Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/308/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu O. U. A. H. T. O. U., Š. M., O. O. C. O. X, S. S., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného IURIS SL s.r.o., so sídlom Balkánska 41/ A, 851 10 Bratislava - mestská časť Rusovce, IČO: 53 204 786, proti žalovaným 1. B. U., C.. XX.X.XXXX, S. T. XXX, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice, 2. Y.. B. N., C.. X.XX.XXXX, S. H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry v Bardejove, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Z a m i e t a žalobu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané

Na LV č. XXX I..Ú.. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2.

Určuje, že žalobca j e v ý l u č n ý m v l a s t n í k o m nehnuteľností, ktoré sú zapísané :

Na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

Na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2,

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Pôvodne žalovaný v 1. rade B.. W. V., C.. XX.X.XXXX m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere jeho úspechu v konaní, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí a ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2005, pôvodne vedenou voči obom žalovaným a zároveň voči ďalšiemu žalovanému B.. W. V. ( v žalobe označenom ako žalovaný v 1. rade) a upravenou podaním, doručeným súdu dňa 18.11.2008 domáha, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Š. - konkrétne parciel číslo: XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2, XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2, XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2, XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2, XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2, XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. Š. a to parciel číslo: XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2, XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2, XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2, XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2, XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2, XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2, XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2, XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2, XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2, XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2, XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2, XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2.

2. Žalobca zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil žalobca tým, že vyššie určené parcely osvedčila notárka do vlastníctva spolu s inými parcelami právnym predchodcom žalovaných a to každému po 1/3. Predmetom notárskeho osvedčenia boli aj parcely v bonitnom zaradení nielen ako lesné pozemky, ale aj ako trvalé trávnaté porasty, orná pôda a iné. Následne darovacou zmluvou zo dňa 20.5.2005, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 25.7.2005 boli nehnuteľnosti prevedené žalovaným v 1. - 3. rade, každému v 1/3, ktorí ich právnych predchodcov v konaní o vydanie notárskeho osvedčenia o vydržaní zastupovali. V notárskom osvedčení všetci žalovaní uviedli, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu sporu je neformálna kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 28.3.1950. Uvedené nehnuteľnosti ich právni predchodcovia v dobrej viere užívali od 28.3.1950, že im vlastnícky patria. Toto užívanie trvalo nepretržite až do dňa vydania notárskeho osvedčenia a aj ďalej. Ako dôkaz predložili vyjadrenie SPF Bratislava, regionálny odbor S. ako aj potvrdenie obce Š., že pôvodní vlastníci v obci nežijú. Parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, boli pôvodne zapísané vo vl. č. XX k.ú. Š.. Tieto parcely boli pôvodne vo vlastníctve L. R., neskôr na základe zápisu pod Ba ad. 1 čd XXX boli skonfiškované nariadením Následne ako vlastníctvo štátu boli pridelené do užívania príslušnej lesnej organizácie. Parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXX boli pôvodne zapísané v PKV č. XX k.ú. Š. vo vlastníctve W. R. a neskôr na základe zápisu v tejto PKV pod bodom boli skonfiškované v prospech štátu, ktorý svoje vlastníctvo aj prevzal a príslušná lesná organizácia ho aj užívala a užíva. Skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici sú nepravdivé, vyvrátiteľné listinnými dôkazmi. Súhlas regionálneho pracoviska Slovenského pozemkového fondu je predmetom skúmania Slovenského pozemkového fondu a nenahrádza súhlas príslušnej organizácie lesného hospodárstva ako súčasného užívateľa. Aktívna legitimácia je daná zákonom a naliehavý právny záujem žalobkyne je daný tým, že bez určenia súdom je vlastnícke právo žalobkyne neisté.

3. V konaní všetci traja pôvodní žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu a neosvedčila, aby sporné nehnuteľnosti nadobudla konfiškáciou. Ku konfiškácii došlo v rozpore s vtedajšou platnou právnou úpravou, ako aj k porušeniu pri doručovaní vo vzťahu k pôvodným vlastníkom. K prevodu majetku na štát došlo na základe nezákonného a neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu, vydaného postupom porušujúcim základné slobody a práva. Zápis do pozemkovej knihy vo vložke č. XX X. XX nebol rozhodnutím o konfiškácii, ale iba deklaroval, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú plnené, teda že majetok tejto osoby bol dňom účinnosti dekrétu dňa 26.11.1947 konfiškovaný. Správne rozhodnutie ( právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou podmienkou konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškáciu nešlo. Pokiaľ rozhodnutie o tom bolo vydané, ale nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ku konfiškácii. Práve tento úradný akt vytváral subjektívne predpoklady konfiškácie. Na konfiškačné konanie sa vzťahovali ustanovenia správneho poriadku ( vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb), teda aj ustanovenia o doručovaní konfiškačných výmerov. Konfiškačný správny akt, pokiaľ nebol vydaný na konkrétnu osobu, resp. bol vydaný a nebol doručený, či neobsahoval poučenie o možnosti odvolania, treba považovať za taký, ako keby nebol nikdy vydaný. Ďalej namietali skutočnosť, že žalobkyňa nijako neosvedčila svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, ktorého vlastníkmi sú žalovaní, na základe zmluvného prevodu od ich právnych predchodcov.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. -528 zo dňa 10.12.2012 určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., a to:

- parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2, na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., a to:

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2,

- parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2. Súd zároveň určil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dňa 6.11.2014 na základe pokynu odvolacieho súdu bolo vydané opravné uznesenie č.k. - 593, ktorým súd opravil záhlavie rozsudku aj neskôr vydaného dopĺňacieho rozsudku v časti označenia žalobcu a osoby oprávnenej konať v mene žalobcu. Voči rozsudku, aj opravnému uzneseniu podali žalovaní odvolanie. Dopĺňacím rozsudkom č.k. - 557 zo dňa 10.6.2013 súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Tento dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013.

5. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov konania, výpismi z listov vlastníctva a pozemno-knižných zápisníc, notárskou zápisnicou JUDr. K. T. zo dňa 23.5.2005 N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2005 č.l. - 23, splnomocneniami, spisovým materiálom JUDr. K. T. č.l. 119- 137, kúpnou zmluvou č.l. - 212, stanoviskom SPF č.l. 220 a č.l. 443, výpoveďou svedka I., hlavnou knihou pozemkovou č.l. 289 - 292, lesným hospodárskym plánom č.l. - 314, opisom porastov a plán hospodárskych opatrení č.l. - 319, konfiškačnou listinou č.l. 320-321, zápisnicami zo dňa 22.11.1946 č.l. 322- 333, rozhodnutím Povereníctva SNR pre Pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu č.l. 339, návrhom Povereníctva z 22.11.1947 č.l. 363, uznesením OS S. z 1.12.1947 č.l. 364, výpismi z majetkových podstát a listov vlastníctva č.l. 365- 384, zápisnicami č.l. 411- 419 a 421

- 432, rozhodnutím Správy štátnych lesov č.l. 420 - 431, písomnými a ústnymi vyjadreniami účastníkov, rozhodnutiami konfiškačnej komisie v Š. č.l. 465 - 466, potvrdeniami Obecného úradu v Š. č.l. 467 - 469, zápisnicou č.l. 470 - 475, výpismi č.l. 476- 478, rozhodnutím PÚ v S. s prílohami č.l. 488 - 493, lesným hospodárskym plánom Lesného závodu S. č. l. 639 - 683, výkazom prídelov č.l. 732 - 743, výkazom plôch č.l. - 772, č.l. 1033- 1043, zoznamom nehnuteľností č.l. 1044- 1063, návrhom prídelového plánu č.l. 1064- 1081, rozhodnutím pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.l. 792 - 797, č.l. - 980, výmermi č.l. - 835, 886-889, - 924, č.l. 1082- 1227, geometrickým plánom č.l. - 995, č.l. 1029- 1032, grafickou identifikáciou č.l. 1230 - 1244, zoznamom predpokladaných prídelcov č.l. 1258 - 1265, ostatným spisovým materiálom.

6. V minulosti bol predmet sporu zapísaný v pozemno-knižnej zápisnici k.ú. Š. č. XX na vlastníka W. R. a v zápisnici č. XX na vlastníka L. R.. V súčasnosti predmet sporu pozostáva z väčšej časti z lesných pozemkov, ale aj z ornej pôdy ( parcela č. XXXX) trvalých trávnatých porastov (parcely XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/4, XXXX/X, XXXX/X, XXXX) a ostatných plôch (parcely XXXX X. XXXX). Jednotlivé organizácie, ktoré na území SR spravovali lesné pozemky v mene štátu, okrem iného aj predmet sporu, majú v tomto storočí nasledujúcu históriu:

- 1923 - vznik Československých štátnych lesov a majetkov so sídlom v Prahe a s riaditeľstvami na území Slovenska v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku, Žarnovici, Solivare a so správou Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku,

- 1. január 1935 bola vytvorená nová organizácia podniku Štátne lesy a majetky,

- 1938 - vznik Ústredného riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov Slovenskej krajiny a odčlenenie slovenskej časti Štátnych lesov a majetkov (s piatimi pôvodnými druhostupňovými organizačnými jednotkami),

- 1942 - presun sídla Riaditeľstva Štátnych lesov a majetkov zo Žarnovice do Zvolena,

- 1945 - vznik samostatného podniku Štátne lesy v Bratislave s piatimi riaditeľstvami (Banská Bystrica, Liptovský Hrádok, Zvolen, Solivar, neskôr Košice, Oravský Podzámok) a dvoma exponovanými inšpekciami (Piešťany a Revúca),

- 24. júl 1945 - definitívny zánik Oravského komposesorátu,

- 2. máj 1946 - ustanovenie Riaditeľstva Štátnych lesov v Oravskom Podzámku,

- 1948 - vznik podniku Štátne lesy a majetky a vytvorenie ústredného riaditeľstva v Prahe i v Bratislave: zrušenie pôvodných riaditeľstiev a povýšenie najnižších organizačných jednotiek - správ na riaditeľstvá,

- 1949 - vytvorenie národného podniku Československé štátne lesy v Prahe, v Bratislave vzniklo jeho oblastné riaditeľstvo,

- 1. január 1950 - vznik Krajských inšpektorátov štátnych lesov v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a Košiciach,

- 1951 - zrušenie Československých štátnych lesov, n. p., a v nasledujúcom roku vytvorenie novej organizačnej štruktúry pod Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu v podobe Hlavná správa lesov - krajské správy lesov - správy lesného hospodárstva, ako aj Hlavnej správy lesného priemyslu s podriadenými ťažobnými podnikmi,

- 1956 - zrušenie Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu a vznik Hlavnej správy lesného hospodárstva v rámci nového Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

- 1. január 1956 - ustanovenie podnikov lesného hospodárstva - Krajské správy lesov v Bratislave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici. Prešove a Košiciach so samostatne hospodáriacimi jednotkami - lesnými závodmi štátnych lesov v Bratislave, pod ktoré patrili všetky podniky štátnych lesov na Slovensku,

- 1. júl 1960 - prechod podnikov štátnych lesov pod Správu lesného hospodárstva pri Ministerstve poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ČSSR v Prahe; - zrušenie krajských správ lesov a ich nahradenie podnikovými riaditeľstvami v Pezinku, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Štátnymi lesmi v Topoľčiankach a Riaditeľstvom TANAP-u v Tatranskej Lomnici,

- 1967 - vznik Odborového riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave, pod ktoré patrili všetky podniky štátnych lesov na Slovensku,

- 1969 - premenovanie Odborového riaditeľstva štátnych lesov na Generálne riaditeľstvo štátnych lesov v Bratislave,

- 1970 - zrušenie Generálneho riaditeľstva štátnych lesov a začlenenie podnikových riaditeľstiev pod priame riadenie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR,

- 1. apríl 1974 - vznik novej organizačnej štruktúry v podobe piatich podnikov: Štátne lesy v Bratislave, Štátne lesy v Banskej Bystrici, Štátne lesy v Žiline, Štátne lesy v Košiciach a Štátne lesy v Topoľčiankach,

- 1976 - zmena v názve štyroch podnikov na Západoslovenské štátne lesy Bratislava, Severoslovenské štátne lesy Žilina, Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica a Východoslovenské štátne lesy Košice,

- 1989 - zriadenie štátnych podnikov Západoslovenské štátne lesy Bratislava, Severoslovenské štátne lesy Žilina, Stredoslovenské štátne lesy Banská Bystrica, Východoslovenské štátne lesy Košice, Štátne lesy Topoľčianky, Strojárne štátnych lesov Slovenská Lupča,

- 1990 - vyčlenenie samostatných organizácií Lesostav Žilina, Lesostav Liptovský Hrádok, Lesostav Humenné, Lesostav Prešov, Lesostav Nitra, Lesostav Zvolen, Lesostav Revúca, Semenoles Liptovský Hrádok, Lesy Malacky, Lesy Smolenice, Lesy Beňuš a Zamagurské lesy Podolínec z podnikov štátnych lesov,

- 1. október 1994 - začlenenie malých samostatných organizácií do štátnych podnikov Západoslovenské lesy Bratislava, Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Severoslovenské lesy Žilina a Východoslovenské lesy Košice,

- 1996 - zrušenie štyroch veľkých štátnych lesných podnikov a ustanovenie štátnych lesných podnikov podľa krajového územného členenia - Lesy Bratislava, Lesy Trenčín, Severoslovenské lesy Žilina, Stredoslovenské lesy Banská Bystrica, Lesy Košice, Lesy Prešov,

- 1. júl 1999 - vznik jedného štátneho lesného podniku s celoštátnou pôsobnosťou a názvom Lesy Slovenskej republiky, š. p.. Banská Bystrica.

7. Predmet sporu - pozemky pôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX X. XX, k.ú. Š., nadobudli pôvodní vlastníci W. ( vložka č. XX) a L. ( vložka č. XX) R. v roku 1937 kúpnou zmluvou. Predmet sporu v súčasnosti zodpovedá parcelám, zapísaným na LV č. XXX X. XXX k.ú. Š.. Rozhodnutím povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 23.8.1945 v zmysle nariadenia SNR č. bola Správa štátnych lesov v H. poverená dočasnou vnútenou správou na lesných majetkoch bývalých majiteľov W. R. I..Ú.. Š., L. R. k.ú. Š., N. M. k.ú. Š., V.. V. R. v k.ú. A., Č., S. C. A., I., L., B. E. v k.ú. J.a. O správe a dozore nad týmito lesnými majetkami platia všetky zákonné ustanovenia ČSR, býv. SR a menovite prevádzajúce nariadenie SNR č. 58 zo dňa 9.4.1945. Lesné majetky mali

byť prevzaté do 8 dní zápisnične od ONV v S.. Rozhodnutím Konfiškačnej komisie, zriadenej podľa nariadenia SNR v znení čl. I. nariadenia č. SNR v sídle Okresného národného výboru v Bardejove na svojom zasadnutí dňa 28.8.1946 rozhodla o tom, že W. R., L. R., N. M. U.. R., U. R., D. R. X. K. R., všetkých toho času na neznámom mieste, treba považovať podľa nariadenia č. SNR za osoby národnosti nemeckej a na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu nariadenia č. SNR patriaci vlastníckym právom W. R., L. R., N. M. U.. R., U. R., D. R. X. K. R. za skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Podľa citovaného nariadenia proti tomuto rozhodnutiu sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa. Zo zápisnice povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B v Bratislave zo dňa 22.11.1946 vyplýva, že boli prevzaté lesné majetky po bývalom vlastníkovi L. R. v Š., národnosti nemeckej. Predmetom rokovania bolo prevzatie lesného majetku do držby a úžitku československého štátu ( Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Predmetný majetok bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia č. SNR. Jedná sa o lesné pozemky v katastrálnom území Š.. Daným dňom bol prevzatý a pridelený podľa nariadenia číslo SNR spolu s okrajovými enklávami. Ďalej sa preberal lesný priemysel, ako aj príslušné dopravné zariadenie so zemným a vrchným telesom lesnej železnice, vozovým parkom, lokomotívami, dresinami a pod. Taktiež sa prevzal majetok so všetkými právami a povinnosťami, ktoré k lesnému majetku patria. Prevzatie bolo prevedené tak, že lesný radca Y.. X. O. ( za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia A), tajomník X. R. (za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia B), predseda miestneho národného výboru W. B., predseda miestnej roľníckej komisie W. B. a lesný radca Y.. X. W. (za vnútornú správu konfiškovaného majetku), ktorí zápisnicu podpísali, obišli hranice preberaného majetku a oboznámili sa s nimi. Jednotlivé hnuteľné predmety fakticky prebrali a takto previedli aj skutočné prevzatie držby hnuteľného a nehnuteľného majetku. Jeho rozsah bol špecifikovaný ako: Lesné nehnuteľnosti v celkovej výmere 2354415 ha podľa zoznamu č. 1 Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 13064 ha podľa zoznamu č. 2 Lesné pozemky, priemyselné, dopravné zariadenia, budovy a iné objekty, uvedené v zozname č. 3 a 4 Mŕtvy inventár podľa zoznamu č. 6 Živý inventár podľa zoznamu č. 6 Zásoby ako drevo, krmivo, semená, sadivo podľa zoznamu č. 7 Obchodné knihy, hospodárske lesné plány, denníky, kancelárske zariadenia a pod. podľa zoznamu č. 8 Árenda - nájomný pomer Poistky podľa zoznamu č. 9 Zamestnanci. Dňom 22.11.1946 zároveň skončila vnútorná (dočasná ) správa. Konečná hodnota nehnuteľného a hnuteľného majetku bude ustálená po preskúmaní predložených bilancií. Dňom 1.3.1945 preberá Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov všetky dane, priame i nepriame, dávky, poplatky a ostatné verejnoprávne bremená. Zástupca miestneho národného výboru vzal na vedomie, že podľa nar. č. SNR je miestny národný výbor povinný oznámiť príslušnému daňovému úradu a katastrálnemu meračskému úradu skonfiškovanie majetku a jeho právoplatné pridelenie. Zo zápisnice povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia B v Bratislave zo dňa 22.11.1946 vyplýva, že boli prevzaté lesné majetky po bývalom vlastníkovi W. R. v Š., národnosti nemeckej. Predmetom rokovania bolo prevzatie lesného majetku do držby a úžitku československého štátu ( Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Predmetný majetok bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia č. SNR. Jedná sa o lesné pozemky v katastrálnom území Š.. Daným dňom bol prevzatý a pridelený podľa nariadenia číslo SNR spolu s okrajovými enklávami. Ďalej sa preberal lesný priemysel, ako aj príslušné dopravné zariadenie zo zemným a vrchným telesom lesnej železnice, vozovým parkom, lokomotívami, dresinami a pod. Taktiež sa prevzal majetok so všetkými právami a povinnosťami, ktoré k lesnému majetku patria. Prevzatie bolo prevedené tak, že lesný radca Y.. X. O. ( za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia A), tajomník X. R. (za Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, sekcia B), predseda miestneho národného výboru W. B., predseda miestnej roľníckej komisie W. B. a lesný radca Y.. X. W. (za vnútornú správu konfiškovaného majetku), ktorí zápisnicu podpísali, obišli hranice preberaného majetku a oboznámili sa s nimi. Jednotlivé hnuteľné predmety fakticky prebrali a takto previedli aj skutočné prevzatie držby hnuteľného a nehnuteľného majetku. Jeho rozsah bol špecifikovaný ako: 1 Lesné nehnuteľnosti v celkovej výmere 2337186 ha podľa zoznamu č. 1 2 Poľnohospodárske nehnuteľnosti vo výmere 35703 ha podľa zoznamu č. 2 3 Lesné pozemky, priemyselné, dopravné zariadenia, budovy a iné objekty, uvedené v zozname č. 3 a 4 4 Mŕtvy inventár podľa zoznamu č. 6 5 Živý inventár podľa zoznamu č. 6 6 Zásoby ako drevo, krmivo, semená, sadivo podľa zoznamu č. 7

7 Obchodné knihy, hospodárske lesné plány, denníky, kancelárske zariadenia a pod. podľa zoznamu č. 8 8 Árenda - nájomný pomer 9 Poistky podľa zoznamu č. 9 10 Zamestnanci

8. Dňom 22.11.1946 zároveň skončila vnútorná (dočasná ) správa týchto nehnuteľností. Konečná hodnota nehnuteľného a hnuteľného majetku bude ustálená po preskúmaní predložených bilancií. Dňom 1.3.1945 preberá Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov všetky dane, priame i nepriame, dávky, poplatky a ostatné verejnoprávne bremená. Zástupca miestneho národného výboru vzal na vedomie, že podľa nar. č. SNR je miestny národný výbor povinný oznámiť príslušnému daňovému úradu a katastrálnemu meračskému úradu skonfiškovanie majetku a jeho právoplatné pridelenie. Na základe nariadenia SNR č. bol prevedený zápis v PKV č. XX X. XX k.ú. Š., pričom bolo uvedené - došlo dňa 26.11.1947 č.d. 2204, poznamenáva sa - Konfiškácia podľa nar. č. 104/1945 Z. SNR v znení nar. č. 64/1946 u SNR pre účely pozemkovej reformy. Dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne povereníctvu pôdohospodárskej a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. Uvedené povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu fungovalo ako vládny orgán v období rokov 1945 - 1951 a bolo zriadené nar. č. pre účely pozemkovej reformy v súvislosti s konfiškáciou majetku a následne v roku 1951 bolo nahradené Povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu. V katastri nehnuteľností sú ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX, k.ú. Š., vedení žalovaní v 2. rade ako podielový spoluvlastník v podiele 1/3 a žalovaný v 3. rade ako podielový spoluvlastník v 2/3. Na predmetných listoch vlastníctva sú zapísaní žalovaní v 2. a 3. rade ako podieloví spoluvlastníci na viacerých parciel, než ktorých sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, na týchto listoch vlastníctva sú však uvedené všetky parcely, ktoré sú predmetom tohto konania a žiadna z žalobkyňou požadovaných nehnuteľností nie je zapísaná na inom liste vlastníctva. Dňa 3.9.1945 bola v Š. spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo prevzatie bývalého lesa L. R. správou štátnych lesov v H. pod dočasnú vnútenú správu na základe nariadenia Povereníctva SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu A. I. zo dňa 23.8.1945, č. 5392/V 573/45. Prítomní boli Y.. X. W., za správu štátnych lesov v H., Y. Č. za ONV v S., ktorí zápisnicu podpísali. Spomenutý lesný komplex bol prebratý pod dočasnú správu a prevzatie uvedeného majetku bolo prevedené na tvári miesta dňa 3.9.1945 s všeobecným popisom - menovaný lesný komplex patriaci L. R. leží v katastrálnom území obce Š.a a predmetný majetok tvorí jeden väčší komplex s vklineným komplexom lesa N. M. hraničiaci na juhu, juhozápade a západe so štátnymi lesmi správy lúk a na severe s lesom W. R. X. N. M. o veľkosti 234,44 ha. Súčasťou bola zápisnica o odovzdaní opusteného pôdohospodárskeho majetku do dočasnej správy podľa pripojenej zápisnice o jeho zaistení. Dňa 3.9.1945 bola v Š. spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo prevzatie bývalého lesa L. R. správou štátnych lesov v H. pod dočasnú vnútenú správu na základe nariadenia Povereníctva SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu v I. zo dňa 23.8.1945, č. 5392/VI 573/45. Prítomní boli Y.. X. W., za správu štátnych lesov v H., Y. Č. za ONV v S., ktorí zápisnicu podpísali. Spomenutý lesný komplex bol prebratý pod dočasnú správu a prevzatie uvedeného majetku bolo prevedené na tvári miesta dňa 3.9.1945 s všeobecným popisom - menovaný lesný komplex patriaci W. R. leží v katastrálnom území obce Š. a predmetný majetok tvorí jeden väčší komplex s vklineným komplexom lesa N. M. a gazdovský les zo Š.. Vklinenie sa tiahne smerom na sever, juh na najužšom mieste je asi 150 m široký. Obidva komplexy sú rovnakého charakteru, čo sa týka terénu. Obkľúčené sú obidva lesy lesom L. R. X. N. M. na juhu, lesom gazdov zo Š. na severe. Západný komplex juhozápadnou stranou dolieha na k.ú. I. a susedí s lesom I., patriacim k správe štátnych lesov T.. Správa štátnych lesov v H. adresovala dňa 5.10.1945 Povereníctvu SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu odpoveď k č. 5392/VI-573/945 z 23.8.1945 a v prílohe predložila zápisnicu o zaistení a o odovzdaní do dočasnej nútenej správy lesný majetok W. R., L. R. X. N. M. v katastrálnom území Š. k schváleniu. Na Okresný súd v Bardejove došiel dňa 26.11.1947 návrh Sekcie B Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy na poznačenie konfiškácie v k.ú. Š. podľa nariadenia č. SNR v znení nariadenia č. SNR vo vložke ( zápisnici) č. XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX na nehnuteľnosti písané na W. R., L. R., N. M.C., U.. R., U. R., D. R., K. R., B. R., U.. N., ktoré boli skonfiškované rozhodnutím Konfiškačnej komisie v S.e dňa 28.8.1946 a 2.8.1946. Vyznačiť sa mala - konfiškácia podľa nariadenia č. SNR v znení nariadenia č. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu, pod číslom denníku XXXX. Uznesením č.d. XXXX/XX súd povolil v pozemkovej knihe kat. územie Š., okrem iného, vo vložke č. XX na nehnuteľnosti knihované pod B1 W. R. a vo

vložke číslo XX nehnuteľností, knihované na L. R. zápis: Poznamenaná sa - konfiškácia podľa nariadenia č. SNR v znení nariadenia č. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. V pozemno-knižnej vložke č. 50 k.ú. Š., vlastníka W. R., bolo dňa 26.11.1947 pod číslom č.d. XXXX poznamenaná - konfiškácia podľa nariadenia č. SNR v znení nariadenia č. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. V pozemno-knižnej vložke č. 51 k.ú. Š., vlastníka L. R., bolo dňa 26.11.1947 pod číslom č.d. XXXX poznamenané - konfiškácia podľa nariadenia č. SNR v znení nariadenia č. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým, že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - Slovenskému pozemkovému fondu. Dňa 23.5.2005 bolo v notárskej kancelárii JUDr. K. T. spísané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, za prítomnosti žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí splnomocnení W. V., C.. XX.X.XXXX ( otcom žalovaného v 1. rade), B. U., C.. XX.X.XXXX ( otcom žalovaného v 2. rade) a X. N., C.. XX.XX.XXXX ( otcom žalovaného v 3. rade) vyhlásili, že otcovia žalovaných v 1. - 3. rade sú každý v 1/3 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území Š., zapísaných na LV č. XXX a to parcely č. XXXX podielu po nebohom U. R. pod B1 v celosti, na LV č. XXX a to parciel č. XXX, XXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pod B1 po nebohom Jozefovi R., na LV č. XXX a to parciel č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a to podielu pod B1 po nebohom L. R., na LV č. XXX a to parcely č. XXXX a to podielu pod B1 po nebohej B.U. R., na LV č. XXX a to parciel XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a to podielov pod B/1 v 1/2 po nebohom W. R. a pod B/2 v 1/2 po nebohom L. R., spolu v celosti. Svoje spoluvlastnícke právo odvodzovali titulom neformálnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.3.1950. Hore uvedené nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia od 28.3.1950 v dobrej viere, že im vlastnícky patria a takéto vlastnícke právo nadobudli vydržaním dňa 28.3.1960. Následne darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2005 darcovia A. X. U. W. V., C.. XX.X.XXXX, A. X. U. B. U., C.. XX.X.XXXX X. A. X. U. X. N., C.. XX.XX.XXXX, previedli podiely, každý v 1/3, na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na žalovaných v 1., 2. a 3. rade ako obdarovaných a to spôsobom, že darca v 1. rade previedol svoj 1/3 podiel na pôvodne žalovaného v 1. rade, darca v 2. rade previedol svoj 1/3 podiel na pôvodne žalovaného v 2. rade a darca v 3. rade previedol svoj 1/3 podiel na pôvodne žalovaného v 3. rade. Darca v 1. rade tak učinil prostredníctvom udeleného splnomocnenia pre žalovaného v 1. rade, darcovia v 2. a 3. rade tak učinili prostredníctvom udeleného splnomocnenia pre žalovaného v 3. rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 2.9.2008 previedol pôvodne žalovaný v 1. rade svoj podiel na predmete sporu vo výške 1/3 na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol od svojho právneho predchodcu na základe osvedčenia zo dňa 23.5.2005, na pôvodne žalovaného v 3. rade. Predmet sporu užíva od roku 1945 štát, pričom obhospodarovanie predmetu sporu O. U. bolo v konaní preukázané jednak pozemkovou knihou z roku 1946, ako aj lesným pozemkovým a hospodárskym plánom za roky 1958 - 1967, ako aj hospodárskym plánom zo roky 2001 - 2010. V priebehu konania žalovaní, aj ich právni predchodcovia, v prospech ktorých boli predmetné nehnuteľnosti osvedčené ako podielové spoluvlastníctvo, odmietli vypovedať s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie, súvisiace a týkajúce sa postupu žalovaných pri osvedčovaní vlastníckeho práva k predmetu sporu pred notárkou JUDr. K. T.. Nijako nepreukázali, aby predmet sporu akýmkoľvek spôsobom v akomkoľvek rozsahu niekedy oni, alebo ich predchodcovia užívali. 9. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 10. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

11.Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

12. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

13. Podľa Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

14. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 15. Podľa , účinného k 23.5.2005 na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch podľa až 55. Z týchto notárskych zápisníc sa môžu vydávať osvedčené odpisy, pre ktoré platia primerane ustanovenia až 79. 16. Podľa účinného k 23.5.2005 notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine. 17. Podľa účinného k 23.5.2005 v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, 6) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

18. Podľa účinného k 28.3.1960 socialistické vlastníctvo má buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného. 19. Podľa účinného k 28.3.1960 národný majetok je výhradne v štátnom socialistickom vlastníctve. 20. Podľa účinného k 28.3.1960 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. 21. Podľa účinného k 28.3.1960 s vecami, ktoré sú v socialistickom vlastníctve, možno nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci obvyklého hospodárenia, inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch. 22. Podľa účinného k 28.3.1960 v osobnom vlastníctve sú najmä predmety domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). Osobný majetok je nedotknuteľný. 23. Podľa účinného k 28.3.1960 súkromné vlastníctvo sa spravuje ustanoveniami danými pre vlastnícke právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom. 24. Podľa účinného k 28.3.1960 vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú". spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

25. Podľa O.z. v znení (účinný od 1. apríla 1983) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan , ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ().

26. Podľa , O.z. v znení (účinný od 1.januára 1992) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

27. Podľa O.z. a k ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

28. Podľa nariadenia SNR č. S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov. Konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. Konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. Konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami, ktoré uverejní v Úradnom vestníku. Nekonfiškuje sa podľa ods. 1 pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk používaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri niektorom sčítaní ľudu po roku 1929. Za zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky treba pokladať osoby, ktoré sa považujú za osoby štátne nespoľahlivé podľa nariadenia č. 50/1945 Sb. SNR. O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). Stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími členmi Komisie v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného okresného národného výboru (správnej komisie), po jednom zástupcovi Jednotného sväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov, Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných vojakov a okresnej roľníckej komisie. Zástupcu organizácií, uvedených v predošlej vete, vysiela príslušná okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda zvoláva Komisiu podľa potreby. Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor povereníkov. Komisii pri výkone pôsobnosti podľa tohto nariadenia majú byť nápomocné všetky orgány štátnej verejnej správy a ľudové súdy. Rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa. Sbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie. Rozhodnutia Komisie, vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a napadnuté do 30. júna 1947, ako aj rozhodnutia Komisie nenapadnuté do 30. júna 1947, podľa ktorých osoby nemožno považovať za osoby uvedené v ods. 1 až 3, avšak napadnuté okresným národným výborom (okresnou správnou komisiou) po vyjadrení alebo na návrh miestneho národného výboru (miestnej správnej komisie) do 31. januára 1948, môže preskúmať Sbor povereníkov do 30. septembra 1948. Miestny národný výbor (miestna správna komisia) môže sa odvolať do 8 dní proti uzneseniu okresného národného výboru (okresnej správnej komisie) na Sbor povereníkov. Rozhodnutia Komisie, vynesené

po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30 dní po ich vynesení. Sbor povereníkov v lehote 60 dní rozhodnutie Komisie potvrdí, zmení alebo zruší, pričom na návrh povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže povoliť odklad až do konečného rozhodnutia; odvolania proti rozhodnutiu Komisie podľa ods. 3a majú vždy odkladný účinok až do konečného rozhodnutia.

29. Podľa nariadenia SNR č. pôdohospodárskym majetkom podľa tohto nariadenia treba rozumieť súbor poľnohospodárskych nehnuteľností a lesov, k nim patriace budovy a zariadenia slúžiace vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu, závody pôdohospodárskeho priemyslu, ktoré sú vo vlastníctve osôb uvedených v , ak nie sú právne a hospodársky samostatné, ako aj hnuteľné príslušenstvo (vlastnému poľnému a lesnému hospodárstvu slúžiaci živý a mŕtvy inventár a poľnohospodárske zásoby, z prevádzky pôdohospodárstva pochádzajúce peniaze, pohľadávky a cenné papiere), ďalej vinohrady, záhrady, rybníky, stavebné parcely, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho celku, také obytné domy a iné budovy, ktoré podľa svojej povahy môžu byť používané k účelom poľnohospodárskym alebo sú vhodné na ubytovanie presídlencov pri vnútornej kolonizácii a všetky vecné užívacie práva bez ohľadu na to, či sú samostatné alebo či sú príslušenstvom vlastníctva konfiškovaného majetku alebo jeho časti.

30. Podľa nariadenia SNR č. Súvislé lesné plochy vo výmere nad 100 ha, ako aj lesné plochy bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia, alebo ktoré s týmito možno spojiť v súvislý celok, pridelia sa štátu.

31. Podľa , nariadenia SNR č. v prídelovej cene, určenej podľa § a 16, zahrnuté sú všetky výdavky a poplatky, spojené so skonfiškovaním (), pridelením (§ až 11) a s pozemno-knižným prevedením skonfiškovaného majetku. Pozemno-knižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy. 32. Podľa , nariadenia SNR č. pri Povereníctve Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (v ďalšom texte "Fond"). Do Fondu plynú príjmy pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Finančné prostriedky Fondu použijú sa na hradenie dlhov a záväzkov, viaznucich na skonfiškovaných majetkoch, pokiaľ tieto budú uznané a prevzaté, a na hradenie ostatných výdavkov, spojených s výkonom pozemkovej reformy podľa tohto nariadenia. Fond vedie Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu.

33. Pri určovacích žalobách ( ktorou je i žaloba v predmetnej veci ) sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje existencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu (§ 137 písm. c/ C.s.p) na žiadanom určení v čase vyhlásenia rozsudku. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, čo pre neho znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby mohol súd žalobu meritórne prejednať a prípadne jej vyhovieť.

34. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu a žiada zosúladiť právny stav so skutkovým stavom, keďže podľa jej tvrdenia je ona výlučnou vlastníčkou predmetu sporu, pričom v katastri nehnuteľností sú ako podieloví spoluvlastníci predmetu sporu zapísaní obaja žalovaní. Zosúladenie právneho stavu so skutkovým stavom predstavuje podmienku naliehavého právneho záujmu.

35. Po vykonanom dokazovaní je podľa názoru súdu nepochybné, že predmet sporu bol vládnym nariadením SNR č. , v danom čase zapísaný v PKV č. XX X. XX k.ú. Š., skonfiškovaný ex lege a to ku dňu účinnosti nariadenia ( nariadenia č. ). Na účinnú konfiškáciu v prospech štátu nebolo potrebné žiadne ďalšie osobitné rozhodnutie na konkrétne nehnuteľnosti, ako to uvádzali žalovaní. Následné rozhodnutia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, resp. konfiškačnej komisie už mali iba charakter spísania konkrétneho skonfiškovaného majetku ( nehnuteľností, budov, strojov, inventáru, zásob a podobne), jeho reálneho prevzatia konkrétnym orgánom, špecifikovania, jeho evidencie, resp. pridelenia do držby a úžitku, to znamená evidenčný charakter takého majetku, ktorý na základe spomenutého nariadenia už vlastnícky patril štátu ku dňu

1.3.1945. Účinnosťou tohto právneho predpisu zaniklo k predmetu sporu vlastnícke právo W. R. X. L. R. a údaj v katastri nehnuteľností, svedčiaci im ako vlastníkom bol od účinnosti tohto všeobecne záväzného právneho predpisu neúčinný, pretože nezodpovedal právnemu a teda skutočnému stavu. Obaja teda stratili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli vykonávať žiadne oprávnenie vlastníka a predmetné nehnuteľnosti nemohli na základe ich dispozície prejsť na inú osobu a ani nemohli byť predmetom dedičstva po nich. Ich právny nástupcovia sa teda z tohto dôvodu nemohli stať vlastníkmi predmetu konfiškácie. Následne po konfiškácii boli dané predmetné lesné pozemky na správu Správe štátnych lesov, pretože povereníctva zriadené v danom období boli len orgány dohliadajúce na výkon pozemkovej reformy. Povereníctvo pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu bolo totiž v roku 1951 nahradené povereníctvom lesov a drevárskeho priemyslu, ktoré v odbore lesného hospodárstva plnilo dovtedajšiu úlohu povereníctva pôdohospodárstva a správu na predmete sporu teda vykonávala Správa štátnych lesov. Predmet konfiškácie spĺňal podmienku výmery nad 100 ha v zmysle § 11 citovaného nariadenia a pripadol tak štátu. Účinnosť takejto konfiškácie nastala v zmysle citovaného nariadenia rozhodnutím predsedníctva SNR a proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať sťažnosť na Najvyšší správny súd. W. X. L. R. spĺňali podmienky osôb podľa nariadenia č. SNR. O tejto skutočnosti svedčí aj prehľad o prevzatých lesných pozemkoch z ktorého vyplýva, že v roku 1975 prevzala SŠL v H. do vnútornej správy konfiškáty W. X. L. R. X. N. M. v Š., ležiace v katastrálnom území Š. X. I. o výmere 523 ha. Rovnako bolo predložené konfiškačné rozhodnutie príslušnej konfiškačnej komisie a zápisnice, z ktorých vyplýva, že predmet sporu bol zabratý v súlade s účelom a ustanoveným postupom konfiškačného nariadenia. O tom, že daný zákonný postup podľa vtedy platných právnych predpisov nie je absolútne žiadna pochybnosť, svedčí o tom jednak rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 28.8.1946, zápisnice zo dňa 22.11.1946 o prevzatí predmetu sporu do držby a úžitku československého štátu , ako aj skutočnosť, že Okresnému súdu Bardejov bol dňa 26.11.1947 doručený návrh na vyznačenie tejto konfiškácie a ešte toho istého dňa bola konfiškácia pod číslom č.d. XXXX vyznačená v PK vložkách č. XX X. XX. Súd v rovnaký deň totiž uznesením č.d. XXXX/XX tento zápis v pozemkovej knihe povolil. O tom následne svedčia aj zápisy z pozemno- knižných zápisniciach v k.ú. Š. vo vložkách XX X. XX. Nepochybne dané skutočnosti o prechode vlastníckeho práva na štát na základe nariadenia SNR svedčí aj to, že predmet sporu bol daný do dočasnej správy, na základe potvrdenia o dočasnej správe nad týmito nehnuteľnosťami a to poverenie povereníctva SNR pre Pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 23.8.1945, zápisnicami o odovzdaní opusteného majetku do dočasnej správy, zápisnicami o prevzatí bývalých lesov W. X. L. R., ktoré sa v spise nachádzajú na č.l. 411- 432. Ak žalovaní odvodzujú svoje vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov, ktorí mali najskôr obaja v 1/3 ( ako aj v 1/3 pôvodne žalovaný v 1. rade B.. W. V., ktorý následne previedol svoj podiel na žalovaného v 1. rade) nadobudnúť vlastníctvo kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.1950 od W. X. L. R., tak takýto prevod vlastníckeho práva k predmetu sporu nebol možný, pretože predávajúci nemohli disponovať s predmetom sporu. Na základe týchto skutočností, nemohli právny predchodcovia žalovaných ( spolu s právnym predchodcom B.. V.) platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu na základe vydržania, ako to vyplýva z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice JUDr. K. T. v T. dňa 23.5.2005 C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, pretože nimi uvádzaná kúpna zmluva zo dňa 28.3.1950 nemohla byť platná a z tohto dôvodu nemohla založiť dobromyseľnosť v užívaní predmetu sporu ako predpoklad vydržania vlastníckeho práva, pretože predávajúci neboli v čase údajného uzavretia neformálnej kúpnej zmluvy vlastníkmi predmetu zmluvy. Právne predpisy o konfiškácii predmetu sporu boli v danom čase platné a účinné a ich neznalosť právnych predchodcov žalovaných nijako neospravedlňovala a nemohla založiť ich dobromyseľnosť ako vlastníkov. Ak neboli na začiatku dobromyseľní, resp. ak vydržacia doba nezačala, nemohla ani plynúť a ani uplynúť. Vznik vlastníckeho práva k predmetu sporu právnych predchodcov žalovaných teda z tohto dôvodu neexistuje a notárska zápisnica osvedčuje neexistujúce skutočnosti. Ak vyjdú najavo skutočnosti, ktoré spochybňujú takéto osvedčenie o vydržaní, súd nie ej takouto listinou nijako viazaný a ako predbežnú otázku je oprávnený posúdiť jej platnosť. V rámci predbežnej otázky s ohľadom na skutočnosti, ktoré v tomto konaní vyšli najavo súd konštatuje, na základe danej listiny právni predchodcovia žalovaných ( vrátane W. V., C.. XX.X.XXXX) nenadobudli vlastníctvo k predmetu sporu, a preto ho následne nemohli platne previesť na žalovaných ( vrátane pôvodne žalovaného Mgr. W. V.). 36. Ak žalobcovia tvrdia, že predmet sporu im vlastnícky patrí a že ho na základe neformálnej kúpnej zmluvy medzi ich právnymi predchodcami a L. X. W. R. z roku 1950 vydržali, súd uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ( a ), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania ( predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva ), držba

musí byť oprávnená t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva , musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému držiteľovi patrí vec ( alebo právo ) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná ). Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Vlastnícke právo titulom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť aj v zmysle o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice. Podľa tohto zákona osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka o splnení podmienok podľa osobitného predpisu ( ), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyhlásenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, vyhlásenie o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Takéto osvedčenie vydané notárom, za predpokladu, že obsahuje všetky uvedené náležitosti, má povahu verejnej listiny, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami ( , ). Notár pritom nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, čo ale neznamená, že to tak nemá byť. Podľa o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov platného do 1.12.2000 ( týmto dňom nadobudol účinnosť , ktorý vypustil zo zákona až 9 ) na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Žalovaní ( vrátane pôvodného žalovaného B.. V.) síce tvrdili, že ich právny predchodcovia nadobudli vlastníctvo k predmetu sporu na základe ústnej kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.1950 s predchádzajúcimi vlastníkmi. V tomto období na území Slovenska do 31.12.1950 platilo obyčajové právo, v zmysle ktorého vlastníctvo k nehnuteľnosti bolo možné nadobudnúť len vpisom do pozemkovej knihy. Z tejto zásady existovali výnimky, keď možno nadobudnúť vlastníctvo aj bez pozemno-knižného vpisu. Jednou takou výnimkou bolo ak nehnuteľnosť niekto 32 rokov ako svoju pokojne mal v držbe, a to aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá mala v tom čase nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Podľa právneho stavu, platného do 31.12.1950 však právny predchodcovia žalovaných vtedy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu, pretože dovtedy ho vyžadovanú dobu 32 rokov neužívali. Rovnako vpisom do pozemkovej knihy takéto vlastnícke právo nezískali, pretože zápis kúpnej zmluvy, na ktorú sa odvolávajú, nebol takto realizovaný.

37. Ani v konaní pred notárkou, ani v konaní pred súdom neboli objasnené skutočnosti, aké náležitosti mala predmetná kúpna zmluva, čo bolo je predmetom, za akú cenu právny predchodcovia žalovaných nadobudli predmet kúpy, akým spôsobom a kedy uhradili kúpnu cenu, akú sumu zaplatili W. R. a akú L. R. (keďže lesy mali rozdielnu výmeru), odkiaľ mali prostriedky na takúto kúpu, prečo sa nedomáhali zápisu svojho vlastníckeho práva do príslušnej evidencie, a ani prečo sa od roku 1992 až do roku 2005 nepokúsili žiadnym spôsobom domôcť svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu, nepožiadali o navrátenie podľa reštitučných právnych predpisov, alebo iným postupom. Všetky tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu tak jednoznačné v neprospech právnych predchodcov žalovaných, že nepreukazujú nielen vydržanie predmetu sporu, ale vyvolávajú oprávnené pochybnosti o tom, že právny predchodcovia 28.3.1950 žiadnu kúpnu zmluvu s W. X. L. R. neuzavreli a tieto skutočnosti boli účelovo tvrdené v konaní pred notárkou. Na strane predchodcov žalovaných zároveň absentuje akákoľvek dobromyseľnosť, vyžadovaná na začiatku, ale aj počas plynutia celej vydržacej doby. Ako bolo uvedené, v konaní nebola žiadnym spôsobom preukázaná, či už listinnými dôkazmi, alebo relevantnou svedeckou výpoveďou, existencia kúpnej zmluvy z roku 1950. V tomto smere súd neuveril tvrdeniam žalovaných, že ich právni predchodcovia nadobudli predmet sporu v tak rozsiahlej výmere od predchádzajúcich vlastníkov len na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy, bez ďalšieho, ako už je vyššie uvedené, pričom právni predchodcovia žalovaných mali v čase údajného uzavretia tejto kúpnej zmluvy vek, veľmi blízky plnoletosti. Žalovaní na potvrdenia tejto skutočnosti nenavrhli žiadneho svedka, pričom je nepochybné, že v prípade, ak by k takejto udalosti došlo, neboli by si to právny predchodcovia žalovaných nechali pre seba, ale oboznámili by s tým minimálne svojich rodičov, priateľov a blízkych a takýto prevod ( vzhľadom na skutočne výnimočne vysoký počet hektárov pôdy) by v dotknutej obci Š. rezonoval aj po rokoch, doteraz, bezpochyby by o takejto skutočnosti vedeli minimálne rovesníci právnych predchodcov žalovaných. Pred notárkou však nebol zo strany žalovaných ani ich právnych predchodcov predvolaní nikto a nebola predložená žiadna listina zo strany fyzickej osoby, ktorá by niečo také dosvedčovala. V čase vydania notárskeho osvedčenia navyše boli predmetné

parcely na základe konfiškácie vo vlastníctve štátu a skutočnosť, že boli zapísané stále na L. X. W. R., nemá vplyv na existenciu vlastníckeho práva k predmetu sporu zo strany žalobkyne. V tomto prípade neznalosť neospravedlňuje. Navyše, v konaní bolo presvedčivo preukázané, že predmet sporu právny predchodcovia žalovaných a ani žalovaní nikdy neužívali a teda nemohli byť dobromyseľní, že im to vlastnícky patrí v čase vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetu sporu. Prílohou tohto osvedčenia vo forme notárskej zápisnice bolo splnomocnenie právnych predchodcov žalovaných pre žalovaných v 1. a 3. rade, vyjadrenia O. M.N. R. z 10.5.2005, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva v nehnuteľnostiach v k.ú. Š. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX pre B. U., C.. XX.X.XXXX, X. N.I., C.. XX.XX.XXXX X. W. V., C.. XX.X.XXXX a potvrdenia Obce Š., bez uvedenia dátumu, pre právnych predchodcov žalovaných v 1. - 3. rade, že pôvodní vlastníci W. R., L. R. X. B. R.Á., v obci Š. ani v okolí obce Š. nežijú a pravdepodobne ani ich priamy právny nástupcovia. Podľa zisťovania u najstarších občanov v v obci je pravdou, že sa vysťahovali mimo územia Slovenska tesne pred začatím 2 svetovej vojny možno aj počas vojny, pravdepodobne sú na neznámom mieste. Doposiaľ sa žiadny ich dedič ani iná osoba k uvedeným nehnuteľnostiam neprihlásili. Rovnako bolo pre účely konania pred notárkou doložené vyhlásenie Slovenského pozemkového fondu. 38. Súd v zmysle účinného k 23.5.2005 uvádza, že SPF nemohlo dať takéto vyhlásenie, pretože nebolo vôbec oprávneným orgánom vyjadrovať sa k vydržaniu lesných pozemkov. SPF spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, nie lesné pozemky. SPF totiž nespravuje pozemky, ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu ( ). Takýmto orgánom je v zmysle T. O. U., štátny podnik. Nebolo v konaní preukázané, aby sa tento orgán vyjadroval ku konaniu pred JUDr. T., výsledkom ktorého bola dňa 23.5.2005 notárska zápisnica C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX. Preto bolo takéto vyjadrenie pre účely tohto konania pred notárkou relevantné a nemalo byť vôbec čo akceptované na účely vydania takéhoto osvedčenia. V tomto kontexte zároveň nebolo preukázané, aby boli splnené všetky podmienky Notárskeho poriadku, platného k 23.5.2005, keďže nebolo doložené vyjadrenie právnickej osoby, ktorá bola príslušná na správu predmetu sporu, resp. mala právo nakladať s predmetom sporu k 23.5.2005. Podľa názoru súdu takéto osvedčenie nemalo byť vydané a napriek tomu, že bolo, nespôsobuje žiadne v ňom uvedené účinky, týkajúce sa predmetu sporu. Ďalším listinným dôkazom, na základe ktorého došlo k vydržaniu, bolo potvrdenie Obecného úradu, bez dátumu, ktoré podpísal starosta obce Š.. Z toho vyjadrenia nevyplýva, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemali právnych nástupcov. Vyplýva z toho len neznalosť o tom, či žijú a či majú nejakých dedičov. To, že sa W. X. L. R., prípadne ich právny nástupcovia, v okolí obce Š. nezdržujú, bez ďalšieho neznamená, že pôvodní vlastníci nežijú a že nemajú žiadnych dedičov. V predmetnom potvrdení Obecného úradu Š. navyše absentujú konkrétne nehnuteľnosti, ktoré mali právny predchodcovia žalovaných užívať a ku ktorým malo byť uvedené potvrdenie vydané, je preto nepochopiteľné, ako vôbec na základe takéhoto neúplného a vágneho potvrdenia mohlo vôbec dôjsť k osvedčeniu o vydržaní dňa 23.5.2005. V zmysle účinnému k 23.5.2005 malo byť súčasťou notárskej zápisnice aj vyhlásenie obecného úradu, v obvode ktorého sa predmet sporu nachádza ( Obec Š.), že nemá ku vzniku uvedeného vlastníckeho práva výhrady. Takéto vyhlásenie však musí v zmysle všeobecných náležitostí právneho úkonu byť zrozumiteľné a určité a musí obsahovať špecifikáciu nehnuteľností tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene. Toto predmetné vyhlásenie však neobsahuje určenie žiadnej nehnuteľnosti, keďže chýbajú všetky náležitosti špecifikácie nehnuteľností podľa katastrálneho zákona. Z takéhoto potvrdenia teda nie je zrejmé, k akým nehnuteľnostiam nemala Obec Š. výhrady a aké nehnuteľnosti právny predchodcovia žalovaných vôbec užívali ako vlastné. To že takéto vyhlásenie akceptovala notárka pre vydanie osvedčenia o vydržaní nie je pre súd nijako záväzné a nemohol znamenať platný prechod vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalovaných. Ďalej z tohto vyhlásenia vyplýva, že bratia R. opustili územie obce pred začatím 2. svetovej vojny, možno aj počas vojny. Keďže 2. svetová vojna trvala do roku 1945, je bez akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že dňa 28.3.1950 bratia R. nemohli uzavrieť kúpnu zmluvu s žalovanými, keďže im ako osobám nemeckej národnosti nebol povolený vstup na územie bývalej ČSR. Práve toto potvrdenie Obce Š., ktoré bolo predložené za účelom preukázania vlastníckeho práva, priamo a veľmi jasne odporuje tvrdeniam právnych predchodcov žalovaných a akceptovanie takéhoto potvrdenia pre účely osvedčenia je nepochopiteľné. Vyhlásenie pre notárkou, prehlásenie Obecného úradu v Š. a potvrdenie O., regionálneho odboru S., pre účely osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k predmetu sporu, boli preto irelevantné. Je zároveň nepochybné, že osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti ( ) na jeho návrh , ku ktorému sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených v a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v ( a/ čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce , že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti ,

ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b/ vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia ). Pravdivosť obsahu dokladov pripojených k návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notárstvo nepotvrdzuje ( § 6 ods. 1 ), čo však neznamená , že v prípade pochybností nemožno skúmať splnenie uvedených podmienok. Súd teda skúma, či na strane žalovaných boli splnené všetky zákonné podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním a či boli odstránené pochybnosti o oprávnenej držbe. S existenciu týchto predpokladov sa bolo treba zaoberať tak pred notárskou zápisnicou osvedčeného vyhlásenia o vydržaní nehnuteľnosti vzhľadom na charakter nehnuteľnosti a skutočnosti v nej uvedené, týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov, ako aj po vydaní osvedčenia. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pred vydaním osvedčenia notár nezasahuje do deja, účastníkov nepoučuje na to, či obsah nastavajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie neprieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním tvrdených skutočnostiach by ho malo viesť k tomu, aby ním realizované vyhlásenie zodpovedalo právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol vykonaný, akým spôsobom a kedy sa tak stalo. Pravdivosť toho, čo sa osvedčuje platí dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Vzhľadom na povahu osvedčenia vydávaného notárom a zo samotnej podstaty činnosti notára, spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť osvedčenia vydaného notárom neprichádza do úvahy. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe, tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Uvedené však neznamená, žeby nebolo možné zaoberať sa správnosťou a úplnosťou notárskych zápisníc ako prejudiciálnou otázkou. Súd v tejto veci konštatuje, že v mnohých prípadoch známych zo súdnej praxe v minulosti, bolo zistené, že inštitút vydržania prostredníctvom osvedčenia bol zneužitý. Dôvodne preto nasledovala novela Notárskeho poriadku vykonaná účinná od 1.12.2000 v , čím sa spresnili podmienky, za ktorých notár mohol formou notárskej zápisnice vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo o vydržaní zodpovedajúceho vecného bremena. 39. , ktorý platil na našom území od 1.1.1951 do 1.4.1964 však neumožňoval vydržanie nehnuteľnosti v socialistickom vlastníctve. Čo bolo predmetom socialistického vlastníctva upravovali ustanovenia zák. č . v zmysle uvedeného zákona, účinného k 28.3.1960 boli predmetom osobného vlastníctva najmä predmety domácej a osobnej spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou (osobný majetok). S vecami, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, bolo možné nakladať, najmä možno také veci scudzovať len v rámci obvyklého hospodárenia, inak len vtedy, ak sú pre to dané podmienky určené v osobitných predpisoch. Osobný majetok bol nedotknuteľný. Socialistické vlastníctvo malo buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva družstevného. Spoločenské, socialistické vlastníctvo bol nedotknuteľný zdroj bohatstva a sily republiky a blahobytu pracujúceho ľudu. Ustanovenie upravovalo, že vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú", spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Vydržaním v zmysle bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. V zmysle došlo v roku 1948 k zoštátneniu pozemkov nad výmeru 50ha (ako výrobného prostriedku), pod čo by spadal aj predmet sporu, ktorú následne štát mohol prideľovať do správy ďalších subjektov, v tomto prípade bola správa v neskoršom období zverená Č.K. Š. T.. V tomto prípade sa vlastníkom pozemku zo zákona stal štát. Vydržanie predmetu sporu právnymi predchodcami žalovaných za obdobie od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo možné, pretože v pôvodnom znení platnom v danom období vydržanie neupravoval. Po vydaní ( účinného od 1.4.1983), ktorým bol novelizovaný bolo vydržanie v prospech fyzických osôb možné, avšak vylučovalo sa vo vzťahu k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného platilo, že nepretržitou 10 ročnou držbou vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku ( v znení platnom do vydania Zb). Súčasná právna úprava účinná od 1.1.1992 zrušila tieto nedôstojné obmedzenia použitia účinkov vydržania na vznik vlastníckeho práva a do vydržacej doby bolo možné započítať držbu uskutočnenú

pred 1.1.1992 a to aj vtedy, ak sa jednalo o vydržanie veci nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom. Je nepochybné, že lesná pôda bola k 28.3.1960 predmetom socialistického vlastníctva, pretože sa nejednalo o predmet osobného vlastníctva v zmysle účinného k 28.3.1960. Predmet sporu teda právni predchodcovia žalovaných nemohli k tomuto dátumu vydržať. Podľa názoru je vôbec zbytočné zaoberať sa otázkou držby takéhoto majetku fyzickými osobami v danom čase, pretože takúto lesnú pôda, dokonca v takejto výmere nemohla mať v držbe žiadna fyzická osoba vzhľadom na právne predpisy, platné v danom čase. V čase od 1.4.1964 do 31.3.1983 nebolo možné vôbec nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo. Čo sa týka obdobia od 1.4.1983 do 31.12.1991, predmet sporu nemohol byť predmetom vlastníckeho práva fyzických osôb a ak aj teoreticky došlo k vydržaniu v tomto období, mohlo vzniknúť iba právo osobného užívania fyzickej osoby k lesnej pôde. Podľa súčasnej právnej úpravy síce vydržať predmet sporu možné je, žalovaní však v konaní nepreukázali žiaden z atribútov vydržania. V konaní nepredložili nič, na základe čoho by boli ich právny predchodcovia a následne oni dobromyseľní, že sú vlastníkmi predmetu sporu. Nepreukázali teda žiadny relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu k predmetu sporu. Ich tvrdenie o uzavretí neformálnej kúpnej zmluvy v roku 1950 sa nepotvrdilo a v tomto konaní na rozdiel od konania o vydržaní vlastníckeho práva pred notárom, bolo ich povinnosťou potvrdiť takýto titul, ako základ pre dobromyseľnosť, s poukazom na už niekoľkokrát tvrdené skutočnosti o nadobudnutí vlastníctva štátu k predmetu sporu na základe vyššie uvedeného vládneho nariadenia z roku 1945. Rovnako nepreukázali, aby kedykoľvek za obdobie od 28.3.1950 do súčasnosti užívali predmet sporu ako vlastný, v dôsledku čoho nikdy pre nich nezačala a preto ani nemohla uplynúť vydržacia doba k predmetu sporu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých nepochybne vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných nesplnili zákonom vyžadované podmienky vydržania a teda nemohli dňa 28.3.1960, alebo kedykoľvek pred vyhlásením tohto rozsudku, nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu. Tvrdenie, že právny predchodcovia žalovaných užívali nehnuteľnosti v období od 28.3.1950 - 28.3.1960 boli v konaní spoľahlivo vyvrátené. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka I., ako aj prílohy ako pozemková kniha, lesný hospodársky plán za roky 1958 - 1967 a iné. To je nepochybné aj zo zápisníc, ktoré boli realizované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie o skonfiškovaní lesného majetku W. X. L. R., s ktorých vyplýva, že predmetný majetok zabral pre svoje účely štát, spísal jeho rozsah a určil spôsob nakladania s ním. Žalobcovia na preukázanie tvrdenia o užívaní predmetu sporu nimi, resp. ich právnymi predchodcami nepredložili jediný relevantný dôkaz. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z rozhodnutia, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. č. 86/2001 vyplýva, že pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa súd aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza: V zmysle ustanovenia sú údaje katastra ( medzi ktoré patria aj údaje o právach k Nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností ( zákona ) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak ( ). V čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 23.5.2005 bol teda právny stav iný, než z akého vychádzala notárka. Právni predchodcovia žalovaných nepreukázali existenciu právne relevantnej verejnej listiny, ktorou by mali nadobudnúť vlastnícke právo. V danom čase dňa 28.3.1950 nebolo možné získať vlastnícke právo k predmetu sporu ústnou kúpnou zmluvou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodcovia žalovaných a následne ani žalovaní nikdy predmet sporu neužívali, naopak, užíval ich žalobca, resp. právny predchodca žalobcu. Takto výmerou mimoriadne rozsiahle nehnuteľnosti do roku 1989 fyzické osoby nemohli užívať a žalovaní nijako nepreukázali svoje tvrdenia v notárskom osvedčení, že predmet sporu vôbec nejako užívali. Dobromyseľnosť v tomto prípade nezohráva žiadnu úlohu, pretože žalovaní a ich právni predchodcovia predmet sporu nikdy neužívali, nemožno teda ani len uvažovať o tom, či sa mohli stať vlastníkmi na základe dlhodobej dobromyseľnosti o tom, že užívajú svoje vlastníctvo. 40. Žalobca O. U. je právnym nástupcom Č. Š. na ktorého bolo vlastnícke právo W. X. L. R. prevedené všeobecne záväzným právnym predpisom a jeho vlastnícke právo k predmetu sporu nebolo v konaní relevantne spochybnené. Trvá nepretržite od nadobudnutia účinnosti vládneho nariadenia, ktorým boli nehnuteľnosti W. X. L. R. skonfiškované. Tie teda nemohli ostať vo vlastníctve bratov R., tí ich následne nemohli previesť a ani sa nestali predmetom dedičstva po nich. Ich ponechanie ako vlastníkov v príslušnej evidencii nehnuteľností po roku 1949 nemá žiadne právne účinky a samo o sebe nemôže byť právnym dôvodom pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorého následkom by bola zmena vlastníka odvodzovaná od W. X. L. R. alebo s nimi priamo súvisiaca, okrem

konfiškácie. Všetko ostatné je neplatné a nemôže mať za následok platný vznik vlastníctva a oprávnenie s predmetom vlastníctva nakladať tak, ako to môže realizovať vlastník. 41. Súd teda žalobe v časti ohľadne nároku na lesné pozemky zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 14.563 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3852 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4050 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 445227 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 3654 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 10335 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 39962 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 291755 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 9820 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 117 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 5100 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 4965 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2147 m2 a n a LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 2237 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku lesné pozemky o výmere 885464 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku lesné pozemky o výmere 629942 m2, vyhovel, pretože bolo preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania na základe nariadenia č. SNR postupom v zmysle predmetného nariadenia na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie, odvtedy predmet sporu užíval, naopak právni predchodcovia žalovaných nemohli nadobudnúť platne vlastnícke právo k predmetu sporu, a následne ho ani nemohli previesť na žalovaných. 42. Darovacia zmluva medzi žalovanými a a ich právnymi predchodcami ohľadne predmetu sporu zo dňa 6.7.2005 ( č.l. - 207) a následná kúpna zmluva medzi žalovanými v 1. a 3. rade zo dňa 2.9.2008 ( č.l. 210 -211) sú neplatné, pretože najskôr darcovia dňa 6.7.2005 a neskôr žalovaný v 1. rade dňa 2.9.2008 prevádzali predmet vlastníckeho práva, ktorý im vlastnícky nepatril, ale bol vo vlastníctve O. U.. Ako darcovia, tak aj predávajúci, neboli spôsobilí prevádzať predmet sporu.

43. Odvolací súd v uznesení č.k. - 943 vyslovil právny názor, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný, ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k iným, než lesným pozemkom - v tomto prípade ohľadne nároku na pozemky, zapísané ako orná pôda, trvalé trávnaté porasty a ostatné plochy a zároveň uložil súdu ( bez špecifikácie konkrétneho právneho názoru) venovať sa predloženým prídelovým listinám, ktoré sú hodnoverným podkladom pre existenciu vlastníckeho práva na strane prídelcov a to bez ohľadu, či došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Súd teda v časti nároku žalobcu, ktorá sa netýkala lesných pozemkov, žalobu zamietol. Žalobca síce požiadal o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok zo dňa 24.2.2016 ohľadne pozemkov vedených na LV XXX, k.ú. Š. a to KN "E" XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/XX), XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/XX a CKN XXX/X),, XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X a CKN XXX/X), XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), ako aj vedených na LV XXX, k.ú. Š. a to KN "E" XXXX/X ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX/X (časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X a XXX/X), XXXX/ X (ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX/X ( ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX/X ( ktorý zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X),, XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X), XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X) a XXXX ( časť ktorej zodpovedá lesnému pozemku CKN XXX/X a CKN XXX/XX), a zároveň zabezpečil vypracovanie súvisiacich geometrických plánov č. XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XXX ( č.l. 987 - 995) , ale v konaní nenavrhol zodpovedajúcu zmenu žaloby v tomto ohľade. Predmetom konania tak ostal pôvodný nárok na určenie vlastníckeho práva zapísaných pozemkov registra E, vrátane iných, než lesných pozemkov. Súd je v tomto sporovom konaní dispozíciou žalobcu a do návrhu nemôže ex offo zasahovať bez toho, aby žalobca svoj nárok zodpovedajúcim spôsobom upravil ( v tomto prípade navrhol zmenu žaloby tak, aby rozhodnutie súdu zodpovedalo jeho návrhu a nároku). Súd sám bez návrhu nemôže definovať nehnuteľnosť inou výmerou, druhom, registrom a ostatnými údajmi, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností ak nie sú predmetom návrhu, alebo úpravy žaloby a to ani v takom prípade, ak vyplývajú z listín alebo iných príloh tvoriacich obsah spisu. Opak by podľa názoru súdu znamenalo porušenie zásady dispozičnosti a nestrannosti. Žalobca súdu v tomto ohľade iba predložil listiny ( č.l. 720 - 726, 781 - 788) v rámci odvolacieho konania, ale nezareagoval na to zemnou žaloby. S ohľadom na to, že každý štátny orgán koná v mene štátu iba v rámci svojej pôsobnosti a kompetencie súd zamietol žalobu ohľadne nároku v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 13732 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 29665 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku

trvalé trávne porasty o výmere 24679 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 2115 m2, na LV č. XXX k. ú. Š., obec Š., okres S., registra „E“ a to: parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 9974 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 18311 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 4180 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 1593 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 5533 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 10972 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 662 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 500 m2, parc. č. XXXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1928 m2. Na rozdiel od žalobcu je súd toho názoru, že súd nemôže určiť vlastnícke právo v sporovom konaní nad rámec žaloby, ktorú uplatňuje kompetentný orgán v mene štátu. Teda ak sa požaduje nárok na viacero druhov pozemkov a žalobu podal v mene štátu iba jeden štátny orgán ( alebo právnická osoba), oprávnená zastupovať a konať v mene štátu, súd nemôže sám od seba rozhodnúť o nároku štátu aj na iné druhy pozemkov, ktoré je oprávnený uplatňovať v mene štátu iný orgán ( iná právnická osoba), pretože by došlo ku kompetenčnému konfliktu a potom by dochádzalo v súdnej praxi k situáciám, kedy by si jednotlivé orgány štátu uplatňovali rôzne nároky, ktoré im kompetenčne nepatria len preto, lebo konajú v mene štátu. Takisto ak žalobu podá jeden štátny orgán ( právnická osoba), ktorý koná za štát a v jeho mene, súd v rozsudku nemôže ako účastníka uviesť štát zastúpený iným orgán ( alebo inou oprávnenou osobou) len preto, lebo nárok v mene štátu je dôvodný, ale za štát má konať iný subjekt, než ktorý nárok uplatňuje. pochybenie by nastalo napríklad už len v tom, že na podanej žalobe je podpísaný iný poverený alebo zodpovedný pracovník za subjekt konajúci v mene štátu, než ktorý je štatutárnym orgánom subjektu, ktorý by bol v konečnom rozhodnutí uvedený a ktorý o žalobe ani nemusel vedieť a súhlasiť s ňou. Súd v tomto prípade nemá poučovaciu povinnosť, keďže žalobca je zastúpený advokátom.

44. Žalobca síce tvrdí, že kto je oprávnený konať v mene štátu je povinný určiť súd a na podporu svojho tvrdenia uvádza konanie , súd však k tomuto uvádza, že dané konania na najvyššom súde SR riešilo úplne inú procesnú otázku. V danom konaní o náhradu škody spôsobenom nesprávnym úradným postupom, vystupoval štát na strane žalovaného a žalobca označil ako žalovaných rôzne štátne inštitúcie, ktoré mali vystupovať samostatne, resp. v mene štátu. Najvyšší súd SR uviedol, : Ak označil žalobca organizačnú zložku štátu ( štátny orgán ), ktorá nebola príslušná za štát konať, nešlo o vadu podania ani o nedostatok podmienky konania . Súd je povinný z úradnej povinnosti zistiť správnu organizačnú zložku a konať s ňou bez toho, aby vydal uznesenie o pribratí do konania. Ak súd naďalej konal s nesprávnou organizačnou zložkou štátu, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C. H. BECK č. 2724/2004 ). Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene žalovaného konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, zistené nedostatky v zastúpení žalovaného majú povahu nedostatkov procesných podmienok konania ( R 48/1965 ). Žalobca za subjekt , ktorý zodpovedá za vzniknutú mu škodu bezpochyby označil štát t. j. Slovenskú republiku a súčasne označil viacero orgánov ( žalovaných 1/, 2/ a 3/ ) , ktoré majú za tento subjekt t. j. štát konať . Keďže žalobca vzal späť žalobu vyslovene voči žalovaným označeným ako 1/ a 3/ t. j. voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR a nie aj voči žalovanému 2/ t. j. Slovenskej republike zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky , nemožno z toho vyvodiť záver, že zobral žalobu v celom rozsahu t. j. voči žalovanému štátu - Slovenskej republike - ako jedinému zodpovednému subjektu späť. Podľa názoru dovolacieho súdu prvostupňový súd správne procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ vyhodnotil za „spresnenie označenia štátneho orgánu, ktorý je v danej veci príslušným orgánom v zmysle “ Z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že toto nemá žiadny súvis s postupom žalobcu v tomto konaní, s označením jeho účastníkov ani s procesným postupom súdu. To, že za žalobcu podala žalobu v časti neoprávnená osoba nie je chybou označenia žalobcu ( odstrániteľného procesného nedostatku), ale otázkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a dôvod na zamietnutie žaloby. Nič Slovenskej republike nebránilo podať žalobu ohľadne iných než lesných pozemkov prostredníctvom iného oprávneného orgánu, alebo aj v tomto konaní vystupovať ako žalobca v 1. a 2. rade, v oboch prípadoch zastúpení oprávnenými osobami v mene štátu konať a takisto žalobný petit mal byť daným skutočnostiam procesne prispôsobený. V dôsledku toho, že žaloba nebola podaná v mene štátu kompetentným orgánom čo sa týka iných než lesných pozemkov a táto osoba nevystupovala v mene štátu v tomto konaní, súd nemôže len tak, bez úpravy okruhu účastníkov, priznať vo výroku rozsudku vlastnícke právo k iným než lesným pozemkom, pretože by rozhodol v rozpore s okruhom účastníkov a priznal právo niekomu., kto v konaní nevystupuje, resp. koho v konaní nezastupuje na to určený oprávnený subjekt. Táto otázka je vecou žalobcu, nie súdu. Zamietavé rozhodnutie súdu však

nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) pretože toto rozhodnutie je iba rozhodnutím z procesných dôvodov. 45. Námietky žalovaných týkajúcich sa prídelových listín iných osôb v časti, ktorá sa týka nároku na lesné pozemky ( a ktorému súd vyhovel), čo by znamenalo prechod vlastníckeho práva na iné subjekty než štát, nie sú dôvodné. Súdu boli predložené prídelové listiny vrátane iných písomností č.l. 1028- 1265, pričom niektoré už predtým predložili do konania samotní žalovaní. Z týchto písomností súvisí s vyhovujúcim predmetom sporu iba prídelová listina č.l. 1110- 1111 - Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 24.4.1948 číslo 2750/1948, ktorým boli pridelené W. S. s manželkou do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území Š. o celkovej výmere 0,5774 ha ktoré sú v prídelovom pláne označené ako vl. č. 51 časť parcely XXXX/X, XXXX/X, grafické označenie roľa o výmere 0,5774 ha. Ostatné prídelové listiny sa netýkali lesných pozemkov, ale lúk, rolí, záhrad a iných než lesných pozemkov. Preto pre účely tohto konania nie sú právne relevantné a vyhovujúcej časti žaloby sa netýkajú. Súd k tejto listine uvádza, že nebola predložená žiadna iná písomnosť, ktorá by umožňovala identifikáciu takejto nehnuteľnosti ( napr. grafický prídelový plán), jedná sa o spoločnú výmeru pre viaceré nehnuteľnosti (časť parcely XXXX/X, XXXX/X, ) a z tohto dôvodu je identifikácia takejto nehnuteľnosti nemožná, čo spôsobuje to, že nie ej možné určiť vlastnícke právo k naj. Ak nie je možné určenie vlastníckeho práva k takejto parcele, tak nie je možné spochybňovať to, že vlastníctvo ostalo dovtedajšiemu vlastníkovi, ktorého právnym nástupcom je žalobca. O nulitných právnych účinkoch takejto listiny svedčí aj skutočnosť, že údaje o zmene vlastníctva vyplývajúce z danej listiny, neboli zaznamenané. Samozrejme, samo o sebe to nie je prekážka vzniku a nadobudnutiu vlastníckeho práva pre prídelcov, pokiaľ sa však pripoja aj iné skutočnosti, ako neurčitosť a nemožnosť identifikácie predmetu výmeru, je súd toho právneho názoru, že to spôsobuje nulitu právneho aktu (daného výmeru), ako verejnej listiny a na základe toho nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na W. S. s manželkou v roku 1978. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 11 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 spolu s vyhláškou č. 1/1948 Sb. možno prideliť lesným družstvám, lesným spoločenstvám, obciam a jednotlivcom len tie lesné plochy do 100 ha, ktoré nemožno spojiť v súvislý celok so štátnou lesnou plochou. Lesy s výmerou nad 100 ha sú zásadne pridelené štátu. Žiadosti W. R. X. L. R. zo dňa 29.3.1948 boli rozhodnutím č.l. 979-980 zamietnuté z dôvodu, že žiadali o vydanie lesných pozemkov, ktoré bezprostredne susedili so štátnymi lesmi. Je preto nepochybné, že lesné pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nebolo možné prideliť prídelcom, čo bolo zjavné v roku 1948 a preto neboli zrealizované ani prídelové listiny a ostali vo vlastníctve štátu. Na základe rozhodnutia Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 31.1.1949 číslo 2180/1949-V/B/4 ( č.l.792

- 795) bol vypracovaný pokyn Ústredného riaditeľstva štátnych lesov zo dňa 31.12.1948 číslo VIII/ L/6 - 22054/1948 ohľadne skonfiškovaných lesov na Čsl. štát s tým, že riaditeľstvá ako podriadené zložky samé vyhotovia koncept návrhu prídelového plánu, ktorý preskúma prídelová komisia a ak ho uzná za správny, podpíše ho a vráti ho príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov, ktoré samo vyhotoví a predloží ho pracovnej skupine pre pozemkovú reformu, ktorá všetko predloží súdu pre schválenie. Ak pracovná skupina koncept návrhu prídelového plánu neuzná za správny, vráti ho príslušnému riaditeľstvu štátnych lesov s pokynmi, ako ho doplniť alebo prepracovať. Pre každý konfiškát v každom katastrálnom území treba vyhotoviť osobitný návrh prídelového plánu. po zadovážení potrebných dát prikročí riaditeľstvo k vyhotoveniu jednotlivých konceptov pre návrhy prídelových plánov, čo sa následne predloží príslušnej pracovnej skupine a tá návrh prídelového plánu preskúma a ak ho uzná za správny, podpíše ho a vráti riaditeľstvu, ktoré pridelenie k sekcii pre usporiadanie pozemkovej držby štátnych lesov predloží pracovnej skupine pre pozemkovú reformu na ďalšie pokračovanie. O schválení prídelových plánov a o vyhotovenie prídelových listín sa postará Pracovná skupina pre pozemkovú reformu. Termín vyhotovenia návrhov prídelových plánov sa určil najneskôr do 30.4.1949 pre konfiškáty nad 10 prípadov a v prípadoch konfiškátov od 1 - 10 sa určil termín do 28.2.1949. Maximálna predĺžená lehota mohla byť do 30.6.1949. V konaní však nebola predložená jediná relevantná listina, týkajúca sa skonfiškovaných lesných pozemkov v rámci predmetu sporu. Na základe rozhodnutia povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo B-41.214/47- III zo dňa 3.10.1947 (č.l.9796-797) tento orgán zamýšľa prideliť lesnému spoločenstvu v Š. lesný majetok o výmere 50 ha za splnenia okrem iných aj podmienok - dňom odovzdania do držby prechádzajú na prídelcu všetky práva a povinnosti, ako aj nebezpečenstvo spojené s držbou, platenie daní a verejných dávok, - prídelová cena určená dodatočne v prídelovej listine bude zaplatená z vlastných prostriedkov prídelcu a ten zaplatí prvú splátku do 30 dní od obdŕžania rozhodnutia, - pridelený les bude rozparcelovaný a rozdelený medzi jednotlivých podielnikov, - pridelené nehnuteľnosti na vyzvanie príslušného úradu sú povinný odovzdať do štátnej lesnej správy podľa zákona XIX/1898, - nakoľko lesný majetok má výmeru väčšiu ako 100 ha a uchádza sa oň viac záujemcov, pridelí sa uchádzačom (obciam) do spoločného vlastníctva v celku a

prídelci budú spolumajiteľmi pomernej časti bez skutočného vydelenia v prírode, - podrobné podmienky budú uvedené v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy sekcia B. V konaní však neboli predložené relevantné prídelové listiny, ktoré by preukazovali pridelenia predmetu sporu ( ani lesných pozemkov) v roku 1949. Výkaz plôch č.l. 808- 822 ku geometrickému plánu číslo X/XXXX, rovnako ako výkaz prídelov č. X/XXXX žiaden lesný pozemok neobsahuje. Takisto prídelové listiny pre p. V. X. N. sa netýkajú lesných pozemkov W. X. L. R. a teda sú pre účely tohto konania irelevantné. Relevantný výmer o vlastníctve pôdy č.l. - 906, vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, ktorými bolo pridelené 50 ha lesných nehnuteľností bývalého vlastníka W. R. a T. spoločenstvu W. B. a spol v Š. mal byť bližšie určený prídelovou listinou ( v ktorej malo byť zároveň bližšie vyznačenie pozemkov pre jednotlivých prídelcov v prírode, prídelová cena a výmera) ktorú mal dodatočne vydať daný orgán, čo sa však nestalo, resp. nebolo preukázané, aby takáto prídelová listina existovala. Ostatné výmery č.l. 907 - 908 a č.l. 910 - 913 sa netýkali lesných pozemkov

46. Argument o tom, že podobný postup bývalých československých orgánov v prípade N. M. a nehnuteľností pôvodne zapísaných vo vložke XX k.ú. Š., pri ktorých bola rovnako uvedená poznámka pod č.d. 2204/47, boli následne bez vydania rozhodnutia súdu o reštitúcii majetku na základe rozhodnutia M.É. Ú. A. S. rozhodnutím č. 540/1992 zo dňa 1.9.1933 vydané rodinným príslušníkom N. M.Š. podľa a ktoré preto T. O. ako správca, ktorý lesy užíval vrátil v zmysle dohody ich pôvodným vlastníkom s touto vecou nijako nesúvisí. Rovnako s týmto konaním nijako nesúvisí postup jedného z žalovaných, ktorý od dedičov po N. M. kúpil iné lesné pozemky. K námietkam žalovaných, vzťahujúcich sa na nimi tvrdený postup príslušných správnych orgánov na základe nariadenia č. 104 /1945 Zb. a tvrdenia, že nebol dodržaný zákonný postup a predmet sporu preto nemohol byť platne skonfiškovaný, súd opäť konštatuje už vyššie tvrdenú skutočnosť, že v tomto prípade došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu sporu ex lege a k platnej konfiškácii nebolo potrebné vydávať žiadne rozhodnutie ( rozsudok NSSR ). Pre vydanie správnych aktov sa predpokladá tzv. prezumpcia správnosti. V konaní nebolo preukázané, aby rozhodnutie konfiškačnej komisie z 26.11.1947 bolo zrušené, alebo zmenené a preto naň musel súd z úradnej povinnosti prihliadnuť. Originál takéhoto rozhodnutia nebolo potrebné pre účely tohto konania predkladať, pretože tvorí len jeden z podkladov pre závery súdu o tom, že predmet sporu bol skonfiškovaný, rovnako ako iné lesné pozemky, v danom období, na štát. O tom, že k vydaniu takéhoto rozhodnutia skutočne došlo svedčia následné zápisy o konfiškácii, ďalej skutočnosť že príslušné orgány štátu až doteraz užívajú predmet sporu. Námietka žalovaných, že v spore nie je žalobca aktívne legitimovaný a že do konania ohlásili vstup ako B., tak T. O. U., štátny podnik, súd uvádza, že žalobcom je Slovenská republika. Za ňu je T. O. U., štátny podnik oprávnený konať. Tento štátny podnik nie je samostatným vlastníkom predmetu sporu, ani účastníkom konania. Vlastníctvo patrí štátu. Za štát totiž nekoná iba štátny orgán, ale aj právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Takouto právnickou osobou T. O. U., štátny podnik bezpochyby sú a osobitným predpisom oprávňujúcim takúto právnickú osobu konať v mene štátu je napríklad Je nepochybné, že v mene štátu v začiatočnej fáze tohto konania vystupoval štátny orgán a to Ministerstvo financií SR. To však bolo v dôsledku toho, že do účinnosti novely do 30.6.2007 mohol v mene štátu v súdnom konaní vystupovať iba štátny orgán. T. O. U., štátny podnik bezpochyby štátnym orgánom nie sú a takéto zastupovanie by teda bolo v rozpore so zákonom, čo nakoniec konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku . Od 1.7.2007 však T. O. U., Š. M. zastupovať štát podľa môžu a v tomto konaní došlo k jeho splnomocneniu na zastupovanie štátu až po 1.7.2007. Nikde v celom sa nenachádza ustanovenie, ktoré by zakazovalo za štát vystupovať na základe splnomocnenia, alebo v zmysle osobitného zákona v jednej časti konania štátnym orgánom a v inej časti konania právnickou osobou, oprávnenou podľa osobitného predpisu. Nemôžu zastupovať štát súbežne, ale jednotlivo áno. To, že v mene republiky vystupoval v istom štádiu konania štátny orgán a v inom štádiu konania k tomu oprávnená právnická osoba je v súlade so zákonom. Ako fyzická osoba, ktorá môže meniť počas súdneho konania splnomocneného zástupcu, tak môže činiť aj štát, pretože účastníci sú v súdnom konaní rovní a majú rovnaké práva. Opačný výklad by bol ústavne nekonformný. Bolo úlohou súdu určiť, či B., alebo neskôr T. O. U., štátny podnik sú oprávnení v mene štátu konať v tomto konaní a súd nezistil, aby tomu tak nebolo. Tento argument žalovaných neobstojí, rovnako ako rozsudok NSSR zo dňa 27.1.2004, ktorý reagoval na diametrálne odlišnú právnu úpravu , aká je teraz ( a to od 17.2.2007). Navyše samotné B. oznámením zo dňa 24.5.2011 (č.l. 221) uviedlo, že v konaní štát nebudú ďalej zastupovať. Komplexne bola táto otázka vyriešená v konaní pred odvolacím súdom na základe odvolania voči prvému rozsudku Okresného súdu Bardejov, kedy súd na základe

uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. - 591 zo dňa 30.9.2014, ktorým bola vec vrátená súdu prvého stupňa, opravil záhlavie rozsudku zo dňa 10.12.2012 č.k. - 528 ako aj záhlavie dopĺňacieho rozsudku č.k. - 557 zo dňa 10.6.2013 tak, že správne označenie žalobcu znie - Slovenská republika v zastúpení T. O. U., Š. M., C. O. X, S. S., Y.L.: XXXXXXXX. Voči tomuto uzneseniu podali žalovaní odvolanie, na základe čoho odvolací súd v uznesení č.k. - 943 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Ak by mal odvolací súd zato, že žaloba bola podaná neoprávneným subjektom, súd by zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu by zamietol. Navyše by nepotvrdil uznesenie súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa opravený tak, aby bolo nepochybné, že žalobcom je Slovenská republika, v mene ktorej koná zákonom špecifikovaný a poverený orgán.

47. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, keďže sa nejednalo o konkrétne návrhy o aký dôkazný prostriedok sa má jednať a aký dôkaz z neho vyplýva. Súd nemá vyšetrovaciu povinnosť a už aj nad rámec hospodárnosti zrealizoval dopyt po veľkom množstve štátnych inštitúcií v snahe zabezpečiť všetky relevantné listiny. Súd má za to, že ide o úplné listiny a ďalšie „pátranie“ po iných archívoch a podobných inštitúciách bez toho, aby bolo zrejmé čo konkrétne sa žiada, nie je úlohou súdu. Účastníci majú povinnosť uviesť konkrétny dôkazný prostriedok a aký dôkaz z neho vyplýva.

48. O trovách konania žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ustanovenia , keďže všetky strany konania mali úspech iba čiastočný. Naopak, plný úspech v tomto konaní mal pôvodne žalovaný v 1. rade B.. W. V., ktorému súd podľa ( nemožno rozhodovať podľa neúčinného právneho predpisu - , aj keď rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči B.. V. nadobudlo právoplatnosť ešte za účinnosti ) priznal podľa tohto pomeru súd nárok na náhradu trov konania. Súd o tomto nároku ešte nerozhodol a učinil tak rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.