Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/65/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. P., K., B. B.,

správca konkurznej podstaty úpadcu L. s. r. o., H., B. B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr.

V., advokátkou, M., B., proti odporcovi: I. s. r. o., C., B., IČO: X., v konaní o právnu

neúčinnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a o zaplatenie 245 000 eur, vedenej na

Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č. k. , o dovolaní odporcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. mája 2013, č. k. 25CoKR/5/2013-

234, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 15. mája 2013 č. k. -234 o d m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania

vo výške 162,91 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom z 30. januára

2013 č. k. -212 zamietol žalobu o neúčinnosť zmluvy o prevode obchodného

podielu a o zaplatenie 245 000 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ

nepreukázal spriaznenosť úpadcu a odporcu podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

22

(ďalej len „ZoKR“). Zmluva o prevode obchodného podielu, ktorej právnej neúčinnosti sa

navrhovateľ v žalobe domáha, bola podpísaná odlišnými osobami bez akéhokoľvek

prepojenia, pretože za odporcu podpísal zmluvu Ľ., ktorý nebol spoločníkom, ani konateľom

úpadcu v čase prevodu podielu. Nepreukázaním spriaznenosti navrhovateľa a odporcu nie je

podľa konkurzného súdu možné predpokladať zo zákona úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov

úpadcu a vedomosť odporcu o úmysle ukrátiť svojich veriteľov na základe napadnutého

právneho úkonu. Konkurzný súd poukázal na to, že odporovacou žalobou je možné domáhať

sa právnej neúčinnosti právneho úkonu aj vtedy, keď právny úkon nebol urobený medzi

spriaznenými osobami, avšak je potrebné preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, čo v konaní navrhovateľ nepreukázal. Pokiaľ ide

o hodnotu prevádzaného podielu, konkurzný súd mal za to, že nie je dôvod spochybňovať

a prípadným znaleckým dokazovaním overovať cenu obchodného podielu vo výške 3 320 eur,

nakoľko nie sú splnené vyššie opísané podmienky odporovateľnosti právneho úkonu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd

napadnutým uznesením zo dňa 15. mája 2013 č. k. -234 zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zistil, že navrhovateľ si

uplatnil žalobou podanou na konkurznom súde 08. februára 2012 vyslovenie neúčinnosti

zmluvy o prevode obchodného podielu, uzavretej medzi dlžníkom ako prevodcom

a nadobúdateľom I. s. r. o.. S., Bratislava 4 (ďalej len „nadobúdateľ“) dňa 07. decembra 2009,

ktorej predmetom prevodu bol obchodný podiel prevodcu v obchodnej spoločnosti R. s. r. o.,

H., Bratislava (ďalej len „sporná zmluva“). Spornou zmluvou prevodca (úpadca) previedol

svoj obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným R. s. r. o. Bratislava za cenu

3 320 eur. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že spoločníkom v obchodnej spoločnosti R.

s. r. o. Bratislava, ktorej obchodný podiel sa prevádzal, bol v čase uzatvorenia spornej zmluvy

dlžník (úpadca) a Ľ., pričom Ľ. vykonával aj funkciu konateľa. Obchodný podiel každého

zo spoločníkov predstavoval 50 % na základnom imaní. V obchodnej spoločnosti

nadobúdateľa obchodného podielu bol spoločníkom a konateľom Ľ.. Súčasne s uzavretím

spornej zmluvy došlo aj k prevodu druhého obchodného podielu v obchodnej spoločnosti R.

s. r. o. Bratislava z Ľ. na nadobúdateľa, ktorý sa tým stal jediným spoločníkom obchodnej

spoločnosti R. s. r. o. Bratislava s tým, že túto zmluvu o prevode obchodného podielu

podpísal ako prevodca Ľ. a za nadobúdateľa tiež Ľ. ako jej konateľ. V dôsledku uvedených

prevodov sa nadobúdateľ stal jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti R. s. r. o.

Bratislava.

Odvolací súd konštatoval, že ZoKR upravuje dve základné skupiny odporovateľnych

právnych úkonov, a to kvalifikované v § 56 a 59 (právne úkony bez primeraného plnenia

a zvýhodňujúce právne úkony) a druhú skupinu právnych úkonov (§ 60 ZoKR), ktoré nie je

možné subsumovať pod § 58 a § 59 ZoKR. Podľa odvolacieho súdu je nesporné a v tomto

smere je preto zistenie a právny záver konkurzného súdu správny, že medzi nadobúdateľom

a prevodcom obchodného podielu nie je vzťah spriaznenej osoby, v takom ponímaní ako je

spriaznená osoba vymedzená v § 9 ZoKR. Z týchto dôvodov a vzhľadom na čas uzatvorenia

spornej zmluvy je možné posúdiť jej odporovateľnosť len podľa § 60 ZoKR.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že jedným

z predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby je platnosť právneho úkonu s tým, že

veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) musí prioritne preukázať, že majetok úpadcu, ktorý

podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu.

Vzhľadom na absenciu spriaznenej osoby medzi prevodcom a nadobúdateľom je potrebné

zo strany správcu ako navrhovateľa preukázať aj úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie

pohľadávok veriteľov. Odvolací súd mal za nesporné, že dlžník pri uzatvorení spornej zmluvy

musel vedieť, že znížením hodnoty jeho majetku (prevodom obchodného podielu

za neekvivalentnú cenu) dôjde k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávok, keď ide o logický

ekonomický dôsledok zníženia hodnoty majetku, ktorým sú kryté záväzky dlžníka.

K poznaniu úmyslu (priameho alebo nepriameho) dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok

veriteľov druhou zmluvnou stranou odvolací súd konštatoval, že poznanie tohto úmyslu je

zásadne vylúčené, ak zmluvné strany napádaného právneho úkonu nie sú majetkovo ani

personálne prepojené. Rovnako je v zásade vylúčené poznanie úmyslu dlžníka pri právnom

úkone medzi neznámymi osobami, pri náhodnom alebo ojedinelom právnom vzťahu.

Podľa odvolacieho súdu v posudzovanom prípade o takúto situáciu však nejde, pretože

dlžník (úpadca) a Ľ. (ktorý bol štatutárnym orgánom nadobúdateľa) pôsobili ako spoločníci

v obchodnej spoločnosti „R.“, ktorej obchodné podiely previedli v ten istý deň

na nadobúdateľa, pričom výkon práva spoločníkov v obchodnej spoločnosti vyžaduje

spoločný výkon práv, napr. na valnom zhromaždení a pod. Preto prevod obchodných podielov

v obchodnej spoločnosti „R.“ na nadobúdateľa (I. s. r. o. Bratislava) vyžadoval aj schválenie

spornej zmluvy ako aj ďalšej zmluvy o prevode obchodného podielu (Ľ.) na I. s. r. o.

Bratislava. Išlo teda o koordinovaný postup uvedených osôb a pokiaľ bol obchodný podiel

42

prevedený pod trhovú cenu (v tom prípade u obidvoch zmlúv) musel byť úmysel dlžníka

známy nadobúdateľovi prostredníctvom jeho štatutárneho orgánu (prostredníctvom

štatutárneho orgánu robí právnická osoba právne úkony a teda prejavuje jej vôľu a zisťuje

vôľu iných osôb).

Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri hodnotení právnych

úkonov podnikateľov je potrebné vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o konanie

profesionálnej skupiny subjektov, u ktorých sa v zásade vyžaduje konanie s odbornou

starostlivosťou (osobitne u štatutárnych orgánov kapitálových spoločností), pretože toto

konanie má spravidla ekonomické a právne dopady na ostatných podnikateľov (vzťahy medzi

spoločníkmi navzájom, medzi spoločníkom a spoločnosťou a medzi štatutárnym orgánom

a spoločnosťou sú absolútnymi obchodmi). Práve z týchto dôvodov sú obsahom hmotného

konkurzného práva tradične ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré postihujú

právne úkony podnikateľov v širšom rozsahu ako je to u „nepodnikateľských subjektov“

podľa všeobecnej súkromnoprávnej úpravy v .

Podľa odvolacieho súdu sa týmito pre rozhodnutie právne relevantnými

skutočnosťami konkurzný súd v konaní nezaoberal, a preto následne vyvodil nesprávne

právne závery, z ktorých dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil.

Konkurzný súd sa v ďalšom konaní primárne bude zaoberať tou skutočnosťou, či došlo

spornou zmluvou k zníženiu majetku dlžníka. Pokaľ by táto skutočnosť nebola preukázaná,

chýba základný hmotnoprávny predpoklad pre úspešné podanie odporovacej žaloby a táto

musí byť zamietnutá. Samotné tvrdenia odporcu nepreukázali to, že záver znaleckého

posudku predloženého navrhovateľom o hodnote prevádzaného obchodného podielu, je

nesprávny. Ak tento predpoklad zostane naďalej preukázaný a konkurzný súd príde k záveru,

že odporca nepreukázal vierohodne, že úmysel dlžníka (aj nepriamy) ukrátiť uspokojenie

pohľadávok jeho veriteľov mu nebol známy, sú podľa odvolacieho súdu splnené podmienky

pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie bolo vydané nesprávne obsadeným senátom (§ 237

písm. g/ ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a napadnuté rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení celej veci ( ).

52

Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, že zloženie

senátu rozhodujúceho vo veci bolo v súlade s rozvrhom práce Krajského

súdu v Banskej Bystrici pre rok 2012 v zložení: JUDr. Jana Hullová, JUDr. Miroslava

Púchovská, JUDr. Alena Križanová. Takto zložený senát zmenil uznesenie Okresného súdu

Banská Bystrica zo dňa 12. marca 2012. Následne po vydaní rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica dňa 30. januára 2013 vo veci samej, Krajský súd v Banskej Bystrici tento

rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vec bola pridelená senátu v zložení

JUDr. Milan Ďurica, PhD., JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Miroslav Klátik pod spisovou

značkou . Rozvrh práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2013

podľa názoru odporcu neupravuje podmienky zmeny senátu pre prípad, že Krajský súd

v Banskej Bystrici rozhoduje ako odvolací súd vtedy, ak už o veci rozhodoval a rozhodnutie

súdu prvého stupňa zmenil (čo sa stalo v prípade rozhodovania Krajského súdu v Banskej

Bystrici pod číslom ). V tejto veci odkazuje odporca na ustanovenia bodov

2.2.1 a 2.2.3 rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici pre rok 2013 v znení jeho

dodatkov. Odporca preto namieta, že vo veci bolo napadnuté uznesenie

vydané nesprávne zloženým senátom s odkazom na ustanovenie

Za inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1

písm. b/ ) odporca považuje tú skutočnosť, že navrhovateľ do času skončenia prvého

pojednávania vo veci samej, neoznačil dôkazy za účelom preskúmania údajného zbavovania

sa majetku dlžníka (úpadcu). Z tohto dôvodu má odporca za to, že niet procesného

ustanovenia v zmysle , podľa ktorého by mal Okresný súd Banská Bystrica

preskúmať dôkazy navrhnuté účastníkom konania v rozpore s ustanovením ,

resp. nenavrhnuté vôbec. Odporca má za to, že v konaní vyvolanom alebo súvisiacom

s konkurzom nie je povinnosťou súdu suplovať (ne)aktivitu účastníka konania. Opačný

prístup by znamenal narušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Preto odporca považuje

napadnuté uznesenie v tomto smere za nesprávne a zakladajúce dovolací dôvod podľa § 241

ods. 2 písm. b/

Odporca ďalej uviedol, že nakoľko nie je v danom prípade daná spriaznenosť osôb

dlžníka a odporcu, povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (t. j. úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľov a vedomosť odporcu o úmysle dlžníka) je podľa odporcu vecou navrhovateľa ako

osoby, ktorá daný predpoklad uvádza vo svojej právnej a skutkovej argumentácii. V tomto

62

prípade nemožno vyvodzovať existenciu úmyslu odporcu z ustanovení ,

nakoľko takáto argumentácia je v rozpore so ZoKR (ktorý otázky dokazovania úmyslu

a vedomosti upravuje špecificky). Predpoklad existencie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov

dlžníka (ako ju v tomto prípade predpokladá Krajský súd v Banskej Bystrici aplikáciou

ustanovení o úmysle podľa ) je podľa názoru odporcu neprípustný. Fikcia

existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov v zmysle ZoKR prichádza podľa odporcu

do úvahy len v prípade spriaznenosti osôb (tento predpoklad ale v tomto konaní daný nie je).

Odporca má preto za to, že prenosom dôkazného bremena na odporcu, ako to uvádza Krajský

súd v Banskej Bystrici, je opäť narušená rovnosť účastníkov súdneho konania. Navyše nie je

právny dôvod na to, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vyvodzoval existenciu úmyslu

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pokiaľ táto skutočnosť nevyplýva z predložených dôkazov.

Ohľadom znaleckého posudku predloženého navrhovateľom, odporca poukázal na to,

že ako dôkaz navrhol ustanoviť znalca za účelom vypracovania oponentského znaleckého

posudku so zachovaním práva účastníkov klásť znalcovi otázky. Odporca je zároveň toho

názoru, že predložený znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so všeobecnými

právnymi predpismi.

Nesprávne právne posúdenie podľa odporcu súvisí so skutočnosťami súvisiacimi

s výkladom ust. ZoKR v spojení s definíciou úmyslu podľa tak, že

predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov dlžníka a vedomosť navrhovateľa o úmysle

dlžníka napriek tomu, že nie je založená spriaznenosť osôb, nebol preukázaný úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľov dlžníka a nebola preukázaná vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť

veriteľov dlžníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici s tým, že si odporca uplatnil trovy

konania za podanie vo výške 8 578,29 eur.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu v prvom rade poukázal

na nesprávny právny názor odporcu, ktorý za dovolací dôvod považuje aj skutočnosti

vyplývajúce z a , ktoré skutočnosti

samé o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania. Navrhovateľ k námietke odporcu ohľadom

nesprávne obsadeného súdu podľa uviedol, že nie je možné sa

72

dovolávať postupu podľa bodu 2.2.1 a ani postupu podľa bodu 2.2.3 rozvrhu práce Krajského

súdu v Banskej Bystrici na rok 2013, nakoľko odvolací súd pôvodne nevybavil vec „inak“

(ako to predpokladá bod 2.2.3). Keďže v predmetnej veci (vo veci samej) odvolací súd

doposiaľ nerozhodoval, preto nemohol pôvodne vybaviť vec inak. Vzhľadom na to, že

dovolací dôvod podľa nie je podľa navrhovateľa naplnený, ako aj

s poukazom na to, že odporca neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mali zakladať

prípustnosť dovolania, pričom súd je viazaný dovolacími dôvodmi účastníka konania,

navrhovateľ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odporcu zamietol a uložil odporcovi

povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v súlade s

ods.1 bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho

konania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď a aktuálne tiež

).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je

bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú

splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom,

vrátane dovolacieho konania.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle veta prvá je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

82

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré odporca napadol dovolaním, nemá znaky žiadneho

z vyššie uvedených rozhodnutí. Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odporcu preto podľa ustanovení

, nie je procesne prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania, ale tiež vzhľadom na veta druhá

ukladajúci dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú

v , sa dovolací súd v ďalšom zaoberal otázkou, či v konaní (ne)došlo k procesnej

vade (zmätočnosti), ktorá zakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania

významný, preto ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v ,

92

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie

neprípustné. Rovnako ale treba uviesť, že prípustnosť dovolania v zmysle

nezakladá samo tvrdenie účastníka (resp. jeho subjektívny názor) o existencii niektorej

z predmetných procesných vád; rozhodujúcim je výlučne iba záver (zistenie) dovolacieho

súdu, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Odporca procesné vady konania v zmysle až f/ netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť dovolania

z týchto ustanovení nie je preto daná.

Podľa dovolateľa napadnuté uznesenie bolo vydané nesprávne zloženým senátom

( ), lebo body 2.2.1 a .2.3 Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej

Bystrici pre rok 2013 v znení jeho dodatkov, neupravujú podmienky zmeny senátu pre prípad,

že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhoduje ako odvolací súd vtedy, ak už o veci rozhodoval

a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil (čo sa podľa odporcu stalo v prípade rozhodovania

Krajského súdu v Banskej Bystrici pod číslom 41 CoKR/20/2012).

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. vyslovil, že iba taký

sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu

ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle , resp. nezávislým

a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru.

Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky súd treba považovať za „nesprávne

obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (nález č. k. II. ÚS

136/08).

Z hľadiska obsadenia súdu v prejednávanej veci považuje dovolací súd za potrebné

poukázať na , podľa ktorého v konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný

sudca („samosudca“) alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným

zákonom, s tým, že o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, upravuje spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce.

V preskúmavanej veci sa dovolací súd oboznámil s Rozvrhom práce Krajského súdu

v Banskej Bystrici na rok 2013 a zistil, že podľa bodu 2.2.1 predmetného rozvrhu práce „vec,

102

v ktorej zrušil krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, sa po jej opätovnom predložení

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému po zrušovacom

rozhodnutí odvolacieho súdu, zapíše do nápadu veci senátu, ktorý rozhodol o zrušení tohto

rozhodnutia. Ak takého senátu niet postupuje sa podľa bodu 2.1.3.“

Podľa bodu 2.1.3. „Ak takého senátu pre zmenu v organizácií práce niet alebo ide

o iné zloženie senátu, vec sa pridelí opatrením predsedu súdu do senátu pôvodného kolégia,

v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca - spravodajca veci. V prípade, že nemožno

takto vec prideliť, vec sa zapíše do nápadu vecí senátu, do ktorého sú zaradení zostávajúci

dvaja členovia pôvodného senátu. Ak takto nie je možné vec prideliť pridelí sa do senátu,

v ktorom je sudcom ten, kto bol predsedom senátu pôvodného senátu. Ak ani takto nie je

možné vec prideliť, pridelí sa do senátu, v ktorom je aspoň jeden člen pôvodného senátu.

V prípade, že na súde v dobe prideľovania vecí už nie je zaradený ani jeden sudca kolégia,

ktorému vec patrí, pridelí sa náhodným výberom do senátu tohto kolégia aplikáciou.“

Podľa bodu 2.2.3 rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2013

,,po opätovnom predložení veci na rozhodnutie o odvolaní, ktorú odvolací súd pôvodne

vybavil „inak“, sa zapíše do súdneho registra tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec vybavil

„inak“ pod novou spisovou značkou.“

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetnej veci pod sp. zn. rozhodoval

senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v zložení: JUDr. Jana Hullová, JUDr. Miroslava

Púchovská, JUDr. Alena Križanová, ktorý zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

zo dňa 12. marca 2012, vydané o predbežnom opatrení. Následne po vydaní rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica dňa 30. januára 2013 (vo veci samej), vec po predložení

odvolaciemu súdu, bola pridelená senátu v zložení: JUDr. Milan Ďurica, PhD.,

JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Miroslav Klátik pod spisovou značkou .

Nakoľko senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o uznesení zo dňa

23. mája 2013 (sp. zn. ) v zložení JUDr. Jana Hullová, JUDr. Miroslava

Púchovská, JUDr. Alena Križanová, svojím rozhodnutím zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa, vec nebola zapísaná do nápadu senátu podľa bodu 2.2.1 alebo 2.2.3 Rozvrhu práce

Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2013, pretože krajský súd rozhodnutie súdu prvého

stupňa nezrušil a vec nevybavil ani „inak“ (bez vydania rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené,

nie je tento dovolací dôvod uvádzaný dovolateľom, opodstatnený.

112

Podstatná časť dovolania obsahuje námietku odporcu, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa

Za inú vadu konania považuje dovolateľ tú skutočnosť, že

navrhovateľ do času skončenia prvého pojednávania neoznačil dôkazy za účelom

preskúmania údajného sa zbavovania majetku dlžníka (úpadcu), nesprávne zistený skutkový

stav, keď odvolací súd vyvodzoval existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov

a možnú vedomosť odporcu o jeho úmysle, hoci takéto vyvodzovanie z predložených

dôkazov nevyplýva, nesprávny presun dôkazného bremena ako aj skutočnosť, že nebolo

v konaní nariadené vypracovanie oponentského znaleckého posudku, ktoré navrhol odporca.

Iná vada konania je procesnou vadou, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná

nesprávnosť rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho

súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že súd

pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Námietky dovolateľa sa týkajú procesu dokazovania a správnosti vyhodnotenia

vykonaného dokazovania. Dovolací súd v tejto súvislosti dodáva, že i keď čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne

konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú

byť posúdené. Ani neupravuje prípustnosť dôkazov, ale

ponecháva jej úpravu na príslušné zákony. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú

otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite.

Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára

poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd

v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, resp. či súd

122

vykoná aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, je vždy vecou súdu (viď )

a nie účastníkov konania.

Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, súd nesprávne zistil skutkový stav a dôkazy

nesprávne zhodnotil.

V zmysle ust. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama bez ďalšieho

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

Iná vada konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je procesnou

vadou, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Možno ňou preto odôvodniť iba dovolanie, ktoré je procesne

prípustné.

So zreteľom k procesnej neprípustnosti dovolania z tohto právneho dôvodu, sa preto

dovolací súd s uvedenými procesnými námietkami dovolateľa nezaoberal.

Žiada sa však dodať, že ak aj odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí v dovolaní

namietaný navrhovateľom dodatočne navrhnutý dôkaz, z tohto dôkazu však odvolací súd

nevyvodil žiadne skutkové ani právne závery, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.

Napokon dovolateľ v dovolaní namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

132

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod ( ), ktorý ale

môže byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne

posúdenie veci procesnú prípustnosť dovolania nezakladá, lebo nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie odporcu

podľa ust. v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia

dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (

v spojení s a ). O trovách dovolacieho konania preto

dovolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal trovy dovolacieho konania za dva úkony

právnej služby /prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu/ po 60,07 eur, 2 x

paušálnu náhradu po 7,81 eur a 20 % DPH podľa ust. § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/,

a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 162,91 eur.

Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi ním vyčíslené trovy konania podľa ust. § 10 vyššie

citovanej vyhlášky, pretože ak je predmetom konania žaloba o právnu neúčinnosť zmluvy,

pre účely určenia výšky náhrady trov konania ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť

peniazmi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. mája 2013, ktoré schválilo obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako rozhodnutie č. 15 dňa 03. decembra 2013).

142

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. januára 2014

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová