Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35Cbi-78-2005.pdf
PDF · 170.43 KB
No categories available
35Cbi/78/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu v 1. rade L. R., bytom B. XXX,. M. pri B., žalobcu v 2. rade L. V., bytom M. N. X,. B., žalobcu v 3. rade D. T. I., a. s., U.. B. K. XXX/X,. D. S., IČO: XXXXXXXX,. všetci zastúpení JUDr. M. H., advokátkou so sídlom M. 3, P.O. B. XX,. XXX. XX. B. proti žalovanému v 1. rade JUDr. I. P., bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s. R. XXXX/XX,. D. K., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Mgr. R. K. so sídlom H. N. XXXX,. XXX. XX. D. K., žalovanému v 2. rade O. a. s. XXX. XX. I., IČO: XXXXXXXX,. žalovanému v 3. rade JUDr. M. P. so sídlom K. XX,. L. M., správca konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s. R. XXXX/ XX,. D. K., IČO:XXXXXXXX,. zastúpeného P. & P. s. r. o., R. XXXX,. XXX. XX. D. K. o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. až v 3. rade sa žalobou zo dňa 30. 6. 2005 doručenou súdu dňa 7. 7. 2005 domáhali pôvodne voči JUDr. I. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s. určenia neplatnosti právneho úkonu - opakovanej dražby zo dňa 8. 6. 2005 a návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V priebehu konania požiadali o rozšírenie účastníkov na strane žalovaných a súd pripustil do konania ako žalovaného v 2. rade spoločnosť O., a. s. I. a ako žalovaného v 3. rade JUDr. M. P., správcu konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s., ktorý sa stal správcom konkurznej podstaty namiesto JUDr. I. P..
Na pojednávaní konanom dňa 23. 9. 2008 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že rozširuje svoj návrh, ktorý bol pôvodne podaný na určenie neplatnosti opakovanej dražby z 8. 6. 2005 a žiada pripustiť zmenu žaloby v tom zmysle, že žiada určiť neplatnosť nielen opakovanej dražby ale aj dražby zo 16. 7. 2004. Súd uznesením pripustil zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. s tým, že žalobcovia žiadajú určiť neplatnosť dražby konanej 16. 7. 2004.
V pôvodnej žalobe žalobcovia uviedli, že určovacou žalobou sa domáhajú absolútnej neplatnosti právneho úkonu - opakovanej dražby, ktorým odvodzujú naliehavý právny záujem zo skutočnosti, že dražba ako právny úkon značným spôsobom zasahuje do majetkovej sféry spoločnosti P. R. a. s., v ktorej vykonávanú funkciu štatutárneho orgánu (predseda a podpredseda predstavenstva) a priamo z ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení vyplýva štatutárnemu orgánu právnickej osoby okrem zastupovania spoločnosti aj správa majetku spoločnosti. Žalobca v 3. rade je aktívne legitimovaný z postavenia hlavného a jediného akcionára spoločnosti P. R. a. s. vlastniaci 100 % akcií spoločnosti, ktorá má záujem na riadnom hospodárení a využívaní majetku spoločnosti a pre prípad prevodu
vlastníctva aby bola získaná primeraná trhová cena. Predmetom konania je neplatnosť dražby a z rozhodnutia súdu budú dotknuté vlastnícke a akcionárske práva žalobcu. V žalobe uviedli, že ešte pred samotným zahájením opakovanej dražby bolo pánom L. V., štatutárnym zástupcom spoločnosti D. T. I. a. s. správcovi konkurznej podstaty doručené a odovzdané predbežné opatrenie Okresného súdu v Trnave sp. zn. 16 Cb 16/05 zo dňa 31. 5. 2005, ktorým súd zakázal JUDr. I. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu nakladať s majetkom úpadcu - nehnuteľnosťou stavba H. P.. číslo súpisné XXXX. spolu s pozemkom, na ktorom budova stojí a hnuteľnými vecami. Napriek tomu, že ide o predbežne vykonateľné rozhodnutie súdu, bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia v zmysle § 171 O. s. p. správca konkurznej podstaty JUDr. I. P. hoci sa s predbežným opatrením riadne oboznámil v dražbe pokračoval, s tým, že udelil príklep spoločnosti O. a. s. I. ako vydražiteľovi za ponúknutú cenu 48.100.000,-Sk. Žalovaný spísal o priebehu dražby Zápisnicu zo dňa 8. 6. 2005. Žalovaný v 1. rade nariadil „opakovanú dražbu“ s vyvolávacou cenou vo výške 1,-Sk, t. j. za podmienok ako by opakovanej dražby, napriek tomu, že pôvodne nariadená dražba na deň 16. 7. 2004 sa neuskutočnila zákonným spôsobom, nakoľko Zápisnica o neúspešnej dražbe neobsahovala určenie vyvolávacej ceny hnuteľných vecí, ďalej nebola označená prítomná osoba poverená súdom. Súčasne v čase konania tejto dražby bola vznesená námietka zaujatosti žalovaného v 1. rade, o čom bol správca konkurznej podstaty telefonicky vyrozumený konkurznou sudkyňou o čom svedčí záznam zo dňa 25. 5. 2004, zaznamenaný konkurznom spise. Zároveň uviedli, že dňa 14. 7. 2004 bol podaný návrh na zrušenie konkurzu a táto skutočnosť nebola žalovaným v 1. rade zohľadnená. Uviedli, že v Oznámení o vyhlásení dražby na deň 16. 7. 2004 sa záujemcovi o dražbu ukladala povinnosť preukázať sa výpisom z obchodného registra nie starším ako 15 dní, pričom táto povinnosť je nad rámec zákona č. 328/1991 Zb. v platnom znení. Žalobcovia uviedli, že zákonná dražba sa nekonala a žalovaný nemal splnené zákonné podmienky na vyhlásenie opakovanej dražby s vyvolávacou cenou za 1,-Sk v zmysle § 27a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 10 ZKV. Ďalej uviedli, že v zmysle § 27a ods. 10 ZKV vyvolávacia cena draženého majetku musí byť určená znaleckým posudkom. Predmet dražby, v tomto prípade (avšak len nehnuteľný majetok) bol ocenený znaleckým posudkom č. 076/2004 znalcom Ing. M. P. zo dňa 8. 5. 2004, k dražbe došlo 8. 6. 2005 (o rok neskôr), pričom správca konkurznej podstaty nedal vypracovať nový znalecký posudok a znalecký posudok hnuteľných vecí, hoci mu to zákon, značný časový odstup od pôvodne vypracovaného znaleckého posudku a nový predpis oceňovania majetku t. j. vyhláška MS SR č. 492/2004 ukladajú. Speňažoval majetok úpadcu (resp. výšku dražobnej zábezpeky) podľa znaleckým posudkom určenej ceny nehnuteľnosti, ktorá však nezodpovedá zákonnej právnej úprave, ktorá stanovuje spôsob oceňovacia a tým aj odlišný základ pre určenie výšky vyvolávacej ceny a pre určenie výšky dražobnej zábezpeky v čase konania dražby. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní 23. 9. 2008 požiadala o pripustenie zmeny žaloby v tom smere, že okrem určenia neplatnosti opakovanej dražby z 8. 6. 2005 žiada určiť aj neplatnosť dražby zo dňa 16. 7. 2004 práve z tohto dôvodu, že 2 dni pred konaním tejto dražby bol súdu doručený návrh na zrušenie konkurzu, a napriek tomuto návrhu konkurzný súd dražbu nezrušil. Žalobcovia v 1. až 3 rade sa okrem dôvodov uvedených v žalobe aj k žalobe písomne vyjadrili, vo vyjadrení zo dňa 18. 10. 2008, ktorým reagovali na vyjadrenie žalovaného z 23. 9. 2008 uviedli, že k namietavému nedostatku naliehavého právneho záujmu uvádzajú, že naliehavý právny záujem žalobcov v 1. a v 2. rade vyplýva zo skutočností, že títo sú členmi štatutárneho orgánu spoločnosti P. R. a. s., ktorej jediný aktívny majetok bol predmetom dražby a ktorého strata (zmena vlastníctva), resp. predaj za úpadcu znevýhodňujúcu cenu, by mal za následok zánik spoločnosti, vyslovenie neplatnosti dražieb má pritom súvis so spochybnením dôvodnosti celého konkurzného konania spoločnosti P. R.. a. s. Žalobca v 3. rade má nespochybniteľne naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach neplatnosti dražieb vzhľadom na skutočnosť, že tento je jediným stopercentným akcionárom spoločnosti P. R. a. s., ktorého jediný aktívny majetok, ktorý bol nepeňažným vkladom tohto akcionára je práve dražená nehnuteľnosť. Výsledok dražby, tak zásadným spôsobom ovplyvňuje majetkové pomery tohto akcionára vyplývajúce z hodnoty akcií viazaných na majetok spoločnosti. Čo sa týka neplatnosti konania prvej dražby zo dňa 16. 7. 2004 poukazujú žalobcovia na to, že ohlasovanie dražby a samotná dražby bola vykonávaná na základe neúplného znaleckého posudku Ing. M. P., nezahŕňa ohodnotenie hnuteľných vecí, pričom ani v súbore uvedených hnuteľných vecí nebol zahrnutý celý hnuteľný majetok (celé zariadenie hotela, vybavenie izieb, kuchyne, reštaurácií....), pričom tieto ani nemohol uvedený znalec ohodnocovať (išlo o znalca z odboru stavebníctva - oceňovanie nehnuteľností) v dôsledku tohto pochybenia bola aj výsledná vyvolávacia cena draženého majetku značne podhodnotená. Ďalej poukázali na pochybenia znalca pri určovaní všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Znalec pri spracovaní koeficientu cenovej úrovne nesprávne postupoval v citovanom znaleckom posudku - nakoľko podľa tabuľky - indexov vývoja cien v stavebníctve v súvislosti s Vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. bol koeficient cenovej úrovne za prvý kvartál r. 2004 2,
718,-Sk a nie 1,684 ako je v znaleckom posudku a tým došlo k značnému podhodnoteniu vybavenosti hotela, a rovnako pri metóde polohovej diferenciácie znalec počíta s koeficientom predajnosti kpd = 0,35 a hodnoty prevzal podľa tvrdenia z publikácie „Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, Žilinská univerzita 2001“, pričom je pochybné z akého dôvodu, keďže priložená tabuľka hovorí, že pre okresné mestá platí hodnota pre Občianske stavby od 0,40 do 0,50 a keďže išlo o nehnuteľnosť v centre mesta, pre ohodnotenie jednoznačne patrí kpd = 0,50, majú za to, že znalecký posudok bol vyhotovený dodatočne, viď doloženie znaleckého posudku do konkurzného spisu dňa 5. 8. 2004, t. j. po konaní dražby, čo vzbudzuje podozrenie o dodatočnom doplnení posudku a jeho prispôsobenia ceny, ktorá bola uvedená v súpise majetku správcu konkurznej podstaty v r. 2001. Naviac podľa vedomosti žalobcov sa dňa 16. 7. 2004 o 9.00 hod v priestoroch reštaurácie K. v D. K. neuskutočnili žiadne úkony smerujúce k vykonaniu dražby, nenachádzal sa tam ani správca konkurznej podstaty, ani dozorujúca sudkyňa podpísaná na zápisnici o neúspešnej dražbe, čo však žalobcovia nemajú možnosť preukázať. Ako ďalší dôvod neplatnosti tejto dražby uviedli žalobcovia, že dražba mala byť vykonaná 16. 7. 2004, pričom už dňa 14. 7. 2004 úpadca podal na príslušnom súde návrh na zrušenie konkurzu, súčasťou ktorého predmetná dražba mala byť, majú za to, že za takejto situácie a pri dodržaní procesnej zásady, že o každom procesnom návrhu účastníka konania musí byť rozhodnuté, súd mal v čas zabezpečiť zrušenie tejto dražby do doby rozhodnutia o podanom návrhu tak, ako tomu bolo v prípade následnej dražby zrušenej na základe telefonického oznámenia sudkyne zaznamenaného v úradnom zázname zo dňa 26. 7. 2004. Súčasne ako žalobcovia tvrdia v žalobnom návrhu dražby sa nezúčastnila osoba poverená súdom, za ktorú nie je možné považovať priamo dozorujúcu sudkyňu poverenú rozhodovaním konkurznej veci. Neplatnosť opakovanej dražby zo dňa 8. 6. 2005 zdôvodňujú žalobcovia najmä tým, že pri vykonaní opakovanej dražby, pre ktorú platí iný právny režim neboli taktiež splnené základné podmienky. Okrem dôvodov, ktoré uviedli už v žalobe poukázali na nedostatok znaleckého posudku a to značný časový odstup od pôvodnej dražby, pričom znalecký posudok je platný do 1 roka od dátumu vyhovenia, to znamená, že znalecký posudok č. 076/2004 bol platný do 8. 5. 2005, z toho dôvodu mal byť upravený jednak koeficient cenovej úrovne - zvýšením cien - nákladov na stavebné materiály vyplývajúcich z nárastu inflácie, ktorý za prvý kvartál v roku 2005 bol kcú = 1,811 a jednak pri ohodnotení predmetu dražby mala byť zohľadnená zmena cenového predpisu oceňovania nehnuteľností (článok V žaloby). Taktiež nebol do dražby zahrnutý kompletný hnuteľný majetok nachádzajúci sa v predmetnej nehnuteľnosti, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil cenu predmetu dražby a dražobnej zábezpeky. Opakovane žalobcovia poukázali na rozhodnutie Okresného súdu v Trnave a to vydanie predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané správcovi konkurznej podstaty JUDr. P. nakladať s majetkom spoločnosti úpadcu P. R. a. s. a toto rozhodnutie bolo v overenej kópii správcovi konkurznej podstaty doručené štatutárom pred začatím konania opakovanej dražby, v tejto súvislosti poukázali na to, že ani správca konkurznej podstaty ani iné orgány činné v trestnom konaní nemôžu polemizovať s rozhodnutím súdov a to ani vtedy, ak ide o predbežné opatrenie súdu. Pri individuálnych právnych aktoch platí totiž predpoklad (prezumpcia) správnosti a zákonnosti právneho aktu. O každom súdnom rozhodnutí teda platí predpoklad správnosti a zákonnosti pokiaľ nebol v predpísanom konaní zrušený ako chybný (predmetné právne závery vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 To 3/98. Vzhľadom na uvedenú judikatúru sú žalobcovia toho názoru, že ani správca konkurznej podstaty nemôže spochybňovať rozhodnutia súdov mimo predpísaného konania, v ktorom sa rozhodne o opravných prostriedkoch a už vôbec ich nemôže označovať za protiprávne. Žalobcovia ďalej uviedli, že išlo o neplatné právne úkony medzi personálne a majetkovo prepojenými osobami a osobami bývalých štatutárov Ing. P. S. a Ing. P. H. neoprávnených k takýmto úkonom naviac vykonané za nápadne nevýhodných podmienok, vedome s úmyslom vytvoriť stav predĺženia spoločnosti, podvodného úpadku, ku škode spoločnosti P. R. a. s. (úpadcu), čím došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty viacerých trestných činov. Žalobcovia poukázali na to, že v súčasnosti sa vedie trestné konanie pre trestný čin podvodného úpadku ako i trestné konanie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 17. 3. 2008 uviedol, že nie je v tomto spore pasívne legitimovaným účastníkom konania, vzhľadom na to, že už nie je správcom konkurznej podstaty úpadcu P. R. a. s. , preto žiada, aby bola žaloba proti jeho osobe zamietnutá. Uviedol, že sa domnieva, že právne postavenie účastníkov t. j. na strane žalobcov sa nezmení ani tým, keby v konaní boli úspešní, nakoľko sa nestanú vlastníkmi majetku, ktorý bol dražený a platnosť ktorej dražby napádajú. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že by bolo doručené uznesenie o zákaze nakladať s majetkom, nebolo mu doručené zákonom stanoveným spôsobom v Občianskom súdnom poriadku, bolo len prečítané zo strany pána V., uviedol, že
podľa jeho názoru je možné zistiť na Okresnom súde v Trnave, že toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným až po vykonaní dražby. Všetky trestné oznámenia v tejto veci boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní preverované a všetky tieto veci boli zastavené, pričom nebolo zistené, že by došlo k spáchaniu nejakého trestného činu. Pokiaľ sa týka námietok, že nebola uvedená vyvolávacia cena hnuteľných vecí, tieto boli podľa jeho názoru pevne spojené, resp. zabudované s nehnuteľnosťami a preto znalec uviedol hodnotu týchto vecí v rámci oceňovania celej nehnuteľnosti. Toto sa týkalo len prvej dražby, ktorá bola neúspešná, nakoľko sa na nej nikto nezúčastnil. V prípade opakovanej dražby v zmysle zákonných ustanovení bola vyvolávacou cenou 1,-Sk, keď už cena podľa znaleckého posudku nemala na túto dražbu vplyv.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa zúčastnil opakovanej dražby nehnuteľnosti, ktorá je popísaná v spisovom materiály ako aj hnuteľných vecí a tieto vydražili za cenu, ktorá je uvedená v dražobnej zápisnici, domnieva sa, že celý postup bol zákonný a nevidí žiadne pochybenie, resp. porušenie zákona. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Právny zástupca žalovaných v 1. a v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 23. 9. 2008 uviedol, že obidve dražby sú podľa jeho názoru v súlade so zákonom, dražba zo 16. 7. 2004, ktorej neplatnosť navrhujú vysloviť žalobcovia bola uverejnená v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou, bola tam zúčastnená jednak dozorujúca sudkyňa, podpísaná je na zápisnici ako dozorujúca sudkyňa, ale mohla vystupovať aj ako seba poverená, bol tam prítomný vtedajší správca konkurznej podstaty, musela byť prenajatá nejaká miestnosť na konanie tejto dražby, o čom svedčí aj zápisnica, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Uviedol, že prvý krát bol konkurz vyhlásený 27. 6. 2001, opätovne vyhlásený 20. 11. 2002, ktorý bol potvrdený Najvyšším súdom SR 29. 5. 2003. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcov, že dva dni pred konaním dražby bol podaný na konkurzný súd návrh na zrušenie konkurzu nemá podľa jeho názoru vplyv na určenie neplatnosti dražby, nakoľko takýchto procesných úkonov mohli podávať žalobcovia mnoho a mohli tým mariť konkurzné konanie. Čo sa týka opakovanej dražby, ktorej neplatnosť žiadajú určiť žalobcovia uviedol, že má za to, že znalec ohodnocoval nehnuteľnosť a veci v nej zabudované, prípadne vstavané s tým, že tieto veci boli robené na mieru a má za to, že by ani nemohli predmetom samostatného predaja, potom je otázka, či by nemala byť vyslovená neplatnosť len v časti dražby. Má za to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti obidvoch dražieb, nakoľko žalobcami sú dvaja štatutárni zástupcovia úpadcu a jeden akcionár, ktorý ani nebol veriteľom úpadcu s tým, že správca po vyhlásení konkurzu postupoval v súlade so zákonom, nehnuteľnosť bola predaná za najvyššiu možnú ponuku takmer 50.000.000,-Sk, zúčastnili sa asi šiesti záujemcovia, ktorí museli zložiť zábezpeku a táto dražba bola vykonaná v prospech konkurzných veriteľov. Uviedol, že ani veritelia ani veriteľský výbor nenapádali kroky správcu konkurznej podstaty ani konkurzného súdu ohľadne vykonávania týchto dražieb, nespochybňovali ani výšku, za ktorú sa vydražila nehnuteľnosť a uviedol, že všetky kroky, správca konkurznej podstaty uskutočňoval vždy so súhlasom súdu. Právny zástupca žalovaných v 1. a v 3. rade sa k vyjadreniu žalobcov z 18. 10. 2008 podrobne vyjadril písomne, v tomto vyjadrení okrem iného uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade svoj naliehavý právny záujem na určení, že dražby sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi vyvodzujú z tej skutočnosti, že sú členmi štatutárneho orgánu úpadcu P. R. a. s. v konkurze, ktorého jediný aktívny majetok bol predmetom uvedených dražieb a ktorého strata resp. predaj za úpadcu znevyhodňujúcu cenu by mal za následok zánik spoločnosti; svoj naliehavý právny záujem potom odvodzujúc od ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého majú zákonnú povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s dôležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých akcionárov. Žalovaní v 1. a v 3. rade sú toho názoru, že na strane žalobcov v 1. a v 2. rade absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení; nemôžu svoj naliehavý právny záujem vyvodzovať zo svojho postavenia členov štatutárneho orgánu úpadcu, nakoľko v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má za účinok, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu konkurznej podstaty. Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že všetky oprávnenia (vrátane dispozičných oprávnení týkajúcich sa majetku spadajúceho do konkurznej podstaty úpadcu zo zákona (ex lege) prechádzajú na správcu konkurznej podstaty, z čoho vyplýva, že tieto oprávnenia úpadca zo zákona stráca. Keďže vyhlásením konkurzu úpadca stratil svoje dispozičné oprávnenia ohľadne majetku patriaceho do konkurznej podstaty, nemôžu členovia štatutárneho orgánu, ktorí inak konajú za úpadcu odvodzovať svoj naliehavý právny záujem z ust. § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, pretože vyhlásením konkurzu sa výkon ich pôsobnosti nemôže vzťahovať na nakladanie
s majetkom patriacim do konkurznej podstaty. V tejto súvislosti žalovaní v 1. a v 3. rade poukazujú na ust. § 8 ods. 2 ZKV, v zmysle ktorého je správca konkurznej podstaty povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pri nakladaní s majetkom patriacim do konkurznej podstaty úpadcu je jedinou osobou oprávnenou realizovať tieto dispozičné oprávnenia len správca konkurznej podstaty, pričom pri týchto úkonoch je zo zákona povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby úpadcovi nevznikla žiadna škoda. Ohľadne uvedeného žalovaní v 1. a v 3. rade uvádzajú, že pri plnení svojich povinností neporušili žiadne ustanovenia Zákona o konkurze a vyrovnaní a nespôsobili žiadnym subjektom, či už úpadcovi alebo konkurzným veriteľom akúkoľvek škodu. Pre úplnosť dodávajú, že žalobcovia v 1. a v 2. rade nemôžu úspešne vyvodzovať svoj naliehavý právny záujem zo skutočností, že spochybňujú konkurzné konanie týkajúce sa úpadcu, pretože podmienky vyhlásenia konkurzu na menovaného úpadcu boli konkurzným súdom posudzované viac násobne. Žalobca v 3. rade svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dražieb vyvodzuje zo skutočnosti, že je jediným akcionárom úpadcu P. R. a. s. v konkurze, pričom výsledok napádaných dražieb zásadným spôsobom ovplyvnil majetkové pomery tohto akcionára vyplývajúce z hodnoty akcií viazaných na majetok spoločnosti. Žalovaní v 1. a v 3. rade sú toho názoru, že ani na strane žalobcu v 3. rade nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vyriešenie otázky platnosti alebo prípadne neplatnosti napádaných dražieb sa žiadnym spôsobom nemôže dotýkať právneho postavenia žalobcu v 3. rade ako jediného akcionára úpadcu. Realizácia napádaných dražieb totiž žiadnym spôsobom nezasahuje do akejkoľvek sféry žalobcu v 3. rade, a to ani do jeho majetkového postavenia. Odmietajú taktiež ako právne irelevantné a navyše nepravdivé tvrdenie žalobcu v 3. rade, ktoré viackrát prezentoval na súdnych pojednávaniach a to, že svoj naliehavý právny záujem odvodzuje aj od skutočnosti, že vydražený H. P. v D. K. vložil ako nepeňažný vklad do základného imania úpadcu a preto je oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti dražby, v rámci ktorej bola táto nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu. Žalobca v 3. rade nebol zakladateľom úpadcu, nevložil do základného imania úpadcu nehnuteľnosť H. P. a teda vydražený H. P. nikdy nebol vo vlastníctve žalobcu v 3. rade. Okrem iného o tejto skutočnosti svedčí vyhlásenie správcu vkladov zo dňa 26. 8. 1998 a Notárska zápisnica č. 579/98, Nz577/98 zo dňa 24. 8. 1998 osvedčujúca rozhodnutie zakladateľa E. T. spol. s r. o. B., ktoré listiny preukazujú, že jediným zakladateľom úpadcu bola obchodná spoločnosť E. T. spol. s r. o. a zároveň táto spoločnosť bola vlastníkom H. P., ktorý ako nepeňažný vklad vložila do základného imania úpadcu. V tejto súvislosti žalovaní v 1. a v 3. rade ešte dodávajú, že vložením predmetnej nehnuteľnosti do základného imania úpadcu sa táto nehnuteľnosť stala výlučným vlastníctvom úpadcu a jej vydraženie sa preto absolútne nedotýka majetkovej sféry ani pôvodného zakladateľa úpadcu a už vôbec nie žalobcu v 3. rade. Hypoteticky by žalobca v 3. rade mohol mať naliehavý právny záujem len v prípade, keby bol zároveň aj veriteľom úpadcu, nakoľko výška výťažku zo speňaženia majetku úpadcu by mala vplyv na rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľa, ktoré si v súlade so zákonom prihlásil. Žalobca v 3. rade si však do konkurzného konania žiadnu pohľadávku neprihlásil a teda nie je veriteľom úpadcu. Ohľadne ďalšieho zavádzajúceho tvrdenia žalobcov v 1. až v 3. rade, že predaj H. P.. za cenu nevýhodnú pre úpadcu by mal za následok zánik úpadcu žalovaní uvádzajú, že predmetná nehnuteľnosť je v podstate jediný aktívny majetok úpadcu, z ktorého je možné uspokojiť prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov a nakoľko do konkurzného konania si veritelia prihlásili voči úpadcovi peňažné pohľadávky v súhrnnej sume viac ako 200.000.000,-Sk je nepochybné, že úpadca sa v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka zruší zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Následne bude úpadca vymazaný z obchodného registra, pričom ku dňu výmazu zanikne. Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že na strane žalobcov v 1. až v 3. rade absolútne absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K zákonnosti dražby zo dňa 16. 7. 2004 uviedli, že spochybňovanie uskutočnenia tejto dražby žalobcami je absolútne bezdôvodné, ničím nepodložené a zavádzajúce. Ako vyplýva aj z listín, ktoré sa nachádzajú v konkurznom spise správca konkurznej podstaty úpadcu všetky úkony, ktoré smerovali k uskutočneniu prvej dražby realizoval v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKV. Podľa ust. § 27a ods. 7 ZKV oznámenie o vyhlásení dražby sa musí zverejniť najneskôr 14 dní pred dňom konania dražby na úradnej tabuli konkurzného súdu, v dennej tlači s celoštátnou distribúciou, prípadne aj na iných vhodných miestach podľa úvahy správcu. Opatrením zo dňa 19. 4. 2004 Krajský súd v Banskej Bystrici uložil správcovi konkurznej podstaty JUDr. P. povinnosti v súvislosti s realizáciou dražby, ktorá bola určená na deň 16. 7. 2004. V nadväznosti na predmetné uznesenie žalovaný v 1. rade vydal oznámenie o vyhlásení dražby, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, predmetné oznámenie zverejnil v Obchodnom vestníku č. 107/2004 a zároveň toto oznámenie dvakrát zverejnil vo forme inzercie v dennej tlači s celoštátnou distribúciou, t. j. v denníku Národná obroda zo dňa 9. 6. 2004 a 25. 6. 2004 a taktiež predmetné oznámenie o konaní dražby
zverejnil v špecializovanom periodiku na predaj realít S. a R. č. 10 z roku 2004 a v špecializovanom periodiku Trh nehnuteľností č. 11 zo dňa 4. 6. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade si riadne splnil všetky povinnosti, ktoré mu boli uložené konkurzným súdom v súvislosti s uverejnením oznámenia o vyhlásení dražby určenej na deň 16. 7. 2004. Týmto sa široká verejnosť dozvedela o zámere správcu konkurznej podstaty predať v oznámení uvedený majetok formou dražby potom ako nedôvodné, zavádzajúce sa javí tvrdenie žalobcu v 1. až v 3. rade, ktoré viackrát uviedli na súdnych pojednávaniach, t. j., že nikto nevedel o vyhlásení dražby jedna. V zmysle uverejnenia oznámenia o vyhlásení dražby boli prípadní záujemcovia o kúpu majetku povinní najneskôr do 15. 7. 2004 zaplatiť dražobnú zábezpeku vo výške 20.699.282,25 Sk. Výška dražobnej zábezpeky bola určená v zmysle ust. § 27a ods. 12 ZKV a to v sume rovnajúcej sa štvrtine stanovenej hodnoty draženého majetku zapísaného v súpise podstaty. Nakoľko do dňa podania dražby žiaden záujemca neuhradil zábezpeku, bola dražba neúspešná. Svedčí o tom aj zápisnica o neúspešnej dražbe zo dňa 16. 7. 2004, ktorú okrem žalovaného v 1. rade podpísala aj dozorujúca sudkyňa konkurzného súdu JUDr. J. N.. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobcovia spochybnili Znalecký posudok č. XXX/XXXX. s tým, že výsledná vyvolávacia cena draženého majetku bola značne podhodnotená, nakoľko v tomto znaleckom posudku nebolo zahrnuté ohodnotenie celého hnuteľného majetku úpadcu, t. j. celého zariadenia H. P.. Správca konkurznej podstaty nebol povinný na dražbe vydražiť ten hnuteľný majetok, na ktorý žalobcovia poukazujú, nakoľko ako vyplýva z oznámenia o vyhlásení dražby uvedený hnuteľný majetok nebol predmetom dražby. Z toho dôvodu ani výsledná vyvolávacia cena dražobného majetku nemohla byť podhodnotená, pretože výška vyvolávacej ceny sa vzťahuje len na ten majetok, ktorý bol predmetom dražby. Žalobcovia poukazujú na pochybenie znalca spočívajúce v tom, že koeficient cenovej úrovne za 1. kvartál roku 2004 bol vo výške 1.718 a nie 1.684 tak ako je to uvedené v znaleckom posudku; znalec v tejto súvislosti na základe dotazu žalovaných uviedol, že použil hodnotu 1,684 z toho dôvodu, že v období, keď vypracovával znalecký posudok mu bol známy len koeficient cenovej úrovne za predchádzajúce obdobie, nakoľko príslušný ústav uverejňuje tieto koeficienty vždy s určitým časovým oneskorením. Avšak aj z minimálneho rozdielu týchto cenových koeficientov je zrejmé, že použitím koeficientu za predchádzajúce obdobie nemohlo dôjsť k značnému podhodnoteniu vybavenosti objektu H. P.. Ďalej namietali žalobcovia správnosť určenia koeficientu polohovej diferenciácie keď v znaleckom posudku je uvedený koeficient 0,35 a podľa žalobcu má byť hodnota tohto koeficientu 0,5; žalovaní považujú vyššie uvedené tvrdenie žalobcu za nesprávne a zavádzajúce. Ako vyplýva z metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorú vydal ÚSTAV SÚDNEHO INŽINIERSTVA Žilina v roku 2001 je orientačný koeficient okresné mestá a mestá so zvláštnym štatútom pre nebytové stavby, ostatné v rozmedzí 0,3 až 0,5, pričom v znaleckom posudku je použitý koeficient 0,35. V uvedenej metodike je pre občiansku vybavenosť stanovený koeficient v rozmedzí 0,4 až 0,5. Podľa vyjadrenia Ing. P. budovu hotela nie je možné pokladať za občiansku vybavenosť, pretože do občianskej vybavenosti patria budovy škôl, administratívnych úradov, zdravotníckych a sociálnych zariadení, internátov a podobne. Z uvedeného je potom zrejmé, že z posudku, ktorí predložili žalobcovia je nesprávne použitý koeficient vzťahujúci sa na budovy občianskej vybavenosti, medzi ktorými však budova H. P. nepatrí. Potom je nepochybné, že práve všeobecná hodnota uvedená v posudku predloženom žalobcami je značne nadhodnotená, nakoľko pri jej stanovení bol použitý koeficient polohovej diferenciácie, ktorá sa nevzťahuje na budovy hotelov a preto v tomto znaleckom posudku uvedená hodnota 120.000.000,-Sk je neadekvátna všeobecnej hodnote vydraženého hotela. Ďalej uviedli, že ak nikto nemal záujem o kúpu H. P. v rámci prvej dražby jedna za cenu cca 80 miliónov Sk javí sa tvrdenie žalobcov v 1. až v 3. rade, že táto nehnuteľnosť mala hodnotu minimálne 120 miliónov Sk za zavádzajúce a smerujúce len k špekulatívnemu spochybňovaniu zákonnosti prvej dražby za účelom zmarenia pomerného uspokojenia konkurzných veriteľov úpadcu P. R. a. s. v konkurze. Ďalej poukázali na ust. § 27a ods. 9 ZKV s tým, že na dražbách môžu byť prítomné aj osoby poverené súdom, pričom z tohto zákonného znenia je jednoznačné, že prítomnosť osoby poverenej súdom nie je povinná a nevyhnutná pre zákonnosť dražby. Žalovaní sa domnievajú, že účasť JUDr. J. N. je možné považovať za účasť osoby poverenej súdom navyše to, že dozorujúca konkurzná sudkyňa podpísala zápisnicu o neúspešnej dražbe je garanciou splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré boli nevyhnutné pre uskutočnenie tejto dražby. K zákonnosti dražby zo dňa 8. 6. 2005 žalovaní uviedli, že aj táto opakovaná dražba bola uskutočnená na základe oznámenia o jej vyhlásení, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, uverejnené v Obchodnom vestníku č. 81/2005, dvakrát uverejnené vo forme inzercie v dennej tlači s celoštátnou distribúciou, t. j. v denníku Národná obroda dňa 2. 5. 2005 a 20. 5. 2005, uverejnené v špecializovanom periodiku na predaj realít Slovensko a Reality č. 9 v r. 2005 a v špecializovanom periodiku Trh nehnuteľností č. 10 z 19. 5. 2005. Oznámenie o vyhlásení opakovanej dražby bolo zároveň uverejnené aj na internetovej stránke www.trh.sk <http://www.trh.sk> a tiež na internetovej stráne www.sk.reality.sk <http://www.sk.reality.sk>.
Tvrdenie žalobcov, že znalecký posudok ku dňu konania opakovanej dražby bol neplatný, nakoľko bol vyhotovený viac ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby je neopodstatnené a zavádzajúce, nakoľko z citovaného ustanovenia ZKV je nepochybné, že pre určenie vyvolávacej ceny v rámci opakovanej dražby nebol znalecký posudok vôbec potrebný, a preto nebolo potrebné žalobcami napádaný znalecký posudok aktualizovať. Žalovaní sa vyjadrili aj k námietkam žalobcov, že napádaný znalecký posudok neobsahuje ohodnotenie hnuteľných vecí, žalovaní uvádzajú, že tieto hnuteľné veci sú súčasťou vydraženej nehnuteľnosti, nakoľko ide o zabudované zariadenie H. P. (jedná sa o zákazku a na mieru vyhotovená recepcia). Žalovaný vyslovil presvedčenie, že zariadenie recepcie ako samostatná hnuteľná vec nie je vôbec predajné, pretože bolo zákazkovo vyhotovené zohľadňujúc architektonické vstupné haly H. P.. Podľa názoru žalovaných by mohol byť samostatne predajný len drevený materiál, z ktorého je recepcia vyhotovená, avšak za podstatne nižšiu cenu aká bola, nie nadobúdacia cena. Čo sa týka predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom v Trnave, žalovaní uviedli, že bolo správcovi konkurznej podstaty doručené až niekoľko dní po uskutočnení opakovanej dražby a z toho dôvodu nemohlo znamenať prekážku konania opakovanej dražby. Uviedli, že opakovanej dražby sa zúčastnila osoba poverená konkurzným súdom a tá tiež vyhodnotila danú situáciu tak, že neexistujú žiadne zákonné prekážky, ktoré by bránili v realizácii opakovanej dražby. Poukázal na ust. § 45 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého súd doručuje písomnosť sám alebo poštou, súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu, obce alebo príslušného útvaru policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR. Citované ustanovenie upravuje prostredníctvom ktorých subjektov sa doručujú súdne rozhodnutia a preto je nepochybné, že vyššie uvedené predbežné opatrenie nemohlo byť riadne doručené v deň konania opakovanej dražby správcovi konkurznej podstaty prostredníctvom žalobcu v 2. rade. Žalovaní sú presvedčení, že pri realizácii tak prvej dražby ako ja opakovanej dražby správcovia konkurznej podstaty úpadcu dôsledne a s odbornou starostlivosťou splnili všetky povinnosti, ktoré im ukladal Zákon o konkurze a vyrovnaní. Navyše plnenie ich povinností bolo neustále preskúmavané konkurzným súdom a týchto dražieb sa zúčastnili osoby poverené konkurzným súdom. H. P. v D. K. bol v rámci opakovanej dražby prevedený na nadobúdateľa za cenu, ktorá bola najvyššou ponúkanou cenou a vydražiteľ si svoju uhradzovaciu povinnosť v celom rozsahu a načas splnil. Je potrebné podotknúť, že dražby sa zúčastnilo niekoľko subjektov, takže vydražená cena predstavovala výsledok ponuky a dopytu na trhu nehnuteľností v danom mieste a čase. Výška vydraženej ceny preto nemôže spochybňovať zákonnosť opakovanej dražby. Nakoľko žalovaný v 2. rade ako vydražiteľ H. P. z niekoľkých záujemcov ponúkol najvyššiu cenu a túto aj riadne a včas zaplatil, spochybňovanie prvej dražby ako aj opakovanej dražby zo strany žalobcov predstavuje ničím neodôvodnený a vážny zásah do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade. Toto spochybňovanie taktiež znamená narušenie ústavného princípu právnej istoty a princípu dobromyseľne nadobudnutých práv. Z týchto dôvodov žiadali žalovaní v 1. a v 3. rade žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov, Uznesením Okresného súdu v Trnave č. k. 16 Cb 16/05 zo dňa 31. 5. 2005, výpisom z listu vlastníctva č. 3792, inzerátom č. 2 nazvaným oznámenie o vyhlásení dražby, trestným oznámením pre podozrenie z trestného činu podvodného úpadcu z 17. 1. 2005, Zápisnicou o neúspešnej dražbe zo 16. 7. 2004, Zápisnicou o opakovanej dražbe z 8. 6. 2005, oznámením o vyhlásení opakovanej dražby, Uznesením Najvyššieho súdu SR č. 1 Obo 65/2007 zo dňa 26. 6. 2007, zápisnicami z pojednávania, Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 8. 5. 2004, výsluchom znalca, Oznámením o vznesení námietky zo dňa 8. 6. 2005, posudkom vypracovaným na žiadosť žalobcov, Notárskou zápisnicou č. N579/98, Nz577/98, jednotlivými inzerátmi, Zmluvou o kúpe a predaji cenných papierov uzavretej medzi E. T. spol. s r. o. B. ako predávajúcim a spoločnosťou D. T. I. a. s. D. S. ako kupujúcim, rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. 16 Cb 16/2005 zo dňa 10. 10. 2006, ktorým bolo určené, že zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 17. 4. 2001 uzavretá medzi odporcom 1. a 2. je neplatná, Zmluvou o kúpe cenných papierov uzavretou medzi D. R. a. s. P. a P. R. a. s. D. K., listom Ministerstva spravodlivosti SR L. R., Znaleckým posudkom č. 0X/XXXX prvá časť, Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46 - 24 K 195/00 zo dňa 19. 4. 04, úradnými záznamami ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia v 1. až v 3. rade sa pôvodne voči žalovanému 1. domáhali určenia neplatnosti dražby konanej dňa 8. 6. 2005. V priebehu konania došlo k zmene správcu konkurznej podstaty u úpadcu P. R. a. s. a žalobcovia požiadali súd o rozšírenie účastníkov na strane žalovaného; súd pripustil do konania ako žalovaného v 2. rade O. a. s. I. a ako žalovaného v 3. rade JUDr. M. P., správcu konkurznej podstaty
P. R. a. s. Zároveň požiadali žalobcovia o zmenu žaloby v tom zmysle, že okrem určenia neplatnosti opakovanej dražby z 8. 6. 2005 žiadali určiť aj neplatnosť dražby zo 16. 7. 2004. Žalobcovia pôvodne označili ako žalovaného vtedajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. I. P.. V priebehu konania došlo k výmene správcov a vzhľadom na tú skutočnosť, že JUDr. I. P. už nie je správcom konkurznej podstaty podľa názoru súdu nie je v spore pasívne legitimovaný. V čase keď bola podaná žaloba, bol podľa názoru súdu správne označený ako žalovaný, nakoľko bol správcom konkurznej podstaty úpadcu, vykonával obe dražby, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, avšak toho času je správcom konkurznej podstaty žalovaný v 3. rade a súd poukazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. 1 Obo 65/2007 zo dňa 26. 6. 2007, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobcovia ako účastníka konania na strane žalovaného 1. označili JUDr. I. P. správcu konkurznej podstaty úpadcu P. R. a. s. v konkurze. Účastníkom konania a procesné postavenie má teda správca konkurznej podstaty ako osoba ustanovená do tejto funkcie podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV a nie je rozhodné, v ktorej fáze konkurzného konania a koľkokrát bol správca zmenený. Ďalej Najvyšší súd uvádza, že nie je rozhodné meno tohto správcu, ale jeho funkcia z pozície ktorej je účastníkom konania. O zmene mena správcu konkurznej podstaty preto nie je potrebné rozhodovať, súd takúto zmenu zoberie na vedomie a v konaní pokračuje s tým správcom konkurznej podstaty, ktorý bol konkurzným súdom aktuálne do tejto funkcie ustanovený. To platí pokiaľ nejde výslovne o prípad, keď je nárok žalobcu viazaný k fyzickej osobe označenej konkrétnym menom, teda napríklad keby bol uplatnený nárok voči osobe JUDr. I. P., hoci už nie je správcom konkurznej podstaty.
Vzhľadom na toto tvrdenie mal súd za preukázané, že žalobcovia označili JUDr. I. P. ako žalovaného v čase keď bol správcom konkurznej podstaty úpadcu P. R. a. s. v konkurze, vtedy bolo toto označenie správne, JUDr. P. označovali ako správcu konkurznej podstaty, nie ako fyzickú osobu, preto v čase keď došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty malo dôjsť podľa názoru súdu len k zmene označenia v osobe správcu konkurznej podstaty v žalobe a nie k návrhu na pripustenie nového správcu konkurznej podstaty do konania. Súd má za to, že aj keď JUDr. I. P. ako správca konkurznej podstaty uskutočňoval obe dražby, nie je toho času v spore pasívne legitimovaným, nakoľko dražby uskutočňoval ako správca konkurznej podstaty úpadcu, nie ako fyzická osoba, a preto voči nemu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súdu boli predložené inzeráty, ktorými JUDr. I. P. ako správca konkurznej podstaty úpadcu P. R. a. s. v konkurze oznamoval konanie dražby jednak dražby, ktorá sa mala konať 16. 7. 2004 a jednak dražby, ktorá sa mala konať 8. 6. 2005. Jednalo sa o uverejnenie inzerátov v novinách s celoslovenskou pôsobnosťou ako Národná obroda, v časopise Slovensko a Reality, Trh nehnuteľností, ďalej boli tieto oznámenia o vyhlásení dražieb vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z týchto dôkazov je zrejmé, že konanie dražieb bolo riadne inzerované, vyhlásené, oznámené. Súd mal k dispozícii Zápisnicu o neúspešnej dražbe zo 16. 7. 2004, kde bolo uvedené, že predmetom dražby mal byť nasledovný súbor majetku: nehnuteľnosti v zápisnici sú vyšpecifikované, hnuteľné veci sú tam vyšpecifikované, je tam uvedená vyvolávacia cena súboru majetku, výška zábezpeky, ktorú nezložil na účet správcu žiadny záujemca o dražbu a je tam uvedené, že na dražbe sa nezúčastnil žiadny záujemca a zároveň je tam uvedené, že na základe vyššie uvedeného správca konkurznej podstaty konštatuje, že dražba bola neúspešná, nakoľko súbor majetku nebol vydražený a preto sa pristúpi k opakovanej dražbe, ktorá sa uskutoční po splnení zákonných podmienok a podmienok, ktoré stanovil súd vo svojom opatrení. Okrem správcu konkurznej podstaty JUDr. I. P. podpísala zápisnicu o neúspešnej dražbe aj dozorujúca sudkyňa JUDr. J. N..
Žalobcovia namietali, že JUDr. J. N. ako dozorujúca sudkyňa nie je osoba poverená súdom, a preto táto podmienka zákona nebola splnená.
V zmysle ust. § 27a ods. 9 zákona č. 328/91 Z. z. na dražbách môžu byť prítomní okrem dražiteľov a osôb poverených správcom členovia veriteľského výboru, veritelia a osoby poverené súdom. Ak to priestorové a technické podmienky umožnia, správca povolí prítomnosť verejnosti.
V poznámkach k citovanému ustanoveniu sa uvádza, že konanie dražby je v zásade neverejné. Na dražbe je oprávnený zúčastniť sa vždy správca (z ďalších ustanovení vyplýva, že správca je povinný
vždy byť na dražbe) osoby poverené správcom (napríklad zapisovateľ) členovia veriteľského výboru, veritelia, osoby poverené súdom a dražitelia zapísaní v zápisnom hárku. Správca musí povoliť účasť na dražbe aj verejnosti, ak to umožnia priestory a technické možnosti. Sudca je oprávnený zúčastniť sa dražby len ako osoba poverená súdom.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na dražbách môžu byť prítomné aj osoby poverené súdom, nie je to obligatórna podmienka zákona a súd má za to, že keď je v zápisnici o neúspešnej dražbe podpísaná JUDr. J. N. ako dozorujúca sudkyňa mohla tam byť prítomná aj ako osoba poverená súdom.
Žalobcovia ďalej namietali, že v čase keď sa mala dražba konať nebol nikto v tých priestoroch reštaurácie Kopačka prítomný, avšak túto skutočnosť nemôžu dokázať. Z inzerátov, ktoré súdu žalovaní predložili je zrejmé, že oznámenie o konaní dražby bolo riadne zverejnené a skutočnosť, že sa nikto tejto dražby nezúčastnil nemôžu žalobcovia uvádzať ako skutočnosť, že sa dražba vôbec neuskutočnila.
Žalobcovia napádali a namietali Znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný Ing. M. P. a to ohľadne zlého použitia koeficientov, prípadne toho, že neohodnocoval hnuteľné veci, hoci tieto mali byť ohodnocované, následne, že ich ani on nemohol ohodnocovať, pretože je znalcom na oceňovanie nehnuteľností. Z predloženého znaleckého posudku mal súd preukázané, že ohodnocovaná bola nehnuteľnosť a to bytové a nebytové budovy, pozemky, vonkajšie úpravy a spolu ohodnotené na 78.585.200,-Sk. V oznámení o konaní dražby sa síce uvádza, že sa bude dražba týkať nehnuteľností je tam uvedená stavba H. P. s pozemkom a hnuteľné veci, avšak pri hnuteľných veciach je uvádzané zariadenie recepcie H. P.. K tomu uviedli žalovaní, že sa jednalo o hnuteľné veci pevne zabudované s nehnuteľnosťou. Súd sa s týmto tvrdením stotožnil, nakoľko ako hnuteľné veci sú uvádzané napr. nový pult, čelo recepcie, oblúk, bar, zmenáreň, rovné prevedenie s policami, zápultie rovné prevedenie, znížená rampa nad pultami, znížený strop nad novou pultovou časťou, osvetlenie nad barom, recepciou a zmenárňou spolu s rampou nad pultom, koberec v bare. Žalovaní uviedli, že tieto veci boli robené na mieru pri výstavbe hotela a ani po ich odmontovaní by nemohli byť ako takéto konkrétne veci inde použité. Z oznámenia o vyhlásení dražby je zrejmé, že iné hnuteľné veci ako napríklad zariadenie hotela neboli predmetom dražby.
V konaní bol vypočutý znalec Ing. M. P., ktorý uviedol, že súčasťou ohodnotenia nehnuteľnosti boli taktiež veci, ktoré sú popísané v zápisnici o neúspešnej dražbe, tieto veci boli pevne zabudované v uvedenej nehnuteľnosti, boli jej súčasťou a preto on postupoval spôsobom podľa vtedy platnej vyhlášky, kde sa urobil rozpočtový ukazovateľ a vychádzalo sa z počtu nameraných kubíkov zastavanej plochy, keďže sa potom dospelo k určeniu ceny tejto nehnuteľnosti spolu s pozemkom. Ďalej uviedol, že čo sa týka hnuteľných vecí na ohodnocovanie týchto on oprávnenie nemá, avšak v cene hotela toto vlastne zahrnuté bolo. Nevedel uviesť či sa v hoteli nachádzali aj nejaké iné hnuteľné veci, uviedol len toľko, že pokiaľ by sa nachádzali, tieto sú zahrnuté v položke „ostatné“ nachádzajúce sa na strane č. 7 znaleckého posudku a v tejto položke sú zahrnuté také veci ako napríklad vstavané skrine, ventilátory, zabezpečovacie zariadenie, elektrický vrátnik a podobne. Svedok ďalej uviedol, že v čase oceňovania predmetnej nehnuteľnosti bol hotel v plnej prevádzke a preto bol zariadený inými hnuteľnými vecami ako je bežné zariadenie hotelových izieb, reštaurácie a podobne, uvedeným hnuteľným majetkom sa on nezaoberal. Žalobcovia predložili posudok, ktorý vypracoval iný znalec a v ktorom posudku použil iné koeficienty a to jednak koeficient cenovej úrovne a jednak koeficient polohovej diferenciácie. K týmto tvrdeniam zaujali žalovaní stanovisko a reagovali na námietky žalobcov.
Žalobcovia k svojmu písomnému vyjadreniu doložili Metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb kde sú uvádzané Orientačné priemerné koeficienty predajnosti v SR a pre okresné mestá a mestá so zvláštnym štatútom sa pri občianskej výstavbe uvádza koeficient 0,40 - 0,50. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že v danom prípade pri budove hotela nejde o občiansku výstavbu a teda nemohol byť v znaleckom posudku použitý tento koeficient.
Žalobcovia namietali aj tú skutočnosť, že predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom zo dňa 8. 5. 2004, k opakovanej dražbe došlo 8. 6. 2005, pričom správca konkurznej podstaty nedal vypracovať
nový znalecký posudok a znalecký posudok hnuteľných vecí, hoci mu to zákon, značný časový odstup od pôvodne vypracovaného znaleckého posudku a nový predpis oceňovania majetku ukladajú.
V zmysle § 27a ods. 10 ZKV vyvolávacia cena je za a/ hodnota, ktorá je určená znaleckým posudkom,
za b/ 1,-Sk pri opakovanej dražbe
Zákon v poznámkach uvádza, že pri opakovanej dražbe je vyvolávacia cena vždy 1,-Sk. V dôsledku osobitnej tvorby ceny majetku kupovaného na dražbe sa nevzťahujú na dražbu cenové predpisy, ďalej uvádza, že aj keby konkurzná podstata bola ocenená znaleckým posudkom, k predaju na dražbe môže dôjsť aj po niekoľkých rokoch a pre samotné konanie dražby musí byť vždy vypracovaný nový znalecký posudok, ktorý môže stanoviť cenu inak. Súd mal za to, že zákon uvádza, že pri opakovanej dražbe je vyvolávacia cena vždy 1,-Sk a preto nebolo potrebné vypracovávať nový znalecký posudok, keďže sa v danom prípade jednalo o opakovanú dražbu, vzťahovalo sa na túto dražbu ustanovenie § 27a ods. 10 písm. b/ ZKV.
V zmysle § 27a ods. 3 ZKV ak dražený majetok nebol vydražený, správca dražbu zopakuje (ďalej len „opakovaná dražba“).
Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že v danom prípade dražený majetok nebol vydražený, preto došlo k opakovanej dražbe, ktorá sa konala 8. 6. 2005.
Žalobcovia namietali, že dražba nariadená na 16. 7. 2004 sa uskutočnila aj napriek tomu, že dňa 14. 7. 2004 bol podaný návrh na zrušenie konkurzu a táto skutočnosť nebola žalovaným v 1. rade zohľadnená. Súd mal k dispozícii úradný záznam z 25. 5. 2004 podpísaný zrejme JUDr. N. kde je uvedené, že telefonicky sa spojila so správcom konkurznej podstaty s upozornením, že je podané odvolanie, v ktorom je namietaná nepredpojatosť správcu pre vzťah k veriteľom, konanie dražby nech zváži vzhľadom na možné dôsledky a skutočnosť krátkej lehoty, resp., že povinnosť pre dražiteľov doložiť výpis z obchodného registra nie je kratšie ako 15 dní nemá oporu v zákone. Ďalší úradný záznam je z 26. 7. 2004, t. j. už po konaní dražby kde sa uvádza, že telefonicky sa spojila s JUDr. P. so žiadosťou o zastavenie zverejnenia konania - druhé kolo dražby a jeho odsunutia z dôvodu podaného návrhu na zrušenie konkurzu. V úradnom zázname sa uvádza, že správca uviedol, že sa pokúsi zrušiť uverejnenie, ak sa to nepodarí tak dá sudcovi vedieť za účelom vydania opatrenia.
Dozorujúca sudkyňa po konaní prvej dražby oznámila správcovi konkurznej podstaty, aby zastavil zverejnenie konania druhého kola dražby a jeho odsunutia z dôvodu podaného návrhu na zrušenie konkurzu. Z uvedených úradných záznamov je zrejmé, že dozorujúca sudkyňa sa zaoberala návrhmi vznesenými žalobcami a ak nedošlo k zrušeniu dražby konanej 16. 7. 2004 zrejme k jej zrušeniu nebol dôvod.
Čo sa týka dražby zo dňa 8. 6. 2005, žalovaní v 1. a v 3. rade preukázali tak ako pri dražbe 16. 7. 2004, že aj opakovaná dražba bola uskutočnená na základe oznámenia o jej vyhlásení, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, doložili do spisu inzeráty uverejnené v Obchodnom vestníku, v denníku Národná obroda, v periodiku Slovensko a Reality, Trh nehnuteľností. Zároveň uviedli, že oznámenie o vyhlásení opakovanej dražby bolo uverejnené na internetových stránkach www.trh.sk <http://www.trh.sk> a www.sk.reality.sk <http://www.sk.reality.sk>. Zo zápisnice o opakovanej dražbe mal súd za preukázané, že v tejto zápisnici je uvedené, čo bolo predmetom opakovanej dražby, bola tam uvedená vyvolávacia cena, uvedené kto vydražil súbor majetku s tým, že ponúkol najvyššiu cenu a na základe čoho mu bol udelený príklep. Vydražiteľ zložil na účet správcu konkurznej podstaty 6. 6. 2005 zábezpeku vo výške 8.300.000,-Sk. Zápisnicu podpísal JUDr. I. P., vtedajší správca konkurznej podstaty a vykonávateľ dražby Ing. B. K. vydražiteľ za O. a. s. a Mgr. V. M. vyšší súdny úradník - osoba poverená súdom. Z uvedeného je zrejmé, že aj na tejto opakovanej dražbe sa zúčastnila osoba poverená súdom, táto aj zápisnicu podpísala.
Čo sa týka námietky žalobcov, že v čase konania dražby dňa 8. 6. 2005 bol správca konkurznej podstaty JUDr. P. oboznámený s uznesením Okresného súdu v Trnave č. k. 16 Cb 16/05 zo dňa 31. 5. 2005, a to uznesením, ktorým mu súd zakázal disponovať s majetkom úpadcu P. R. a. s. súd poukazuje na to, že v čase konania dražby nemal žalovaný v 1. rade toto uznesenie riadne súdnou cestou doručené. Samotný žalobca potvrdil, že mu ho ukázal v notársky overenej kópii, avšak ak v čase konania dražby nebol riadne správca konkurznej podstaty o takomto predbežnom opatrení informovaný má súd za to, že uvedená dražba sa konať mohla. Samotný správca konkurznej podstaty uviedol, že toto uznesenie mu nebolo doručené zákonom stanoveným spôsobom v Občianskom súdnom poriadku, bolo mu len prečítané zo strany pána V., a je možné zistiť na Okresnom súde v Trnave, že toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným až po vykonaní dražby. Aj v prípade, ak by mu bola poskytnutá protistranou kópia rozhodnutia aj keď notársky overená, nedochádza podľa názoru súdu k doručeniu rozhodnutia a nie je ním účastník viazaný, pokiaľ mu nie je riadne doručené.
Žalobcovia v 1. a v 3. rade odvodzovali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražieb zo skutočnosti, že títo sú členmi štatutárneho orgánu spoločnosti P.. R. a. s., ktorej jediný aktívny majetok bol predmetom dražby a ktorého predaj za znevýhodňujúcu cenu by mal za následok zánik spoločnosti a žalobca v 3. rade odvodzoval svoj naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dražieb od skutočnosti, že je jediným stopercentným akcionárok spoločnosti P. R. a. s., ktorého jediný aktívny majetok, ktorý bol nepeňažným vkladom tohto akcionára je práve dražená nehnuteľnosť.
V zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a/ oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
V poznámkach k citovanému ustanoveniu sa uvádza, že na správcu prechádza predovšetkým právo nakladať s majetkom, ktorý patrí do podstaty. Úpadca môže disponovať len s tým majetkom, ktorý nepatrí do podstaty. Právne úkony úpadcu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ktoré vykonal úpadca po vyhlásení konkurzu netrpia neplatnosťou, ale len právnou neúčinnosťou, aj to len voči konkurzným veriteľom. Neúčinnosť právnych úkonov nastáva priamo zo zákona, aj preto nie je potrebné podávať žalobu. I keď úpadca naďalej ostáva vlastníkom majetku patriaceho do podstaty, správcovi patrí nielen právo dispozičné, ale aj výkon práv a povinností, ktoré by inak mal vlastník majetku.
Z judikatúry k tomuto citovanému ustanoveniu je zrejmé, že úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom v konaniach o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú, žalobu o týchto nárokoch podanú úpadcom po vyhlásení konkurzu je treba zamietnuť preto, lebo dispozičné oprávnenie k majetku konkurznej podstaty prešlo na správcu konkurznej podstaty, t. j. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
V zmysle § 1 ods. 1 ZKV účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.
V zmysle § 2 ods. 1 ZKV ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).
V zmysle § 2 ods. 2 ZKV cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
Žalobcovia spochybňovali, že konkurz v danom prípade vôbec nemal byť vyhlásený, poukazovali na to, že viackrát podali návrhy na zrušenie konkurzu a chceli, aby tento vyhlásený konkurz bol zrušený. K tomuto súd uvádza, že konkurz bol vyhlásený viackrát, prvýkrát dňa 27. 6. 2001, toto konkurzné konanie bolo zrušené Uznesením Najvyššieho súdu SR z 28. 11. 2001, druhýkrát bol konkurz vyhlásený dňa 20. 11. 2002 a toto vyhlásenie bolo Najvyšším súdom SR potvrdené. Keďže bol konkurz na úpadcu vyhlásený, je nepochybné, že dôvody vyhlásenia konkurzu na úpadcu v tom čase existovali, keďže o odvolaniach rozhodoval aj Najvyšší súd, ktorý v konečnom dôsledku vyhlásenie konkurzu na úpadcu potvrdil. Súd má za to, že žalobcovia nemôžu spochybňovaním konkurzného konania, resp. vyhlásenia konkurzu žiadať určiť neplatnosť predmetných dražieb a tvrdiť, že tieto sú nezákonné vzhľadom na to, že aj vyhlásenie konkurzu bolo nezákonné. Na úpadcu je t. č. právoplatne vyhlásený konkurz, po vyhlásení konkurzu prechádzajú oprávnenia konať s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty, ktorý je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou. Správca konkurznej podstaty sa riadi opatreniami konkurzného súdu, tak tomu bolo aj v prípade vyhlásení prvej dražby, čo je zrejmé z Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 46 - 24 K 395/00 zo dňa 19. 4. 2005, ktorým súd uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosti v ňom uvedené, týkajúce sa konania dražby.
Žalobcovia súdu predložili Rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 16 Cb 16/2005 zo dňa 10. 10. 2006, ktorým súd určil, že Zmluva o kúpe cenných papierov zo dňa 17. 4. 2001 uzavretá medzi žalovaným v prvom a v druhom rade je neplatná a poukazovali na to, že práve toto rozhodnutie spochybňuje celé vyhlásenie konkurzu, avšak aj napriek tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo vydané po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu súd nemohol spochybňovať vyhlásenie konkurzu a určiť na základe tohto rozhodnutia, že dražby sú neplatné.
Po takto vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žalobcovia neosvedčili svoj nárok na určenie neplatnosti dražieb a žalobu aj voči žalovanému v 2. a v 3. rade ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd zatiaľ len voči žalovanému v 2. rade, ktorý na ostatnom pojednávaní uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. O týchto trovách rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., aj keď bol žalovaný v 2. rade v konaní úspešný trovy konania mu súd nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
O trovách konania žalovaného v 1. a v 3. rade súd rozhodne samostatným uznesením. Právny zástupca žalovaných v 1. a v 3. rade predložil súdu vyúčtovanie trov konania faxovým podaním dňa 23. 2. 2009.
V zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada.
Aj vzhľadom na túto skutočnosť rozhodne súd o trovách konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v písomnom
vyhotovení dvojmo do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.