Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/292/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. K., bývajúcej

v S., zastúpenej JUDr. M. T., advokátkou so sídlom v S., proti odporcovi P. K., bývajúcemu

v S., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému M. K., narodenému X., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny, Senica, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. mája 2013 sp. zn. 11

CoP 11/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom z 8. novembra 2012 č.k. -123 rozviedol

manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté X., ktoré je zapísané v knihe manželstiev

Matričného úradu Senica, vo zväzku X., ročník X., na strane X. pod poradovým číslom X..

Ich syna, maloletého M. K. (ďalej len „maloletý“) na čas po rozvode manželstva zveril do

osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhovateľka ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 €

mesačne, a to vždy do X. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. O úprave styku

s maloletým sa rodičia dohodli tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým každý

nepárny víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že rodičia sú povinní

si maloletého v určenom čase odovzdať a prevziať pred bydliskom navrhovateľky.

2

Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu, a to každému po 47,91 €

a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Výrok o rozvode manželstva odôvodnil poukázaním na § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 2,

a , a o rodine (ďalej len „“),

ako aj na výsledky vykonaného dokazovania preukazujúce, že manželstvo účastníkov

je natoľko rozvrátené, že už nemôže plniť spoločenskú funkciu (manželia nežijú v spoločnej

domácnosti a ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie ich vzťahu). Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému,

ktorého zveril do osobnej starostlivostí navrhovateľky, ktorú zároveň určil za zástupkyňu

maloletého a správkyňu jeho majetku. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého

sumou 300 € mesačne a upravil jeho styk s maloletým. Pri určení výšky výživného prihliadal

na príjmy a výdavky odporcu; na zreteľ vzal tiež príjem navrhovateľky a zohľadnil vek

a primerané potreby maloletého ako i jeho záujmovú činnosť. O náhrade trov štátu rozhodol

podľa a o trovách konania podľa

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca (v časti výživného a v časti

zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku). Krajský súd v Trnave ako súd odvolací

rozsudkom z 29. mája 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

v napadnutých častiach tak, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho

majetok v bežných veciach a odporcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v sume

180 € mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti, pokiaľ určil

navrhovateľku za zástupkyňu maloletého a správkyňu jeho majetku, nie je vecne správne,

nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, ktoré by diskvalifikovali

odporcu z disponovania rovnakým oprávnením, keď naviac sa odporca o maloletého

zaujíma, s týmto sa stretáva a prispieva na jeho výživu. Pokiaľ ide o výšku výživného

na maloletého zo strany odporcu bol na rozdiel od súdu prvého stupňa toho názoru, že

vzhľadom na osobné a majetkové pomery rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletého

je primerané výživné vo výške 180 €. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutých častiach zmenil podľa O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

3

Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu v časti o výživnom na maloletého

podala navrhovateľka dovolanie. Podľa jej názoru došlo v konaní k procesnej vade,

v dôsledku ktorej jej bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) a bolo

porušené jej právo na spravodlivý súdny proces v zmysle Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“). Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo odvolací súd

v rozpore s v odôvodnení svojho rozsudku sa nevyporiadal so všetkými jej

námietkami ohľadne príjmu odporcu uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu odporcu

a nevysvetlil, na základe čoho dospel k odlišným skutkovým zisteniam ohľadne príjmu

odporcu ako prvostupňový súd. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca ani kolízny opatrovník maloletého sa k dovolaniu navrhovateľky písomne

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

4

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených a o zmene

a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení

( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok vydaný vo veci upravenej

, pričom nebolo rozhodnuté o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

I keď dovolanie navrhovateľky smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

predsa len jeho procesnú prípustnosť, ktorá by inak vyplývala z , vylučuje

ustanovenie Prípustnosť dovolania navrhovateľky preto z

nevyplýva.

Vzhľadom na veta druhá ukladajúci dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v sa dovolací v ďalšom

zaoberal otázkou, či v konaní došlo k procesnej vade (zmätočnosti), ktorá zakladá prípustnosť

dovolania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť,

5

že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré

sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia nie je predmet konania významný, preto ak v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999 a R 34/1995).

Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá samo

tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor) o existencii niektorej z predmetných

procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k vade

tejto povahy skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľka

nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18

majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom, ( ), byť predvolaní na súdne pojednávanie ( ), na to, aby im

bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ).

Dovolanie je založené na námietke navrhovateľky, že v odvolacom konaní jej bolo

upreté právo na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd v nadväznosti na túto námietku

6

uvádza, že vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

aj dohovoru, to však ale bez ďalšieho neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje

intenzitu (až) vady konania v zmysle

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade

s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného

práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov () a ani toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania

(, ).

I keď upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ) a právnou úpravou občianskeho súdneho konania dbá o to, aby

rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže zabezpečiť, že každé konanie

bude v plnom rozsahu zodpovedať jeho ustanoveniam a že súdmi bude vždy rozhodnuté iba

správne. neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných

pochybení súdu v občianskom súdnom konaní, a v nadväznosti na podstatu, význam

a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky, za ktorých

možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších

stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237

ako prípady „zmätočnosti“, pripisuje osobitný význam –

vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (viď )

7

a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď ). Aj niektorým

ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle

pripisuje význam. Tieto „iné vady, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ ale považuje – na rozdiel od procesných vád

vymenovaných v – (len) za relevantný dovolací dôvod (viď

písm. b/ ). V zmysle konštantnej judikatúry najvyššieho súdu ale „iná vada“ prípustnosť

dovolania nezakladá.

Dovolateľka porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces vidí v nesprávnom

postupe odvolacieho súdu, keď rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157

ods. 2 Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle

(porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom

svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok

riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len

tzv. inú vadu konania podľa “. Sama skutočnosť, že dovolaním

napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

Z obsahu dovolania navrhovateľky možno vyvodiť aj nespokojnosť s vyhodnotením

výsledkov vykonaného dokazovania odvolacím súdom. V zmysle dôkazy hodnotí

súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné – viď až c/ ) Z prieskumnej povahy

dovolacieho konania a z jeho charakteru vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva

( ), preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy

vykonané súdmi nižších stupňov.

Keďže navrhovateľka v dovolaní namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu, uvedená skutočnosť, ako už bolo uvedené vyššie, zakladá tzv. inú vadu

konania ( ). Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi „iné vady“ patrí napríklad

neúplné alebo nesprávne zistenie skutkových podkladov pre rozhodnutie súdu, porušenie

zákonom predpísaného spôsobu vykonania toho - ktorého dôkazu, prehodnotenie skutkových

zistení súdu prvého stupňa odvolacím súdom bez doplnenia alebo zopakovania dokazovania.

Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní, o ktorý prípad však v prejednávanej veci nejde; vada tejto

povahy sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) prípustnosť dovolania nezakladá.

Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo

postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania.

Niektoré formulácie zvolené v dovolaní nevylučujú, že navrhovateľka odôvodňuje

opodstatnenosť dovolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Pre tento prípad dovolací súd uvádza,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie

veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Keďže navrhovateľkou bol

tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých

právnych záverov.

9

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v prejednávanej

veci je dovolanie navrhovateľky procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie

odmietol ( v spojení s ) bez toho, aby skúmal

opodstatnenosť v dovolaní uplatnených dovolacích dôvodov.

V dovolacom konaní navrhovateľka nemala úspech a nevzniklo jej právo na náhradu

trov dovolacieho konania ( v spojení s a

). Odporcovi nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania, lebo nepodal návrh

na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková