Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MObdo/1/2012

Najvyšší súd 4

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., a. s., B., X. B., IČO:

X., zastúpený A., s.r.o., P., X. B., IČO: X., proti žalovanej: M., nar. X., H., X. H., zastúpená

advokátom JUDr. Ľ., R., X. B. B., o zaplatenie 11 333,03 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. júla 2011 č. k. -250, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 05. 05. 2010 č. k. -102 žalobu

zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné

bránenie práva.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal

zaplatenia 11 333,03 eur s úrokom z omeškania 0,2 % denne z tejto sumy od 08. 08. 2005

do zaplatenia z titulu Zmluvy o úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy č. 601581

z 15. 03. 2005. Zmluva zanikla 27. 06. 2005, kedy bolo na účet žalobcu pripísané poistné

2

plnenie z havarijného poistenia. Po zániku zmluvy žalobca vypracoval kalkuláciu, z ktorej

vyplýval záväzok žalovanej voči žalobcovi celkovo vo výške 11 333,03 eur s lehotou

splatnosti 07. 08. 2005.

Súd prvého stupňa zamietnutie žalobného návrhu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi

konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto dojednania o riadení sa

ustanoveniami považoval za neplatné a na daný právny vzťah

aplikoval ustanovenia . S poukazom na ustanovenia

a dospel k záveru o premlčaní žalobcom uplatneného nároku,

keďže 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť 28. 06. 2005, uplynula 28. 06. 2008 a žalobca

podal žalobu na súd až 13. 03. 2009. Taktiež konštatoval rozpor s dobrými mravmi, ktorý

vzhliadol v tom, že žalovaná si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere požičala sumu

262 500 Sk a v zmysle zmluvy bola povinná vrátiť sumu 526 406,60 Sk spolu s poplatkami

za havarijné poistenie a tiež v úroku z omeškania vo výške 0,2 % denne, t. j. 73 % ročne.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 25. 08. 2010 č. k.

-121 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s odôvodnením, že nedošlo k premlčaniu žalobcovho práva a súd prvého stupňa pri hodnotení

žalobcovho nároku mal vychádzať z príslušných ustanovení , zákona

č. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu uzavretia zmluvy a z obsahu

zmluvy, súčasťou ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Ohľadne výšky úroku

zaviazal súd prvého stupňa zaoberať sa jeho hodnotením aj v súlade so zásadami poctivého

obchodného styku ( ) a súladu s dobrými mravmi (,

).

Okresný súd Veľký Krtíš následne rozsudkom z 09. 02. 2011 č. k. -199

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 100,68 eur s úrokom z omeškania

vo výške 6 % ročne zo sumy 11 333,03 eur od 08. 08. 2005 do 27. 02. 2006 a zo sumy

11 100,68 eur od 28. 02. 2006 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň uviedol, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Rozhodol tak s prihliadnutím na právny

názor odvolacieho súdu. Mal za to, že zmluva bola platne uzavretá, avšak výšku úrokov

z omeškania považoval za dojednanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

resp. uvedený úrok považoval za neprimerane vysoký. K námietke premlčania vznesenej

žalovanou poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 08. 2010 č. k.

3

-121 a mal za to, že k premlčaniu žalobcovho práva nedošlo. V súvislosti

s kompenzáciou ušlých výnosov poukázal na Všeobecné obchodné podmienky zmluvy

o úvere a toto dojednanie považoval za platné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu aj žalovanej rozsudkom

z 13. 07. 2011 č. k. -250 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a zároveň proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu pripustil dovolanie. Uviedol, že síce

upravuje zmluvu o úvere, ale neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, a preto

s poukazom na , bolo potrebné vychádzať aj z príslušných

ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Aplikácia

prichádza tak do úvahy len na vyriešenie otázok, ktoré nebolo možné

vyriešiť podľa . otázku premlčania upravuje

komplexne, a preto námietku premlčania vznesenú žalovanou, nebolo možné posudzovať

podľa . Súhlasil so žalovanou, že počítanie premlčacej lehoty podľa

je v tomto konkrétnom prípade pre ňu výhodnejšie, neznamená to

však, že úprava premlčania podľa by bola vždy pre spotrebiteľa

nevýhodnejšia. Súd prvého stupňa tak dospel k správnemu záveru, že nedošlo k premlčaniu

práva. Za správne považoval aj jeho rozhodnutie o zamietnutí úrokov z omeškania v časti

prevyšujúcej 6% ročne. Takisto považoval za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti

týkajúcej sa trov konania.

Odvolací súd zároveň pripustil dovolanie a položil otázku zásadného právneho

významu, a to, podľa akej právnej úpravy má byť posudzované premlčanie v prípade nárokov

uplatnených zo zmlúv o úvere, ktoré sú zároveň aj spotrebiteľskými zmluvami. Dodal, že ani

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 01. 2011 sp. zn.

túto otázku nerieši, keďže v uvedenom prípade išlo o uplatnenie nároku zo zmluvy o pripojení

uzavretej so spotrebiteľom.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 22. 08. 2011.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor alebo

4

dovolateľ) podal proti rozsudku odvolacieho súdu na základe podnetu žalovanej mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s . Uviedol, že

žalovaná nevyužila právo podať dovolanie lebo nemá dostatok finančných prostriedkov

na úhradu súdneho poplatku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie.

V dôvodoch dovolania konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou bolo

potrebné posúdiť ako vzťah občianskoprávny a aplikovať naň ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách. Zmluva o spotrebnom úvere vymedzená v

o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou. Ako zmluvu takéhoto typu ju upravoval § 23a ods. 1 zákona

č. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v rozhodnom období a v zmysle

ods. 2 tohto zákona typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky. Ďalej uviedol,

že vzťah medzi a zákonom o spotrebiteľských úveroch má povahu

všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Pretože v osobitnom predpise nie je upravený

inštitút premlčania, na plynutie premlčacej lehoty bolo potrebné aplikovať ustanovenia

. Dodal, že dohoda naformulovaná vo všeobecných podmienkach

(ktoré spotrebiteľka - žalovaná nemohla ovplyvniť) nezodpovedá charakteru účastníkov

a spôsobuje nepriaznivejšie postavenie žalovanej ako spotrebiteľky. Príslušné ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy (všeobecné obchodné podmienky) upravujúce voľbu Obchodného

zákonníka na časť vzťahov, keď zmluvnou stranou je spotrebiteľ – nepodnikateľ majú najmä

vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby a výške úroku z omeškania charakter neprijateľnej

podmienky v zmysle platného v čase uzatvorenia zmluvy, ale aj

podľa . Podľa dovolateľa odvolací súd v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia špeciality a subsidiarity vyššie uvedených ustanovení

právnych predpisov, aplikoval na posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku

nesprávne ustanovenie nesprávneho právneho predpisu, t. j. 4-ročnú premlčaciu lehotu podľa

, namiesto správneho ustanovenia správneho právneho predpisu

t. j. 3-ročnej premlčacej lehoty podľa v spojení s .

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení poukázal

na ustanovenie a účinného v čase

uzatvorenia zmluvy a uviedol, že v dôsledku explicitnej úpravy ustanovenia

účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa na žalobcu a žalovanú

5

nevzťahovali ustanovenia až , nakoľko zákonodarca priamo

v vymedzil, na ktoré zmluvy sa tieto ustanovenia vzťahujú, pričom

úverová zmluva medzi nimi nebola. Žalobca je presvedčený, že pôsobnosť Obchodného

zákonníka pri posudzovaní všeobecnej premlčacej doby, ktorá jednak vyplýva priamo

z ustanovení a jednak z dohody žalobcu a žalovanej, v žiadnom

prípade nepredstavovala neprijateľnú podmienku, pričom skutočnosť, že táto podmienka ako

normálna podmienka je v tomto konkrétnom prípade v neprospech žalovanej nemôže mať

na základe žiadneho interpretačného pravidla účinného v čase uzatvorenia zmluvy

za následok jej automatickú neplatnosť v zmysle ustanovení . Žalobca

navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Žalovaná sa s dôvodmi mimoriadneho dovolania stotožnila a zároveň upozornila

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. 01. 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor ( ), skúmal ďalej

splnenie podmienok v zmysle ustanovenia

Podľa ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f) a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

6

Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym

dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom

predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon,

no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je

daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom

podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä

nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných

prostriedkov, resp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie

uvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora súvisí s princípom právneho štátu, a to s princípom

právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti

súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov

občianskeho súdneho konania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného

prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody

(čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať

riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého účastníka spoliehajúceho

sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

Dovolací súd poukazuje na názor pléna Ústavného súdu Slovenskej vyjadrený

v uznesení z 19. 07. 2000 sp. zn. , v ktorom zaujal stanovisko ku kritériám

prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vyslovil, že mimoriadne dovolanie môžeme považovať

za ďalší mimoriadny opravný prostriedok, je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je

mimoriadne výlučne z dôvodu, že na jeho podanie je procesne legitimovaný iba generálny

prokurátor, a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie

účastníkom konania. Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej

sa dopustil súd v konaní podľa , pričom toto odstránenie

nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu. Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je však

prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho

dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu

7

svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala

k dispozícii alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne

prostriedky nápravy.

Judikatúra ústavného súdu zastáva stabilne názor, že mimoriadne dovolanie

predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia vyjadreného jeho

právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku,

ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť

súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže mimoriadne dovolanie

splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej úpravy; jedným

z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy pochybení

vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska

princípov právneho štátu ( ) ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu

( ) a práva na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami zaručenými

čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. , , ).

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Žiline rozsudkom z 13. 07. 2011

č. k. -250 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ale zároveň proti svojmu

rozhodnutiu pripustil dovolanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. 08. 2011.

Podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky doručený 06. 11. 2011. Ako vyplýva z podnetu, žalovaná v zákonnej jednomesačnej

lehote nepodala riadne dovolanie z fiškálnych dôvodov, nakoľko nemala dostatok finančných

prostriedkov na úhradu súdneho poplatku.

Uvedeným postupom však žalovaná opomenula účinne hájiť svoje práva – konkrétne

nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje samotnému

účastníkovi, a to využiť podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

proti rozsudku krajského súdu z dôvodu podľa Táto forma je žalovanej

priznaná zákonom – a je v právomoci (dispozícii) žalovanej,

či bude využitá. Opomenutie využitia tohto opravného prostriedku, nemôže byť nahradené

mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, ktoré má iný účel a podmienky.

Dovolací súd dodáva, že nedostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie nezakladá prípustnosť na podanie mimoriadneho dovolania. V prípade

8

finančnej tiesne sa žalovaná mohla domáhať ochrany svojich práv aj podaním dovolania,

pričom by mohla požiadať o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ak by jej finančná

situácia zaplatenie tohto poplatku neumožňovala. Žalovaná podaním riadneho dovolania

mohla bez ďalšieho dosiahnuť prejednanie veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanej znemožňovali

využitie tohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania

o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie vyžaduje ochrana práv žalovanej.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok konania a neodstrániteľnosť prekážky konania

podľa v spojení s , a

veta prvá zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa

v spojení s , ods. l a ods. l písm. c/ tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie o mimoriadnom dovolaní

bolo zastavené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. januára 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová