Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/28/2014

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ B., a. s., N., X.

Humenné, IČO: X., 2/ D., s. r. o., B., X. Košice, IČO: X., 3/ G., a. s. v likvidácii, S., X.

Snina, IČO: X., 4/ G., a. s. v likvidácii, S., X. Snina, IČO: X., 5/ T., s. r. o., Vranov nad

Topľou, D., X. Nacina Ves, IČO: X., proti ţalovanému: C. SR, a. s., ul. X., X. Bratislava,

IČO: X., zastúpený AK B., s. r. o., D., X. Bratislava, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane ţalovaného: T., a. s., Š., X. Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. O.,

Z., X. Bratislava, o splnenie povinnosti zaevidovať cenné papiere, o návrhu na

pripustenie vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného, na odvolanie ţalobcu 5/

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -762 z 26. februára 2014,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-762 z 26. februára 2014 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd prvého stupňa)

pripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovaného vstúpila Slovenská

republika - M. Slovenskej republiky (ďalej len M. SR) , M., X. Bratislava, IČO: X..

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe Slovenská republika – M. SR, v priebehu

súdneho konania navrhla svoje pristúpenie do tohto konania ako vedľajší účastník na strane

2

ţalovaného. Návrh odôvodnila tým, ţe bola a je vlastníkom akcii T. , a. s., ktorých vlastníctvo

si prisvojujú ţalobcovia a je sporná otázka, či ţalobcovia sú respektíve boli v rozhodnom čase

akcionármi spoločnosti, keď mal ţalovaný splniť svoje evidenčné povinnosti. Ak má súd

rozhodovať o priznaní akýchkoľvek akcionárskych práv ţalobcom, musí v prvom rade

posúdiť, či sa skutočne stali akcionármi a či nimi aj naďalej sú. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. z 24. 10. 2013 právoplatným 26. 12. 2013

zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepripustil do konania

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. V dôvodoch rozhodnutia dovolací súd uviedol, ţe

pri osvedčovaní jednej z podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníka t. j. zisťovaní

právneho záujmu Slovenskej republiky – M. SR na výsledku konania, nemôţe bez

povšimnutia zostať skutočnosť, ţe posledným zapísaným vlastníkom sporných akcií bola

Slovenská republika – M. SR, teda navrhovateľ svojho vstupu do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane ţalovaného. Tento stav je zjavný z evidencie ţalovaného v čase podania

návrhu na začatie konania. Výrok meritórneho rozhodnutia bude mať pre existujúce právne

postavenie doterajšieho vlastníka akcií primárny význam z hľadiska jeho akcionárskych práv

k spoločnosti T., a. s., Bratislava. Konštatoval tieţ, ţe bude ţiaduce, aby súd prvého stupňa

v rámci posúdenia dôvodnosti vstupu vedľajšieho účastníka bral zreteľ na významný nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -66 z 20. 01. 2011, ktorým

rozhodol o tom, ţe nepripustenie Slovenskej republiky – M. SR, ako vedľajšieho účastníka na

strane ţalovaného do konania , bolo porušením jeho základného práva na súdnu

ochranu v zmysle a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S prihliadnutím

na uvedené usmernenie dovolacieho súdu a s poukázaním na ustanovenie § 93 ods. l aţ 4 O.

s. p., súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnom konaní je potrebné skúmať či sa

ţalobcovia vôbec stali akcionármi spoločnosti T., a. s., a to najmä vzhľadom na právnu

skutočnosť, ţe v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5/2005 z 28. 06. 2006 ţalobcovia nenadobudli akcie spoločnosti T., a. s., z dôsledku čoho

teda nie sú aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany akcionárskych práv. Riešenie tejto

otázky ako aj samotný výsledok konania vedeného pod sp. zn. sa priamo

dotýka práv Slovenskej republiky – M. SR, teda subjektu ktorý v súčasnosti akcionárske

práva k dotknutým akciám vykonáva a pre ktorý výsledok konania bude znamenať

spochybnenie alebo potvrdenie jeho postavenia ako akcionára spoločnosti T.. Z tohto dôvodu

3

právny záujem na výsledku konania je absolútne nespochybniteľný. Z uvedených dôvodov

návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného vyhovel.

Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca 5/ s poukázaním na prípustnosť odvolacích

dôvodov v zmysle , pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa aj keby sa

v rámci konania vedeného pod sp. zn. vyriešila predbeţná otázka vlastníctva

akcií spoločnosti T., a. s., nemôţe to mať ţiadny dopad pre Slovenskú republiku – M. SR.

Rozhodnutie súdu v tomto konaní nemôţe ovplyvniť akcionársku štruktúru a samo o sebe bez

ďalšieho nemôţe slúţiť ţalobcovi 5/ ako právna skutočnosť, ktorou sa preukáţe emitentovi,

ţe došlo k zmene v osobe akcionára. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe citovaný rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. 06. 2006 bol Nálezom

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 12. 2007 sp. zn. -37

zrušený a teda sa naň hľadí ako keby nebol nikdy vydaný. Súd prvého stupňa nemôţe

vyvodzovať právne závery zo zrušeného rozsudku. Práve naopak, z odôvodnenia uvedeného

nálezu vyplynulo, ţe Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako aj Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky sa pokúšali o zrušenie exekučného konania, neboli však

úspešní. Na tom základe stav pred 9. decembrom 1998 bol taký, ţe majiteľom akcií

spoločnosti bol sťaţovateľ a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou. Z uvedeného

vyplýva, ţe sťaţovateľ predmetné akcie nadobudol v exekúcii. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd konajúci o mimoriadnom dovolaní proti rozhodnutiu okresného súdu sp.

zn. z 18. 11. 2004, posudzoval otázku zákonnosti nadobudnutia akcii

sťaţovateľom v právoplatne skončenom konaní, ako otázku prejudiciálnu čo znamená, ţe

dovolací súd týmto svojím postupom porušil základné právo sťaţovateľa na súdnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie. Z uvedených dôvodov ţalobca 5/ navrhol napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, ţe skutkové zistenia aj

právne závery súdu prvého stupňa prezentované v napadnutom uznesení sú správne a v súlade

s objektívnym právom, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu ako

vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa správne právne posúdil otázku splnenia zákonných

podmienok ustanovených v na vstup Slovenskej republiky – M. SR, do konania

ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného a pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

4

pouţil správny právny predpis, ktorý následne aj správne vyloţil. Vedľajší účastník spĺňa

všeobecné aj osobitné podmienky účasti v konaní. V súvislosti s právnym záujmom na

výsledku konania, ktorým je najmä záujem na úspechu tej spornej strany ku ktorej mieni

vedľajší účastník pristúpiť, ţalovaný uviedol, ţe právny záujem je daný, ak sa výsledok

konania priamo alebo nepriamo dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka,

jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Ako uviedol dovolací súd,

výrok meritórneho rozhodnutia bude mať pre existujúce právne postavenie doterajšieho

vlastníka akcií (Slovenskú republiku - M. SR) primárny význam z hľadiska jeho

akcionárskych práv k spoločnosti T., a. s.. Nemoţno súhlasiť s právnymi závermi ţalobcu 5/,

ktorý tvrdí, ţe rozhodnutie súdu v tomto konaní nemôţe ovplyvniť akcionársku štruktúru

spoločnosti T., ako aj to, ţe aj keby sa v rámci konania vyriešila predbeţná otázka vlastníctva

akcií emitenta, pre Slovenskú republiku to nemôţe mať ţiadny dopad. V súvislosti so

zrušením rozsudku z 28. 06. 2006 ústavným nálezom ţalovaný uviedol, ţe

odvolateľ opomenul uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom čo bolo jeho

rozhodnutie nálezom Ústavného súdu SR zrušené a vrátené na ďalšie konanie, opätovne vydal

rozsudok 28. 05. 2008, ktorým rozhodol zhodne so svojim skoršie zrušeným rozsudkom

z 28. 06. 2006 a nález Ústavného súdu SR odmietol aplikovať súdiac, ţe tento nález je

v zjavnom rozpore s (str. 6 citovaného rozsudku). Predmetom konania na Ústavnom

súde Slovenskej republiky, ktoré vydaniu nálezu predchádzalo, nebola otázka vlastníctva

akcií, ale iba otázka porušenia práva sťaţovateľa na súdnu ochranu. Je zrejmé, ţe

predmetným nálezom nie je vylúčená moţnosť všeobecných súdov zaoberať sa spornou

otázkou vlastníctva akcií spoločnosti T., a. s. ako prejudiciálnou otázkou. Ţalovaný upriamil

pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -66 z 20. 01.

2011, na ktorého závery sa odvoláva aj dovolací súd a ktorý bol vydaný na základe sťaţnosti

Slovenskej republiky – M. SR vo veci vstupu tohto subjektu, ako vedľajšieho účastníka do

konaní, ktoré súvisia so sporným prevodom akcií spoločnosti T., a. s., a v ktorom ústavný súd

uvádza, ţe otázka vlastníctva akcií ešte nie je právne uzavretá a je nevyhnutné, aby v kaţdom

takomto konaní pred všeobecným súdom bola umoţnená účasť všetkých subjektov, vrátane

M. SR, ktoré majú právny záujem na uzavretí tohto právneho problému a môţu ponúknuť

argumenty pre účely jeho definitívneho vyriešenia. Ţalovaný poukázal na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých zhodne vyslovil názor, ţe v predmetných

konaniach zaloţených na obdobnom právnom a skutkovom základe ako tento súdny spor, je

5

daný právny záujem Slovenskej republiky na výsledku konania a povolil jej pristúpenie do

konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.

Vedľajší účastník na strane ţalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe

Slovenská republika má jednoznačne nespochybniteľný právny záujem na výsledku

predmetného konania o splnenie povinnosti zaevidovať cenné papiere. Priamym dôsledkom

konania môţe byť skutočnosť, ţe M. Slovenskej republiky stratí akcionárske práva ku 647

kusom akcií spoločnosti T., a. s.. Vedľajší účastník na strane ţalovaného má za to, ţe otázka

vlastníctva akcií spoločnosti T., a. s., musí byť v predmetnom konaní riešená ako predbeţná

otázka a jej zodpovedanie bude mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj

pre právne postavenie Slovenskej republiky, ako vlastníka akcií spoločnosti T., a. s. Nález

ústavného súdu, na ktorý odvolateľ poukazuje, nie je rozhodnutím, ktoré by potvrdilo, ţe

sťaţovateľ alebo ktorýkoľvek subjekt exekvujúci akcie spoločnosti T., a. s. tieto akcie

nadobudol. Predmetom konania na ústavnom súde nebolo riešenie otázky, či mohol

sťaţovateľ (T., s. r. o.) nadobudnúť akcie spoločnosti T., a. s., alebo nie. Ústavný súd

nerozhodoval o akcionárskom postavení spoločnosti T., s. r. o., ale o porušení jej práva na

súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyslovený v odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný. Skutočnosť, ţe

uvedený nález ústavného súdu definitívne nevyriešil ani nemohol vyriešiť otázku vlastníctva

akcií spoločnosti T., a. s., potvrdil aj sám ústavný súd vo svojom neskoršom náleze č. IV. ÚS

60/2010-66 z 20. 01. 2011 a uvádza, ţe otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne

uzavretá, preto je nevyhnuté, aby v kaţdom takomto konaní pred všeobecným súdom bola

umoţnená účasť všetkých subjektov, ktoré majú právny záujem na uzavretí právneho

problému a môţu ponúknuť argumenty pre účely jeho definitívneho vyriešenia. Z uvedených

dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa , bez nariadenia

pojednávania v zmysle dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je návrh na vstup

vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovaného.

6

Súd prvého stupňa konštatoval v napadnutom uznesení, ţe právny záujem vedľajšieho

účastníka na výsledku konania je absolútne nespochybniteľný a riešenie otázky či ţalobcovia

sa stali akcionármi spoločnosti T., a. s., ako aj samotný výsledok konania sa priamo dotýka

práv Slovenskej republiky – M. SR, teda subjektu, ktorý v súčasnosti akcionárske práva

k dotknutým akciám vykonáva a pre ktorý výsledok konania bude znamenať spochybnenie

alebo potvrdenie jeho postavenia ako akcionára spoločnosti T., a. s.

Odvolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe Slovenská

republika – M. SR preukázala právny záujem na výsledku sporu.

Podľa ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie či tu manţelstvo je alebo nie je.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh ( ).

Právny záujem na výsledku konania ako podmienka moţnosti vstupu do konania

v pozícii vedľajšieho účastníka konania na strane niektorého z účastníkov konania nie je

bliţšie definovaný v a zákonodarca ponechal na úvahe súdu

výklad a aplikáciu uvedeného pojmu v individuálne určených prípadoch. Súd pritom musí

rešpektovať podstatu, zmysel vedľajšieho účastníctva v kontexte s obsahom a rozsahom

garantovaného základného práva na súdnu ochranu definovaného v a nasl.

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných ľudských slobôd. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru všeobecných

súdov moţno právny záujem na výsledku konania definovať v spojení s podstatou zmyslom

inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorým je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého

strane vedľajší účastník do konania vstupuje za podmienky, ţe objektívne existuje relevantný

dôvod, z ktorého moţno vyvodiť, ţe aj vedľajší účastník má na výsledku sporu právny

záujem. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môţe byť dotknuté

právne postavenie vedľajšieho účastníka – jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného

práva. Citované ustanovenie vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje existenciou právneho

7

záujmu len na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale existenciou akéhokoľvek

právneho záujmu, tzn. záujmu na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie

v predmetnej veci zaloţené, teda na celkovom výsledku konania. Z tohto dôvodu právny

záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania nemoţno spájať len tým, ţe vedľajší

účastník bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a právneho stavu,

od ktorého závisí výsledok konania. Účelom vedľajšieho účastníctva je pomoc jednému

z účastníkov konania a jeho zmyslom je posilniť v konkrétnom konaní postavenie toho

účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vstupuje za predpokladu, ţe má na výsledku

sporu právny záujem.

Predmetom konania je uloţenie povinnosti ţalovanému zaevidovať zmenu majiteľa

akcií spoločnosti T., a. s. v evidencii cenných papierov, ktorému nevyhnutne musí

predchádzať zistenie skutočností, kto bol majiteľom akcií v čase navrhovanej zmeny zápisu

v evidencii cenných papierov. Skutkové a právne zistenia, ktoré sú nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci samej o zapísaní zmeny majiteľa cenných papierov, sa týkajú súčasného

vlastníka cenných papierov ( ktorý má záujem vstúpiť do konania na strane ţalovaného ako

vedľajší účastník ), a preto jeho právny záujem na výsledku konania v zmysle ustanovenia

je daný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2

, ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. januára 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť vyhotovenia: M.