Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/12/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2013 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žalobu,

ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobe medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Spišská Nová Ves,

preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby

Krajský súd v Košiciach rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12

ods. 1 ).

Okresný súd Spišská Nová Ves považoval žalobu v uvedenej časti za návrh

na prikázanie veci inému súdu a uznesením z 19. decembra 2012 č.k. -19 uložil

2

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 452 € (65 € x 22 za spojené veci)

podľa položky č. 26 Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním s tým, že

v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho

istého stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti

(čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie

je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 19. júla 2013 č.k. -66 návrh

žalobkyne na prerušenie konania (podaný podľa ) zamietol.

Aj toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. ,

odvolaním napadnuté uznesenia potvrdil. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok

týkajúci sa povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v odôvodnení

sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe

aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves;

za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku

za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa ktorého

vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1

sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti

podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o potvrdení uznesenia Okresného

súdu Spišská Nová Ves z 19. decembra 2012 č.k. -19 napadla žalobkyňa

dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný ( ). Túto procesnú vadu vyvodzovala

žalobkyňa z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby

nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náležitosti námietky zaujatosti

3

stanovené v ); žiadala však vec prikázať inému súdu toho istého

stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves sú vylúčení z jej

prejednávania a rozhodovania ( ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku

zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže

existovať ani jej poplatková povinnosť,

2. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne

prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,

3. rozhodoval vylúčený sudca ( ). K názoru, že došlo k tejto

procesnej vade, dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubil

sudca Okresného súdu Spišská Nová Ves, nezákonným postupom ktorého jej bola

spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona

č. ,

4. vecné oslobodenie tohto konania ( ) sa vzťahuje

aj na námietku zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Žalobkyňa procesné

vady konania v zmysle až d/ netvrdila a ich existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa namieta, že súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , ďalej zo 14. marca 2013 sp. zn.

, ako aj zo 4. apríla 2013 sp. zn. , v ktorých už bolo

konštatované, že

a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu

z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ),

keďže ale žalobkyňa podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej

námietka o existencii vady v zmysle ,

b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,

nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny

poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním žaloby.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade

a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

2. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Aj k tejto námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie označených

rozhodnutiach (z 11. marca 2013 sp. zn. , 14. marca 2013 sp. zn.

a 4. apríla 2013 sp. zn. ), v ktorých dospel k záveru, že tak,

ako dôvodom na vylúčenie sudcu ( ) nie je sama skutočnosť, že má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď

uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. ), nie je týmto dôvodom ani

to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej

za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle Na tomto závere

zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci. Uzatvára, že neopodstatnená je aj námietka

žalobkyne o vade konania v zmysle

3. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“

rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa

(viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ),

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie

najvyššie zo 14. júla 211 sp. zn. ). V danom prípade ale rozhodnutie

odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco,

ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových

a právnych záveroch. Žalobkyňa musela vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového

konania očakávať (predvídať), že odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať

a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať došlo tým,

že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je (podľa jej názoru) nepreskúmateľné, dovolací

súd – bez toho, aby sa vôbec zaoberal otázkou, či je táto námietka žalobkyne opodstatnená –

uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je judikatúrou najvyššieho súdu považovaná

za procesnú vadu konania v zmysle § 237, ale len za tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). K tomu

istému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. januára 2013

sp. zn. , v ktorom uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov

priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “.

4. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení s

písm. c/ bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami z ktorých žalobkyňa vyvodzuje

opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková