Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného: Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovaným: 1/ B. U., C.. XX.X.XXXX, S. T. XXX, zastúpenému JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, IČO: 50901028, 2/ Y.. B. N., C.. X.XX.XXXX, S. H. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, Košice, IČO: 45006032, za účasti Krajskej prokuratúry v Prešove, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní všetkých sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -1355 z 30.12.2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/ B. tak, že vo vzťahu medzi týmito sporovými stranami náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že:

„Zamieta žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané

Na LV č. XXX k.ú. Š., obec A., okres Bardejov, registra „E“ a to:

- parc. č. 1692, druh pozemku orná pôda o výmere 13.732 m2,

- parc. č. 1698, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29.665 m2,

- parc. č. 1702, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24.679 m2,

- parc. č. 1729, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2.115 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec A., okres Bardejov, registra „E“ a to:

- parc. č. 1686/2, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9.974 m2,

- parc. č. 1686/3, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18.311 m2,

- parc. č. 1686/4, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4.180 m2,

- parc. č. 1686/5, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1.593 m2,

- parc. č. 1686/6, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5.533 m2,

- parc. č. 1749, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10.972 m2,

- parc. č. 1751, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,

- parc. č. 1762, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,

- parc. č. 1763, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1.928 m2.

Určuje, že žalobca j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o m nehnuteľností, ktoré sú zapísané :

Na LV č. XXX k.ú. Š., obec A., okres Bardejov, registra „E“, a to:

- parc. č. 1699, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,

- parc. č. 1700, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3.852 m2,

- parc. č. 1701, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4.050 m2,

- parc. č. 1703, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445.227 m2,

- parc. č. 1704, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3.654 m2,

- parc. č. 1705, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10.335 m2,

- parc. č. 1707, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39.962 m2,

- parc. č. 1709, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291.755 m2,

- parc. č. 1717/1, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9.820 m2,

- parc. č. 1717/2, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,

- parc. č. 1719, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,

- parc. č. 1720, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,

- parc. č. 1728, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec A., okres Bardejov, registra „E“, a to:

- parc. č. 1665/2, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2.237 m2,

- parc. č. 1686/1, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885.464 m2,

- parc. č. 1750, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629.942 m2,

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Pôvodne žalovaný v 1. rade B.. W. V., C.. XX.X.XXXX má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere jeho úspechu v konaní, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí a ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vychádzal zo zistenia, že po vykonanom dokazovaní je nepochybné, že predmet sporu bol vládnym nariadením SNR č. , v danom čase zapísaný v PKV č. XX a XX k.ú. Š., skonfiškovaný ex lege, a to ku dňu účinnosti nariadenia ( nariadenia č. ). Na účinnú konfiškáciu v prospech štátu nebolo potrebné žiadne ďalšie osobitné rozhodnutie na konkrétne nehnuteľnosti, ako to uvádzali žalovaní. Následné rozhodnutia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. konfiškačnej komisie už mali iba charakter spísania konkrétneho skonfiškovaného majetku (nehnuteľností, budov, strojov, inventáru, zásob a podobne), jeho reálneho prevzatia konkrétnym orgánom, špecifikovania, jeho evidencie, resp. pridelenia do držby a úžitku, to znamená evidenčný charakter takého majetku, ktorý na základe spomenutého nariadenia už vlastnícky patril štátu ku dňu 1.3.1945. Účinnosťou tohto právneho predpisu zaniklo k predmetu sporu vlastnícke právo W. R. a L. R. a údaj v katastri nehnuteľností, svedčiaci im ako vlastníkom bol od účinnosti tohto všeobecne záväzného právneho predpisu neúčinný, pretože nezodpovedal právnemu, a teda skutočnému stavu. Obaja teda stratili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli vykonávať žiadne oprávnenie vlastníka a predmetné nehnuteľnosti nemohli na základe ich dispozície prejsť na inú osobu a ani nemohli byť predmetom dedičstva po nich. Ich právni nástupcovia sa teda z tohto dôvodu nemohli stať vlastníkmi predmetu konfiškácie. Následne po konfiškácii boli dané predmetné lesné pozemky na správu Správe štátnych lesov, pretože povereníctva zriadené v danom období boli len orgány dohliadajúce na výkon pozemkovej reformy. Povereníctvo pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu bolo totiž v roku 1951 nahradené povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu, ktoré v odbore lesného hospodárstva plnilo dovtedajšiu úlohu povereníctva pôdohospodárstva a správu na predmete sporu teda vykonávala Správa štátnych lesov. Predmet konfiškácie spĺňal podmienku výmery nad 100 ha v zmysle citovaného nariadenia a pripadol tak štátu. Účinnosť takejto konfiškácie nastala v zmysle citovaného nariadenia rozhodnutím predsedníctva SNR a proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné

podať sťažnosť na Najvyšší správny súd. W. a L. R. spĺňali podmienky osôb podľa nariadenia č. SNR. O tejto skutočnosti svedčí aj prehľad o prevzatých lesných pozemkoch, z ktorého vyplýva, že v roku 1975 prevzala SŠL v Zborove do vnútornej správy konfiškáty W. a L. R. a N. M. v Š., ležiace v katastrálnom území Š. a I. o výmere 523 ha. Rovnako bolo predložené konfiškačné rozhodnutie príslušnej konfiškačnej komisie a zápisnice, z ktorých vyplýva, že predmet sporu bol zabratý v súlade s účelom a ustanoveným postupom konfiškačného nariadenia. O tom, že o danom zákonnom postupe podľa vtedy platných právnych predpisov nie je absolútne žiadna pochybnosť, svedčí o tom jednak rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 28.8.1946, zápisnice zo dňa 22.11.1946 o prevzatí predmetu sporu do držby a úžitku československého štátu, ako aj skutočnosť, že Okresnému súdu Bardejov bol dňa 26.11.1947 doručený návrh na vyznačenie tejto konfiškácie a ešte toho istého dňa bola konfiškácia pod číslom č.d. XXXX vyznačená v PK vložkách č. XX a XX. Súd v rovnaký deň totiž uznesením č.d. XXXX/XX tento zápis v pozemkovej knihe povolil. O tom následne svedčia aj zápisy z pozemno-knižných zápisniciach v k.ú. Š. vo vložkách XX a XX. Nepochybne danej skutočnosti o prechode vlastníckeho práva na štát na základe nariadenia SNR svedčí aj to, že predmet sporu bol daný do dočasnej správy, na základe potvrdenia o dočasnej správe nad týmito nehnuteľnosťami, a to poverenie povereníctva SNR pre Pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 23.8.1945, zápisnicami o odovzdaní opusteného majetku do dočasnej správy, zápisnicami o prevzatí bývalých lesov W. a L. R., ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 411 - 432. Ak žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov, ktorí mali najskôr obaja v 1/3 (ako aj v 1/3 pôvodne žalovaný 1/ B.. W. V., ktorý následne previedol svoj podiel na žalovaného 1/) nadobudnúť vlastníctvo kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.1950 od W. a L. R., tak takýto prevod vlastníckeho práva k predmetu sporu nebol možný, pretože predávajúci nemohli disponovať s predmetom sporu. Na základe týchto skutočností, nemohli právny predchodcovia žalovaných (spolu s právnym predchodcom B.. V.) platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu na základe vydržania, ako to vyplýva z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice W.. K. T. A. T. dňa 23.5.2005 C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, pretože nimi uvádzaná kúpna zmluva zo dňa 28.3.1950 nemohla byť platná a z tohto dôvodu nemohla založiť dobromyseľnosť v užívaní predmetu sporu ako predpoklad vydržania vlastníckeho práva, pretože predávajúci neboli v čase údajného uzavretia neformálnej kúpnej zmluvy vlastníkmi predmetu zmluvy. Právne predpisy o konfiškácii predmetu sporu boli v danom čase platné a účinné a ich neznalosť právnych predchodcov žalovaných nijako neospravedlňovala a nemohla založiť ich dobromyseľnosť ako vlastníkov. Ak neboli na začiatku dobromyseľní, resp. ak vydržacia doba nezačala, nemohla ani plynúť a ani uplynúť. Vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu právnych predchodcov žalovaných teda, z tohto dôvodu neexistuje a notárska zápisnica osvedčuje neexistujúce skutočnosti. Ak vyjdú najavo skutočnosti, ktoré spochybňujú takéto osvedčenie o vydržaní, súd nie je takouto listinou nijako viazaný a ako predbežnú otázku je oprávnený posúdiť jej platnosť. V rámci predbežnej otázky s ohľadom na skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšli najavo súd konštatuje, že na základe danej listiny právni predchodcovia žalovaných (vrátane W. V., C.. XX.X.XXXX) nenadobudli vlastníctvo k predmetu sporu, a preto ho následne nemohli platne previesť na žalovaných (vrátane pôvodne žalovaného B.. W. V.).

3. Ak žalobcovia tvrdia, že predmet sporu im vlastnícky patrí a že ho na základe neformálnej kúpnej zmluvy medzi ich právnymi predchodcami a L. a W. R. z roku 1950 vydržali, súd uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( a ), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva), držba musí byť oprávnená t.j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva, musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí vec (alebo právo) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná). Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice. Podľa tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( ), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Takéto osvedčenie vydané notárom, za predpokladu, že obsahuje všetky uvedené náležitosti, má povahu verejnej listiny, so

všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami ( , ). Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo ale neznamená, že to tak nemá byť. Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1.12.2000 (týmto dňom nadobudol účinnosť , ktorý vypustil zo zákona až 9) na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Žalovaní (vrátane pôvodného žalovaného B.. V.) síce tvrdili, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu sporu na základe ústnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.1950 s predchádzajúcimi vlastníkmi. V tomto období na území Slovenska do 31.12.1950 platilo obyčajové právo, v zmysle ktorého vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo možné nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy. Z tejto zásady existovali výnimky, keď možno nadobudnúť vlastníctvo aj bez pozemno-knižného vpisu. Jednou takou výnimkou bolo, ak nehnuteľnosť niekto 32 rokov ako svoju pokojne mal v držbe, a to aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá mala v tom čase nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Podľa právneho stavu, platného do 31.12.1950 však právni predchodcovia žalovaných vtedy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu, pretože dovtedy ho vyžadovanú dobu 32 rokov neužívali. Rovnako vpisom do pozemkovej knihy takéto vlastnícke právo nezískali, pretože zápis kúpnej zmluvy, na ktorú sa odvolávajú, nebol takto realizovaný.

4. Ani v konaní pred notárkou, ani v konaní pred súdom neboli objasnené skutočnosti, aké náležitosti mala predmetná kúpna zmluva, čo bolo je predmetom, za akú cenu právni predchodcovia žalovaných nadobudli predmet kúpy, akým spôsobom a kedy uhradili kúpnu cenu, akú sumu zaplatili W. R. a akú L. R. (keďže lesy mali rozdielnu výmeru), odkiaľ mali prostriedky na takúto kúpu, prečo sa nedomáhali zápisu svojho vlastníckeho práva do príslušnej evidencie, a ani prečo sa od roku 1992 až do roku 2005 nepokúsili žiadnym spôsobom domôcť svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu, nepožiadali o navrátenie podľa reštitučných právnych predpisov, alebo iným postupom. Všetky tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu tak jednoznačné v neprospech právnych predchodcov žalovaných, že nepreukazujú nielen vydržanie predmetu sporu, ale vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, že právni predchodcovia 28.3.1950 žiadnu kúpnu zmluvu s W. a L. R. neuzavreli a tieto skutočnosti boli účelovo tvrdené v konaní pred notárkou. Na strane predchodcov žalovaných zároveň absentuje akákoľvek dobromyseľnosť, vyžadovaná na začiatku, ale aj počas plynutia celej vydržacej doby. Ako bolo uvedené, v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná, či už listinnými dôkazmi, alebo relevantnou svedeckou výpoveďou, existencia kúpnej zmluvy z roku 1950. V tomto smere súd neuveril tvrdeniam žalovaných, že ich právni predchodcovia nadobudli predmet sporu v tak rozsiahlej výmere od predchádzajúcich vlastníkov len na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, bez ďalšieho, ako už je vyššie uvedené, pričom právni predchodcovia žalovaných mali v čase údajného uzavretia tejto kúpnej zmluvy vek, veľmi blízky plnoletosti. Žalovaní na potvrdenia tejto skutočnosti nenavrhli žiadneho svedka, pričom je nepochybné, že v prípade, ak by k takejto udalosti došlo, neboli by si to právni predchodcovia žalovaných nechali pre seba, ale oboznámili by s tým minimálne svojich rodičov, priateľov a blízkych a takýto prevod (vzhľadom na skutočne výnimočne vysoký počet hektárov pôdy) by v dotknutej obci Š. rezonoval aj po rokoch, doteraz, bezpochyby by o takejto skutočnosti vedeli minimálne rovesníci právnych predchodcov žalovaných. Pred notárkou však nebol zo strany žalovaných ani ich právnych predchodcov predvolaní nikto a nebola predložená žiadna listina zo strany fyzickej osoby, ktorá by niečo také dosvedčovala. V čase vydania notárskeho osvedčenia navyše boli predmetné parcely na základe konfiškácie vo vlastníctve štátu a skutočnosť, že boli zapísané stále na L. a W. R., nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva k predmetu sporu zo strany žalobcu. V tomto prípade neznalosť neospravedlňuje. Navyše, v konaní bolo presvedčivo preukázané, že predmet sporu právni predchodcovia žalovaných a ani žalovaní nikdy neužívali, a teda nemohli byť dobromyseľní, že im to vlastnícky patrí v čase vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu sporu. Prílohou tohto osvedčenia vo forme notárskej zápisnice bolo splnomocnenie právnych predchodcov žalovaných pre žalovaných 1/ a 2/, vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu z 10.5.2005, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva v nehnuteľnostiach v k.ú. Š. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pre B. U., nar. XX.X.XXXX, X. N., nar. XX.XX.XXXX a W. V., nar. XX.X.XXXX a potvrdenia Obce Š., bez uvedenia dátumu, pre právnych predchodcov žalovaných 1/ až 3/, že pôvodní vlastníci W. R., L. R. a B. R., v obci Š. ani v okolí obce Š. nežijú a pravdepodobne ani ich priami právni nástupcovia. Podľa zisťovania u najstarších občanov v obci je pravdou, že sa vysťahovali mimo územia Slovenska tesne pred začatím 2. svetovej vojny možno aj počas vojny, pravdepodobne sú na neznámom mieste. Doposiaľ sa žiadny

ich dedič, ani iná osoba k uvedeným nehnuteľnostiam neprihlásili. Rovnako bolo pre účely konania pred notárkou doložené vyhlásenie Slovenského pozemkového fondu.

5. Súd v zmysle účinného k 23.5.2005 uvádza, že SPF nemohlo dať takéto vyhlásenie, pretože nebolo vôbec oprávneným orgánom vyjadrovať sa k vydržaniu lesných pozemkov. SPF spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, nie lesné pozemky. SPF totiž nespravuje pozemky, ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu ( ). Takýmto orgánom je v zmysle LESY slovenskej republiky, štátny podnik. Nebolo v konaní preukázané, aby sa tento orgán vyjadroval ku konaniu pred W.. T., výsledkom ktorého bola dňa 23.5.2005 notárska zápisnica C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX. Preto bolo takéto vyjadrenie pre účely tohto konania pred notárkou relevantné a nemalo byť vôbec čo akceptované na účely vydania takéhoto osvedčenia. V tomto kontexte zároveň nebolo preukázané, aby boli splnené všetky podmienky Notárskeho poriadku, platného k 23.5.2005, keďže nebolo doložené vyjadrenie právnickej osoby, ktorá bola príslušná na správu predmetu sporu, resp. mala právo nakladať s predmetom sporu k 23.5.2005. Podľa názoru súdu takéto osvedčenie nemalo byť vydané a napriek tomu, že bolo, nespôsobuje žiadne v ňom uvedené účinky, týkajúce sa predmetu sporu. Ďalším listinným dôkazom, na základe ktorého došlo k vydržaniu, bolo potvrdenie obecného úradu, bez dátumu, ktoré podpísal starosta Obce Š.. Z toho vyjadrenia nevyplýva, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemali právnych nástupcov. Vyplýva z toho len neznalosť o tom, či žijú a či majú nejakých dedičov. To, že sa W. a L. R., prípadne ich právni nástupcovia, v okolí obce Š. nezdržujú, bez ďalšieho neznamená, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemajú žiadnych dedičov. V predmetnom potvrdení Obecného úradu Šiba navyše absentujú konkrétne nehnuteľnosti, ktoré mali právni predchodcovia žalovaných užívať a ku ktorým malo byť uvedené potvrdenie vydané, je preto nepochopiteľné, ako vôbec na základe takéhoto neúplného a vágneho potvrdenia mohlo vôbec dôjsť k osvedčeniu o vydržaní dňa 23.5.2005. V zmysle účinnému k 23.5.2005 malo byť súčasťou notárskej zápisnice aj vyhlásenie obecného úradu, v obvode ktorého sa predmet sporu nachádza (Obec Š.), že nemá ku vzniku uvedeného vlastníckeho práva výhrady. Takéto vyhlásenie však musí v zmysle všeobecných náležitostí právneho úkonu byť zrozumiteľné a určité a musí obsahovať špecifikáciu nehnuteľností tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Toto predmetné vyhlásenie však neobsahuje určenie žiadnej nehnuteľnosti, keďže chýbajú všetky náležitosti špecifikácie nehnuteľností podľa Katastrálneho zákona. Z takéhoto potvrdenia teda nie je zrejmé, k akým nehnuteľnostiam nemala Obec Š. výhrady a aké nehnuteľnosti právni predchodcovia žalovaných vôbec užívali ako vlastné. To, že takéto vyhlásenie akceptovala notárka pre vydanie osvedčenia o vydržaní nie je pre súd nijako záväzné a nemohol znamenať platný prechod vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalovaných. Ďalej z tohto vyhlásenia vyplýva, že bratia R. opustili územie obce pred začatím 2. svetovej vojny, možno aj počas vojny. Keďže 2. svetová vojna trvala do roku 1945, je bez akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že dňa 28.3.1950 bratia R. nemohli uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanými, keďže im ako osobám nemeckej národnosti nebol povolený vstup na územie bývalej ČSR. Práve toto potvrdenie Obce Š., ktoré bolo predložené za účelom preukázania vlastníckeho práva, priamo a veľmi jasne odporuje tvrdeniam právnych predchodcov žalovaných a akceptovanie takéhoto potvrdenia pre účely osvedčenia je nepochopiteľné. Vyhlásenie pre notárkou, prehlásenie Obecného úradu v Š. a potvrdenie SPF, regionálneho odboru Bardejov, pre účely osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k predmetu sporu, boli preto irelevantné. Je zároveň nepochybné, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti () na jeho návrh, ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených v a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v [a) čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b) vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia]. Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje (), čo však neznamená, že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. Súd teda skúma, či na strane žalovaných boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním, a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. S existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred notárskou zápisnicou osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a skutočnosti v nej uvedené, týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní osvedčenia. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pred vydaním osvedčenia notár nezasahuje do deja, účastníkov nepoučuje na to, či obsah nastavajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v

súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním tvrdených skutočnostiach by ho malo viesť k tomu, aby ním realizované vyhlásenie zodpovedalo právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol vykonaný, akým spôsobom a kedy sa tak stalo. Pravdivosť toho, čo sa osvedčuje platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Vzhľadom na povahu osvedčenia vydávaného notárom a zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť osvedčenia vydaného notárom neprichádza do úvahy. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe, tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Uvedené však neznamená, že by nebolo možné zaoberať sa správnosťou a úplnosťou notárskych zápisníc ako prejudiciálnou otázkou. Súd v tejto veci konštatuje, že v mnohých prípadoch známych zo súdnej praxe v minulosti, bolo zistené, že inštitút vydržania prostredníctvom osvedčenia bol zneužitý. Dôvodne preto nasledovala novela Notárskeho poriadku vykonaná účinná od 1.12.2000 v , čím sa spresnili podmienky, za ktorých notár mohol formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní zodpovedajúceho vecného bremena.

6. , ktorý platil na našom území od 1.1.1951 do 1.4.1964 však neumožňoval vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve. Čo bolo predmetom socialistického vlastníctva upravovali ustanovenia zák. č . v zmysle uvedeného zákona, účinného k 28.3.1960 boli predmetom osobného vlastníctva najmä predmety domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). S vecami, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, bolo možné nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci obvyklého hospodárenia, inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch. Osobný majetok bol nedotknuteľný. Socialistické vlastníctvo malo buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného. Spoločenské, socialistické vlastníctvo bol nedotknuteľný zdroj bohatstva a sily republiky a blahobytu pracujúceho ľudu. Ustanovenie upravovalo, že vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade „pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú“, spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Vydržaním v zmysle bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. V zmysle došlo v roku 1948 k zoštátneniu pozemkov nad výmeru 50 ha (ako výrobného prostriedku), pod čo by spadal aj predmet sporu, ktorú následne štát mohol prideľovať do správy ďalších subjektov, v tomto prípade bola správa v neskoršom období zverená Československým štátnym lesom. V tomto prípade sa vlastníkom pozemku zo zákona stal štát. Vydržanie predmetu sporu právnymi predchodcami žalovaných za obdobie od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo možné, pretože 0/1964 Zb. v pôvodnom znení platnom v danom období vydržanie neupravoval. Po vydaní (účinného od 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný bolo vydržanie v prospech fyzických osôb možné, avšak vylučovalo sa vo vzťahu k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku ( v znení platnom do vydania ). Súčasná právna úprava účinná od 1.1.1992 zrušila tieto nedôstojné obmedzenia použitia účinkov vydržania na vznik vlastníckeho práva a do vydržacej doby bolo možné započítať držbu uskutočnenú pred 1.1.1992, a to aj vtedy, ak sa jednalo o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom. Je nepochybné, že lesná pôda bola k 28.3.1960 predmetom socialistického vlastníctva, pretože sa nejednalo o predmet osobného vlastníctva v zmysle účinného k 28.3.1960. Predmet sporu teda právni predchodcovia žalovaných nemohli k tomuto dátumu vydržať. Podľa názoru je vôbec zbytočné zaoberať sa otázkou držby takéhoto majetku fyzickými osobami v danom čase, pretože takúto lesnú pôda, dokonca v takejto výmere nemohla mať v držbe žiadna fyzická osoba vzhľadom na právne predpisy, platné v danom čase. V čase od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo možné vôbec nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo. Čo sa týka obdobia od 1.4.1983 do 31.12.1991, predmet sporu nemohol byť predmetom vlastníckeho práva fyzických osôb a ak aj teoreticky došlo k vydržaniu v tomto období, mohlo vzniknúť iba právo osobného užívania fyzickej

osoby k lesnej pôde. Podľa súčasnej právnej úpravy síce vydržať predmet sporu možné je, žalovaní však v konaní nepreukázali žiaden z atribútov vydržania. V konaní nepredložili nič, na základe čoho by boli ich právni predchodcovia a následne oni dobromyseľní, že sú vlastníkmi predmetu sporu. Nepreukázali teda žiadny relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k predmetu sporu. Ich tvrdenie o uzavretí neformálnej kúpnej zmluvy v roku 1950 sa nepotvrdilo a v tomto konaní na rozdiel od konania o vydržaní vlastníckeho práva pred notárom, bolo ich povinnosťou potvrdiť takýto titul, ako základ pre dobromyseľnosť, s poukazom na už niekoľkokrát tvrdené skutočnosti o nadobudnutí vlastníctva štátu k predmetu sporu na základe vyššie uvedeného vládneho nariadenia z roku 1945. Rovnako nepreukázali, aby kedykoľvek za obdobie od 28.3.1950 do súčasnosti užívali predmet sporu ako vlastný, v dôsledku čoho nikdy pre nich nezačala a preto ani nemohla uplynúť vydržacia doba k predmetu sporu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných nesplnili zákonom vyžadované podmienky vydržania, a teda nemohli dňa 28.3.1960, alebo kedykoľvek pred vyhlásením tohto rozsudku, nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu. Tvrdenie, že právni predchodcovia žalovaných užívali nehnuteľnosti v období od 28.3.1950 - 28.3.1960 boli v konaní spoľahlivo vyvrátené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka I., ako aj prílohy ako pozemková kniha, lesný hospodársky plán za roky 1958 - 1967 a iné. To je nepochybné aj zo zápisníc, ktoré boli realizované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie o skonfiškovaní lesného majetku W. a L. R., z ktorých vyplýva, že predmetný majetok zabral pre svoje účely štát, spísal jeho rozsah a určil spôsob nakladania s ním. Žalovaní na preukázanie tvrdenia o užívaní predmetu sporu nimi, resp. ich právnymi predchodcami nepredložili jediný relevantný dôkaz. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z rozhodnutia, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza: V zmysle ustanovenia sú údaje katastra (medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností ( zákona) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak ( ). V čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o forme notárskej zápisnice C. XXX/ XXXX, C. XXXXX/XXXX zo dňa 23.5.2005 bol teda právny stav iný, než z akého vychádzala notárka. Právni predchodcovia žalovaných nepreukázali existenciu právne relevantnej verejnej listiny, ktorou by mali nadobudnúť vlastnícke právo. V danom čase dňa 28.3.1950 nebolo možné získať vlastnícke právo k predmetu sporu ústnou kúpnou zmluvou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodcovia žalovaných a následne ani žalovaní nikdy predmet sporu neužívali, naopak, užíval ich žalobca, resp. právny predchodca žalobcu. Takto výmerou mimoriadne rozsiahle nehnuteľnosti do roku 1989 fyzické osoby nemohli užívať a žalovaní nijako nepreukázali svoje tvrdenia v notárskom osvedčení, že predmet sporu vôbec nejako užívali. Dobromyseľnosť v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu, pretože žalovaní a ich právni predchodcovia predmet sporu nikdy neužívali, nemožno teda ani len uvažovať o tom, či sa mohli stať vlastníkmi na základe dlhodobej dobromyseľnosti o tom, že užívajú svoje vlastníctvo.

7. Žalobca Slovenská republika je právnym nástupcom Československého štátu, na ktorého bolo vlastnícke právo W. a L. R. prevedené všeobecne záväzným právnym predpisom a jeho vlastnícke právo k predmetu sporu nebolo v konaní relevantne spochybnené. Trvá nepretržite od nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým boli nehnuteľnosti W. a L. R. skonfiškované. Tie teda nemohli ostať vo vlastníctve bratov R., tí ich následne nemohli previesť a ani sa nestali predmetom dedičstva po nich. Ich ponechanie ako vlastníkov v príslušnej evidencii nehnuteľností po roku 1949 nemá žiadne právne účinky a samo o sebe nemôže byť právnym dôvodom pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorého následkom by bola zmena vlastníka odvodzovaná od W. a L. R. alebo s nimi priamo súvisiaca, okrem konfiškácie. Všetko ostatné je neplatné a nemôže mať za následok platný vznik vlastníctva a oprávnenie s predmetom vlastníctva nakladať tak, ako to môže realizovať vlastník.

8. Súd teda žalobe v časti ohľadne nároku na lesné pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“, a to: parc. č. 1699, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2, parc. č. 1700, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3.852 m2, parc. č. 1701, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2, parc. č. 1703, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445.227 m2, parc. č. 1704, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3.654 m2, parc. č. 1705, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10.335 m2, parc. č. 1707, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39.962 m2, parc. č. 1709, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291.755 m2, parc. č. 1717/1, druh pozemku lesné pozemky o výmere

9.820 m2, parc. č. 1717/2, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2, parc. č. 1719, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5.100 m2, parc. č. 1720, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4.965 m2, parc. č. 1728, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2.147 m2 a na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“, a to: parc. č. 1665/2, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2.237 m2, parc. č. 1686/1, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885.464 m2, parc. č. 1750, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629.942 m2, vyhovel, pretože bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania na základe nariadenia č. SNR postupom v zmysle predmetného nariadenia na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie, odvtedy predmet sporu užíval, naopak právni predchodcovia žalovaných nemohli nadobudnúť platne vlastnícke právo k predmetu sporu, a následne ho ani nemohli previesť na žalovaných.

9. Darovacia zmluva medzi žalovanými a ich právnymi predchodcami ohľadne predmetu sporu zo dňa 6.7.2005 (č.l. 205 - 207) a následná kúpna zmluva medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 2.9.2008 (č.l. 210 - 211) sú neplatné, pretože najskôr darcovia dňa 6.7.2005 a neskôr žalovaný 1/ dňa 2.9.2008 prevádzali predmet vlastníckeho práva, ktorý im vlastnícky nepatril, ale bol vo vlastníctve Slovenskej republiky. Ako darcovia, tak aj predávajúci, neboli spôsobilí prevádzať predmet sporu.

10. Odvolací súd v uznesení č.k. -943 vyslovil právny názor, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k iným, než lesným pozemkom - v tomto prípade ohľadne nároku na pozemky, zapísané ako orná pôda, trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy a zároveň uložil súdu (bez špecifikácie konkrétneho právneho názoru) venovať sa predloženým prídelovým listinám, ktoré sú hodnoverným podkladom pre existenciu vlastníckeho práva na strane prídelcov, a to bez ohľadu, či došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Súd teda v časti nároku žalobcu, ktorá sa netýkala lesných pozemkov, žalobu zamietol. Žalobca síce požiadal o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok zo dňa 24.2.2016 ohľadne pozemkov vedených na LV XXX, k.ú. Š. a to KN „E“ 1692 (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/15), 1698 (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/15 a CKN 680/1), 1702 (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 680/1 a CKN 677/1), 1729 (časť, ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 668/4), ako aj vedených na LV XXX, k.ú. A., a to KN „E“ 1686/2 (časť, ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 657/1), 1686/3 (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 657/1 a 660/2), 1686/4 (ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/2), 1686/5 (ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/2), 1686/6 (ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN 657/1), 1749 (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/2),, 1751 (časť, ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 660/2), 1762 (časť, ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 657/1) a 1763 (časť, ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN 657/1 a CKN 657/10), a zároveň zabezpečil vypracovanie súvisiacich geometrických plánov č. 35/2018, 36/2018 a 37/201 (č.l. 987 - 995), ale v konaní nenavrhol zodpovedajúcu zmenu žaloby v tomto ohľade. Predmetom konania tak ostal pôvodný nárok na určenie vlastníckeho práva zapísaných pozemkov registra „E“, vrátane iných, než lesných pozemkov. Súd je v tomto sporovom konaní dispozíciou žalobcu a do návrhu nemôže ex offo zasahovať bez toho, aby žalobca svoj nárok zodpovedajúcim spôsobom upravil (v tomto prípade navrhol zmenu žaloby tak, aby rozhodnutie súdu zodpovedalo jeho návrhu a nároku). Súd sám bez návrhu nemôže definovať nehnuteľnosť inou výmerou, druhom, registrom a ostatnými údajmi, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, ak nie sú predmetom návrhu, alebo úpravy žaloby, a to ani v takom prípade, ak vyplývajú z listín alebo iných príloh tvoriacich obsah spisu. Opak by podľa názoru súdu znamenalo porušenie zásady dispozičnosti a nestrannosti. Žalobca súdu v tomto ohľade iba predložil listiny (č.l. 720 - 726, 781 - 788) v rámci odvolacieho konania, ale nezareagoval na to zmenou žaloby. S ohľadom na to, že každý štátny orgán koná v mene štátu iba v rámci svojej pôsobnosti a kompetencie súd zamietol žalobu ohľadne nároku v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“, a to: parc. č. 1692, druh pozemku orná pôda o výmere 13.732 m2, parc. č. 1698, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29.665 m2, parc. č. 1702, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24.679 m2, parc. č. 1729, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2.115 m2, na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“, a to: parc. č. 1686/2, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9.974 m2, parc. č. 1686/3, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18.311 m2, parc. č. 1686/4, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4.180 m2, parc. č. 1686/5, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1.593 m2, parc. č. 1686/6, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5.533 m2, parc. č. 1749, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10.972 m2, parc. č. 1751, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2, parc. č. 1762, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2, parc. č. 1763, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1.928 m2. Na rozdiel od žalobcu je súd toho názoru, že súd nemôže určiť vlastnícke právo

v sporovom konaní nad rámec žaloby, ktorú uplatňuje kompetentný orgán v mene štátu. Teda ak sa požaduje nárok na viacero druhov pozemkov a žalobu podal v mene štátu iba jeden štátny orgán (alebo právnická osoba), oprávnená zastupovať a konať v mene štátu, súd nemôže sám od seba rozhodnúť o nároku štátu aj na iné druhy pozemkov, ktoré je oprávnený uplatňovať v mene štátu iný orgán (iná právnická osoba), pretože by došlo ku kompetenčnému konfliktu a potom by dochádzalo v súdnej praxi k situáciám, kedy by si jednotlivé orgány štátu uplatňovali rôzne nároky, ktoré im kompetenčne nepatria len preto, lebo konajú v mene štátu. Takisto ak žalobu podá jeden štátny orgán (právnická osoba), ktorý koná za štát a v jeho mene, súd v rozsudku nemôže ako účastníka uviesť štát zastúpený iným orgán (lebo inou oprávnenou osobou) len preto, lebo nárok v mene štátu je dôvodný, ale za štát má konať iný subjekt, než ktorý nárok uplatňuje. Pochybenie by nastalo napríklad už len v tom, že na podanej žalobe je podpísaný iný poverený alebo zodpovedný pracovník za subjekt konajúci v mene štátu, než ktorý je štatutárnym orgánom subjektu, ktorý by bol v konečnom rozhodnutí uvedený a ktorý o žalobe ani nemusel vedieť a súhlasiť s ňou. Súd v tomto prípade nemá poučovaciu povinnosť, keďže žalobca je zastúpený advokátom.

11. Žalobca síce tvrdí, že kto je oprávnený konať v mene štátu je povinný určiť súd a na podporu svojho tvrdenia uvádza konanie , súd však k tomuto uvádza, že dané konanie na Najvyššom súde SR riešilo úplne inú procesnú otázku. V danom konaní o náhradu škody spôsobenom nesprávnym úradným postupom, vystupoval štát na strane žalovaného a žalobca označil ako žalovaných rôzne štátne inštitúcie, ktoré mali vystupovať samostatne, resp. v mene štátu. Najvyšší súd SR uviedol: „Ak označil žalobca organizačnú zložku štátu (štátny orgán), ktorá nebola príslušná za štát konať, nešlo o vadu podania ani o nedostatok podmienky konania . Súd je povinný z úradnej povinnosti zistiť správnu organizačnú zložku a konať s ňou bez toho, aby vydal uznesenie o pribratí do konania. Ak súd naďalej konal s nesprávnou organizačnou zložkou štátu, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (C. H. BECK č. 2724/2004). Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania (R 48/1965). Žalobca za subjekt, ktorý zodpovedá za vzniknutú mu škodu bezpochyby označil štát, t. j. Slovenskú republiku a súčasne označil viacero orgánov (žalovaných 1/, 2/ a 3/), ktoré majú za tento subjekt t. j. štát konať . Keďže žalobca vzal späť žalobu vyslovene voči žalovaným označeným ako 1/ a 3/ t. j. voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a nie aj voči žalovanému 2/, t. j. Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, nemožno z toho vyvodiť záver, že zobral žalobu v celom rozsahu t.j. voči žalovanému štátu - Slovenskej republike - ako jedinému zodpovednému subjektu späť. Podľa názoru dovolacieho súdu prvostupňový súd správne procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ vyhodnotil za „spresnenie označenia štátneho orgánu, ktorý je v danej veci príslušným orgánom v zmysle “ Z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že toto nemá žiadny súvis s postupom žalobcu v tomto konaní, s označením jeho účastníkov ani s procesným postupom súdu. To, že za žalobcu podala žalobu v časti neoprávnená osoba nie je chybou označenia žalobcu (odstrániteľného procesného nedostatku), ale otázkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a dôvod na zamietnutie žaloby. Nič Slovenskej republike nebránilo podať žalobu ohľadne iných než lesných pozemkov prostredníctvom iného oprávneného orgánu, alebo aj v tomto konaní vystupovať ako žalobca 1/ a 2/, v oboch prípadoch zastúpení oprávnenými osobami v mene štátu konať a takisto žalobný petit mal byť daným skutočnostiam procesne prispôsobený. V dôsledku toho, že žaloba nebola podaná v mene štátu kompetentným orgánom čo sa týka iných než lesných pozemkov a táto osoba nevystupovala v mene štátu v tomto konaní, súd nemôže len tak, bez úpravy okruhu účastníkov, priznať vo výroku rozsudku vlastnícke právo k iným než lesným pozemkom, pretože by rozhodol v rozpore s okruhom účastníkov a priznal právo niekomu, kto v konaní nevystupuje, resp. koho v konaní nezastupuje na to určený oprávnený subjekt. Táto otázka je vecou žalobcu, nie súdu. Zamietavé rozhodnutie súdu však nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), pretože toto rozhodnutie je iba rozhodnutím z procesných dôvodov.

12. O trovách konania žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ súd rozhodol podľa ustanovenia , keďže všetky strany konania mali úspech iba čiastočný. Naopak, plný úspech v tomto konaní mal pôvodne žalovaný 1/ B.. W. V., ktorému súd podľa (nemožno rozhodovať podľa neúčinného právneho predpisu - , aj keď rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči B.. V. nadobudlo právoplatnosť ešte za účinnosti ) priznal podľa tohto pomeru súd nárok na náhradu trov konania. Súd o tomto nároku ešte nerozhodol a učinil tak rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie všetky sporové strany.

14. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj proti súvisiacim výrokom o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pôvodne žalovanému B.. W. V. navrhol nepriznať náhradu trov konania.

15. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku sa javí, že súd dospel k skutkovým záverom, že pozemky, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá, sú fakticky lesnými pozemkami. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu, že žalobný návrh žalobcu znel na určenie vlastníckeho práva k iným, ako lesným pozemkom. Súd prvej inštancie bol povinný dokazovať skutočný druh pozemku a na základe toho mohol rozhodnúť. Žalobca viacerými dôkazmi preukázal, že pozemky, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva sú fakticky lesnými pozemkami. Treba poukázať na podanie Slovenského pozemkového fondu č. SPFY/2015/130313 z 18.12.2015, v ktorom Slovenský pozemkový fond uviedol, že dotknuté pozemky sú lesnými pozemkami. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj identifikácia parciel registra „E“ a geometrické plány č. 35/2018, 36/2018 a 37/2018. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v zmysle Katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Súd sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi, ktoré vyvracajú a preukazujú a reálny stav pozemkov z hľadiska toho, či sa jedná o lesné pozemky, a či je tak žalobca oprávnený domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Nebolo úmyslom zákonodarcu viazať aktívnu legitimáciu v posudzovanom spore na formálny údaj v katastri nehnuteľností. Ak súd dospel k záveru, že žalobca disponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva len k tým pozemkom, ktoré majú na liste vlastníctva zapísaný druh pozemku - lesný pozemok, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o záväzný alebo nezáväzný údaj, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle .

17. Súd sa obmedzil na konštatovanie, že žalobca nenavrhol zodpovedajúcu zmenu žaloby (na parcely registra „C“), a preto nemohol byť v konaní úspešný.

18. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva ku konkrétnym pozemkom, teda bez ohľadu na ich označenie v stave „C“ alebo stave „E“, pretože ide o to isté právo určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je neprípustné považovať takúto zmenu za zmenu žaloby. Zmena žaloby je neprípustná v odvolacom a dovolacom konaní, vzhľadom k čomu, ak by došlo počas odvolacieho konania k zmene parciel, znamenalo by to pre žalobcu nevyhnutne neúspech v spore, nakoľko by neexistovali prostriedky na zmenu žaloby.

19. Súd prvej inštancie zaujal názor, že v súvislosti s pozemkami, ku ktorým zamietol žalobu, je aktívne legitimovaným subjektom na domáhanie sa určenia vlastníckeho práva žalobca, ale zároveň aj iný subjekt. Takýto záver je absurdný, pretože je neprípustné, aby boli nositeľmi aktívnej legitimácie vo vzťahu k tým istým pozemkom dva subjekty, a to len v závislosti od toho, ako tieto pozemky označia v žalobnom návrhu. Ak mal súd prvej inštancie za to, že sa nejedná o lesné pozemky, potom dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo neúplne zistil skutkový stav nedostatočným vyporiadaním sa s predloženými dôkazmi.

20. Preto nemôže obstáť záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Tento záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie.

21. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nezrozumiteľné, čoho dôsledkom je to, že žalobca je nútený predkladať alternatívnu argumentáciu, pretože z rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako rozhodol. Preto bolo porušené aj právo na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

22. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Z vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu strán konania. Možnosť vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo nemožno vykladať tak, že súd má túto možnosť vždy v prípade čiastočného úspechu oboch strán konania. Hoci je možné sa stotožniť s tvrdením, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech, nemožno sa stotožniť so záverom o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán s poukazom na mieru úspechu žalobcu a žalovaných.

23. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s celkovou výmerou 2.477.088 m2 a súd zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva s výmerou 123.898 m2, pričom žalobe vyhovel vo vzťahu k nehnuteľnostiam s celkovou výmerou 2.353.190 m2. Žalobca bol teda úspešný v rozsahu 95 % a žalovaní boli úspešní v rozsahu 5 %. Preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu pokiaľ ide o trovy konania.

24. Rozhodnutie je v tomto smere aj nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd len stručne konštatoval, že všetky strany konania mali vo veci úspech iba čiastočný, a preto aplikoval v otázke náhrady trov konania. Súd sa však nezaoberal vyššie uvedenou percentuálnou mierou úspechu a neúspechu strán v konaní. Preto je výrok rozsudku o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami nepreskúmateľný a nezrozumiteľný.

25. Nemožno sa stotožniť ani s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania pôvodne žalovaného 1/ B.. W. V.. Žalobca sa žalobou z 10.11.2005 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným na LV XXX a XXX k.ú. Š.. Žalobca označil za žalovaných B.. W. V. a súčasných žalovaných 1/ a 2/, nakoľko v tom čase sa jednalo o subjekty, ktoré boli ako spoluvlastníci žalovaných pozemkov zapísaní na liste vlastníctva. Pôvodne žalovaný B.. W. V. bol teda aktívne legitimovaným subjektom. V priebehu konania previedol svoj spoluvlastnícky podiel na Y.. B. N. (súčasne žalovaného 2/) kúpnou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností pod A.-XXXX/XXXX. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania treba brať do úvahy, že žaloba bola voči B.. W. V. podaná dôvodne, a táto dôvodnosť sa stratila až počas konania v dôsledku úmyselného špekulatívneho konania z jeho strany. Preto je dôvod na aplikáciu pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodne žalovaným B.. W. V..

26. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu zamietol.

27. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Poukázal na to, že v čase osvedčenia o vydržaní boli ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností U. R., W. R., L. R. a B. R.. V tom čase nemal nikto vedomosť o akomkoľvek rozhodnutí o konfiškácii. Žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy od svojho otca B. U., narodeného XX.X.XXXX. Žalovaný 1/ všetky informácie, ktoré mal ohľadne prevádzaných nehnuteľností získal od svojho otca, ktorému nemal dôvod neveriť. Žalovaný 1/ bol pri prijatí daru presvedčený o tom, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu boli darované, je jeho otec. Nič na tom nemenila ani skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti v čase darovania užíval niekto iný. Od svojho otca sa dozvedel, že žalovanému 2/ boli v období, keď jeho otec vybavoval osvedčenie nehnuteľností odpredané nehnuteľnosti predávajúcou, ktorá bola priamou príbuznou R.. K tomuto prevodu nehnuteľností došlo so súhlasom LESY SR, š.p., ktoré nehnuteľnosti dovtedy aj užívali. Tieto nehnuteľnosti boli po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanému 2/ riadne odovzdané. To bol tiež dôvod, prečo žalovaný 1/ nepochyboval o tvrdeniach svojho otca. Nemohlo dôjsť k predaju nehnuteľností zo strany rodiny R., ak by došlo k znárodneniu predmetných nehnuteľností a LESY SR, š.p. by nesúhlasili s vydaním nehnuteľností.

29. Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré v konaní predložili žalovaní a ktoré preukazujú, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na tretie osoby v prípade, ak došlo ku konfiškácii majetku rodiny R..

30. Žalovaný 2/ podal odvolanie proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol.

31. Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Poukázal na to, že súd prvej inštancie odignoroval tú časť rozhodnutia odvolacieho súdu (, ), v ktorej odvolací súd uviedol, že je potrebné zosúladiť predložené prídelové listiny s parcelami, ktoré sú predmetom tohto konania, a to aj ohľadom ich doterajšieho vlastníctva. V naznačenom smere súd prvej inštancie dokazovanie neviedol a k dnešnému dňu nie je zrejmé, či parcely, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva sú totožné s parcelami uvedenými na prídelových listinách predložených žalovaným. Táto otázka je odborná, preto bolo potrebné, aby zidentifikovanie uskutočnila veci znalá osoba a nie súd vlastnou úvahou, kedy dospel k záveru, že tieto prídelové listiny sa netýkajú predmetu sporu, až na jednu, pri ktorej však identifikácia nehnuteľnosti nie je možná.

33. Treba poukázať na to, že v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý neprodukoval žiadny dôkaz, preto je zrejmé, že dôkazné bremeno neuniesol a súd mal žalobu zamietnuť. Odvolací súd dospel k záveru, že vyhovieť žalobe možno iba v prípade lesných pozemkov, a preto je potrebné zistiť, či predmetné parcely sú výlučne druhom ako lesné pozemky. Ani v tomto smere však súd prvej inštancie dokazovanie neviedol a nie je zrejmé, či pozemky, ktoré sú predmetom konania a pri ktorých súd prvej inštancie určil, že ich vlastníkom je žalobca sú skutočne parcelami lesnými. Skutočnosť, či sú parcely, ktoré sú predmetom konania i v súčasnej dobe lesnými pozemkami, bola v konaní sporná. S uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie vyporiadal tak, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, keďže sa nejednalo o konkrétne návrhy. Preto je rozsudok súdu prvej inštancie vecne i právne nesprávny.

34. V následných vzájomných vyjadreniach (, , ) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.

35. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolania sporových strán nie sú dôvodné.

36. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

37. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

38. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

39. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

40. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

41. Podľa Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

42. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

43. Podľa , účinného k 23.5.2005 na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia až 79.

44. Podľa účinného k 23.5.2005 notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.

45. Podľa účinného k 23.5.2005 v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

46. Podľa účinného k 28.3.1960 socialistické vlastníctvo má buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného.

47. Podľa účinného k 28.3.1960 národný majetok je výhradne v štátnom socialistickom vlastníctve.

48. Podľa účinného k 28.3.1960 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

49. Podľa účinného k 28.3.1960 s vecami, ktoré sú v socialistickom vlastníctve, možno nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci obvyklého hospodárenia, inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch.

50. Podľa účinného k 28.3.1960 v osobnom vlastníctve sú najmä predmety domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). Osobný majetok je nedotknuteľný.

51. Podľa účinného k 28.3.1960 súkromné vlastníctvo sa spravuje ustanoveniami danými pre vlastnícke právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom.

52. Podľa účinného k 28.3.1960 vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade „pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú“. spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

53. Podľa O.z. v znení (účinný od 1. apríla 1983) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan , ktorý má nepretržite v držbe (

ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

54. Podľa , O.z. v znení (účinný od 1.januára 1992) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

55. Podľa O.z. , ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

56. Podľa nariadenia SNR č. S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov. Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. Konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. Konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami, ktoré uverejní v Úradnom vestníku. Nekonfiškuje sa podľa ods. 1 pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. Za zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa nariadenia č. 50/1945 Sb. SNR. O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). Stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru (správnej komisie), po jednom zástupcovi Jednotného sväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov, Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných vojakov a okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda zvoláva Komisiu podľa potreby. Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor povereníkov. Komisii pri výkone pôsobnosti podľa tohto nariadenia majú byť nápomocné všetky orgány štátnej verejnej správy a ľudové súdy. Rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok

za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Sbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie. Rozhodnutia Komisie, vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a napadnuté do 30. júna 1947, ako aj rozhodnutia Komisie nenapadnuté do 30. júna 1947, podľa ktorých osoby nemožno považovať za osoby uvedené v ods. 1 až 3, avšak napadnuté okresným národným výborom (okresnou správnou komisiou) po vyjadrení alebo na návrh miestneho národného výboru (miestnej správnej komisie) do 31. januára 1948, môže preskúmať Sbor povereníkov do 30. septembra 1948. Miestny národný výbor (miestna správna komisia) môže sa odvolať do 8 dní proti uzneseniu okresného národného výboru (okresnej správnej komisie) na Sbor povereníkov. Rozhodnutia Komisie, vynesené po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30 dní po ich vynesení. Sbor povereníkov v lehote 60 dní rozhodnutie Komisie potvrdí, zmení alebo zruší, pričom na návrh povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže povoliť odklad až do konečného rozhodnutia; odvolania proti rozhodnutiu Komisie podľa ods. 3a majú vždy odkladný účinok až do konečného rozhodnutia.

57. Podľa nariadenia SNR č. pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v , ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom vlastníctva konfiškovaného majetku alebo jeho časti.

58. Podľa nariadenia SNR č. Súvislé lesné plochy vo výmere nad 100 ha, ako aj lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, alebo ktoré s týmito možno spojiť v súvislý celok, pridelia sa štátu.

59. Podľa , nariadenia SNR č. v prídelovej cene, určenej podľa § a 16, zahrnuté sú všetky výdavky a poplatky, spojené so skonfiškovaním (), pridelením (§ až 11) a s pozemno-knižným prevedením skonfiškovaného majetku. Pozemno-knižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

60. Podľa , nariadenia SNR č. pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (v ďalšom texte „Fond“). Do Fondu plynú príjmy pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Finančné prostriedky Fondu použijú sa na hradenie dlhov a záväzkov, viaznucich na skonfiškovaných majetkoch, pokiaľ tieto budú uznané a prevzaté, a na hradenie ostatných výdavkov, spojených s výkonom pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Fond vedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

61. V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením č.k. -943, -943 z 28.6.2017, ktorým zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -528 z 10.12.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. -598 zo 6.11.2014, pričom vyslovil právny názor, že žalobca sa s úspechom nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva k iným ako lesným pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania. Táto okolnosť súvisí aj s predmetom činnosti žalobcu ako štátneho podniku, ktorým je primárne správa lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, prípadne aj správa iného majetku v štátnom vlastníctve.

62. V tejto súvislosti žalobca listom z 24.2.2016 (č.l. 722 spisu) požiadal Okresný úrad Bardejov - pozemkový a lesný odbor o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok v zmysle o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov. Išlo o sporné pozemky zapísané na LV XXX a LV XXX, k.ú. Š., vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Ako však vyplýva z ďalšieho dokazovania

k zmene kultúry týchto pozemkov nedošlo, nakoľko k tejto zmene bol potrebný súhlas zapísaného vlastníka nehnuteľností a predovšetkým geometrický plán (správa Okresného úradu Bardejov z 9.3.2016

- č.l. 726 spisu).

63. V závislosti od toho žalobca navrhol doplnenie dokazovania oboznámením geometrických plánov, a to vyhotovených H. A. a autorizačne overených Y.. Ľ. S., úradne overených Y.C.. B.. O. č. 35/2018 z 10.4.2018, č. 36/2018 z 5.4.2018 a č. 37/2018 zo 16.4.2018 pre k.ú. Š., ktorým bola vykonaná identifikácia predmetných parciel pôvodne zapísaných na LV XXX, XXX, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zamietnutá, teda pokiaľ ide o LV XXX, išlo o parcely č. 1692, 1698, 1702 a 1729) a pokiaľ ide o LV XXX, išlo o parcely č. 1686/2, 1686/3, 1686/4, 1686/5, 1686/6, 1749, 1751, 1762 a 1763, ktoré boli týmito geometrickými plánmi zidentifikované.

64. Podľa geometrického plánu č. 35/2018 by sa takto malo jednať o nový stav parciel z hľadiska druhu pozemku označených ako lesný pozemok, zastavaná plocha alebo trvalý trávny porast, pričom išlo o parcely č. 660/27 až 680/20 s celkovou zodpovedajúcou výmerou 169 ha a 2.217 m2. Podľa geometrického plánu č. 36/2018 bola pôvodná parcela zidentifikovaná na parcelu č. 668/4 - lesný pozemok o výmere 2.098 m2 a napokon geometrickým plánom č. 37/2018 boli pôvodné parcely zidentifikované na parcely nového stavu č. 657/17 až 698, označené ako lesný pozemok alebo vodná plocha (v závislosti od konkrétnej špecifikácie novovzniknutého pozemku) o celkovej výmere 131 ha a 1.622 m2.

65. Ako však uviedol súd prvej inštancie, tieto dôkazy a v nich vykonaná identifikácia, o správnosti ktorej nie sú pochybnosti, nebola premietnutá do konkrétnej zmeny žaloby, ktorá by reagovala na nový stav pozemkov (zmenu ich číselného označenia), ale aj druh pozemku, teda jeho kultúru podľa nového geometrického plánu. Za týchto okolností nemožno akceptovať odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že už samotným predložením týchto dôkazov bol vykonaný dostatočný procesný úkon na to, aby súd mohol o tejto žalobe kladne rozhodnúť, a teda žalobe vyhovieť aj pokiaľ ide o zamietavú časť rozhodnutia vo vzťahu k parcelám zapísaným na LV XXX a LV XXX, k.ú. Š..

66. Ako bolo vyššie naznačené, predložené geometrické plány uvádzajú v zmysle identifikácie nimi vykonanej úplne iné označenie parciel s inou výmerou a druhom pozemku. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že k rozhodnutiu, ktorého podkladom by mal byť tento geometrický plán, nemôže súd pristúpiť na základe vlastnej úvahy bez toho, aby bol vykonaný jasný procesný úkon - zmena žaloby zo strany oprávnenej osoby, t.j. žalobcu. V tomto smere nepostačuje len odvolanie na to, že údaje o druhu pozemku sú v zmysle Katastrálneho zákona nezáväzné a súd môže pozemok v závislosti na konkrétnych skutkových zisteniach kvalifikovať aj inak. Nejde tu totiž len o to, že v súčasnosti tieto pozemky činnosťou žalobcu mohli nadobudnúť iný charakter z hľadiska druhu pozemku, pretože predmetné geometrické plány a nimi vykonaná identifikácia, zavádzajú úplne iné rozdelenie a výmery pôvodných parciel, ktoré boli predmetom konania. Táto okolnosť, procesne veľmi podstatná, nepochybne vyplýva z týchto rozsiahlych materiálov - geometrických plánov, ktoré konštituujú úplne iný nový právny stav z hľadiska označenia parciel, než tomu bolo pôvodne pri začatí konania a v jeho skorších štádiách, teda pred predložením citovaných geometrických plánov.

67. Za týchto okolností nebolo možné žalobe vyhovieť pre nedostatočné procesné vyjadrenie zmeneného právneho stavu predmetu konania v podobe zmeny žaloby zo strany žalobcu v priebehu konania a možno uzavrieť, že správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v uvedenom smere, t.j. vo vzťahu k parcelám 1692 až 1729 (LV XXX, k.ú. Š.) a vo vzťahu k parcelám 1686/2 až 1763 (LV XXX, k.ú. Š.) zamietol.

68. Správne postupoval súd prvej inštancie aj pokiaľ vyhovel žalobe vo vzťahu k parcelám č. 1699 až 1728, zapísaných na LV XXX, k.ú. Š. a vo vzťahu k parcelám 1665/2 až 1750, zapísaným na LV XXX, k.ú. Š. tak, ako je to špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

69. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaných spočívajúcimi v tom, že údajne došlo k ignorácii pokynov odvolacieho súdu, nakoľko nie sú žiadne pochybnosti o tom, že údaje katastra v rámci registra „E“ vo vzťahu k LV XXX a LV XXX sú dostatočným podkladom pre určenie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý tieto pozemky nepochybne užíval v presvedčení, že mu vlastnícky patria, nakoľko ide o pozemky lesné.

70. V tejto súvislosti treba poukázať na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané na súde prvej inštancie a ktorým bolo nepochybne preukázané, že nemožno súhlasiť s argumentáciou, že právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ a pôvodne žalovaný 1/ B.. W. V. mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bolo žalobe vyhovené na základe darovacej zmluvy od pôvodných vlastníkov W. R. a L. R., nakoľko v zmysle nariadenia č. SNR boli predmetné nehnuteľnosti dané do dočasnej správy a disponovanie s nimi nebolo možné. Teda kúpna zmluva z 28.3.1950, na ktorú sa odvolávali žalovaní v tomto konaní, nemohla byť platná tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie. Za týchto okolností nemožno vychádzať z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní pod č. C. XXX/XXXX, C. XX/ XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX z 23.5.2005, pretože iné okolnosti zistené v priebehu tohto konania závery o eventuálnom vydržaní vlastníckeho práva žalovanými vyvracajú. Predovšetkým nebolo preukázané ani užívanie týchto nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných.

71. Nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, a preto je arbitrárne. V tejto súvislosti možno konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky kritériá riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia v zmysle , nakoľko súd jednoznačne uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké boli ním tvrdené skutočnosti, ktoré dôkazy boli vo veci označené a vykonané, vrátane prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda ako celok i z hľadiska vnútornej logickej štruktúry jeho jednotlivých častí spĺňa všetky predpoklady riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia.

72. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ určil vlastnícke právo žalobcu (Slovenskej republiky) k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX k.ú. Š. ako parcela č. 1699 až 1728 a nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX vo vzťahu k parcelám 1655/2, 1686/1 a 1750 tak, ako je to bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

73. Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok potvrdil vo výrokoch, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, vrátane výroku o trovách konania vo vzťahu medzi aktuálnymi sporovými stranami, t.j. žalobcom a žalovanými 1/ a 2/.

74. V tejto súvislosti nemožno akceptovať odvolaciu argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že z hľadiska výmery parciel, ktoré boli predmetom konania bol žalobca úspešný z hľadiska výmery 95 % predmetu konania a žalovaní v časti 5 %. Žalobca totiž nepredložil do spisu ocenenie predmetných parciel, z ktorého by bolo možné zistiť spoľahlivo hodnotu predmetných nehnuteľností, a teda aj reálny výsledok sporu, nakoľko samotné odvolanie sa na výmery parciel, ktoré boli žalobcovi z hľadiska určenia vlastníckeho práva prisúdené alebo naopak, vo vzťahu ku ktorým bola žaloba zamietnutá, nepostačuje. Výmera parciel totiž nie je spoľahlivým obrazom o hodnote nehnuteľností a nemôže byť preto ani podkladom pre určenie hodnoty sporu a posudzovanie miery úspechu a neúspechu v konaní.

75. Pochybil však súd prvej inštancie pokiaľ priznal náhradu trov konania pôvodne žalovanému 1/ B.. W. V. voči žalobcovi v plnom rozsahu v podstate z dôvodu, že žaloba bola voči tomu pôvodne žalovanému zamietnutá.

76. V tomto smere treba konštatovať, že žaloba na súd prvej inštancie, v ktorej bol ako žalovaný 1/ označený B.. W. V. bola podaná na súd prvej inštancie 14.11.2005 a o tom, že predmetné nehnuteľnosti (podiely v nich) boli na súčasných žalovaných 1/ a 2/ pôvodne žalovaným 1/ prevedené darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 25.7.2005 a kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 16.10.2008, sa súd dozvedel 26.5.2011, kedy doklady v tomto smere boli doručené (č.l. 161 spisu). Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu boli tieto doklady tejto doručené 4.8.2011. Pôvodne žalovaný 1/ túto okolnosť súdu neoznámil, z čoho vyplýva, že nemožno konštatovať, že by bol žalovaný nedôvodne v obdobne od podania žaloby až do 4.8.2011, kedy právna zástupkyňa žalobcu sa objektívne dozvedela o tom, že došlo k takejto zmene vo vlastníctve predmetných nehnuteľností a že pôvodne žalovaný 1/ ich vlastníkom nie je, a to najneskôr od roku 2008. Žaloba voči pôvodne žalovanému 1/ bola zamietnutá dopĺňacím rozsudkom z 10.6.2013 (č.l. 557 spisu), ktorý nadobudol právoplatnosť 1.8.2013. To znamená, že len v období od 4.8.2011 do 1.8.2013 bol pôvodne žalovaný 1/ sporovou stranou (účastníkom konania), aj keď tomu tak už nemalo byť. V celom predchádzajúcom období však bol žalovaný dôvodne ako údajný vlastník predmetných nehnuteľností a so zreteľom na to, že okolnosť

prevodu týchto nehnuteľností súdu včas neoznámil, nemožno vychádzať z toho, že mal ako sporová strana vo veci plný úspech. Naopak so zreteľom na vyššie uvedené zistenie, teda že v období od 14.11.2005 do 4.8.2011 bol pôvodne žalovaný 1/ B.. W. V. so zreteľom na všetky okolnosti žalovaný dôvodne, je najúčelnejšie za daných okolností postupovať podľa a vo vzťahu medzi žalobcom a touto sporovou stranou náhradu trov konania nepriznať žiadnej z nich.

77. Preto odvolací súd postupom podľa rozsudok v tejto časti zmenil a vyslovil, že sa náhrada trov konania medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/ B.. W. V. sporovým stranám nepriznáva.

78. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorých treba konštatovať, že žiadna zo sporových strán nemala v odvolacom konaní úspech, a preto žiadnej zo sporových strán nebola náhrada trov tohto štádia konania priznaná.

79. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).