Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/84/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu v 1. rade: L. R., bytom B., žalobcu v 2. rade L. V., bytom M.,

žalobcu v 3. rade D. T. I., a. s., U., IČO: X., všetci zast. advokátkou JUDr. M. H., so sídlom

M. proti žalovanému

v 1. rade: JUDr. I. P., bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s., R., IČO: X.,

zast. Mgr. R. K.,

so sídlom H., žalovanému v 2. rade:

O., a. s., I., IČO: X., žalovanému v 3. rade: JUDr. M. P.,

so sídlom K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s., R., IČO: X., zast. P. &

PARTNERS, s. r. o., R., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo dňa 24. 02. 2009 jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. Pú zo dňa 24. 02. 2009 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -383 zo dňa

24. 02. 2009 rozhodol tak že žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu opakovanej dražby

zo dňa 08. 06. 2005 a návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zamietol a žalovanému

v 2.rade náhradu trov konania nepriznal.

V podrobnom odôvodnení spracovanom na 25 strán uviedol akými dôkazmi vykonal

dokazovanie, čoho sa žalobcovia v l/ až v 3/ rade pôvodne voči žalovanému v l/ rade

domáhali, konštatoval, že v priebehu konania došlo k zmene správcu konkurznej podstaty

úpadcu P. R., a. s., že žalobca požiadali o rozšírenie účastníkov na strane žalovaného, ktorej

žiadosti súd vyhovel, konštatoval zmenu žaloby v tom zmysle, že okrem určenia neplatnosti

opakovanej dražby z 08. 06. 2005 žiadali určiť aj neplatnosť dražby 16. 07. 2004, zaoberal sa

s otázkou pasívnej legitimácie správcu konkurznej podstaty JUDr. P.

o námietke, či je potrebné rozhodovať o zmene správcu a konštatoval, že JUDr. P.

ako správca konkurznej podstaty uskutočňoval obidve dražby i keď nie je toho času pasívne

legitimovaný, ale tieto dražby uskutočňoval ako správca úpadcu a nie ako fyzická osoba.

Citoval inzeráty, ktorými JUDr. P. oznamoval konanie dražby a poukázal na fakt,

že okrem JUDr. P. zápisnicu o neúspešnej dražbe podpísala aj dozorujúca sudkyňa JUDr.

Novotná, ktorú žalobcovia nenamietali. V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 27a

ods. 9 zákona č. 328/ 1991 Z. z., zaoberal sa otázkami ohľadne námietok k znaleckému

posudku vypracovanému k dražbe, otázkou vyvolávacej ceny a dôvodmi prečo bola

uskutočnená opakovaná dražba. Konštatoval, že dozorujúca sudkyňa po konaní prvej dražby

sa zaoberala návrhmi vznesenými žalobcami a dospel k záveru, že ak nedošlo k zrušeniu

dražby, zrejme nebol dôvod. Pri opakovanej dražbe konajúci súd skúmal podmienky

jej konania a dospel k záveru, že na tejto opakovanej dražbe poverená osoba súdom

sa zúčastnila a zápisnicu z opakovanej dražby podpísala. K námietke žalovaného, či sa dražba

mohla konať z dôvodu uznesenia o zákaze disponovať s majetkom úpadcu, konajúci súd

uviedol, že uvedená dražba sa konať mohla, nakoľko aj z potvrdenia správcu zistil,

že toto uznesenie mu doručené nebolo. S poukazom na citované ustanovenia § 1 ods. 1,

§ 2 os. 1 a § 2 ods. 2 ZKV prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že uznesenie

o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky

potvrdené a že žalobcovia nemôžu spochybňovaním konkurzného konania resp. vyhlásenia

konkurzu žiadať, určiť neplatnosť predmetných dražieb a tvrdiť, že tieto sú nezákonné

vzhľadom na to, že až aj vyhlásenie konkurzu bolo nezákonné. Prvostupňový súd

jednoznačne v odôvodnení uviedol, že konkurz na úpadcu je vyhlásený právoplatne

a po vyhlásení konkurzu oprávnenia konať s majetkom podstaty prešli na správcu konkurznej

podstaty, ktorý postupoval s odbornou starostlivosťou a riadil sa opatreniami konkurzného

súdu, čo aj z opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K 395/00 zo dňa

19. 04. 2005 je zrejme. Prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia jednoznačne uviedol,

že žalobcovia po vykonanom dokazovaní neosvedčili ich nárok na určenie neplatnosti dražieb

na základe čoho konajúci súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

ods. l

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní v rozsudku

zo dňa 22. júna 2010 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo dňa 24. 02. 2009 potvrdil. Za nesporné označil fakt,

že kúpnopredajné zmluvy boli za úpadcu uzavreté správcom konkurznej podstaty boli

vykonané za spolu účasti súdu a so súhlasom súdu. Fakt, že dražby sa zúčastnila osoba

poverená súdom označil odvolací súd za jednoznačný a za skutočnosť ktorá v je v súlade

so zákonom. Odvolací súd jednoznačne konštatoval, že dražba bola vykonaná sú súhlasom

súdu, z ktorého dôvodu nie je možné platnosť dražby schválenej súdom spochybňovať

žalobou o určenie neplatnosti tohto úkonu, nakoľko by išlo o spochybňovanie rozhodnutia

súdu formou inej žaloby, čo by bolo v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že podľa

konštatovania odvolacieho súdu, prvostupňový súd rozhodol v zmysle platných právnych

predpisov, keď žalobu zamietol.

O mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. 09. 2011 tak,

že mimoriadne dovolanie odmietol a žalovaným náhradu trov mimoriadneho dovolania

nepriznal.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom -38 zo dňa 29. 09. 2011

rozhodol, že základné právo L. R. L. V. a spoločnosti

D. T. I., a. s. na súdnu ochranu zaručené v 51. 46 ods. 1 a v

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane práv

a základných slobôd bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22. júna 2010 porušené a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 22. júna 2010 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky uložil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky uhradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia vo výške 375,11 eur

a sťažnosti žalobcom vo zvyšnej časti nevyhovel.

Z obsahu Ústavné nálezu je zrejme, že za predmet konania pred ústavným súdom

označil posúdenie, či napadnutým rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 22. júna 2010 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na súdnu ochranu zaručeného v ods. a v listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru ,ku ktorému podľa názoru

sťažovateľov malo dôjsť tým, že rozsudok najvyššieho súdu je nedostatočne odôvodnený,

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti je nejasný a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný.

Ústavný súd v náleze pripomenul, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a v Listin, je právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné, dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranu proti takému uplatneniu. S poukazom na ustanovenie

uviedol, že aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu / / musí dať odpoveď

na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale len tie, ktoré majú podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom

na napr. uviedol, že preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu

ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces.

Ústavný súd Slovenskej republiky s poukazom na ESĽO uviedol, že jeho úlohu bolo

posúdiť, či absencia odôvodnenia tak ako na ňu poukazovali sťažovatelia dosahuje intenzitu,

že ňou bolo zasiahnuté do základného práva sťažovateľov zaručeného v

a v čl. 36 ods. 1 Listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa ústavného súdu sa odvolací súd skutkovými okolnosťami posudzovanej veci

nezaoberal, ale iba všeobecne konštatoval, že platnosť dražby schválenej súdom nemožno

spochybňovať, žalobou o určenie neplatnosti tohto úkonu a závery krajského súdu sa podľa

ústavného súdu o takúto argumentáciu neopierali. Podľa ústavného súdu, odvolací súd,

nedospel na základe totožných dôvodov ako krajský súd, že žalobu bolo potrebné zamietnuť

a nemožnosť napadnutia dražby žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu odôvodnil

bez toho, o aké zákonné ustanovenie svoje tvrdenie, oprel. Podľa Ústavného súdu Slovenskej

republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol z akého zákonného ustanovenia

vyplýva, že platnosť dražby, ktorou sa speňažuje majetok úpadcu nemožno žalobným

návrhom spochybňovať. Podľa ústavného súdu konštatovanie, že preskúmanie dražby

by bolo v rozpore so zákonom, bez uvedenia právneho predpisu, alebo niektorého ustanovenia

právneho predpisu, ktorý aplikoval a neuvedenie konkrétne s ktorým zákonom je preskúmanie

dražby v rozpore, je takou skutočnosťou, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov, podľa ústavného súdu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

nie je možné považovať za súladný s ustanovením eventuálne

ani s ustanovením Podľa ústavného súdu bolo povinnosťou odvolacieho

súdu reagovať na podstatné odvolacie námietky sťažovateľov smerujúce proti rozhodnutiu

krajského súdu, alebo uviesť iné dôvody ,pre ktoré podľa jeho názoru bolo potrebné žalobu

sťažovateľov zamietnuť za primeraného použitia procesnoprávneho predpisu napr. aj postup

podľa Faktom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou

sťažovateľov nezaoberal, neuviedol na zvýraznenie správnosti a presvedčivosti rozsudku

krajského súdu žiadne dôvody, a ani prípadne iné dôvody , pre ktoré bolo potrebné žalobu

sťažovateľov zamietnuť, podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky spôsobili, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky svojím postupom pri odôvodnení napadnutého rozsudku, porušil

základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal v novom konaní ,podľa ustanovenia

, bez nariadenie pojednávania s poukazom na Nález

ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 30/ 2011-38 zo dňa 29. 09. 2011, vec prejednal

a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v opätovnom odvolacom konaní potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorý návrh na určenie neplatnosti opakovanej dražby konanej dňa 08. 06. 2005

a dražby zo dňa 16. 07. 2004, zamietol.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd

vykonal obsiahle dokazovanie množstvom dôkazov, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia

podrobne špecifikoval.

Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejme že Najvyšší

súd Slovenskej republiky sa v odvolacom konaní nevysporiadal s námietkami žalobcov

uvedených v odvolaní.

Z odvolania je zrejmé, že žalobcovia opätovne namietali skutočnosť, že zákon

výslovne neupravuje procesné nástupníctvo v prípade ak dôjde k zmene v osobe správcu.

Je pravdou, že prvostupňový súd sa v podstate vysporiadal s touto námietkou a správne

konštatoval, že v čase keď bola podaná žaloba bol správne označený ako žalovaný

JUDr. P., nakoľko bol správcom konkurznej podstaty úpadcu vykonával obidve

dražby, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú. Správne konštatoval, že keď v čase

rozhodovania bol správcom konkurznej podstaty úpadcu žalovaný v 3/ rade, že účastníkom

konania a procesné postavenie má správca konkurznej podstaty ako osoba ustanovená do tejto

funkcie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písmeno c./ ZKV. Prvostupňový súd správne uviedol,

že o zmene správcu nie je potrebné rozhodovať, nakoľko zmenu správcu súd berie

na vedomie a pokračuje v konaní s tým správcom, ktorý bol konkurzným súdom do tejto

funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený. Konajúci súd dospel k správnemu záveru,

že JUDr. P., i keď uskutočňoval obidve dražby v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný,

nakoľko uskutočňoval obe dražby ako správca konkurznej podstaty

a nie ako fyzická osoba, a preto odvolanie žalobcov, v časti v ktorej zotrvávajú na žalobe

voči žalovanému v 1/ rade, je právne bezpredmetné. Z odvolania je zrejmé, že podľa žalobcov

odôvodnenie rozhodnutia obsahuje nesúrodé konštatovanie týkajúce sa toho čo uvádzajú

jednotlivé procesné strany. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia jasne vystihuje

konštatovania účastníkov konania a je z neho zrejmé, čoho účastníci konania na obidvoch

stranách domáhajú a podľa odvolacieho súdu ide o zrejmé a faktické odôvodnenie.

Odvolací súd aj v tejto časti odvolania žalobcov označil za bezpredmetné. Tvrdenie

žalobcov ohľadne nesúrodého konštatovania procesných strán v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, je iba subjektívnym nedôvodným tvrdením, z ktorého je iba zrejmá účelovosť

ich podania. Podľa odvolacieho súdu, práve odvolanie žalobcov je nesúrodé zachádzajúce

do jednotlivých skutočností, ktoré sú v podstate s výsledkom rozhodnutia o uplatnenom,

nároku bezpredmetné. Nie je pravdou, že prvostupňový súd sa s argumentáciou žalobcov

vysporiadal iba stručne, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že prvostupňový súd v pomerne obsiahlom odôvodnení sa podrobne zaoberal s skutočnosťami

prečo žalobcovia ich nárok neosvedčili. Taktiež nie je pravdou tvrdenie uvedené v odvolaní,

že keďže žaloba smerovala k absolútnej neplatnosti právneho úkonu dražby nie je zrejmé,

či súd považoval za neosvedčenú neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ by súd

pri zamietnutí žaloby vychádzal z dôvodu neexistencii naliehavého právneho záujmu

nebol by sa zaoberal s žiadnymi tvrdeniami žalobcov ,ktorými odôvodňovali ich právo,

ale by s poukazom na ustanovenie , žalobu zamietol. Z obsahu napadnutého

odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že súd sa žalobou zaoberal, a teda žalobu nekvalifikoval

z hľadiska nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Z uvedeného dôvodu odvolanie

je aj v tejto časti je právne bezpredmetné. Námietku žalobcov, že konajúci súd sa dostatočne

nevysporiadal s doručeným predbežným opatrením, odvolací súd označuje za bezpredmetnú.

Skúmanie tejto otázky v žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu dražby uskutočnenej

v konkurznom konaní je absolútne bezvýznamné a bezpredmetné, ktoré nemá žiaden vplyv

pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Tento fakt vyplýva aj z odôvodnenia súdu prvého

stupňa na strane 23, keď prvostupňový súd uviedol, že žalobcovia nemôžu spochybňovaním

konkurzného konania, resp. vyhlásenia konkurzu žiadať určiť neplatnosť predmetných dražieb

a tvrdiť, že tieto sú nezákonné vzhľadom na to, že vyhlásenie konkurzu bolo nezákonné.

Prvostupňový súd jednoznačne v odôvodnení uviedol, že konkurz bol právoplatne vyhlásený,

dražby boli realizované správcom konkurznej podstaty, že dražba bola vykonaná so súhlasom

súdu, a preto ju žalobcovia nemôžu spochybňovať žalobou o určenie neplatnosti dražieb.

Toto odôvodnenie vyplýva aj z obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu, a preto odvolací súd

dospel k rozhodnutiu pre zamietnutie žaloby na základe totožných dôvodov ako krajský súd

v napadnutom rozhodnutí.

K námietke žalobcov v odvolaní uvedenej v bode V. odvolania, odvolací súd

sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľov, že rozhodnutie krajského súdu neobsahuje základné

náležitosti upravené v ustanovení

Z ustanovenia vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie

čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca,

prípadne iný účastník konania stručne a jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a že súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu

prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že prvostupňový súd postupoval

v intenciách ustanovenia , a preto odvolací súd, odvolanie aj je v tejto

časti, označil za nedôvodné.

Ústavným nálezom Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. zo dňa 22. júna 2010 zrušené ako jeho nedostatok

je uvedený, že neobsahuje právne ustanovenie na základe ktorého odvolací súd dospel

k záveru, že dražba bola vykonaná so súhlasom súdu, z ktorého dôvodu nie je možné platnosť

dražby schválenej súdom spochybňovať žalobou určenie neplatnosti tohto úkonu, nakoľko

by išlo o spochybňovanie rozhodnutia súdu formou inej žaloby, čo by bolo v rozpore

so zákonom.

Z ustanovenia § 66e zákona o konkurze a vyrovnaní v platnom znení vyplýva,

že na konkurz sa použijú primerane ustanovenia , ak tento

zákon neustanovuje inak.

Z ustanovenia vyplýva, že inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť

inému orgánu môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným

orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. V danom prípade bolo právoplatne uznesením

o vyhlásení konkurzu rozhodnuté, právoplatne bol ustanovený správca konkurznej podstaty,

čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia súdu prvého stupňa uvedeného v odôvodnení,

v ktorom konštatuje, že žalobcovia nemôžu spochybňovaním konkurzného konania žiadať

učiť neplatnosť predmetných dražieb spochybňovať, že tieto sú nezákonné vzhľadom na to,

že aj vyhlásenie konkurzu bolo nezákonné. Sporné nie je, že na úpadcu bol právoplatne

vyhlásený konkurz, že bol ustanovený správca konkurznej podstaty, ktorý je oprávnený

konať s majetkom podstaty a ktorý je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou

starostlivosťou v súlade s ustanovením § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní v platnom znení.

Fakt, že správca sa riadil opatreniami konkurzného súdu aj v tomto prípade sporný

nebol, čo je zrejme aj z opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 46-24 K 395/00

zo dňa 19. 04. 2005 ako je uvedené odôvodnení súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd

poukazuje.

Právny názor, že otázku dražby nemožno posudzovať v inom konaní než v konaní

podľa uvedeného ustanovenia a to ani ako otázku prejudiciálnu vyplýva aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , v ktorom sa súce zaoberá otázkou

neplatnosťou dražby dobrovoľnej podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/ 2001 Z. z.

V danom prípade ide o analogický prípad, ide o dražbu vykonanú v konkurznom konaní

a pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v konkurzom konaní nenamietala

dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie,

že ide dražbu neplatnú. Jednoznačné právne ustanovenie pre vyslovenie tohto právneho

názoru neexistuje, ale bolo by rozpore s zásadou právnej istoty aby o platnosti úkonu,

ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom mohlo byť rozhodované

v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť

povolenou dražbou dotknutá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené dôvody rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -383 zo dňa 24. 02. 2009 podľa

ustanovenia potvrdil.

S ostatnými námietkami uvedenými v odvolaní, vzhľadom na skutočnosť,

že ide o žalobu s poukazom na vyššie uvedené, nedôvodnú, sa odvolací súd nepovažoval

za potrebné a účelné zaoberať, keďže ide o námietky pre posúdenie dôvodnosti žaloby,

bezpredmetné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému trovy v odvolacom

konaní nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková