Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1OboE/94/2013

Najvyšší súd 1 Oboer/254/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: M., o vymoženie 477,99 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -36

z 25. septembra 2012, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad ako súd exekučný 5. augusta 2005 poveril súdneho exekútora,

aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 24. apríla 2005 notárom J. pod

sp. zn. N 1741/05, NZ 17504/05.

Následne Okresný súd Poprad uznesením č. k. -19 z 1. februára 2012

exekúciu zastavil. Vychádzal zo zistenia, že notárska zápisnica, na podklade ktorej bolo

vedené exekučné konanie nebola spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že pri zastupovaní

2

povinného došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok

advokát, osoba, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami povinného. Splnomocnenie pre M.

ako splnomocnenca povinného (dlžníka) bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná

voľnosť povinného bola takýmto postupom zo strany oprávnenej obmedzená. Povinný nemal

možnosť voľby iného splnomocnenca. Len na základe toho, že povinný ako dlžník podpísal

zmluvy o úvere nemožno konštatovať, že platne splnomocnil určeného advokáta na spísanie

notárskej zápisnice. Navyše splnomocnenec bol vybratý priamo oprávnenou ako veriteľom

a v tejto situácii chýbal predpoklad, že by splnomocnenec hájil záujmy osoby, ktorá mu plnú

moc udelila, ale naopak táto skutočnosť nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým

záujmy subjektu, ktorý ho vybral do predtlače. Vzhľadom na tento evidentný rozpor záujmov

konajúci súd dospel k záveru, že predmetné plnomocenstvo nebolo platne udelené. Následne

konštatoval, že notárska zápisnica bola neúčinná a aj nevykonateľná, pretože zástupca nemal

platnú plnú moc. Exekučný súd tak musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) a s poukazom na § 57

ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku v spojení s

a exekúciu zastaviť.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací) rozhodol

uznesením č. k. -36 z 25. septembra 2012 tak, že napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie, ktorá právny názor oprávnenej nepodporila, pretože je vecou členských štátov, aby sa

vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej v zhode so súdom prvého stupňa konštatoval, že exekučný

súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie na návrh účastníka ako aj bez návrhu.

K námietke oprávnenej dodal, že povinný nemohol udelené plnomocenstvo kedykoľvek

odvolať, nakoľko plnomocenstvo nebolo platné a neplatný právny úkon nemožno odvolať.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove - vo výroku zamietajúcom návrh

na prerušenie konania postupom podľa

(ďalej len ) v spojení s Zmluvy o fungovaní Európskej únie - podala oprávnená

odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2

3

písm. a/ ) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ) a je nepreskúmateľné. Žiadala

rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)

tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy:

- rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ ( ),

- konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ),

lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení

súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,

- oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým,

že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali

jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho

základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,

- sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ), najmä nesprávne zistili skutkový stav,

nevykonali náležité dokazovanie,

- napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len Súdny dvor) predložené prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) najskôr skúmal,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

4

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia z 11. septembra 2013 sp. zn. ,

z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 13. augusta 2013 sp. zn. ,

zo 6. augusta 2013 sp. zn. , z 9. júla 2013 sp. zn. ,

z 24. júna 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno napadnúť

len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a

a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní zastavil (ust. § 103

a 104 ods. 1 ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust.

veta druhá skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa ust.

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je

možné uviesť rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. augusta 2013

sp. zn. , z 26. júla 2013 sp. zn. , z 9. júla 2013

sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. , na ktoré Najvyšší súd SR

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje

aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie

konania zamietol.

5

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v a , dovolateľkou napadnuté uznesenie,

ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už Najvyšší súd SR

vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

Najvyšší súd SR rozhodnutia z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. augusta 2013

sp. zn. , z 26. júla 2013 sp. zn. , z 9. júla 2013

sp. zn. a z 3. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedeným v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach, ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

6

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Nejde o vadu konania v zmysle ak súd pri skúmaní, či je

exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj

obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví

za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas

povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného ( ) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj splnomocnencom udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).

5. Nejde o vadu konania v zmysle ak súd oboznamovanie

s obsahom listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie

pripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

7

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej, môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) ide o dôvod,

so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho

exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov, nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, Najvyšší súd SR konštatuje, že tak

ako správne poznamenala oprávnená účinným od 9. augusta 2012

(zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka nesprávne namietala,

že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil,

keďže v danej veci prvostupňový súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/

Exekučného poriadku, na ktorý dôvod zastavenia exekúcie sa povinnosť nariadiť

pojednávanie nevzťahovala. Navyše súd prvého stupňa by ani nemohol postupovať podľa

ustanovenia § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade exekúciu zastavil

uznesením z 1. februára 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až 9. augusta 2012.

Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením ,

ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia,

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie; nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy

oprávnenej tiež neodňali možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnili viesť

kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú

8

rozhodujúce skutočnosti osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho

založených listín a príloh.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ).

Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. novembra 2013

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

v zastúpení JUDr. Juraj Seman

( )

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová