Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/26/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučných veciach oprávnenej

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej

Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene a na účet ktorej koná

advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinným 1/ L. Š., bývajúcej v S., 2/ M.

D., bývajúcej v S., 3/ R. K., bývajúcemu v T., o vymoženie peňažných súm s

príslušenstvom, vedených na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , 19 Er

267/2003 a na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaniach oprávnenej

proti uzneseniam Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp.zn. , z 28.

júna 2012 sp.zn. a Krajského súdu v Trenčíne

zo 6. augusta 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Veci vedené na tunajšom súde pod sp.zn. ,

a spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp.zn.

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhy na prerušenie konania z a m i e t a.

Dovolania o d m i e t a.

Povinným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Prvostupňový súd vo vyššie uvedených konaniach poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie na vymoţenie peňaţných súm s príslušenstvom v zmysle ustanovenia

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

exekučného titulu, ktorým bola v daných konaniach notárska zápisnica spísaná notárkou

JUDr. Jarmilou Kováčovou (v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.

išlo o notársku zápisnicu z 3. apríla 2004 č. N 186/2004, NZ 28866/2004),

resp. notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom (v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné

pod sp.zn. išlo o notársku zápisnicu z 11. júna 2003 č. N 832/2003 NZ

46323/2003 a v konaní vednom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. išlo

o notársku zápisnicu z 29. augusta 2003 č. N 2613/2003 NZ 75724/2003).

Následne súd prvého stupňa v označených konaniach vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a konanie zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22

ods. 2, , , a , . Súd prvého stupňa

opätovne preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, ţe nie je vykonateľný. Vychádzal

zo zistenia, ţe oprávnená a povinní uzavreli zmluvu o úvere (spotrebiteľská zmluva), ktorej

súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým dali povinní ako dlţníci advokátovi Mgr. T. K.,

okrem iného, oprávnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,

t.j. aby v ich mene uznal ich záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý ich majetok

do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Za povinných zápisnicu podpísal

Mgr. B. Ţ., na základe substitučnej plnej moci od splnomocneného advokáta

Mgr. T. K.. Keďţe v čase uzavretia úverovej zmluvy neexistoval dlh a nebola známa ani jeho

výška, nemohli povinní realizovať svoje právo dlh uznať, a nemohli ani splnomocniť niekoho

na takéto právo. Záväzok, ktorý mal splnomocnený zástupca uznať

za povinných, bol teda neurčitý a nebolo moţné ani predpokladať, či určité právne významné

okolnosti (omeškanie dlţníka) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je

právom dlţníka, ktoré v budúcnosti môţe realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné, aby sa

niekto vzdal práva, ktoré môţe vzniknúť aţ v budúcnosti. Takáto dohoda je preto absolútne

neplatná podľa . Súd tieţ poukázal na rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného

a na obmedzenie zmluvnej voľnosti povinných pri voľbe splnomocneného zástupcu, ktorého

meno bolo priamo zakomponované do predtlače uţ vopred pripravenej zmluvy o úvere.

V daných prípadoch prvostupňový súd zistil, ţe boli porušené zákonné podmienky

pri vydávaní exekučného titulu – notárskej zápisnice, preto exekúcie vykonávané na jej

podklade sú neprípustné, čo bolo dôvodom na zastavenie exekučných konaní aj bez návrhu

kedykoľvek v ich priebehu.

Na odvolania oprávnenej odvolací súd v záhlaví označenými uzneseniami potvrdil ako

vecne správne napadnuté prvostupňové uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a zastavení exekúcie. Stotoţnil sa s postupom prvostupňového súdu a poukázal na správnosť

dôvodov napadnutých rozhodnutí. Uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel k správnemu

právnemu záveru, ţe uznanie dlhu splnomocneným zástupcom, ako aj súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe

plnej moci v mene povinných urobila v rozpore s ich záujmami, preto sú v zmysle

absolútne neplatné.

Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podala oprávnená dovolania. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenia odvolacieho súdu a uznesenia súdu prvého stupňa zrušil

a veci vrátil súdom prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktieţ navrhla, aby dovolací súd

konania prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie

na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré

bliţšie v dovolaniach špecifikovala. Dôvodila tým, ţe v konaniach došlo k vadám uvedeným

v ustanovení , keď súdy rozhodli nad rámec zverenej právomoci (

), keď o tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo ( ), nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ) a keď jej

súdy svojím postupom odňali moţnosť konať pred súdom ( ). Ďalej

uviedla, ţe konania sú postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutia

vo veci ( ), keď súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe

nevykonal náleţite dokazovanie a tieţ aj to, ţe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ). Svoju argumentáciu podrobne

a rozsiahlo v dovolaniach rozvinula. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca

2012, sp.zn. -12 v súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa porušenia

povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom, ako aj

ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.

Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva v dodrţaní formy

notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna

stránka je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie

oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe notárska zápisnica

obsahovala všetky náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného

súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky formálnej, ani

materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemoţno vyvodiť.

Ďalej z uvedeného uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah

účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania formálnej

a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto

preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Poukázala na zákon

č. , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové

ustanovenie § 41 ods. 3. Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa však

tento zákon, resp. jeho novelizované ustanovenie nevzťahuje. Zdôraznila, ţe ustanovenie

Zmluvy o úvere, ktorým dlţník splnomocnil tretiu osobu na spísanie notárskej zápisnice, aby

v jeho mene uznala dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva, nemôţe byť

neprijateľnou podmienkou v zmysle ani ustanovenia

ods. 2 o ochrane spotrebiteľa. Povinní na seba neprevzali ţiadne nové

povinnosti, či záväzky, oprávnenej nevznikli ţiadne nové práva, či výhody. Udelením

plnomocenstva povinní dobrovoľne preniesli na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená, a preto toto

plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu. Navyše, povinní mohli

plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek odvolať.

Podľa dovolateľky exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú neprijateľnú

podmienku ju subsumuje podľa aţ r) .

Dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, ţe vec nesprávne právne posúdil z hľadiska právnej

kvalifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, z hľadiska ustanovení právnych predpisov

EÚ a z hľadiska rozhodnutí súdneho dvora EÚ. Nevysporiadal sa s výkladovými pravidlami

uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo povaţuje za neprijateľnú

podmienku splnomocnenie (jednostranný právny úkon), ktorým dlţník dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa

dovolateľky exekučný súd vo svojich rozhodnutiach neuviedol, na základe čoho zistil značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie sa

v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľky je v danom prípade nutné

poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“.

Poukázala aj na nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2012, sp.zn.: -80.

Uviedla, ţe Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť

exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva

a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Povinní, ani súdni exekútori sa k dovolaniam oprávnenej nevyjadrili.

Podľa v záujme hospodárnosti konania môţe súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

S prihliadnutím na totoţnosť predmetu konania, totoţnosť v osobe dovolateľky

a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom

pod sp.zn. , a , rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1

v spojení s tak, ţe predmetné veci spojil do jedného spoločného konania

ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odloţenie vykonateľnosti dovolaniami napadnutých rozhodnutí v zmysle ustanovenia

V rámci následného skúmania dôvodnosti návrhov oprávnenej na prerušenie

konania dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nie je daný ani dôvod na prerušenie konania

podľa v spojení s ustanovením

V tejto súvislosti treba uviesť, ţe konanie pred súdnym dvorom o predbeţnej otázke

má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom súdny dvor má

právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti

a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov

orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom

pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretoţe súdny dvor

v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), ţe poţiada súdny dvor o rozhodnutie o predbeţnej

otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť kaţdému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľkou v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia súdneho

dvora. Zo spisu vyplýva, ţe súdy niţších stupňov neinterpretovali právne normy

komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľka domáhala. Podľa názoru najvyššieho

súdu nebola otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolania podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolania smerujú proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smerujú dovolania proti uzneseniam. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

veta prvá je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaniami oprávnenej sú napadnuté uznesenia odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú

znaky rozhodnutí uvedených v a , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Prípustnosť jej dovolaní preto z nemoţno vyvodiť.

Dovolania by vzhľadom na uvedený záver boli procesne prípustné, len ak by

v konaniach došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je

dovolací súd povinný prihliadnuť ( veta druhá ). Vzhľadom na túto zákonnú

povinnosť neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

, ale sa zaoberal i otázkou, či konania nie sú postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolania teda v zmysle týchto ustanovení nie sú

prípustné.

Nedostatok právomoci súdu ( a ) ako neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania vţdy vedie k zastaveniu konania a k postúpeniu veci inému orgánu. Ide

súčasne aj o vadu konania podľa , ktorú však dovolateľka v predmetnej

veci nevyvodzovala z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich

právomoc v exekučnom konaní nepopierala. Namietala, ţe súdy v rozpore so zákonom

po vecnej stránke preskúmavali notárske zápisnice, ktoré sú v danom prípade exekučným

titulom. Vyslovila názor, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Vychádzajúc z obsahu jej podania

( ) namietala nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, resp.

namietala nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti ale treba uviesť, ţe napadnuté

rozhodnutia boli vydané v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva

jednoznačne priamo zo zákona napr. z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1

Exekučného poriadku. Za týchto okolností námietka dovolateľky o existencii vady podľa

nie je dôvodná, lebo súdy rozhodovali vo veciach, ktoré patria do ich

právomoci.

Pokiaľ ide o (dovolateľkou namietanú) existenciu prekáţky rei iudicatae (§ 237

písm. d/ ) treba uviesť, ţe táto patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)

v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Nastáva vtedy, ak sa má v novom

konaní prejednať tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten

istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého

premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok

alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých

bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná táto prekáţka

nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom

pôvodného konania; je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Z hľadiska totoţnosti účastníkov,

nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú

právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo

singulárnej sukcesie.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetným exekučným konaniam

nepredchádzali ţiadne iné exekučné konania s tým istým predmetom konania, ktoré by sa

týkali tých istých účastníkov a ktoré by s konečnou platnosťou boli skončené inak, ako

vymoţením (uspokojením) vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené dovolateľka

neopodstatnene namieta, ţe konania pred exekučnými súdmi boli postihnuté vadou podľa

Konania neboli zaťaţené ani vadou v zmysle ustanovenia , lebo

v predmetných veciach nebol zistený nedostatok návrhu na začatie konania (ako ďalšej

podmienky konania, nedostatok ktorej vedie k zastaveniu konania). Exekučné súdy totiţ

začali konať na základe ţiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o ktorých boli povinné rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia (§ 44 Exekučného

poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska ( )

zo strany oprávnenej ani nejde o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle

ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnená uvádza vo väzbe

na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili svoje rozhodnutia.

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ) ako o dôvode

zakladajúcom prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré

mu priznáva platná právna úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Dovolateľka konkrétne namietala porušenie jej práva podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Naplnenie tejto vady vyvodzovala z toho, ţe súdy porušili princíp legality, dispozičnú zásadu

začatia konania, rovnosť účastníkov konania a právo na spravodlivý súdny proces. Bola

porušená zásada „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva

na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Namietala, ţe nebola oboznámená

s obsahom argumentov a nemala moţnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty

a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutia

výrazným spôsobom ovplyvnili jej právne postavenie.

K odňatiu moţnosti oprávnenej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo dôjsť tým, ţe súdy prvého stupňa exekučné konania zastavili, hoci

pre takéto rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Exekučné súdy

nesprávne vyhlásili exekúciu za neprípustnú, a zároveň ju zastavili; v dôsledku toho jej

nebolo umoţnené uplatňovať práva z notárskej zápisnice ako exekučného titulu v exekučnom

konaní.

V tejto súvislosti dovolací sú dospel k záveru, ţe v predmetnej veci odvolacie súdy

i exekučné súdy správne posúdili splnenie podmienok pre zastavenie exekučného konania

(po predchádzajúcom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie). V súlade s ustanovením § 44

ods. 2 Exekučného poriadku preskúmavali exekučný titul z hľadiska jeho formálnej, ako aj

jeho materiálnej vykonateľnosti. Táto prieskumná činnosť jednoznačne vyplýva

zo zodpovednosti exekučného súdu uţ za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ

materiálnu nevykonateľnosť zistili aţ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, bolo to

dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku, teda preto, ţe je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu (potom, čo bola vyhlásená

za neprípustnú) nemoţno vykonať. Povinnosť exekučného súdu vyplývajúca z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku totiţ nezaniká vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

ale naopak trvá aj počas exekučného konania.

S dôvodmi, pre ktoré súdy povaţovali exekučné tituly v predmetných veciach (vyššie

uvedené notárske zápisnice) za nespôsobilé (pre neplatnosť plnomocenstva povinných, ktoré

je v rozpore so zákonom) sa dovolací súd v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach

poukazuje na závery uvedené v odôvodnení odvolacieho súdu a súdov prvého stupňa.

Exekučné súdy teda pri preskúmavaní notárskej zápisnice nešli nad rámec ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, takţe námietka vznesená dovolateľkou ani z tohto hľadiska nie

je dôvodná.

V súvislosti s porušením práva podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd treba ešte uviesť, ţe obsah

práva na spravodlivý súdny proces v zmysle uvedených článkov nespočíva len v tom, ţe

osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,

obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

() a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi

(). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Ani ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomných

vyhotovení rozhodnutí odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, ţe právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby

na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako treba poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu

SR (napr. nález -30, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2

, v spojení s ustanovením Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom

konaní ( ). Preskúmaním vecí dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov

niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery

rozhodnutí súdov prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky, a ţe aj odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu spĺňajú

parametre zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ).

Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutia

podľa predstáv oprávnenej.

Za týchto okolností nemoţno vyvodiť záver, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

V súvislosti s námietkou dovolateľky, ţe konania sú postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutia vo veci treba uviesť, ţe táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ); treba pod ním rozumieť

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mohli by mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutých uznesení, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy

aţ vtedy, keby dovolania boli procesne prípustné, ale o taký prípad v daných veciach nejde.

Keďţe prípustnosť dovolaní oprávnenej nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

jej dovolania odmietol podľa v spojení s ako

dovolania smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešným povinným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2013

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová