v otázke preukázania výšky finančných prostriedkov v trezore v čase poistnej

udalosti. Uloženie peňažných prostriedkov v trezore nevie preukázať ani prostredníctvom

účtovnej evidencie, lebo žiadnu nemá. Nevierohodnosť dokladov potvrdil vo svojom posudku

aj znalec Ing. L. R.. Podľa žalovaného konštatovanie znalca, že účtovne malo byť

3

v pokladni žalobcu v čase poistnej udalosti 339 911,60 Sk, nie je dôvodom a predovšetkým

dôkazom, na základe ktorého by súd mohol vo veci rozhodnúť.

Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca doteraz nepredložil potrebné doklady

k likvidácií poistnej udalosti a výšku plnenia tak nepreukázal, v dôsledku čoho do dnešného

dňa neukončil vyšetrovanie svojej povinnosti. V zmysle uvedeného sa nedostal do omeškania

s plnením peňažného záväzku, ktoré nie je možné posudzovať podľa ustanovenia § 369 ods. 1

, ale . Namietal, že krajský súd dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. l Obdo V 62/2007 a nevykonal dokazovanie ohľadom odstránenia rozporov

znaleckého posudku Ing. L. R.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

Poukázal, že na pojednávaní dňa 07. 10. 2010 žalobca podrobne opísal skutkový stav

spôsobom, ktorý nevyvolával pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení a jeho výpoveď nebola

v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Podľa právneho zástupcu žalobcu sa všetky vo veci

vykonané dôkazy navzájom podporujú a dopĺňajú. Nárok žalobcu mal súd za preukázaný už

v skoršom rozhodnutí, ktorým žalobe vyhovel. Dovolací súd jeho rozhodnutie zrušil len

pre nepreskúmateľnosť. Ak by mala platiť argumentácia žalovaného, že vykonanými dôkazmi

nebola preukázaná výška finančných prostriedkov v trezore v čase krádeže, potom by to

znamenalo, že túto skutočnosť by nebolo možné preukázať nikdy a poistenie vecí pre prípad

krádeže by nemalo žiadny zmysel. Aj keby totiž znalec dospel k jednoznačnému záveru

o výške hotovosti, vždy by iba určil sumu, ktorá „mala byť" v trezore v čase krádeže.

Za nedôvodnú a právne bezvýznamnú označil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej súd

nesprávne konštatoval, že žalovaný nevyužil svoje právo poistné plnenie primerane znížiť

podľa . Aplikácia citovaného ustanovenia, ako aj

, je v danom prípade vylúčená, pretože pre ňu neboli splnené

podmienky. Skutočnosť, že ani po 16 rokoch od poistnej udalosti žalovaný neukončil jej

vyšetrovanie (ktoré mal v zmysle § 797 ods. 3 urobiť bezodkladne), nemôže byť na ujmu

žalobcu. Za nedôvodné označil žalobca tiež odvolanie žalovaného v časti, ktorá sa týkala

príslušenstva pohľadávky. Prvostupňový súd podľa žalobcu postupoval správne, keď mu

4

priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa , keďže účastníci

konania boli v čase uzavretia poistnej zmluvy podnikateľmi a zmluvu uzavreli v súvislosti

s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Hoci je poistná zmluva upravená iba predpismi

občianskeho práva, na súvisiacu úpravu vzťahov medzi účastníkmi (vrátane úpravy úrokov

z omeškania) sa podľa vzťahuje . Prvostupňový súd podľa

žalobcu postupoval správne, keď zaviazal žalovaného na platenie úrokov z omeškania

od splatnosti poistného plnenia a nie až od momentu doručenia znaleckého posudku. Podľa

bol žalovaný povinný plniť do 15 dní od vyšetrenia

rozsahu svojej povinnosti plniť, pričom vyšetrenie bol povinný vykonať bezodkladne.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania po tom, ako žalovaného opakovane písomne aj ústne

vyzýval na plnenie, až od momentu, ktorý nastal viac ako 5 mesiacov od vzniku poistnej

udalosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

, bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd nanovo rozhoduje o odvolaní žalovaného, nakoľko

na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením

z 29. 11. 2012 sp. zn. l rozsudok odvolacieho súdu z 19. 04. 2011 č. k.

1 0bo/l 70/2010-221 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. septembra 1994 v čase od 2.30 hod.

do 6.00 hod došlo k poistnej udalosti v priestoroch žalobcu (vlámanie neznámym páchateľom

do priestorov kancelárie v prevádzkarni žalobcu V.), pri ktorom došlo k odcudzeniu z trezora

hotovosti 378 200,-- Sk, 252 kusov stravných lístkov a fotoaparátu zn. Carena. Žalobca

vyčíslil celkovú škodu spôsobenú vlámaním na čiastku 393 350.-- Sk. Spornou zostala výška

škody uplatnená žalobcom, t. j. 300 000,-- Sk, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil

na základe uzatvorenej poistnej zmluvy č. 746-566695/15 účinnej od 27. marca 1993 (vložka

č. 4). - poistenie pre prípad odcudzenia veci. Poistenie v zmysle poistnej zmluvy - vložky č. 4

sa vzťahovalo len na veci, ktoré sa nachádzajú na adrese F., pričom bola dohodnutá poistná

suma za pokladničnú hotovosť v trezore na 300 000,-- Sk.

V predmetnej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nanovo rozhodol

na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra

2009 sp. zn. l Obdo V 62/2007, v ktorom bol vyslovený názor, že skutkové závery nemali

oporu vo vykonanom dokazovaní. Súdu prvého stupňa bolo predovšetkým vytknuté, že sa

dostatočne nevyporiadal so závermi znaleckého posudku, podaného znalcom Ing. L. R.. Tento

v znaleckom posudku okrem iného konštatuje, že po poistnej udalosti nebola vykonaná

mimoriadna účtovná závierka, že nesúhlasí chronológia číslovania dokladov, že

s pokladničnou knihou bolo manipulované atď. Keď samotný znalec mal takéto pochybnosti,

potom bolo potrebné sa s nimi kvalifikovane vysporiadať, a to vypočutím znalca, nariadením

kontrolného znaleckého dokazovania, pripadne vykonaním aj ďalšieho dokazovania.

V súlade s odvolacími dôvodmi žalovaného (opäť namietal správnosť záveru

znaleckého posudku a nevypočutie znalca v konaní za účelom odstránenia rozporov),

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom

konaní nevenoval pozornosť skutočnostiam, ktoré boli zdôraznené v uvedenom zrušovacom

rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho

súdu a svojvoľne konštatoval, že vypočutie znalca Ing. L. R., by na zistenom skutkovom stave

obsiahnutom v znaleckom posudku zo dňa 15. 08. 1996 nemohlo nič zmeniť.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp

právnej istoty ( , napr. ), ktorého neopomenuteľným

komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát

právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo

aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto

povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup už sám osebe predstavuje porušenie základného

práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.

Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o sudcoch a prísediacich") nie je absolútna

a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, že sudca môže

6

rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretože v takom prípade by sudca sám tvoril

právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemožno

takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle

ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade

so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho

rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah

do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona.

V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie ,

ktoré jednoznačne ustanovuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia

o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,

ktorým je napríklad , je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý

vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa žalovaného v jeho práve

na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom

vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odvolanie žalovaného je preto opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa a zrušil a vec

vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie

rozhodne o trovách celého konania.

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 15. októbra 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová