Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
256/394097.400398.pdf
PDF · 159.33 KB
No categories available
4Obo/28/2014
Najvyšší súd 4Obo/28/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ B., a. s., N., X.
Humenné, IČO: X., 2/ D., s. r. o., B., X. Košice, IČO: X., 3/ G., a. s. v likvidácii, S., X.
Snina, IČO: X., 4/ G., a. s. v likvidácii, S., X. Snina, IČO: X., 5/ T., s. r. o., Vranov nad
Topľou, D., X. Nacina Ves, IČO: X., proti ţalovanému: C. SR, a. s., ul. X., X. Bratislava,
IČO: X., zastúpený AK B., s. r. o., D., X. Bratislava, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane ţalovaného: T., a. s., Š., X. Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. O.,
Z., X. Bratislava, o splnenie povinnosti zaevidovať cenné papiere, o návrhu na
pripustenie vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného, na odvolanie ţalobcu 5/
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 17Cb/122/2003-762 z 26. februára 2014,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
17Cb/122/2003-762 z 26. februára 2014 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd prvého stupňa)
pripustil, aby do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovaného vstúpila Slovenská
republika - M. Slovenskej republiky (ďalej len M. SR) , M., X. Bratislava, IČO: X..
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe Slovenská republika – M. SR, v priebehu
súdneho konania navrhla svoje pristúpenie do tohto konania ako vedľajší účastník na strane
ţalovaného. Návrh odôvodnila tým, ţe bola a je vlastníkom akcii T. , a. s., ktorých vlastníctvo
si prisvojujú ţalobcovia a je sporná otázka, či ţalobcovia sú respektíve boli v rozhodnom čase
akcionármi spoločnosti, keď mal ţalovaný splniť svoje evidenčné povinnosti. Ak má súd
rozhodovať o priznaní akýchkoľvek akcionárskych práv ţalobcom, musí v prvom rade
posúdiť, či sa skutočne stali akcionármi a či nimi aj naďalej sú. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 1MObdoV/1/2012 z 24. 10. 2013 právoplatným 26. 12. 2013
zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepripustil do konania
vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného. V dôvodoch rozhodnutia dovolací súd uviedol, ţe
pri osvedčovaní jednej z podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníka t. j. zisťovaní
právneho záujmu Slovenskej republiky – M. SR na výsledku konania, nemôţe bez
povšimnutia zostať skutočnosť, ţe posledným zapísaným vlastníkom sporných akcií bola
Slovenská republika – M. SR, teda navrhovateľ svojho vstupu do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane ţalovaného. Tento stav je zjavný z evidencie ţalovaného v čase podania
návrhu na začatie konania. Výrok meritórneho rozhodnutia bude mať pre existujúce právne
postavenie doterajšieho vlastníka akcií primárny význam z hľadiska jeho akcionárskych práv
k spoločnosti T., a. s., Bratislava. Konštatoval tieţ, ţe bude ţiaduce, aby súd prvého stupňa
v rámci posúdenia dôvodnosti vstupu vedľajšieho účastníka bral zreteľ na významný nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 60/2010-66 z 20. 01. 2011, ktorým
rozhodol o tom, ţe nepripustenie Slovenskej republiky – M. SR, ako vedľajšieho účastníka na
strane ţalovaného do konania 3Obo 2/2007, bolo porušením jeho základného práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S prihliadnutím
na uvedené usmernenie dovolacieho súdu a s poukázaním na ustanovenie § 93 ods. l aţ 4 O.
s. p., súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnom konaní je potrebné skúmať či sa
ţalobcovia vôbec stali akcionármi spoločnosti T., a. s., a to najmä vzhľadom na právnu
skutočnosť, ţe v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo
5/2005 z 28. 06. 2006 ţalobcovia nenadobudli akcie spoločnosti T., a. s., z dôsledku čoho
teda nie sú aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany akcionárskych práv. Riešenie tejto
otázky ako aj samotný výsledok konania vedeného pod sp. zn. 17Cb/122/2003 sa priamo
dotýka práv Slovenskej republiky – M. SR, teda subjektu ktorý v súčasnosti akcionárske
práva k dotknutým akciám vykonáva a pre ktorý výsledok konania bude znamenať
spochybnenie alebo potvrdenie jeho postavenia ako akcionára spoločnosti T.. Z tohto dôvodu
právny záujem na výsledku konania je absolútne nespochybniteľný. Z uvedených dôvodov
návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného vyhovel.
Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca 5/ s poukázaním na prípustnosť odvolacích
dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa aj keby sa
v rámci konania vedeného pod sp. zn. 17Cb/122/2003 vyriešila predbeţná otázka vlastníctva
akcií spoločnosti T., a. s., nemôţe to mať ţiadny dopad pre Slovenskú republiku – M. SR.
Rozhodnutie súdu v tomto konaní nemôţe ovplyvniť akcionársku štruktúru a samo o sebe bez
ďalšieho nemôţe slúţiť ţalobcovi 5/ ako právna skutočnosť, ktorou sa preukáţe emitentovi,
ţe došlo k zmene v osobe akcionára. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe citovaný rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo 5/2005 z 28. 06. 2006 bol Nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. 12. 2007 sp. zn. II. ÚS 159/07-37
zrušený a teda sa naň hľadí ako keby nebol nikdy vydaný. Súd prvého stupňa nemôţe
vyvodzovať právne závery zo zrušeného rozsudku. Práve naopak, z odôvodnenia uvedeného
nálezu vyplynulo, ţe Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako aj Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky sa pokúšali o zrušenie exekučného konania, neboli však
úspešní. Na tom základe stav pred 9. decembrom 1998 bol taký, ţe majiteľom akcií
spoločnosti bol sťaţovateľ a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou. Z uvedeného
vyplýva, ţe sťaţovateľ predmetné akcie nadobudol v exekúcii. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd konajúci o mimoriadnom dovolaní proti rozhodnutiu okresného súdu sp.
zn. 34Exre 89/04 z 18. 11. 2004, posudzoval otázku zákonnosti nadobudnutia akcii
sťaţovateľom v právoplatne skončenom konaní, ako otázku prejudiciálnu čo znamená, ţe
dovolací súd týmto svojím postupom porušil základné právo sťaţovateľa na súdnu ochranu
a právo na spravodlivé súdne konanie. Z uvedených dôvodov ţalobca 5/ navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, ţe skutkové zistenia aj
právne závery súdu prvého stupňa prezentované v napadnutom uznesení sú správne a v súlade
s objektívnym právom, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu ako
vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa správne právne posúdil otázku splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 93 O. s. p. na vstup Slovenskej republiky – M. SR, do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného a pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
pouţil správny právny predpis, ktorý následne aj správne vyloţil. Vedľajší účastník spĺňa
všeobecné aj osobitné podmienky účasti v konaní. V súvislosti s právnym záujmom na
výsledku konania, ktorým je najmä záujem na úspechu tej spornej strany ku ktorej mieni
vedľajší účastník pristúpiť, ţalovaný uviedol, ţe právny záujem je daný, ak sa výsledok
konania priamo alebo nepriamo dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka,
jeho práv a povinností v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Ako uviedol dovolací súd,
výrok meritórneho rozhodnutia bude mať pre existujúce právne postavenie doterajšieho
vlastníka akcií (Slovenskú republiku - M. SR) primárny význam z hľadiska jeho
akcionárskych práv k spoločnosti T., a. s.. Nemoţno súhlasiť s právnymi závermi ţalobcu 5/,
ktorý tvrdí, ţe rozhodnutie súdu v tomto konaní nemôţe ovplyvniť akcionársku štruktúru
spoločnosti T., ako aj to, ţe aj keby sa v rámci konania vyriešila predbeţná otázka vlastníctva
akcií emitenta, pre Slovenskú republiku to nemôţe mať ţiadny dopad. V súvislosti so
zrušením rozsudku 1MObdo 5/2005 z 28. 06. 2006 ústavným nálezom ţalovaný uviedol, ţe
odvolateľ opomenul uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom čo bolo jeho
rozhodnutie nálezom Ústavného súdu SR zrušené a vrátené na ďalšie konanie, opätovne vydal
rozsudok 28. 05. 2008, ktorým rozhodol zhodne so svojim skoršie zrušeným rozsudkom
z 28. 06. 2006 a nález Ústavného súdu SR odmietol aplikovať súdiac, ţe tento nález je
v zjavnom rozpore s ústavou (str. 6 citovaného rozsudku). Predmetom konania na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, ktoré vydaniu nálezu predchádzalo, nebola otázka vlastníctva
akcií, ale iba otázka porušenia práva sťaţovateľa na súdnu ochranu. Je zrejmé, ţe
predmetným nálezom nie je vylúčená moţnosť všeobecných súdov zaoberať sa spornou
otázkou vlastníctva akcií spoločnosti T., a. s. ako prejudiciálnou otázkou. Ţalovaný upriamil
pozornosť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 60/2010-66 z 20. 01.
2011, na ktorého závery sa odvoláva aj dovolací súd a ktorý bol vydaný na základe sťaţnosti
Slovenskej republiky – M. SR vo veci vstupu tohto subjektu, ako vedľajšieho účastníka do
konaní, ktoré súvisia so sporným prevodom akcií spoločnosti T., a. s., a v ktorom ústavný súd
uvádza, ţe otázka vlastníctva akcií ešte nie je právne uzavretá a je nevyhnutné, aby v kaţdom
takomto konaní pred všeobecným súdom bola umoţnená účasť všetkých subjektov, vrátane
M. SR, ktoré majú právny záujem na uzavretí tohto právneho problému a môţu ponúknuť
argumenty pre účely jeho definitívneho vyriešenia. Ţalovaný poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých zhodne vyslovil názor, ţe v predmetných
konaniach zaloţených na obdobnom právnom a skutkovom základe ako tento súdny spor, je
daný právny záujem Slovenskej republiky na výsledku konania a povolil jej pristúpenie do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného.
Vedľajší účastník na strane ţalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe
Slovenská republika má jednoznačne nespochybniteľný právny záujem na výsledku
predmetného konania o splnenie povinnosti zaevidovať cenné papiere. Priamym dôsledkom
konania môţe byť skutočnosť, ţe M. Slovenskej republiky stratí akcionárske práva ku 647
kusom akcií spoločnosti T., a. s.. Vedľajší účastník na strane ţalovaného má za to, ţe otázka
vlastníctva akcií spoločnosti T., a. s., musí byť v predmetnom konaní riešená ako predbeţná
otázka a jej zodpovedanie bude mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj
pre právne postavenie Slovenskej republiky, ako vlastníka akcií spoločnosti T., a. s. Nález
ústavného súdu, na ktorý odvolateľ poukazuje, nie je rozhodnutím, ktoré by potvrdilo, ţe
sťaţovateľ alebo ktorýkoľvek subjekt exekvujúci akcie spoločnosti T., a. s. tieto akcie
nadobudol. Predmetom konania na ústavnom súde nebolo riešenie otázky, či mohol
sťaţovateľ (T., s. r. o.) nadobudnúť akcie spoločnosti T., a. s., alebo nie. Ústavný súd
nerozhodoval o akcionárskom postavení spoločnosti T., s. r. o., ale o porušení jej práva na
súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovený v odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný. Skutočnosť, ţe
uvedený nález ústavného súdu definitívne nevyriešil ani nemohol vyriešiť otázku vlastníctva
akcií spoločnosti T., a. s., potvrdil aj sám ústavný súd vo svojom neskoršom náleze č. IV. ÚS
60/2010-66 z 20. 01. 2011 a uvádza, ţe otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne
uzavretá, preto je nevyhnuté, aby v kaţdom takomto konaní pred všeobecným súdom bola
umoţnená účasť všetkých subjektov, ktoré majú právny záujem na uzavretí právneho
problému a môţu ponúknuť argumenty pre účely jeho definitívneho vyriešenia. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je návrh na vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovaného.
Súd prvého stupňa konštatoval v napadnutom uznesení, ţe právny záujem vedľajšieho
účastníka na výsledku konania je absolútne nespochybniteľný a riešenie otázky či ţalobcovia
sa stali akcionármi spoločnosti T., a. s., ako aj samotný výsledok konania sa priamo dotýka
práv Slovenskej republiky – M. SR, teda subjektu, ktorý v súčasnosti akcionárske práva
k dotknutým akciám vykonáva a pre ktorý výsledok konania bude znamenať spochybnenie
alebo potvrdenie jeho postavenia ako akcionára spoločnosti T., a. s.
Odvolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe Slovenská
republika – M. SR preukázala právny záujem na výsledku sporu.
Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde
o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie či tu manţelstvo je alebo nie je.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.).
Právny záujem na výsledku konania ako podmienka moţnosti vstupu do konania
v pozícii vedľajšieho účastníka konania na strane niektorého z účastníkov konania nie je
bliţšie definovaný v Občianskom súdnom poriadku a zákonodarca ponechal na úvahe súdu
výklad a aplikáciu uvedeného pojmu v individuálne určených prípadoch. Súd pritom musí
rešpektovať podstatu, zmysel vedľajšieho účastníctva v kontexte s obsahom a rozsahom
Ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu definovaného v čl. 46 a nasl.
Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných ľudských slobôd. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru všeobecných
súdov moţno právny záujem na výsledku konania definovať v spojení s podstatou zmyslom
inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorým je posilnenie postavenia účastníka, na ktorého
strane vedľajší účastník do konania vstupuje za podmienky, ţe objektívne existuje relevantný
dôvod, z ktorého moţno vyvodiť, ţe aj vedľajší účastník má na výsledku sporu právny
záujem. O právny záujem ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môţe byť dotknuté
právne postavenie vedľajšieho účastníka – jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného
práva. Citované ustanovenie vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje existenciou právneho
záujmu len na výroku rozhodnutia v predmetnej právnej veci, ale existenciou akéhokoľvek
právneho záujmu, tzn. záujmu na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie
v predmetnej veci zaloţené, teda na celkovom výsledku konania. Z tohto dôvodu právny
záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania nemoţno spájať len tým, ţe vedľajší
účastník bude dotknutý výrokom rozhodnutia, ale aj zisťovaním skutkového a právneho stavu,
od ktorého závisí výsledok konania. Účelom vedľajšieho účastníctva je pomoc jednému
z účastníkov konania a jeho zmyslom je posilniť v konkrétnom konaní postavenie toho
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vstupuje za predpokladu, ţe má na výsledku
sporu právny záujem.
Predmetom konania je uloţenie povinnosti ţalovanému zaevidovať zmenu majiteľa
akcií spoločnosti T., a. s. v evidencii cenných papierov, ktorému nevyhnutne musí
predchádzať zistenie skutočností, kto bol majiteľom akcií v čase navrhovanej zmeny zápisu
v evidencii cenných papierov. Skutkové a právne zistenia, ktoré sú nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci samej o zapísaní zmeny majiteľa cenných papierov, sa týkajú súčasného
vlastníka cenných papierov ( ktorý má záujem vstúpiť do konania na strane ţalovaného ako
vedľajší účastník ), a preto jeho právny záujem na výsledku konania v zmysle ustanovenia
§ 93 ods. 1 O.s.p. je daný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2
O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. januára 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.