Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bee/391345.5b30d6.pdf
PDF · 105 KB
No categories available
3Cdo/310/2013
Najvyšší súd 3 Cdo 310/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. E. C., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. I. V., advokátom so sídlom v K., proti žalovanej A. M., bývajúcej v S.,
zastúpenej opatrovníkom M., o zaplatenie 2 456,34 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9 C 73/2011, na dovolanie žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. marca 2013 sp. zn. 3 Co 150/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo 14. februára 2012 č.k. 9 C 73/2011-63
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 3 dní žalobcovi 1 161,78 € s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 13. októbra 2010 do zaplatenia; žalobu vo zvyšku (čo do zaplatenia
1 294,56 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. októbra 2010 do zaplatenia) zamietol.
Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že účastníci konania
16. októbra 2003 uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky
vo výške 74 000 Sk (2 456,34 €), ktorá suma bola poskytnutá žalovanej od novembra 2002
do 16. októbra 2003 a ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v splátkach po 1 000 Sk (33,19 €)
mesačne od júla 2004. Keďže nebol určený deň splatnosti jednotlivých splátok, za deň
zročnosti splátok považoval vždy posledný deň v mesiaci, v ktorom mala byť jednotlivá
splátka zaplatená. Hoci žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu splátku, nestal sa splatným celý
dlh z dôvodu, že v zmluve o pôžičke táto skutočnosť nebola uvedená; prvá splátka bola
splatná 1. augusta 2004 a posledná splátka mala byť zaplatená 1. septembra 2010. Vzhľadom
na námietku premlčania vznesenú žalovanou, s poukazom na § 100 ods. 1, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka mal za to, že splátky zročné do 13. októbra 2007 v celkovej sume
1 294,56 € sú premlčané (za obdobie 39 mesiacov po 33,19 €), preto v tejto časti žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o ostatné žalovanou nezaplatené splátky na pôžičke v sume 1 161,78 €,
v tejto časti žalobe s poukazom na § 657 Občianskeho zákonníka vyhovel a v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. marca 2013
sp. zn. 3 Co 150/2012 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v časti
zaplatenia 1 294,56 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13. októbra 2010 do zaplatenia,
ako i vo výroku o trovách konania, potvrdil; žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav
veci, svoje rozhodnutie podradil pod relevantné ustanovenie hmotného práva, správne posúdil
plynutie premlčacej doby vo vzťahu k jednotlivým splátkam a rozhodol v súlade s § 100
ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, ak nepriznal veriteľovi premlčané právo
na zaplatenie tých splátok, u ktorých uplynula trojročná premlčacia doba pred tým, ako bola
podaná žaloba na súde. Rovnako za správne považoval aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa vo vzťahu k skutočnosti, že nemohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby tým,
že bolo vedené trestné stíhanie proti žalobcovi. Za vecne správny považoval aj výrok
rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania. Rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred
súdom konať. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo odvolací súd
v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Namietal aj záver
odvolacieho súdu o čiastočnom premlčaní ním uplatneného nároku; trval na tom, že námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná s k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno
vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že
odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nakoľko
v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv.
Podľa názoru dovolateľa malo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom viesť
predovšetkým nedodržanie postupu podľa § 157 O.s.p., keď odvolací súd svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil. Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že
„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá
prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Sama
skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd
sa touto otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch
nižšieho stupňa nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom a že prípustnosť jeho
dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ žalobca v dovolaní naznačuje, že napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd k tejto námietke uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný
dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť
dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237
O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako
zakladajúci prípustnosť dovolania.
Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p., ani z § 237
O.s.p., dospel dovolací súd k záveru, že ide o procesne neprípustné dovolanie. Vzhľadom
na to najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. februára 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková