Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/1/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcov: I. B., a. s., N., X. H.,

IČO: X., II. D., spol. s r. o., B., X. K., IČO: X., III. G. a. s. v likvidácii, S.S. X. S., IČO: X.,

IV. G. a. s. v likvidácii, S.S. X. S., IČO: X., V. T. spoločnosť s ručením obmedzeným V.

T., D., X. N. V., IČO: X., proti ţalovanému: C. D. C. P. S., a. s., U., X. B., IČO: X.,

zastúpenému: JUDr. M. R., advokátom, R., X. B., za účasti vedľajšieho účastníka na

strane ţalovaného: T., a. s., Š., X. B., IČO: X., zastúpeného: JUDr. Ľ. N., advokátom, M.N.,

X. B., a JUDr. O. K., advokátom, Z., X. B., o splnenie povinnosti zaevidovať cenné

papiere, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. -346 z 29. mája 2008, právoplatného 25. júna 2008, takto

rozhodol:

Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -291 zo

4. februára 2008 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -346

z 29. mája 2008, právoplatného 25. júna 2008, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

2

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, uznesením č. k. -291

zo 4. februára 2008, nepripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovaného

vstúpila S.S. – M... H. S.S., M., X. B., IČO: X..

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe S.S. - M... H. S.S. v priebehu súdneho

konania navrhla svoje pristúpenie do konania, ako vedľajší účastník na strane ţalovaného.

Návrh na pristúpenie odôvodnila tým, ţe bola a je vlastníkom akcií T., a. s., ktorých

vlastníctvo si prisvojujú ţalobcovia; ţe je sporná otázka, či ţalobcovia sú, resp. boli, v

rozhodnom čase riadnymi akcionármi spoločnosti T., a. s., keď mal ţalovaný splniť svoje

evidenčné povinnosti, a preto, ak má súd rozhodovať o priznaní akýchkoľvek akcionárskych

práv ţalobcom, musí v prvom rade posúdiť otázku, či sa ţalobcovia akcionármi skutočne stali

a či sú nimi aj naďalej.

Ţalovaný vo vyjadrení k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného

uviedol, ţe v tejto právnej veci je potrebné skúmať nielen právne vzťahy zaloţené zrušujúcim

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ale aj to, či sa

ţalobcovia vôbec stali akcionármi spoločnosti T., a. s., a to najmä s ohľadom na právnu

skutočnosť, ţe v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. 06. 2006, ktorý do konania predloţila S.S. - M... H. S.S., ţalobcovia

nenadobudli akcie spoločnosti T., a. s., v dôsledku čoho nie sú aktívne legitimovaní domáhať

sa ochrany akcionárskych práv.

Riešenie tejto prejudiciálnej otázky, ako aj samotný výsledok tohto konania, sa priamo

dotýka práv S.S. - M. H. S.S., t. j. subjektu, ktorý v súčasnosti akcionárske práva k dotknutým

akciám vykonáva, a pre ktorý výsledok konania bude znamenať spochybnenie alebo

potvrdenie jeho postavenia, ako akcionára spoločnosti T., a. s., a preto jeho právny záujem na

výsledku tohto konania je absolútne nespochybniteľný.

Prvostupňový súd preskúmal návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného v zmysle ustanovenia a ozrejmil, ţe predpokladom účasti vedľajšieho

účastníka je predovšetkým vôľa vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a existencia

právneho záujmu na výsledku konania, t. j. ţe jeho právne postavenie bude výsledkom sporu

ovplyvnené. Pokladal za potrebné riešiť otázku, či S.S. - M... H. S.S. má právny záujem na

výsledku sporu, podľa hmotného práva.

3

Na základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe predmetom tohto konania je oprava

chybného zápisu v evidencii ţalovaného, vykonaná ţalovaným 09. 12. 1998, v rozpore so

zákonom na základe nulitného aktu Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998, ktorý bol zrušený súdnym rozhodnutím a vo veci tohto

zrušeného rozhodnutia nové rozhodnutie vydané nebolo. Opravu chybného zápisu

ţalovanému ukladá zákon. Ďalej zhodnotil vyjadrenie ţalobcov k návrhu na vstup vedľajšieho

účastníka, ktorí poukázali na skutočnosť, ţe otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v ktorej

ţalobcovia nadobudli spolu 647 akcií obchodnej spoločnosti T., a. s., B., bola vyriešená, a to

nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -37 z 11. 12. 2007, z ktorého

vyplýva, ţe sťaţovateľ predmetné akcie nadobudol, a ţe ich nadobudol v exekúcii.

Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe v zmysle uvedeného nálezu Ústavného súdu SR

nemôţe byť v predmetnom konaní () otázka vlastníctva k akciám spoločnosti

T., a. s., riešená ako predbeţná otázka, ktorej zodpovedanie by malo zásadný význam pre

rozhodnutie o petite ţaloby ako takom, ako aj pre právne postavenie vedľajšieho účastníka.

Zdôraznil, ţe predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na

výsledku konania, tzn. ţe jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. V tejto

súvislosti uviedol, ţe v predmetnom konaní ţiadajú ţalobcovia nahradiť prejav vôle

ţalovaného tak, ţe ţalovaný opravuje chybné zápisy v evidencii zaknihovaných akcií T., a. s.,

a keďţe toho času majú akcie podobu listinných cenných papierov, výsledok tohto konania sa

navrhovateľa na vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, nijako

nedotkne.

Z týchto dôvodov návrhu na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle

nevyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením č. k. 6Obo/77/2008-

346 z 29. mája 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. júna 2008, na odvolanie ţalovaného

a S.S. – M. H. S.S., uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219

.

Stotoţňujúc sa s právnym názorom prvostupňového súdu konštatoval, ţe nález

Ústavného súdu SR sp. zn. -37 z 11.12.2007 potvrdil zákonnosť nadobudnutia

akcií T., a. s., ţalobcom v VII. rade – T., spol. s r. o. (terajší ţalobca v V. rade), ale týmto

nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií a. s., T., B., ţalobcami v I. aţ VI.

4

rade (terajší ţalobcovia v I. aţ IV. rade). Keďţe otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v

ktorej ţalobcovia v I. aţ VI. rade (terajší ţalobcovia v I. aţ IV. rade) nadobudli 647 akcií

obchodnej spoločnosti T., a. s., B., bola vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyriešená, nie je, podľa odvolacieho súdu, dôvod na jej opätovné

riešenie. Ďalej uviedol, ţe ak odvolateľ S.S. - M... H. S.S. je názoru, ţe otázku vlastníctva k

akciám spoločnosti T., a. s., nemôţe súd prvého stupňa riešiť ako prejudiciálnu otázku a o

vlastníctve môţe rozhodnúť len Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

, potom sám popiera svoj právny záujem na výsledku konania. Za irelevantnú

označil odvolací súd aj námietku odvolateľa - S.S. - M. H. S.S., týkajúcu sa obsahu

rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky č. ÚS 553/03 o posudzovaní otázky právneho

záujmu, dôvodiac nezáväznosťou rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky na území

Slovenskej republiky.

Na základe podnetu S.S. - M. H. S.S., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom

v B., G. (orgán štátu, ktorého vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného prvostupňový súd nepripustil uznesením č. l. 291 a odvolací súd toto rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil uznesením č. l. 346) podal generálny prokurátor Slovenskej

republiky v zákonom stanovenej lehote podľa mimoriadne dovolanie proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k.

-346 z 29. 05. 2008, právoplatnému dňa 25. 06. 2008, ktorým

potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ako súdu

prvostupňového, č. k. -291 zo 04. 02. 2008. Toto právoplatné potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu napáda v celom rozsahu z dôvodu uvedeného v § 243f ods. 1

písm. c) tvrdiac, ţe spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol generálny prokurátor v tom, ţe súdy

(prvostupňový i odvolací, keďţe odvolací potvrdil prvostupňové rozhodnutie) nesprávne

právne posúdili otázku splnenia zákonných podmienok ustanovených v na vstup

S.S. – M. H. S.S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.

Generálny prokurátor sa mimoriadnym dovolaním domáha zmeny napadnutého

uznesenia odvolacieho súdu (č. l. 346) tak, ţe vstup S.S. – M. H. S.S., ako vedľajšieho

účastníka na strane ţalovaného, pripustí.

5

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol

porušený zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci dôsledne neriadili zákonnými

ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 135 ods. 1 veta druhá, § 159 ods. 2

, a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníkov konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Konajúcim súdom vytkol, ţe súhlasne s vyjadrením ţalobcov v I. aţ VII. rade (terajší

ţalobcovia v I. aţ V. rade) odôvodnili nedostatok podmienok na vstup vedľajšieho účastníka

do konania právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu SR č. k. -37

z 11. decembra 2007, podľa ktorého sťaţovateľ - spoločnosť T., s. r. o., nadobudol akcie

spoločnosti T., a. s., v exekučnom konaní a zákonnosť priebehu exekúcie uţ nemôţe

posudzovať súd ako prejudiciálnu otázku v inom konaní. Tento názor povaţovali oba

konajúce súdy za záväzný. Upozornil však na to, ţe uvedený nález je pre všeobecné súdy

záväzný len pri hodnotení konkrétnej individuálne určenej skutkovej okolnosti (porušenie

základného práva) vo vzťahu k sťaţovateľovi (T. s. r. o.). Nie je záväzný pre konanie medzi

ţalobcom a ţalovaným. Odvolací súd takto priznal právnym názorom Ústavného súdu SR

všeobecnú právnu záväznosť, t. j. stotoţnil ich so všeobecne záväzným právnym predpisom.

Na margo toho ozrejmil, ţe právny názor vyjadrený v predmetnom náleze má pre dané

konanie rovnakú právnu váhu, ako má v systéme písaného práva judikatúra súdov, t. j. súd

môţe prihliadnuť na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný, a v prípade, ak

je tento právny názor v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nesmie ho

aplikovať. Zastal preto názor, ţe ak teda odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na

predmetný nález, mohol tak urobiť iba podporne, z dôvodu stotoţnenia sa s jeho správnosťou,

nie však povaţujúc ho za záväzný prostredníctvom ustanovenia . Zostáva

preto posúdiť, či právny názor vyjadrený v citovanom náleze Ústavného súdu SR bolo moţné

vziať do úvahy aspoň podporne pri právnom hodnotení skutkového stavu odvolacím súdom,

ako aj to, či tento právny názor nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

ktorými je všeobecný súd viazaný.

Podľa generálneho prokurátora nie je moţné právny názor Ústavného súdu SR

povaţovať v danom prípade ani za judikatúru, ktorá je hodná referencie pre svoju správnosť

a presvedčivosť, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom. Ústavný súd SR

v citovanom náleze uvádza, ţe otázku zákonnosti nadobudnutia akcií v exekúcii môţe

posudzovať iba exekučný súd v rámci exekučného konania (prípadne súd vyššej inštancie

6

v rámci konania o opravnom prostriedku), a ţe túto otázku súd v inom sporovom konaní

posudzovať nemôţe. Uvedené je podľa neho dôsledkom zásady zákazu návratu do

predošlého stavu v exekučnom konaní. Tento právny názor označil generálny prokurátor za

nesprávny. Právnym následkom exekučného konania môţe byť vznik, zmena alebo zánik

hmotnoprávneho vzťahu (konštitutívny účinok). Ide o zmenu subjektu práva, ktorá nastáva

tak, ţe exekvované právo povinného zaniká a súčasne sa prikazuje oprávnenému (napríklad

prikázanie pohľadávky) alebo sa predáva tretej osobe (napríklad draţba veci). Právnou

skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu alebo zánik práva je úkon súdneho exekútora

(napríklad draţba, predaj cenných papierov), ktorý väčšinou nie je podmienený ţiadnym

rozhodnutím exekučného súdu (výnimkou je uznesenie o schválení príklepu). Posúdenie

otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcii nastala, nemôţe byť v určitých

prípadoch vôbec riešená exekučným súdom, ale (práve naopak) táto otázka je vţdy

v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako kaţdú inú

právnu skutočnosť. Rozhodnutie má deklaratórne účinky. Uvedená právomoc všeobecných

súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu do pôvodného stavu,

ktorou sa exekučné konania riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu (restitutio in integrum)

je zákazom reštitučnej ţaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom reštitučnej ţaloby je

dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t. j. dosiahnutie rozsudku s konštitutívnym

účinkom. Ţaloby reivindikačné alebo určovacie však nie sú po skončení exekúcie vylúčené.

V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu, napriek tomu, ţe tento majetok bol

z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť ţiadne právne účinky.

Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, ţe k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo,

a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia

do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, ţe zmena stavu (práva)

exekúciou nastala.

Na margo nálezu Ústavného súdu SR č. k. -37 z 11. decembra 2007

o prerokovaní sťaţnosti spoločnosti T. s. r. o. ešte generálny prokurátor poznamenal, ţe

týmto nálezom došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. júna 2006 a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vrátená

na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok z 28. mája 2008, ktorým rozhodol zhodne so svojím skorším zrušeným rozsudkom z

28. júna 2006 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky odmietol aplikovať, súdiac, ţe

tento nález „je v zjavnom rozpore s “ (strana 6. citovaného rozsudku). Poukázal tieţ

7

na to, ţe identický názor k problematike záväznosti citovaného nálezu Ústavného súdu SR

zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. z 20. mája

2009.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor ďalej uviedol, ţe predmetom konania

vo veci je uloţenie povinnosti ţalovanému, aby zaevidoval cenné papiere v súlade s návrhom.

Zo stavu zápisu vlastníctva sporných 647 kusov akcií spoločnosti T., a. s., v evidencii

ţalovaného v čase podania návrhu na začatie konania je zrejmé, ţe ako vlastník akcií bola

zapísaná S.S. - M... H. S.S.. Prezentoval preto nesúhlas s právnym názorom konajúcich súdov,

ţe S.S. - M... H. S.S. by na výsledku konania neosvedčila právny záujem vzhľadom na právny

názor Ústavného súdu SR. Dôvodil pritom tým, ţe rozhodnutím súdu o veci samej v zmysle

petitu návrhu by došlo k situácii, ţe namiesto doterajšieho zapísaného vlastníka sporných

akcií by boli zapísaní ţalobcovia v I . aţ VII. rade (terajší ţalobcovia v I. aţ V. rade), ktorí by

takýmto zápisom nadobudli plné akcionárske práva k spoločnosti, ktorá je v zmysle

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

prirodzeným monopolom.

Podľa názoru generálneho prokurátora, súd prvého stupňa pochybil, keď návrh na

vstup vedľajšieho účastníka do konania zamietol s odvolaním sa na právny názor Ústavného

súdu SR vyslovený v odôvodnení nálezu vydaného v konaní o ústavnej sťaţnosti smerujúcej

proti postupu súdu v inej veci. Mal za to, ţe takýto právny názor, hoc vyslovený Ústavným

súdom SR, nie je pre všeobecné súdy právne záväzný, čo moţno vyvodiť z 135 ods. 1 .

Na margo odvolacieho súdu vyriekol, ţe tento správne poukázal v potvrdzujúcom

uznesení na skutočnosť, ţe o vlastníctve sporných akcií meritórne koná Krajský súd

v Košiciach pod sp. zn. . Len tento súd v uvedenom konaní môţe rozhodnúť

o vlastníctve sporných akcií. Upozornil však, ţe v čase rozhodovania súdu prvého stupňa,

i odvolacieho súdu, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, sa rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach v súdnom spise nenachádzalo.

Bez ohľadu na význam a kvalitu právneho názoru Ústavného súdu SR v citovanom

náleze, generálny prokurátor zdôraznil, ţe nemoţno opomenúť práve tú skutočnosť, ţe

posledným zapísaným vlastníkom sporných akcií bola S.S. – M... H. S.S., a tento právny

i skutkový stav vyplýval z evidencie ţalovaného v čase podania návrhu na začatie konania.

Túto skutočnosť vyhodnotil generálny prokurátor ako opodstatňujúcu právny záujem

8

zapísaného vlastníka akcií na výsledku sporu, pretoţe výrok meritórneho rozhodnutia o veci

má pre existujúce právne postavenie doterajšieho vlastníka akcií zásadný právny význam

z hľadiska jeho akcionárskych práv k spoločnosti T., a. s., vykonávaných podľa príslušných

ustanovení . Z tohto faktu vyvodil tak právny záujem na výsledku

konania, ako aj dôvodnosť jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania na strane

ţalovaného.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili ţalobcovia v I. a V. rade, ţalovaný, vedľajší

účastník na strane ţalovaného (T., a. s., B.) a navrhovateľ vstupu do konania ako vedľajší

účastník na strane ţalovaného a zároveň navrhovateľ podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania (S.S. - M... H. S.S.).

Ţalobca v I. rade (B., a. s., H.) podal vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu 29. 11.

2011 (č. l. 616 - 705). Navrhol odmietnuť mimoriadne dovolanie ako neprípustné z dôvodu,

ţe neboli splnené podmienky a predpoklady odôvodňujúce podanie mimoriadneho dovolania

podľa v spojení s . Text vyjadrenia ţalobcu v I. rade

k mimoriadnemu dovolaniu je identický s textom vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu

podaným ţalobcom v V. rade.

Ţalobca v V. rade (T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. T.) podal vyjadrenie

k mimoriadnemu dovolaniu 12. 05. 2011 (č. l. 521 - 610). Navrhol odmietnuť mimoriadne

dovolanie ako neprípustné z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky a predpoklady

odôvodňujúce jeho podanie podľa v spojení s . Text

jeho vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu je pritom totoţný s textom vyjadrenia

k mimoriadnemu dovolaniu podaným ţalobcom v I. rade.

Ţalovaný (C. D. C. P. S., a. s., B.) sa vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu podaním zo

16. 3. 2011 (č. l. 511 - 512) tak, ţe navrhol vyhovieť mu a povoliť vstup S.S. – M. H. S.S. do

konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.

Vedľajší účastník na strane ţalovaného (T., a. s., B.) zaslal vyjadrenie

k mimoriadnemu dovolaniu dňa 17. 09. 2013, v ktorom vyslovil súhlas s jeho obsahom

a navrhol vyhovieť mu.

9

S.S. – M... H. S.S. sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadrila podaním zo 16. 03. 2011

(č. l. 486 - 509). Súhlasiac s obsahom mimoriadneho dovolania, navrhla dovolaciemu súdu,

aby pripustil jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.

Ţalobcovia v II., III. a IV. rade nepodali vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, ţe

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f,

, , preskúmal potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň

nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) v napadnutom

rozsahu podľa v spojení s , a dospel k záveru, ţe

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne nimi preukázal, ţe

napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon

nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 93 ods. 1,

ods. 2, ods. 3, veta druhá, . Boli tak splnené zákonné

predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

obsiahnuté v ustanovení v spojení s ustanovením

.

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

10

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza ustanovenie § 243f ods. 1 písm.

c) tvrdiac, ţe obe rozhodnutia súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle citovaného ustanovenia § 243f

ods. 1 písm. c) sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť,

alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Súhlasne s názorom generálneho prokurátora treba v danom prípade konštatovať, ţe

zo strany prvostupňového súdu došlo v jeho rozhodnutí k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci v tom, ţe právnu normu správne určenú nesprávne vyloţil ( ) a na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval. Tým, ţe odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu

potvrdil, spočíva i jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe S.S. – M... H. S.S. navrhlo svoj vstup do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného podaním z 10. 5. 2007 (č. l. 256 – 258). Dôvodilo

tým, ţe bolo a je vlastníkom akcií T., a. s., ktorých vlastníctvo si prisvojujú ţalobcovia. Ďalej

tým, ţe je sporná otázka, či ţalobcovia sú, resp. boli, v rozhodnom čase riadnymi akcionármi

spoločnosti T., a. s., keď mal ţalovaný splniť svoje evidenčné povinnosti. Mal za to, ţe ak má

súd rozhodovať o priznaní akýchkoľvek akcionárskych práv ţalobcom, mal by predovšetkým

posúdiť otázku, či sa ţalobcovia akcionármi skutočne stali a či sú nimi aj naďalej.

Tomuto návrhu prvostupňový súd nevyhovel, keď uznesením č. k. -291

zo 04. februára 2008 nepripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovaného

vstúpila S.S. – M... H. S.S.. K uvedenému záveru dospel aplikáciou ustanovenia na

zistený skutkový stav, v rámci skúmania ktorého riešil otázku, či S.S. - M... H. S.S. má

právny záujem na výsledku sporu, podľa hmotného práva. Poukázal na predmet tohto súdneho

konania, ktorým je oprava chybného zápisu v evidencii ţalovaného, vykonaná ţalovaným 09.

11

12. 1998, v rozpore so zákonom na základe nulitného aktu Ministerstva financií Slovenskej

republiky č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998, ktorý bol zrušený súdnym rozhodnutím a vo veci

tohto zrušeného rozhodnutia nové rozhodnutie vydané nebolo. Vzal do úvahy i vyjadrenie

ţalobcov k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka, ktorí poukázali na to, ţe otázka platnosti a

zákonnosti exekúcie, v ktorej ţalobcovia nadobudli spolu 647 akcií spoločnosti T., a. s., B.,

bola vyriešená, a to nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -37 z 11. 12. 2007, z

ktorého vyplýva, ţe sťaţovateľ predmetné akcie nadobudol, a ţe ich nadobudol v exekúcii.

Na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, ţe v zmysle uvedeného nálezu

Ústavného súdu SR nemôţe byť v predmetnom konaní otázka vlastníctva k akciám

spoločnosti T., a. s., riešená ako predbeţná otázka, ktorej zodpovedanie by malo zásadný

význam pre rozhodnutie o petite ţaloby ako takom, ako aj pre právne postavenie vedľajšieho

účastníka. Podľa názoru prvostupňového súdu nebol v danom prípade splnený predpoklad

účasti vedľajšieho účastníka, a to existencia právneho záujmu na výsledku konania, t. j. ţe

jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. Takto odprezentovaný názor

zdôvodnil tvrdením, ţe v predmetnom konaní ţiadajú ţalobcovia nahradiť prejav vôle

ţalovaného tak, ţe ţalovaný opravuje chybné zápisy v evidencii zaknihovaných akcií T., a. s.,

a keďţe toho času majú akcie podobu listinných cenných papierov, výsledok tohto konania sa

navrhovateľa na vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, nijako

nedotkne.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní ţalovaného a S.S. – M. H. S.S., proti uzneseniu

prvostupňového súdu (č. l. 291), ktorým bol zamietnutý návrh S.S. – M. H. S.S. na jej

pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa . Pokladal za správny záver

prvostupňového súdu a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe nález Ústavného súdu SR

sp. zn. -37 z 11. 12. 2007 potvrdil nielen zákonnosť nadobudnutia akcií T., a. s.,

ţalobcom v VII. rade – T., spol. s r.o. (terajším ţalobcom v V. rade), ale týmto

nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií a. s., T., B., ţalobcami v I. aţ VI.

rade (terajšími ţalobcami v I. aţ IV. rade). Nakoľko otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v

ktorej ţalobcovia v I. aţ VI. rade (terajší ţalobcovia v I. aţ IV. rade) nadobudli 647 akcií

spoločnosti T., a. s., B., bola týmto nálezom vyriešená, nevidel odvolací súd dôvod na jej

opätovné riešenie.

12

Je potrebné prisvedčiť názoru generálneho prokurátora, ţe súdy (prvostupňový

i odvolací, keďţe odvolací potvrdil prvostupňové rozhodnutie) nesprávne právne posúdili

otázku splnenia zákonných podmienok ustanovených v na vstup S.S. – M. H. S.S.

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.

Podľa účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase podania návrhu na

vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu do konania /10. 5. 2007/ (ďalej len

v rozhodnom čase), ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie

o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

Podľa účinného v rozhodnom čase, do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa účinného v rozhodnom čase, v konaní má vedľajší účastník

rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú

úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností.

Na pripustenie vedľajšieho účastníctva kladie ustanovenie poţiadavky

spočívajúce v splnení niekoľkých osobitných podmienok. Súd prvého stupňa, ako aj súd

odvolací, keďţe uznesenie prvostupňového súdu potvrdil dôvodiac jeho vecnou správnosťou,

sa nedôsledne zaoberali skúmaním všetkých podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníctva.

V sporovom konaní je prípustné, aby účastníkov konania podporil vedľajší účastník,

resp. vedľajší účastníci, ktorí sa na konaní, okrem osobitných podmienok uvedených v § 93

, môţu zúčastniť iba v prípade, ak spĺňajú ostatné pojmové znaky účastníkov vrátane

spôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej spôsobilosti. Osobitnými podmienkami

účasti vedľajšieho účastníka (podmienkami prípustnosti) v spore sú:

a) Podnet vedľajšieho účastníka alebo výzva niektorého z účastníkov na vstup vedľajšieho

účastníka do konania, ktorý sa musí urobiť prostredníctvom súdu – v danom prípade bola

prvá osobitná podmienka splnená, pretoţe sa jednalo o podnet S.S. – M. H. S.S. na jej

vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (č. l. 256 – 258) . S jej

vstupom do konania vyjadril súhlas aj ţalovaný (č. l. 275).

13

b) Označenie účastníka, ktorého vedľajší účastník mieni v konaní podporovať – S.S. – M...

H. S.S. označila ţalovaného, ako účastníka konania, na ktorého stranu hodlá pristúpiť ako

vedľajší účastník. Diskutabilnou a doteraz nezistenou však zostáva podpora ţalovaného

v konaní týmto vedľajším účastníkom. Bude úlohou prvostupňového súdu vysporiadať sa

s preukázaním splnenia tejto podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva, nakoľko

kardinálnou podmienkou vedľajšieho účastníctva je práve podpora účastníka konania,

v danom prípade ţalovaného, na stranu ktorého mieni pristúpiť za účelom podpory jeho

víťazstva v konaní.

c) Uvedenie právneho záujmu na výsledku konania, ktorým je predovšetkým záujem na

úspechu tej spornej strany, ku ktorej mieni vedľajší účastník pristúpiť – splnenie tejto

osobitnej podmienky účasti vedľajšieho účastníka v spore nebolo dostatočne skúmané

a preukázané ani prvostupňovým, ani odvolacím súdom.

Právny záujem na výsledku konania je pritom kľúčovým pojmom vedľajšieho

účastníctva. Musí ísť o právny záujem, nestačí len faktický záujem na tomto výsledku.

Tento právny záujem je daný, ak sa výsledok konania dotkne hmotnoprávneho postavenia

vedľajšieho účastníka, jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu.

Z toho vyplýva, ţe otázku, kedy ide o právny záujem tretej osoby, treba riešiť podľa

hmotného práva. Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v Občianskom súdnom

poriadku bliţšie špecifikovaný, pretoţe zákonodarca ponecháva na úvahe súdu v kaţdom

konkrétnom prípade, ako ho vyloţí a aplikuje. Hlavným účelom a zmyslom vedľajšieho

účastníctva je pomoc v spore jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto inštitútu je

teda posilniť v konkrétnom konaní postavenie toho účastníka, na ktorého strane vedľajší

účastník vystupuje, samozrejme za predpokladu, ţe vedľajší účastník má právny záujem

na výsledku sporu. Inými slovami povedené, ide o právny záujem na víťazstve toho

účastníka, ktorého vedľajší účastník podporuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva teda

neslúţi len k ochrane záujmov tretej osoby (vedľajšieho účastníka), ale zároveň

aj k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu vedľajší účastník

v konaní pristúpil. Pokiaľ ustanovenie §-u 93 ods. 1 hovorí o právnom záujme na

výsledku sporu (na víťazstve podporovaného účastníka), nestačí iba záujem morálny, ani

záujem majetkový, ale musí ísť o exitujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu

s priamym dopadom do hmotného práva.

d) Rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka, ak niektorý z účastníkov urobí sporným

túto vedľajšiu účasť, spravidla tvrdiac, ţe na vstup vedľajšieho účastníka nie je splnená

podmienka právneho záujmu na výsledku konania. Ak však taký návrh nie je, potom sa

14

o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nerozhoduje a súd koná s vedľajším účastníkom bez

ďalšieho procesného úkonu – v danom prípade musí byť vydané uznesenie o prípustnosti,

resp. neprípustnosti, vedľajšieho účastníka, pretoţe ţalobcovia urobili spornou túto

vedľajšiu účasť, ţiadajúc nepripustenie S.S. – M. H. S.S., do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane ţalovaného (č. l. 271 – 274 a č. l. 278 – 279).

e) Negatívnou podmienkou vedľajšieho účastníctva je to, ţe nejde o konanie o rozvod,

o neplatnosť manţelstva alebo o určenie, či tu manţelstvo je, alebo nie je – vzhľadom na

predmet konania v súdenej veci je zrejmé splnenie negatívnej podmienky vedľajšieho

účastníctva.

Na margo odôvodnení rozhodnutí oboch konajúcich súdov niţších stupňov generálny

prokurátor správne argumentoval nezáväznosťou nálezu Ústavného súdu SR č. k.

-37 z 11. decembra 2007, pre toto konanie v zmysle dôvodiac,

ţe uvedený nález je pre všeobecné súdy záväzný len pri hodnotení konkrétnej individuálne

určenej skutkovej okolnosti (porušenie základného práva) vo vzťahu k sťaţovateľovi (T. s. r.

o.). Náleţite podotkol, ţe tento názor, ktorým súdy odôvodnili nedostatok podmienok na

vstup vedľajšieho účastníka do konania, nekriticky prevzali z vyjadrení ţalobcov. Z tohto

pohľadu bude preto potrebné v ďalšom konaní posúdiť, či právny názor vyjadrený v

citovanom náleze Ústavného súdu SR je moţné vziať do úvahy aspoň podporne pri právnom

hodnotení skutkového stavu, s prihliadnutím na odmietanie jeho aplikácie z dôvodu zjavného

rozporu s Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach citovaných v

mimoriadnom dovolaní.

Pri osvedčovaní jednej z podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníctva, t. j.

zisťovaní právneho záujmu S.S. – M. H. S.S. na výsledku konania, nemôţe bez povšimnutia

zostať predovšetkým tá skutočnosť, ţe posledným zapísaným vlastníkom sporných akcií bol

práve navrhovateľ svojho vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného,

t. j. S.S. – M... H. S.S.. Tento právny a skutkový stav je zjavný z evidencie ţalovaného

v čase podania návrhu na začatie konania. Výrok meritórneho rozhodnutia v prejednávanej

veci bude mať totiţ pre existujúce právne postavenie doterajšieho vlastníka akcií primárny

právny význam z hľadiska jeho akcionárskych práv k spoločnosti T., a. s., B..

15

Napokon bude ţiaduce, aby prvostupňový súd v rámci ďalšieho rozhodovania

o dôvodnosti vstupu S.S. – M. H. S.S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného, bral zreteľ taktieţ na významný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. -66 z 20. 1. 2011 (v spise č. l. 490 – 509), ktorým ústavný súd rozhodol o

tom, ţe nepripustenie S.S. – M. H. S.S. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného v konaní z 21. 5. 2008, bolo porušením základného práva M. H. S.S.

na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (najmä strany 31 a nasl.

odôvodnenia predmetného nálezu).

Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho

dovolania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanoveniami

.

Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, bude ţiaduce, aby sa súd prvého

stupňa vysporiadal s vytknutými nedostatkami.

Napriek preukázanej dôvodnosti mimoriadneho dovolania, dovolací súd nevyhovel

petitu mimoriadneho dovolania poţadujúceho zmenu napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu (č. l. 346) tak, ţe vstup S.S. – M. H. S.S., ako vedľajšieho účastníka na strane

ţalovaného, pripúšťa. Aplikáciu ustanovenia § 243b ods. 2 veta druhá v spojení s § 243i

ods. 2 , t. j. zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo moţné realizovať,

pretoţe nesprávnosť mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia nespočívala len

v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, ale v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav (§ 243b ods. 2 veta

prvá v spojení s ). Preto dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, a keďţe malo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo

rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj toto prvostupňové rozhodnutie a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 243b ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2

.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté uznesenia oboch súdov

niţších stupňov podľa veta prvá, veta prvá a za

bodkočiarkou v spojení s a v zmysle veta druhá

v nadväznosti na vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý

16

spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu ( veta druhá ),

bude v zmysle veta prvá v spojení s konať o veci ďalej.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. októbra 2013

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová