Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/151/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti

ţalovanej Slovenskej republike – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.

januára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 107, 44 €

na účet JUDr. Mariána Gelenekyho do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 30. apríla 2013 č. k. – 27 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 782, 37 € s 9 % úrokom z omeškania

od 4. februára 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 % , o výške

ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku ( uznesením z 31. marca 2014 , čl. 95 ,

uloţil ţalovanej povinnosť uhradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 729, 26 € k rukám

právneho zástupcu do 3 dní ) . V prevyšujúcej časti ( 187, 13 € ) ţalobu zamietol .

V odôvodnení uviedol, ţe predmetom konania je náhrada škody, ktorú ţalobca uplatnil

vo výške 1 969, 50 € s príslušenstvom, spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „“ )- uznesením policajného

orgánu Okresného riaditeľstva PZ, odboru justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa pod

č. ČVS: OLRP-269/OdV.SL-07 z 13. decembra 2007, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre

prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa a 27. februára 2008 vznesené obvinenie.

Sťaţnosť ţalobcu proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá . Okresná prokuratúra Stará

Ľubovňa 14. augusta 2008 podala na ţalobcu obţalobu č. . Ţalobca

plnomocenstvom zo 14. marca 2008 splnomocnil na zastupovanie v trestnom konaní

2

JUDr. Geleneka. Rozsudkom z 19. októbra 2009 sp. zn. – 253 Okresný súd

Stará Ľubovňa ţalobcu spod obţaloby podľa oslobodil,

pretoţe nebolo preukázané, ţe skutok spáchal. Právny zástupca ţalobcu 8. septembra 2010

vyúčtoval odmenu a náhrady za poskytnuté právne sluţby v trestnom konaní celkove

vo výške 1 969, 50 € , ktoré ţalobca uhradil 8. septembra 2010 v hotovosti ( faktúra č. 101023

z 8. septembra 2010 ). Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republike, ktorému bola

adresovaná ţiadosť o predbeţné prerokovanie tohto nároku na náhradu škody

( 14. septembra 2010 ) oznámilo právnemu zástupcovi ţalobcu, ţe ju postúpilo Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky , ako orgánu príslušnému konať v mene štátu

( 29. septembra 2010 ). Táto ţalobcovi ( listom zo 7. decembra 2010 ) oznámila, ţe nezistila

nezákonný postup a ţiadosť ako nedôvodnú zamietla. Ţiadosť podaná na Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky bola tieţ postúpená Generálnej prokuratúre na vybavenie. V ďalšom

citoval príslušné ustanovenia , ,

a NV č. , rozobral predpoklady vzniku

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím . Konštatoval, ţe

k uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v danej veci

došlo na základe tej skutočnosti, ţe ţalobca bol spod obţaloby oslobodený , ktoré rozhodnutie

nebolo zrušené, podanie opravného prostriedku proti nemu neprichádza do úvahy pre jeho

bezpredmetnosť z hľadiska trestného konania. Ak fyzická osoba v súvislosti s rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní vynaloţila náklady na trovy obhajoby smerujúce

k odstráneniu neţiaducich právnych dôsledkov na obvineného ( ţalobcu ), štát zodpovedá

za takto vzniknutú škodu ( , ). Je ústavne

zaručeným právom kaţdého mať v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo

orgánmi verejnej správy právnu pomoc ( ods. ,

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ) . V tejto súvislosti poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . K námietke o nedostatku

pasívnej legitimácie poukázal na znenie § 4 ods. 1 písm. b/ a § 14 ods. 1 písm. l/ zákona

č. , keď orgánom konajúcim v mene štátu je v danej veci Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2

a o trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 21. januára 2014 sp. zn. 21 Co

110/2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom konania náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe prvostupňový súd

3

správne zistil skutkový stav veci a aj správne právne vec posúdil . V celom rozsahu sa

stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ). Odvolaciu námietku

ţalovanej vyplývajúcu z nesprávneho právneho záveru spočívajúceho v posúdení otázky

prekáţky rozhodnutej veci vyhodnotil za nedôvodnú. Podľa ţalovanej nastal neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania v prejednávanej veci tým, ţe ţalobca vzal svoju ţalobu späť

voči ( pôvodne ) ţalovaným 1/ a 3/ ( Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR

a Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra SR ) a súd zastavil konanie voči Slovenskej

republike , ktorým rozhodnutím je viazaný ( v spojení s ).

Citoval ustanovenia , , a uviedol, ţe

podľa tohto zákona je štát - Slovenská republika – zodpovedný za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci . V súlade s pred súdom za štát koná štátny orgán v rozsahu

pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená

podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je práve , ktorý

v § 4 ods. 1 ustanovuje pôsobnosť orgánov konať v mene Slovenskej republiky. V tomto

smere poukázal na záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku

z 21. augusta 2008 sp. zn. . Ţalobca v danej veci bez pochybností označil

štát za subjekt, ktorý zodpovedá za spôsobenú mu škodu. Vzhľadom na to, ţe Slovenskú

republiku označil za ţalovaného viackrát a zároveň označil viacero orgánov verejnej moci,

následne v snahe spresniť , kým má byť Slovenská republiky v konaní zastúpená, realizoval

späťvzatie voči orgánom štátu, ktoré uţ nemali vystupovať na strane ţalovanej. Podľa

názoru odvolacieho súdu takýto postup ţalobcu treba povaţovať za postup vyplývajúci

z potreby , aby v ţalobe neboli označené orgány, ktoré v mene štátu konať nemali. Nemoţno

s takýmto spresnením vyvolať dôsledky zastavenia konania voči Slovenskej republike

a vytvorenie tým prekáţky uţ rozhodnutej veci, lebo ţaloba naďalej smerovala voči štátu –

Slovenskej republike. V tejto súvislosti poukázal aj na závery vyslovené v rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. . O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla ho spolu

s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietala vadu konania v zmysle Uviedla, ţe odvolací súd zásadne

pochybil tým, ţe nielen nevzhliadol procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ale sa s týmto

stotoţnil a i za cenu popretia práva ako takého prispel k úspešnosti ţalobcu v konaní,

v ktorom sám ţalobca sa svojho úspechu vzdal späťvzatím ţaloby voči ţalovaným 1/ a 3/ )

a priamo ho znemoţnil. Súd prvého stupňa totiţ hneď po podaní ţaloby netrval na tom, aby

ţalobca upresnil, kým má byť v konaní zastúpená Slovenská republika , ktorá vystupovala

ako ţalovaný 1/ a 3/, hoci identita ţalovaného zostáva zachovaná bez ohľadu na to, kto ho

zastupuje. Ak za tohto stavu vzal ţalobca ţalobu späť voči ţalovaným 1/ a 3/ t. j. voči

Slovenskej republike zastupovanej dvoma odlišnými štátnymi orgánmi, neostalo súdu iné

riešenie, neţ tomuto procesnému návrhu vyhovieť a konanie zastaviť, hoci tým vytvoril

prekáţku rozhodnutej veci voči „ v prevyšujúcej časti vylúčenej na samostatné konanie“,

pretoţe aj toto konanie sa viedlo proti Slovenskej republike , voči ktorej však súd prvého

stupňa konanie zastavil a týmto svojím rozhodnutím je viazaný ( § 156 ods. 4 v spojení

s ) . Nemohol preto súd prvého stupňa následne v konaní označeným

iným číslom konania, ale inak zhodným s konaním č. k. vyniesť rozsudok .

Skutočnosť, ţe voči ţalovanej ( Slovenskej republike ) došlo právoplatne k zastaveniu

konania , nemoţno poprieť vymyslenými tvrdeniami odvolacieho súdu , ţe „ţalobca

realizoval späťvzatie svojej ţaloby voči orgánom štátu, ktoré uţ nemali vystupovať na strane

ţalovaných“. Za „vymyslené“ moţno tieto tvrdenia odvolacieho súdu označiť preto, lebo

a/ odvolací súd neuvádza, kedy takýto zámer ţalobca vyslovil, b/ ţalobca sa k odvolaniu

nevyjadril a c/ odvolací súd touto právnou konštrukciou popiera zmysel ním samotným

citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR , popierajúcej právne postavenie účastníka

konania na strane iného subjektu neţ štát, v sporoch podliehajúcich reţimu čl. 46 ods. 3

SR a Ak teda iný subjekt neţ štát nemôţe byť účastníkom

sporu spadajúceho pod reţim a aj , nemoţno

sa späťvzatím ţaloby voči Slovenskej republike , zastupovanej Ministerstvom spravodlivosti

SR, či Ministerstvo vnútra SR , ani napokon súčasne oboma ústrednými orgánmi verejnej

moci právne účinne domáhať , aby tieto orgány prestali „vystupovať na strane ţalovaných“

a to z toho jednoduchého dôvodu, ţe procesným úkonom smerujúcim proti účastníkovi –

ţalovanému - nemoţno docieliť zmenu, či zánik právneho postavenia ţalovaného – keďţe

to ani platné právo nepripúšťa.

Ţalobca navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) za splnenia podmienky

vyplývajúcej z bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovanej nie je prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Napokon podľa je dovolanie prípustné tieţ

vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu , vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého

stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ,

Dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu , vo výroku ktorého súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné.

Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého

by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej

podmienky podľa , Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa ustanovenia prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či uţ

to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o nepodanie návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný , o odňatie moţnosti konať pred súdom a o rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ) . Vady konania podľa ustanovenia

aţ c/, a ţalovaná nenamietala a ich existenciu po preskúmaní

spisu nezistil ani dovolací súd.

Ţalovaná v dovolaní namieta vadu konania podľa § 237 písm. d/ O. s. p t. j., ţe v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Túto

vyvodzovala z toho, ţe ak súd zastavil konanie voči pôvodne označeným ţalovaným 1/ a 3/

( ţalobca sa ţalobou doručenou súdu 10. januára 2011 domáhal zaplatenia sumy 1 969, 50 €

s príslušenstvom voči ţalovaným 1/ Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky, 2/ Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a 3/ Slovenskej

republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ) t. j. voči Slovenskej republike

z dôvodu, ţe podaním doručeným súdu 3. decembra 2012 zobral ţalobca ţalobu voči

ţalovaným 1/, 3/ t. j. voči Slovenskej republike späť , vytvoril tým prekáţku rozhodnutej

veci „ v prevyšujúcej časti vylúčenej na samostatné konanie“ .

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu 10. januára 2011 domáhal

zaplatenie sumy 1 969, 50 € s príslušenstvom voči ţalovaným , za ktorých označil :

1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2/ Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, titulom náhrady škody podľa Podaním doručeným súdu

3. decembra 2012 ţalobca ( cestou právneho zástupcu ) zobral ţalobu voči ţalovaným 1/ a 3/

späť. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo 7. januára 2013 č. k. – 152

konanie voči ţalovaným 1/ a 3/ zastavil ( ) a v prevyšujúcej časti vec

vylúčil na samostatné konanie s tým, ţe v ňom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Vec v prevyšujúcej - vylúčenej časti ( t. j. o ţalobe voči ţalovanej 2/ ) - bola ďalej vedená

pod sp. zn. . Na pojednávaní v tejto veci , ako vyplýva zo zápisnice

o pojednávaní z 9. apríla 2013 ( čl. 23 ), súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie , ktorým

pripustil spresnenie ţalovaného v zmysle prednesu právneho zástupcu ţalobcu tak, ţe

označenie ţalovaného ( označeného v ţalobe pôvodne pod 2/ ) znie : Slovenská republika -

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky . Takto označil ţalovaného aj v záhlaví rozsudku

z 30. apríla 2013 ( čl. 27 spisu ). Podľa názoru ţalovanej, ak súd konanie voči Slovenskej

republike ako jedinému zodpovednému subjektu za škodu podľa

bez ohľadu na to , kto ju zastupuje, zastavil, vytvoril tým prekáţku rozhodnutej veci . Preto

nemohol pokračovať v konaní voči tomu istému subjektu - voči ktorému konanie zastavil

( voči Slovenskej republike ) - a vo veci rozhodnúť.

Je nepochybné, ţe predmetom konania v danej veci je náhrada škody spôsobená

ne a pozostávajúca z náhrady trov

trestného konania. Tieţ je nepochybné, ţe za takúto škodu zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom štát t. j. Slovenská republika ( § 3 ods. 1 písm. a/ ).

Ustanovenie pritom všeobecne upravuje, ţe za štát pred súdom koná

štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická

osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je aj

Vo veci náhrady škody v mene štátu t. j. Slovenskej republiky koná príslušný orgán,

ktorým je v danej veci Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ( § 4 ods. 1 písm. l/

).

Ak označil ţalobca organizačnú zloţku štátu ( štátny orgán ), ktorá nebola príslušná

za štát konať, nešlo o vadu podania ani o nedostatok podmienky konania . Súd je povinný

z úradnej povinnosti zistiť správnu organizačnú zloţku a konať s ňou bez toho, aby vydal

uznesenie o pribratí do konania. Ak súd naďalej konal s nesprávnou organizačnou zloţkou

štátu, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( C. H. BECK č. 2724/2004 ). Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu

daného sporu má v mene ţalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie ţalovaného,

zistené nedostatky v zastúpení ţalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok

konania ( R 48/1965 ).

Ţalobca za subjekt , ktorý zodpovedá za vzniknutú mu škodu bezpochyby označil štát

t. j. Slovenskú republiku a súčasne označil viacero orgánov ( ţalovaných 1/, 2/ a 3/ ) , ktoré

majú za tento subjekt t. j. štát konať . Keďţe ţalobca vzal späť ţalobu vyslovene voči

ţalovaným označeným ako 1/ a 3/ t. j. voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti SR a Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a nie aj voči

ţalovanému 2/ t. j. Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky , nemoţno z toho vyvodiť záver, ţe zobral ţalobu v celom rozsahu t. j. voči

ţalovanému štátu - Slovenskej republike – ako jedinému zodpovednému subjektu späť.

Podľa názoru dovolacieho súdu prvostupňový súd správne procesný úkon ţalobcu –

späťvzatie ţaloby voči ţalovaným 1/ a 3/ vyhodnotil za „spresnenie označenia štátneho

orgánu, ktorý je v danej veci príslušným orgánom v zmysle “ Preto

aj správne pokračoval v konaní so ţalovaným/ou Slovenskou republikou zastúpenou

Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Jeho uznesenie, ktorým zastavil konanie voči

ţalovaným 1/ a 3/ ( a v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie ) nemoţno

povaţovať za ( neodstrániteľnú ) prekáţku rozhodnutej veci pre rozhodnutie o nároku

uplatnenom ţalobcom titulom náhrady škody podľa voči Slovenskej

republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky t. j. orgánom príslušným

za štát ( Slovenskú republiku ) vo veci konať.

Z uvedených dôvodov nie je konanie súdov niţšieho stupňa postihnuté vadou konania

v zmysle

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení Preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej podľa v spojení s

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné ,

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal

náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemal ( ,

§ 224 ods. 1 O.- s. p. a § 142 ods. 1 O. s p. ). Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za

jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k dovolaniu á 81, 33 € plus 8, 04 € reţijný paušál

a 20 % DPH, celkove v sume 107, 44 € ( § 13a ods. 1 písm. a/. § 16 ods. 3 , § 18 ods. 3

o odmenách a náhradách advokátov ). Tieto je ţalovaná povinná

zaplatiť na účet advokáta JUDr. Mariána Gelenekyho vedený v Slovenskej sporiteľni,

pobočka Stará Ľubovňa, číslo účtu X., variabilný symbol X. konštantný symbol X..

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28 . januára 2015

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Oľga Trnková, v.r.

Zuzana Pudmarčíková predsedníčka senátu

9