Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-348-2015.pdf
PDF · 116.47 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/348/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: SK. Borent s.r.o., F. Rákócziho 35, 943 01 Štúrovo, IČO: 46 332 464, zastúpeného: JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarská republika, reg. č. 01-10-041071, konajúcemu prostredníctvom svojej organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie úroku z omeškania, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.303,68 eur od 31.01.2014 do 23.11.2015 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.303,68 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenia poistného plnenia z poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. 2119000444.
2. Podaním doručeným súdu dňa 14.12.2015 žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 23.11.2015 a trval na zaplatení úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.01.2014 do 23.11.2015 a trov konania.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 23.09.2013 v Budapešti neznámy páchateľ poškodil motorové vozidlo žalobcu (X. XXX, Q.. Č.. B.), k miestu bola privolaná polícia, ktorá spísala protokol č. 01200-10359/13id. Žalobca dňa 15.10.2013 písomne oznámil žalovanému škodovú udalosť a uplatnil si nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. 2119000444 (uzatvorenej dňa 17.09.2012). Žalovaný poškodené vozidlo obhliadol dňa 30.12.2013. Žalobca si dal vozidlo opraviť v júli 2014, čo ho stálo 10.303,68 eur. Žalobca vyzval žalovaného ku skončeniu likvidácie poistnej udalosti, žalovaný mu však na to listom zo dňa 11.05.2015 oznámil, že šetrenie prípadu stále prebieha. Žalobca považuje dvojročné šetrenie poistnej udalosti za účelové a neprimerané.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.10.2015 uviedol, že oznámenie škodovej udalosti bolo vyplnené dňa 15.10.2013, pričom žalobca listom zo dňa 05.03.2014 doručil do poisťovne zápisnicu a rozhodnutie polície z Budapešti v slovenskom preklade. Žalovaný v rámci zisťovania technickej prijateľnosti vzniku škodovej udalosti predmetnú udalosť podrobne konzultoval s príslušným technickým znalcom z odboru cestná doprava a tiež s technickým pracovníkom predajcu vozidiel X.. Keďže vozidlo bolo vyrobené pre americký trh, žalovaný si prostredníctvom Techtrade Slovakia objednal preverenie pôvodu vozidla. Zo zistených skutočností vyplynulo podozrenie, že poistené vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Na základe uvedeného požiadal žalovaný dňa 23.09.2014 žalobcu o umožnenie vykonať obhliadku vozidla (čl. 9, ods. 2 písm. a/, o/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel). Žalobca emailom zo dňa 11.11.2014 oznámil žalovanému, že predmetné vozidlo opravil a následne predal a nový majiteľ vozidla prisľúbil možnosť obhliadky vozidla, len je zaneprázdnený. Žalovaný v rámci šetrenia udalosti zistil, že vozidlo bolo ku dňu 19.08.2014 stále evidované v systéme registrovaných vozidiel USA, k rovnakému dňu bolo evidované aj v Maďarsku a predtým bolo takmer 6 rokov evidované v Nemecku. V závere osvedčenia Provin o preverení pôvodu vozidla bolo uvedené, že sa neodporúča uzatváranie leasingových, kúpnych, či poistných zmlúv na vozidlo a v rámci preverovania vozidla boli zistené závady. Na základe uvedeného žalovaný podal prostredníctvom svojej materskej spoločnosti trestné oznámenie, následne bolo v Maďarsku dňa 07.05.2015 zahájené vyšetrovanie, výsledkom ktorého bolo napokon zistenie, že vozidlo nemalo pozmenené identifikačné znaky (maďarská polícia ukončila vyšetrovanie dňa 16.09.2015). Uvedené skutočnosti žalobcovi neboli oznámené, nakoľko by mohlo prísť k zmareniu vyšetrovania, avšak bolo oboznámený, že šetrenie poistnej udalosti prebieha. Žalovaný zdôraznil, že dlhšia časová náročnosť šetrenia poistnej udalosti bola spôsobená tým, že žalobca porušil svoju povinnosť podľa čl. 9, ods. 2 písm. a), n) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, a to umožniť žalovanému vykonať obhliadku vozidla pred jeho opravou, resp. po oprave. Na žiadosti žalovaného žalobca nereagoval, pričom následne vozidlo previedol na ďalšieho vlastníka v Maďarsku. Samotná žaloba bola preto podaná predčasne.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 19.04.2017, v ktorom konanie v časti istiny 10.303,68 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania.
6. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namietal neprimeranú dobu šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného, keď tento v celom konaní len tvrdil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal ním deklarované postupy či úkony v rámci likvidácie, napr. že vznikla dôvodná potreba, aby sa technická prijateľnosť škody na vozidle šetrila prostredníctvom súdneho znalca, rovnako nepreukázal, že skutočne takúto požiadavku konkrétnemu súdnemu znalcovi predložil, kedy ju znalcovi predložil a aký bol výsledok znaleckého posúdenia. Žalovaný tiež nepreukázal, že skutočne konzultoval danú vec s predajcom automobilov X.. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosti, s ktorými sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysporiadal: žalovaný aj s odkazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka nemohol spravodlivo žiadať od žalobcu (23.9.2014), aby mu tento pristavil na obhliadku vozidlo po oprave, ako ho už predal tretej osobe. Takúto požiadavku mal vzniesť žalovaný na žalobcu hneď na začiatku likvidácie, bezodkladne po oznámení poistnej udalosti a nie po jednom roku. Týmto konaním došlo k prestojom v rozsahu siedmich mesiacov. Rovnako nie je zrejmé, prečo si žalovaný neobjednal preverenie pôvodu vozidla na počiatku šetrenia poistnej udalosti, ale až takmer rok po poistnej udalosti (19.8.2014), prečo si žalovaný neobjednal preverenie pôvodu vozidla hneď po obdržaní rozhodnutia maďarskej polície v máji 2014, prečo s objednávkou čakal ešte tri aj pol mesiaca, prečo žalovaný podal trestné oznámenie (27.4.2015) až osem mesiacov po výsledku preverenia VIN-k (21.8.2014). Samotné podanie trestného oznámenia zo strany žalovaného možno považovať za jeho legitímne právo, keď ho však neučiní bez zbytočného odkladu, následne musí znášať prípadné dôsledky svojho meškania v šetrení poistnej udalosti, ak sa jeho podozrenia nepreukážu. Žalobca zastáva názor, že predmetné úkony žalovaného neboli robené bez zbytočného odkladu, nie všetky úkony boli účelné a potrebné a neboli robené hospodárne z časového hľadiska. Nič žalovanému nebránilo, aby súbežne vykonával viaceré úkony naraz (napr. zadanie znalcovi, objednávka preverenia pôvodu VIN a pod.). Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný Všeobecné poistné podmienky vzťahujúce sa k danej poistnej zmluve, na ktoré vo svojom rozsudku odkazuje súd prvej inštancie, konajúcemu súdu v čase konania nepredložil. Žalobca rovnako nesúhlasí s tvrdením žalovaného a záverom konajúceho prvoinštančného súdu, že bolo dôvodné, keď žalovaný viac ako dva mesiace vykonával finálne úkony pre ukončenie šetrenia. Žalobca mal za to, že neexistoval žiaden obhájiteľný dôvod, ktorý by zdržoval výplatu plnenia ešte ďalšie dva mesiace po dvojročnej dobe šetrenia. K otázke určenia dňa omeškania žalovaného žalobca uviedol, že Občiansky zákonník výslovne neustanovuje akú dobu šetrenia poistnej udalosti považuje za primeranú. Túto otázku ponecháva na úvahe súdu, aby po zvážení všetkých okolností prípadu vyhodnotil, či postup poisťovne bol "bez zbytočného odkladu". Súd tiež musí vyhodnotiť, či konanie poisťovateľa v priebehu likvidácie bolo súladné s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, či jeho kroky boli účelné, hospodárne a logické. Odvolateľ zastáva názor, že v pojednávanom prípade absentuje elementárna logika a objektívna racionalita mnohých sporných úkonov žalovaného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že primerane použil ustanovenie § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, keď žalobca písomne oznámil žalovanému poistnú udalosť dňa 15.10.2013, potom začala plynúť trojmesačná lehota na primerané šetrenie, t.j. do 15.1.2014, poistné plnenie tak bolo splatné do 15 dní od skončenia šetrenia, t.j. do 30.1.2014, žalovaný sa tak dostal do omeškania dňa 31.1.2014.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho požiadavka na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 nemá oporu v hmotnom práve a je v rozpore so znením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako aj článku 11 ods. 2 a ods. 3 VPPMV. Žalovaný sa podľa jeho názoru do omeškania nedostal. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa konzultácie so znalcom a technickým pracovníkom predajcu X. žalovaný uviedol, že tieto uskutočnil ústnou formou, a preto čas a obsah týchto konzultácií listinným dôkazom nevie, z dôvodu absencie písomného záznamu z konzultácie, preukázať. Napriek uvedenému ich však považuje za opodstatnené. Žalovaný tiež uviedol, že aj pri banálnej škode, ako ju označil žalobca, zvykne vec konzultovať s odborne znalou osobou za účelom preverenia technickej prijateľnosti vzniku a priebehu poistnej udalosti. Žalovaný zdôraznil, že pri šetrení poistnej udalosti vykonal množstvo úkonov za účelom ukončenia šetrenia poistnej udalosti, pričom poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 17.10.2016, 18.4.2016 a 11.10.2015. V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že pri šetrení poistnej udalosti vykonal mnoho na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré odôvodňovali dĺžku šetrenia poistnej udalosti. Je pravda, že žalovaný nekonkretizoval žalobcovi dôvody, v dôsledku ktorých došlo k predĺženiu šetrenia poistnej udalosti. Učinil tak z dôvodu prevencie, aby sa nevystavil riziku zmarenia trestného stíhania. Žalovaný nepoprel, že pristúpil k úhrade poistného plnenia až po podaní žaloby, čo však učinil bez ohľadu na uplatnenie nároku na súde. Rozhodujúcou skutočnosťou na vyplatenie poistného plnenia bolo ukončenie trestného konania v Maďarsku, ktoré bolo ukončené až po podaní žaloby. Bez ukončenia trestného stíhania - vyšetrovania políciou v Maďarsku, žalovaný nemohol pristúpiť k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, nakoľko do dňa 16.9.2015 nedisponoval všetkými potrebnými dokladmi.
8. Na vyjadrenie žalovaného písomne reagoval žalobca, ktorý uviedol, že jeho argumenty považuje za zavádzajúce, scestné a nepreukázané, ktoré nie sú spôsobilé dôveryhodne vysvetliť omeškanie žalovaného pri likvidácii. Uviedol tiež, že originalitu poisteného vozidla si žalovaný mohol a mal zisťovať už pri vstupe vozidla do poistenia a nie až po jednom roku. Žalobca nemal dôvod pochybovať o originalite vozidla, pretože toto prešlo kontrolou originality pri prihlasovaní do evidencie vozidiel SR. Žalobca tiež zdôraznil, že predmetná poistná zmluva nemala dojednanú spoluúčasť, preto argument žalovaného o prípadnom subsumovaní viacerých poškodení pod jednu poistnú udalosť je zavádzajúci. Rovnako žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o ukončení poistenia už dňa 16.8.2014 a nie v novembri 2014, ako tvrdí žalovaný. Teda žalovaný mal najneskôr dňa 16.8.2014 vedomosť o predaji vozidla. Žiadosť o jeho obhliadku zaslal žalobcovi až 23.9.2014, teda po siedmich týždňoch od predaja vozidla, pričom dňa 3.12.2014 pracovník žalovaného uviedol, že nemá žiadne ďalšie požiadavky na žalobcu. Žalovaný pochybil aj pri neakceptovaní viacerých žiadostí žalobcu o poskytnutie preddavku, na ktoré absolútne nereagoval. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom poisťovateľ má povinnosť preddavok poskytnúť. V závere svojho písomného stanoviska žalobca zhrnul, že žalovaný v celom konaní len tvrdil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal ním deklarované postupy či úkony v rámci likvidácie. Možno mať preto dôvodné pochybnosti, či žalovaný tieto úkony skutočne aj vykonal a či nie sú len v polohe jeho tvrdení. Na druhej strane úkony, ktoré žalovaný (údajne) vykonal, neboli vykonané hospodárne a bez zbytočného odkladu.
9. Uznesením z 29.11.2018 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalovaný vo vyjadrení z 30.09.2019 uviedol, že podanou žalobou žiadal vyplatenie poisteného plnenia z havarijnej poistnej zmluvy č. 2119000444 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, ktorou si žalobca poistil svoje motorové vozidlo X. XXX S., EČV: B.. Na základe poistnej udalosti žalobcu zo dňa 23.09.2013 si žalobca uplatnil u žalovanej nárok na vyplatenie poistného plnenia za poškodenie jeho vozidla. Vzhľadom k tomu, že k poistnej udalosti žalobcu došlo v Maďarsku a pri prešetrovaní udalosti žalovanou vznikli dôvodné pochybnosti o vzniku tejto poistnej udalosti a o samotnom pôvode poisteného vozidla, žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti žalobcu až vtedy, keď mala jednoznačne a bez pochýb preukázané, že k poistnej udalosti došlo a nejedná sa o poistný podvod. Žalovaná preto vyplatila žalobcovi poistné plnenie dňa 23.11.2015 a predmetom sporu ostalo už len doplatenie úrokov z omeškania z vyplatenej istiny 10.303,68 € vo výške 9,25 % ročne od 31.01.2014 do 23.11.2015. Žalovaná v konaní poukazovala na skutočnosť, že v prípade vzniku poistnej udalosti žalobcu bolo zo strany poisteného povinnosťou, aby každú poistnú udalosť nahlásil na polícii a s výsledkami šetrenia polície oboznámil žalovanú (čl. 8 bod 2 písm. b) a písm. d) VPP poistnej zmluvy). Žalobca túto skutočnosť nespochybňoval a dňa 05.03.2014 predložil žalovanej zápisnicu a rozhodnutie z polície v Budapešti v slovenskom preklade. Žalovaná má po skončení prešetrovania poistnej udalosti ako poisťovateľ následne 15 dní na poskytnutie poistného plnenia (§ 797 ods. 3 OZ, čl. 11 bod 2 a 3 VPP). V prípade, ak by žalovaná mala ukončené prešetrovanie udalosti žalobcu už na základe tohto oznámenia od žalobcu, do omeškania s vyplatením poistného plnenie by sa dostala najskôr až dňa 21.03.2014, čo je po 15-tich dňoch od doručenia rozhodnutia šetrenia polície, ktoré bolo nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie poistného plnenie žalobcovi. Napriek tomu, že žalovanej bolo doručené rozhodnutie maďarskej polície od žalobcu, v rámci interného prešetrovania poistnej udalosti žalobcu došla žalovaná k závažným zistenia, ktoré dôvodne spochybňovali pôvod vozidla žalobcu. Žalovaná konzultovala nahlásený priebeh vzniku škodovej udalosti so znalcom a taktiež aj s technickými pracovníkmi predajcu vozidiel BMW. Žalovaná zdôrazňuje, že nie je povinnosťou žalovanej uchovávať záznamy o všetkých vykonaných konzultáciách o odbornými osobami v rámci prešetrovania, a síce žalovaná nevedela predložiť súdu dôkaz o vykonaných konzultáciách, avšak podľa žalovanej nie je pochýb, že tieto konzultácie prebehli napriek tomu, že o nich nie je písomný záznam v likvidačnom spise. O výsledku konzultácií svedčia aj výsledky preverenia pôvodu vozidla - Osvedčenie PROVIN, zo dňa 21.08.2014, z ktorých bolo zrejmé, že vozidlo s rovnakými identickými znakmi ako vozidlo žalobcu bolo v rovnakom čase evidované aj v Maďarsku a aj v USA. Tieto poznatky mohla žalovaná získať len po konzultácii s odbornými osobami. V prípade, ak by sa potvrdilo pozmeňovanie výrobných čísiel na poistenom vozidle, bolo by to dôvodom pre poisťovateľa odmietnuť poistné plnenie žalobcovi (čl. 11 bod 16 VPP). Z výsledkov preverovania pôvodu vozidla žalobcu bolo preto podľa žalovanej nevyhnutné vykonať ešte ďalšiu obhliadku vozidla žalobcu za účelom odstránenia pochybností o pravosti pôvodu jeho vozidla. Žalovaná dňa 23.09.2014 vyzvala žalobcu, aby jej umožnil obhliadnuť poistené vozidlo, pričom žalobca až dňa 11.11.2014 oznámil žalovanej, že vozidlo už predal, avšak pokúsi sa termín obhliadky vozidla dohodnúť s novým majiteľom vozidla. Vzhľadom k tomu, že žalovanej sa nepodarilo vykonať obhliadku vozidla ani v najbližšom čase, podala žalovaná v Maďarsku trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s podozrením pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. Maďarská polícia dňa 16.09.2015 toto trestné stíhanie zastavila, nakoľko podozrenia žalovanej sa nepotvrdili. V rámci poistnej zmluvy žalobcu bolo dohodnuté, že poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie, ak sa po vzniku škodovej udalosti potvrdí, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti (čl. 8 bod 2 písm. g) VPP) alebo výrobné čísla poisteného vozidla boli pozmenené (čl. 11 bod 16 VPP). Počas prešetrovania poistnej udalosti žalobcu vznikli oprávnené pochybnosti žalovanej o pôvode vozidla žalobcu, a preto nebolo možné ukončiť vyšetrovanie poistnej udalosti žalobcu skôr, než sa tieto pochybnosti ohľadne poisteného vozidla s určitosťou odstránili. Žalovaná však zastáva názor, že všetky úkony vykonané počas likvidácie poistnej udalosti žalobcu boli potrebné k tomu, aby žalovaná mohla poistnú udalosť žalobcu uzavrieť a poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Podľa žalovanej bolo poistné plnenie žalobcovi vyplatené ihneď, ako mala žalovaná preukázané, že sa nejedná ani o poistný podvod a poistná udalosť sa stala tak, ako to tvrdil žalobca. Žalovaná nemohla žalobcovi oznámiť, prečo mu neposkytla poistné plnenie skôr, než došlo k riadnemu ukončeniu likvidácie poistnej udalosti vozidla žalobcu a k ukončeniu prešetrovania trestného oznámenie políciou v Maďarsku, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania, a preto sa nemohla ani dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Pre prípad, ak by bol súd iného právneho názoru žalovaná uvádza, že najskôr by sa do omeškania mohla dostať po uplynutí 15 dní od skončenia vyšetrovania pôvodu vozidla žalobcu (16.09.2015 + 15 dní), teda dňa 2.10.2015. Záverom si žalovaná dovolí uviesť, že žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v rozpore s § 517 a násl. OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej ak by bol nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania dôvodný, žalobca nemá nárok na výšku úroku z omeškania 9,25 %, keďže v danom prípade nejde o obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale ide o poskytnutie poistného plnenia z poistnej zmluvy podľa § 788 a nasl. OZ, kedy nie je možné aplikovať žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.01.2018 k sp. zn. 11Co/193/2017, kde odvolací súd riešil obdobný problém s úrokmi z omeškania poisťovateľa a kedy uviedol: „Niet pochýb o tom, že Obchodný zákonník neupravuje ako zmluvný typ poistnú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku, preto podľa Občianskeho zákonníka sa posudzuje nielen samotná poistná zmluva, ale tiež nároky z nej, t.j. vrátane úrokov z omeškania.“ Na základe uvedeného by žalobcovi v prípade oprávnenosti jeho nároku na úrok z omeškania bolo možné priznať len úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho zákonníka, ktorý ku dňu 23.11.2015 predstavoval 5,05 % ročne.
11. Žalobca vo vyjadrení z 02.10.2019 uviedol, že podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, III. časť tohto zákona upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na povahu strán sporu, sa teda príslušenstvo pohľadávky má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, na čo poukazuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.10.2013 sp. zn. 2 Obo 4/2013, kde v odôvodnení tohto rozsudku uvádza nasledovné: „Prvostupňový súd podľa žalobcu postupoval správne, keď mu priznal úroky z omeškania vo výške určenej podľa Obchodného zákonníka, keďže účastníci konania boli v čase uzavretia poistnej zmluvy podnikateľmi a zmluvu uzavreli v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti. Hoci je poistná zmluva upravená iba predpismi občianskeho práva, na súvisiacu úpravu vzťahov medzi účastníkmi (vrátane úrokov z omeškania) sa podľa § 261 ods. 6 vzťahuje Obchodný zákonník.“ Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Obchodný zákonník tak jasne a výslovne uvádza, že len na zmluvný typ medzi stranami sporu ako podnikateľmi sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poistné zmluvy. Všetky ostatné právne vzťahy plynúce z poistno-právneho vzťahu - ergo aj úroky z omeškania - sa posudzujú podľa predpisov obchodného práva.
12. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 predstavovala 0,25 %.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. V konaní nebolo sporné, že dňa 23.09.2013 v Budapešti neznámy páchateľ poškodil motorové vozidlo žalobcu (X. XXX, ev. č. B.), k miestu bola privolaná polícia, ktorá spísala protokol č. 01200-10359/13id a že žalobca dňa 15.10.2013 písomne oznámil žalovanému škodovú udalosť a uplatnil si nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. 2119000444 (uzatvorenej dňa 17.09.2012). Sporné nebolo ani to, že žalovaný poškodené vozidlo obhliadol dňa 30.12.2013 a žalobca si ho dal opraviť v júli 2014, čo ho stálo 10.303,68 eur. Žalobca vyzval žalovaného na skončenie likvidácie poistnej udalosti (výzvou z 28.04.2015), žalovaný mu však na to listom zo dňa 11.05.2015 oznámil, že šetrenie prípadu stále prebieha. Žalovaný napokon zaplatil žalovanú istinu žalobcovi v plnej výške až dňa 25.11.2015. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.01.2014 do 23.11.2015. Žalobca na účely určenia dňa omeškania žalovaného vychádzal z trojmesačnej lehoty na šetrenie poistnej udalosti, ktorú považuje za primeranú (udáva ju aj zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení). Žalobca písomne oznámil žalovanému poistnú udalosť dňa 15.10.2013, od ktorého začala plynúť trojmesačná lehota na primerané šetrenie. Poistné plnenie tak bolo splatné do 15 dní odo dňa 15.01.2014, t. j. do omeškania sa žalovaný dostal odo dňa 31.01.2014. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tomto konaní (rovnako aj pokiaľ ide o vyššie uvedený začiatok omeškania žalovaného) a po opätovnom preštudovaní dôkazov založených v spise dospel k záveru, že šetrenie poistnej udalosti na strane žalovaného prebiehalo neprimerane dlhý čas, preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného do 31.12.2014, a to zo sumy 10.303,68 eur od 31.01.2014 do 23.11.2015.
14. Žalovaný súdu v priebehu konania poskytol rozsiahle tvrdenia a zdôvodnenia, prečo šetrenie poistnej udalosti trvalo skoro dva roky. V konaní však neuniesol dôkazné bremeno, keďže svoje tvrdenia - deklarované postupy či úkony v rámci likvidácie - relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný sa v priebehu konania odvolával na jednotlivé články a body Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, avšak do spisu ich založil až v odvolacom konaní, pričom vôbec neuviedol, prečo ich súdu nepredložil už skôr, resp. prečo ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie - t. j. vo svojom vyjadrení k žalobe, či vo vyjadrení k následnému podaniu žalobcu vo veci samej. Žalovaný nepredložil ani ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal, že jeho kroky pri likvidácii poistnej udalosti boli účelné a hospodárne, napr. interné smernice na postup likvidácie, či šetrenie prostredníctvom súdneho znalca (ani že vôbec vznikla dôvodná potreba, aby sa technická prijateľnosť škody na vozidle šetrila prostredníctvom súdneho znalca). Nepreukázal relevantným spôsobom, že skutočne takúto požiadavku konkrétnemu súdnemu znalcovi predložil, kedy ju znalcovi predložil a aký bol výsledok znaleckého posúdenia. Nezdokladoval tiež, že skutočne konzultoval danú vec s predajcom automobilov X.. Za časovo neprimerané šetrenie súd tiež považuje výzvu žalovaného adresovanú žalobcovi skoro po roku od oznámenia škodovej udalosti (23.09.2014), aby mu tento pristavil na obhliadku vozidlo po oprave po tom, ako ho už predal tretej osobe. Takáto požiadavka by bola oprávnená bezprostredne na začiatku likvidácie po oznámení poistnej udalosti. Rovnako zdĺhavo žalovaný postupoval pri preverovaní pôvodu vozidla, k čomu pristúpil až takmer rok po poistnej udalosti (19.08.2014), trestné oznámenie v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu podal dňa 27.04.2015, teda až osem mesiacov po výsledku preverenia VIN (21.08.2014), pričom podľa názoru súdu žalovanému nič nebránilo, aby súbežne vykonával viaceré úkony naraz. Žalovaný v konaní taktiež nepreukázal, že si vyžadovalo viac ako dva mesiace vykonanie finálnych úkonov potrebných pre ukončenie šetrenia.
15. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje obchodný vzťah (na základe čoho je možné priznať len úrok z omeškania podľa predpisov Občianskeho zákonníka), nakoľko ide o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi: v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poistné zmluvy aplikujú len na zmluvný typ medzi stranami sporu ako podnikateľmi (t. j. na samotnú poistnú zmluvu), avšak všetky ostatné právne vzťahy plynúce z tohto právneho vzťahu (napr. úroky z omeškania) sa posudzujú podľa predpisov obchodného práva. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,25 % ročne, namiesto výšky 5,05 % ročne, ktorú preferoval žalovaný.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.