Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/303/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ H. B., bývajúcej vo V.,

2/ B. B., bývajúceho vo V., obaja po nebohom B. B., zomrelom X., ţalobca 2/ zastúpený

JUDr. L. P., advokátom v K., 3/ Š. P., bývajúcej vo V.V., 4/ K. B., bývajúcej vo V.V. a 5/ E.

S., bývajúcej vo V., proti ţalovanej A., so sídlom vo V., zastúpenej JUDr. D. S., advokátom

v K., o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov, vedenej na Okresnom súde Michalovce

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 26. januára 2012 sp. zn. takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. januára 2012 sp. zn.

v časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce

z 28. apríla 2006 č. k. -496, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 1/ sumu 1 754,56 € (52 858 Sk) so 17,6 % úrokmi z omeškania z tejto sumy

od 3. mája 1997 aţ do zaplatenia, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 1/ trovy konania v sume 1 498,61 € (45 147 Sk) a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku, taktieţ vo výroku, ktorým bola ţaloba v prevyšujúcej časti voči

ţalobcovi 1/ rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. -496 z 28. apríla

2006 zamietnutá a v rozsahu zrušenia vec vracia Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 28. apríla 2006 č. k. 12 C –496

zaviazal ţalovanú zaplatiť pôvodnému ţalobcovi 1/ B. B. sumu 1 754,56 € (52 858 Sk) so

17,6 %-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 3. mája 1997 aţ do zaplatenia, pôvodnej

ţalobkyni 2/ Š. P. (v dovolacom konaní označenej ako ţalobkyňa 3/) sumu 175,23 € (5 279

Sk) so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 3. mája 1997 do zaplatenia, pôvodnej ţalobkyni

3/ K. B. (v dovolacom konaní označenej ako ţalobkyňa 4/) sumu 114,25 € (3 442 Sk) so

17,6 %-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 3. mája 1997 do zaplatenia, pôvodnej

ţalobkyni 4/ E. S. (v dovolacom konaní označenej ako ţalobkyňa 5/) sumu 34,92 € (1 052 Sk)

so 17,6 %-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 24. februára 1998 do zaplatenia, ako aj

trovy konania pôvodnému ţalobcovi l/ v sume 1 498,61 € (45 147 Sk), pôvodnej ţalobkyni 2/

v sume 674,23 € (20 312 Sk), pôvodnej ţalobkyni 3/ v sume 560,71 € (16 892 Sk) a pôvodnej

ţalobkyni 4/ v sume 576,98 € (17 382 Sk) na účet právneho zástupcu ţalobcov JUDr. P. J., a

to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol.

Napokon ţalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu sumu 607,35 € (18 297 Sk) do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe podľa § 22 ods. 2 zákona

č. ak medzi doterajším uţívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho lesného

pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol

pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah. Pokiaľ ide

o stanovenie výšky obvyklého nájomného, vzhľadom k tomu, ţe medzi účastníkmi nedošlo

k uzavretiu nájomnej zmluvy, nájomný vzťah medzi nimi vznikol dňom účinnosti tohto

zákona, t.j. dňom 24. júna 1991. Okresný súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie,

ustanovil znalca, ktorého úlohou bolo určiť obvyklé nájomné v uvedenom čase. Znalec pri

vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z vyhlášky Ministerstva financií SR

č. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva

osobného uţívania pozemkov a náhradách za dočasné uţívanie pozemkov v znení ďalších

zmien a doplnkov. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie uviedol,

ţe neobstojí námietka ţalobcov, ktorí počas celého konania tvrdili, ţe je potrebné vychádzať

pri vyčíslení obvyklého nájomného z toho, ţe ţalovaná uţíva tieto nehnuteľnosti

na podnikateľské účely, pretoţe súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého

jednoznačne vyplýva, ţe je potrebné vychádzať z obvyklého nájomného v čase, keď došlo

k vzniku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, teda dňom účinnosti vyššie

citovaného Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ţalobcov, ţe je potrebné

vychádzať aj z jednotlivých kultúr sporných nehnuteľností, ktoré uţíva ţalovaná, znalec

F. poukázal na to, ţe v tom čase neexistoval ţiaden právny predpis, ktorý by vlastne

zohľadňoval jednotlivú kultúru nehnuteľností, ktoré uţíva nájomca. Ďalej pokiaľ ide

o námietku ţalobcov týkajúcu sa toho, ţe ţalobcovia poukazovali na právoplatné rozhodnutie

o vyňatí tejto pôdy z poľnohospodárskeho pôvodného fondu, a ţe táto zmena nebola

zaznamenaná do listu vlastníctva, súd prvého stupňa k tomu uviedol, ţe znalec, ako aj súd

vychádzal zo stavu a kultúry, ktorá je vyznačená v listoch vlastníctva katastrom. Nie je

v právomoci súdu meniť charakter týchto kultúr, pozemkov a preto aj znalec a aj súd sú

viazaní údajmi, ktoré sú zaznamenané v katastri nehnuteľností. Nie je ani v právomoci súdu,

aby sa zaoberal v tomto konaní tým, či rozhodnutia o vyňatí týchto nehnuteľností

z poľnohospodárskeho pôvodného fondu mali byť predmetom zápisu do katastra alebo

nemali. Okresný súd teda vychádzajúc zo záverov znaleckých dokazovaní a ďalšieho

vykonaného dokazovania vyhovel v časti ţalobe a uloţil ţalovanej uhradiť ţalobcom

za obdobie od 15. mája 1997 do 27. júna 2001 vyššie uvedené sumy titulom úhrady

za uţívanie sporných nehnuteľností. V prevyšujúcej časti súd ţalobu zamietol. Okresný súd

napokon uviedol, ţe ţalovaná sa s plnením omeškala, preto sú ţalobcovia oprávnení od nej

poţadovať popri plnení aj úroky z omeškania, súd preto uloţil ţalovanej aj povinnosť zaplatiť

ţalobcom úroky z omeškania. O trovách rozhodol v zmysle ustanovenia

tak, ţe ţalobcom priznal ich plnú náhradu aj napriek tomu, ţe boli úspešní v konaní len

sčasti, pretoţe rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého posudku.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. januára 2012 sp. zn.

na odvolanie ţalobcov a ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, ţe

o trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. S poukazom na to, ţe

odvolací súd ešte doplnil dokazovanie povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe znalec v podstate

potvrdil aj na základe doplneného dokazovania, čo uviedol v znaleckom posudku, to

znamená, ţe výšku nájomného za pozemky, ktoré sú zastavané skleníkovou sústavou počítal

ako zastavané pozemky a takisto aj komunikácie, ktoré spájajú túto sústavu. Zdôraznil, ţe

skleníky v zmysle vyhlášky č. nepatria do kultúry zastavané plochy, ale do ornej

pôdy. Odvolací súd teda uzavrel, ţe námietky ţalobcov nebolo moţné zohľadniť, pretoţe

zákon neberie do úvahy pri určení nájomného špeciálnu poľnohospodársku výrobu, pretoţe

skleníky stále sú hodnotené ako orná pôda. Z týchto dôvodov odobril rozhodnutie súdu

prvého stupňa a aj po doplnení dokazovania ho ako vecne správne v zmysle ustanovenia

potvrdil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca 2/. Navrhol jeho

zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z a a , a

Namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , keďţe ten kto vystupoval

v konaní a je označený za účastníka, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania v odvolacom

konaní. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu bolo nedostatočne odôvodnené, ţe takéto

rozhodnutie mu sťaţilo, priam znemoţnilo prípadný ďalší postup v konaní. Ďalej namietal, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

keďţe sa potvrdil výrok, ktorý po smrti pôvodného ţalobcu 1/ mal byť zmenený.

Pôvodný ţalobca 1/ je za účastníka označený aj v napadnutom rozsudku a tento stav nie je

moţné uţ inak, iba v dovolacom konaní odstrániť. Napokon dovolateľ namietal, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalobcovia 1/, 3/ - 5/ ani ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu 2/ nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení a proti rozsudku odvolacieho súdu je

prípustné ešte v prípadoch uvedených v

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil

a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, pretoţe vo veci ešte nerozhodoval a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod

ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle , je zrejmé, ţe dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ustanovení (či uţ to

účastník namieta alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil iba

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku, podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia účastníkovi moţnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné

páva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska

významná ide najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom súd odňal účastníkovi konania

jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť

konania môţu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej

jeho podstatnej časti (záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť

rozhodnutia ako celku, ktorá môţe byť dôsledkom obsahovej a gramatickej

nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie zmätočného

rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä z hľadiska zaručeného práva

účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), porovnaj napr. ,

, .

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (pozri

). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý)

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe

byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (pozri ).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie poţiadavky spravodlivého súdneho konania. Samotné súdne

rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym

vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti

s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových i právnych dôvodov

vo vzťahu k jeho výroku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (pozri napr. Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994,

Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri napr. , )

tieţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46

ods. 1 , Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri ).

Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku rozhodne tieţ o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ o nej

nerozhoduje samostatne.

Podľa v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách V mene

Slovenskej republiky uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné

označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej

veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náleţitostiach

odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o moţnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto

vyhlásenia.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie definuje, aké formálne náleţitosti musí obsahovať

rozsudok. Ţiadna z nich nie je samoúčelná, ale plní dôleţitú funkciu. Nedôslednosť

obsahových náleţitostí môţe mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia (okrem jeho

nevykonateľnosti).

Výrokom rozsudku súd v sporovom konaní vyjadruje svoje kladné alebo záporné

stanovisko k dôvodnosti návrhu na začatie konania. Preto kaţdý výrok rozsudku musí byť

presný a konkrétny do takej miery, aby z neho bolo zrejmé buď aká povinnosť, komu

a v prospech koho bola uloţená alebo naopak kým uplatnený nárok, v akom rozsahu a voči

komu bol zamietnutý.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k dovolateľovi uvedeným poţiadavkám

nezodpovedá. V čase rozhodovania vo veci súdom prvého stupňa pôvodný ţalobca B. B. ţil,

no tento zomrel v priebehu odvolacieho konania (X.).

Šetrením v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe výrok a obsah odôvodnenia

rozhodnutia krajského súdu nekorešpondujú s tým, ţe na miesto pôvodného ţalobcu 1/ B. B.

nastúpili po jeho smrti ţalobcovia 1/ H. B. a 2/ Ing. B. B.. Z obsahu spisu vyplýva, ţe

odvolací súd síce konal s právnymi nástupcami pôvodného ţalobcu 1/ (predvolával ich na

pojednávania, uvádzal ich v záhlaví svojich rozhodnutí) no výrok a odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu sa vzťahujú na pôvodného nebohého ţalobcu 1/. Uvedený rozpor zakladá

nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodného

ţalobcu 1/.

Ak je rozsudok súdu nepreskúmateľný, musí dovolací súd takéto rozhodnutie zrušiť,

lebo konanie je zaťaţené vadou v zmysle Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami

uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová