Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/111/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Česká

republika, s.r.o., so sídlom v Prahe, Novodvorská č. 994, Česká republika, zastúpenej

spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti

ţalovanej J. K., bývajúcej v B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej

Zdruţenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Vaţecká č. 16,

zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Námestie SNP č. 7,

o zaplatenie 160,82 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 31. augusta 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2012 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 30. mája 2012 č.k. 7 C 434/2011-

65 vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému súdu

Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa podanou ţalobou (doručenou súdu 20. septembra 2011) domáhala voči

ţalovanej zaplatenia sumy 160,82 € s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania na tom

základe, ţe právny predchodca ţalobkyne a ţalovaná uzavreli 31. januára 2007 zmluvu

o osobnom úvere, ktorá je podľa zmluvou spotrebiteľskom úvere.

Na základe tejto zmluvy bol ţalovanej poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru.

Ţalovaná si však neplnila zmluvné povinnosti, preto ţalobkyňa od zmluvy odstúpila a má

nárok voči ţalovanej na zaplatenie istiny úveru, úrokov, zmluvných pokút za omeškanie,

za predčasné ukončenie zmluvy, poplatku za spracovanej úverovej dokumentácie, úrokov

z omeškania a na náhradu trov konania.

2

Vedľajší účastník oznámil podaním doručeným súdu 8. februára 2012 svoj vstup

do konania na strane ţalovanej. Ďalším podaním doručeným súdu 5. marca 2012 sa vyjadril

k ţalobe, vzniesol námietku premlčania nároku ţalobkyne, navrhol ţalobu zamietnuť

a uplatnil si náhradu trov konania voči ţalobkyni.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 11. mája 2012 č.k. -57 nevyhovel

námietkam ţalobkyne proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a uznesením z 30. mája

2012 č.k. -65 konanie vo veci zastavil, vrátil ţalobkyni zaplatený súdny

poplatok a rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, ţe v priebehu konania 28. mája 2012 ţalobkyňa zobrala ţalobu

v celom rozsahu späť a ţiadala konanie zastaviť. Súd rozhodol s poukazom na ustanovenie

, , podľa ktorého navrhovateľ môţe za konania vziať späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k jeho späťvzatiu skôr, neţ sa

začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo

o určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tak, ţe

„rozhodol podľa s pouţitím , , podľa ktorého ak bolo

konanie zastavené, ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o trovách konania)

a rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, ţe odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, stotoţnil sa

s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania a rozhodnutí o trovách

konania podľa s poukazom na , Skonštatoval

správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa v zmysle

ustanovenia O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

s pouţitím ; ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretoţe si ich neuplatnila.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník, ktorý ho

navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodil

od ustanovenia , podľa ktorého mu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je náleţite odôvodnené. Odvolací súd sa

totiţ stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadom rozhodnutia

o trovách konania, ktorý však tieţ rozhodnutie o trovách konania nezdôvodnil náleţite, lebo

iba konštatoval, ţe : „O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ s pouţitím

, , podľa ktorého, ak bolo konanie zastavené, ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania“. Dovolaním napadnuté rozhodnutie vykazuje podľa

dovolateľa jasné známky súdnej svojvôle, je nesprávne, poukázal na právo legitímneho

očakávania a na rozhodovaciu prax súdov.

Ţalobkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné a nedôvodné zamietnuť.

Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania z ustanovenia nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa (ďalej len ), kaţdý sa môţe

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( aţ 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

6

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A,

s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tieţ

vyslovil, ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

( dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Ustanovenie i právna teória civilného procesu vymedzila

poţiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria

poţiadavky vzťahujúce sa na hodnotenie dôkazov. Z formulácie vyplýva, ţe súd

je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť prečo niektoré z nich

povaţuje za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia

do úvahy a prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Rozhodnutiu

súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie

skutkového stavu – dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní

a práve na kontradiktórne konanie (). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia

v hodnotení dôkazov spolu s nevysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať

navrhnutými dôkazmi preto môţu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Neznamená to však bez ďalšieho, ţe kaţdý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky

zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V kaţdom jednotlivom prípade súd skúma

intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Inak sa

dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1

, ale aj Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového

konania, nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,

keď úplne bez odôvodnenia ponechal odvolací súd námietky vedľajšieho účastníka týkajúce

sa trov prvostupňového konania. Hoci tieto odvolacie námietky vedľajšieho účastníka

v uznesení písomne uviedol, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nimi vôbec nezaoberal. Je

potrebné zdôrazniť, ţe odvolací súd bez akéhokoľvek odôvodnenia potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti za situácie, keď ani súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

ohľadom posúdenia veci podľa ustanovenia , vôbec neodôvodnil.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu je v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo

za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie moţnosti

dovolateľa konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo v tejto časti k procesnej vade podľa § 237

písm.f/ , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť,

pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe

byť povaţované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového

konania, ako aj o trovách odvolacieho konania podľa zrušil, zároveň

zrušil aj uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová