Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/74/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnej: E. P., nar. X., J., o vymoženie

1 273,32 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

zo 6. augusta 2012, č. k. -23, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

II. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

III. Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

38 360,-- Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zo 7. júna 2007, sp. zn. SR 3371/07, zriadeného zriaďovateľom S., a. s.,

K., IČO: X. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Prievidza uvedenej žiadosti

vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Prievidza uznesením z 12. júla 2011, č. k. -15 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženého exekučného titulu –

rozhodcovského rozsudku súd zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola 8. decembra 2006

uzatvorená Zmluva o úvere, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Dospel

2

k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Všeobecné

obchodné podmienky v čl. 17 obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorú súd posúdil ako

nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide

o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu

na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Súd pri výkone rozhodcovského rozsudku prihliada na nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ vo veciach C-40/08, C-473/00, C-243/08.

Uviedol, že uvedená rozhodcovská doložka je nekalá, pretože nebola so spotrebiteľom

individuálne dohodnutá. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky

predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý

by bol inak príslušný. Spotrebiteľ sa ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo

brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Existujúca, ale

neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského

súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, a následne vydal

exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to

oprávnenou.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu

prvého stupňa v zmysle (ďalej len „“)

a na dôvody v ňom uvedené poukázal. Uviedol, že súd je oprávnený v každom štádiu

exekučného konania z úradnej povinnosti skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov,

pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie

je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Súd

prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa

ustanovení o spotrebiteľskom práve. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza

zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej

strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy

vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnuté je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré

3

podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho

je, že sú neplatné.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie

prostredníctvom dvoch podaní, doručených súdu prvého stupňa 8. a 16. októbra 2012.

Dovolanie odôvodnil ustanovením „“ a , že

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a ;

ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237 písm.

f/ , že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ“, súd nerešpektoval návrh oprávneného

na prerušenie konania podľa a Zmluvy o fungovaní EÚ

a neumožnil mu tak uplatňovať svoje argumenty, ustanovením , že súd

bol nesprávne obsadený, keď v rozsahu výkladu práva EÚ je zákonným sudcom vo veci

pred vnútroštátnym súdom, nielen sudca určený rozvrhom práce, ale aj komunitárny sudca,

lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj

jeho oprávneným, ustanovením , že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. , že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy

nesprávne aplikovali a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.

1 a 2 , a tiež Smernice Rady

93/13/EHS a súdy opomenuli aplikovať , podľa ktorého súd rozhoduje

uznesením o prerušení konania. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

4

súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie

prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie

v dovolaní špecifikoval.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu

podal včas oprávnený zastúpený v súlade s veta druhá , skúmal najskôr, či

je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

II. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

5

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle a netvrdil a existencia

týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

, 3. júla 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. ,

6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. , a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

6

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Pokiaľ

oprávnený namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom (§ 237 písm. f/

) tým, že odvolací súd nerozhodol o jej návrhu na prerušenie odvolacieho konania

podľa , touto dovolacou námietkou sa dovolací súd nezaoberal.

Oprávnený síce podal „Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému

odvolaniu“, ale tento bol doručený súdu prvého stupňa 10. septembra 2012. Odvolací súd

7

rozhodol o odvolaní oprávneného uznesením zo 6. augusta 2012. Z uvedeného vyplýva, že

odvolací súd ani o tomto návrhu na prerušenie konania nemohol rozhodovať, nakoľko v čase

jeho rozhodovania takýto návrh ani nebol oprávneným podaný, preto oprávnenému nemohol

odňať možnosť konať pred súdom. Z toho dôvodu ani oprávneným namietaná existencia vady

konania v zmysle dávaná do súvislosti s nerozhodnutím o návrhu

na prerušenie odvolacieho konania, nie je opodstatnená.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, dovolací súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady č.

216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie

je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku

zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (

o úradnom vestníku Európskej únie).

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného, týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

8

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.

c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

III. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods.

5, a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však žiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. februára 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová