Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-73-2011.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/73/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa Stanislava Semanová v právnej veci navrhovateľa N.. Q. S., B.. XX.X.XXXX, X. W., L. XX proti odporkyni H. T., B.. X.X.XXXX, O. X. U. B. P., R. XXXX/X, zastúpenej pre toto konanie opatrovníkom Mesto Spišská Nová Ves, o zaplatenie 2.456,34 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.161,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 10. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh čo do zaplatenia sumy 1.294,56 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2010 do zaplatenia zamieta.
Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2010 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 2 456,34 eur s prísl. a náhrady trov konania. Istinu požadoval titulom zmluvy o pôžičke, v ktorej sa žalovaná zaviazala splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 33,19 eur. Pôžička bola daná žalovanej na rekonštrukciu bytu. Žalovaná v snahe vyhnúť sa plneniu zo zmluvy podala na žalobcu trestné oznámenie z dôvodu, že ju mal pod hrozbou ublíženia na zdraví donútiť predmetnú zmluvu o pôžičke podpísať. Rozsudkom tunajšieho súdu bol spod obžaloby oslobodený.
Na základe žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov bol tunajším súdom pod č. 11Ro/235/2010-16 dňa 30.11.2010 vydaný platobný rozkaz. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p., zrušený.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalovaná si od neho požičala celkove sumu 74.000,- Sk, ktorú jej poskytoval postupne so začiatkom od novembra 2002 do spísania písomnej zmluvy, t. j. do 16. 10. 2003. Následne žalovaná na neho podala trestné oznámenie pre trestný čin vydierania a krádeže. V trestnom konaní bol ustanovený súdny znalec a nebolo preukázané, aby zmluva bola uzatvorená pod nejakým nátlakom z jeho strany. Spod obžaloby bol oslobodený a následne podal návrh na začatie tohto konania. Peniaze žalovanej požičiaval tak, že finančné čiastky jej dával priamo na ruku, resp. sumu, ktorú jej požičal na základe požiadavky žalovanej uhradil priamo za tovar, ktorý kupovala na rekonštrukciu jej bytu. Peniaze požičiaval z jeho našetrených peňazí resp. aj z jeho príjmu, keďže v tom čase bol zamestnaný. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá od júla 2004 a to na základe požiadavky žalovanej s
tým, že ju mala splácať v 1.000,- Sk mesačných splátkach, bez dohodnutého dňa splatnosti jednotlivých splátok. Pôžičku však nezačala vôbec splácať, neuhradila ani jednu splátku.
Ani po zrušení platobného rozkazu sa súdu nepodarilo zistiť terajší pobyt žalovanej. Žalovaná je stále hlásená k trvalému pobytu na adrese uvádzanej v návrhu na začatie konania.. Na tejto adrese sa dlhodobo nezdržiava. Z vyžiadaných správ za účelom zistenia pobytu žalovanej bolo zistené, že sa nenachádza vo výkone väzby resp. trestu odňatia slobody a nie je ani poberateľkou dávok. Podľa správy polície sa zdržiava po dobu asi 4 rokov v Anglicku. Súd zisťoval pobyt žalovanej aj prostredníctvom jej príbuzných. Jej syn oznámil súdu, že žalovaná sa zdržiava v zahraničí, adresa jej pobytu mu nie je známa a odmietol zastupovať žalovanú ako opatrovník v tomto konaní. Pokiaľ sa týka dcéry žalovanej táto zásielky súdu nepreberala. Preto bol žalovanej uznesením č. 9C/73/2011-55 zo dňa 25.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2011 ustanovený v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník pre toto konanie - mesto Spišská Nová Ves.
Opatrovník žalovanej na pojednávaní uplatnil námietku premlčania žalovaného nároku.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.10.2003 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky vo výške 2 456,34 eur (74 000,-Sk) na rekonštrukciu a vybavenie bytu dlžníčky. Uvedená suma bola žalovanej poskytnutá od novembra 2002 do 16.10.2003. Žalovaná sa v zmluve zaviazala vrátiť poskytnutú pôžičku v splátkach po 33,19 eur (1 000,-Sk) mesačne počnúc mesiacom júl 2004. Žalobca predložil súdu aj zoznam materiálu použitého pri rekonštrukcii bytu žalovanej, ktorý bol zakúpený z jeho finančných prostriedkov.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu č. 4T/58/2004 bolo zistené, že žalovaná podala na žalobcu trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 16.10.2003 v Spišskej Novej Vsi na ulici Gorazdovej č. 3 pod hrozbou ublíženia na zdraví ju prinútil napísať zmluvu o pôžičke, zaväzujúc sa splácať pôžičku vo výške 74 000,-Sk v mesačných splátkach po 1 000,-Sk napriek tomu, že si od neho žiadne peniaze nepožičala. V trestnom konaní bol ustanovený súdom znalec z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo. Podľa záverov ním vypracovaného znaleckého posudku č. 8/2007 zmluva o pôžičke zo dňa 16.10.2003 bola písaná žalovanou. Zmluva je písaná bez známok rozrušenia, stresu či náhlivosti. Text je písaný spontánne, plynule a rytmicky. Zmluva je písaná prirodzene, bez známok vnútorného odmietania, stotožňujúc sa s obsahom písaného.
Rozsudkom č. 4T/58/2004-163 zo dňa 19.8.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 456,34 eur s prísl. titulom pôžičky poskytnutej žalovanej. Žalobca predložil v konaní písomnú zmluvu o pôžičke podpísanú oboma účastníkmi, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2 456,34 eur. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, teda okrem iného vyžaduje faktické odovzdanie peňazí. Súd sa preto zaoberal otázkou, či suma uvedená v zmluve o pôžičke bola aj fyzicky odovzdaná žalobcom žalovanej. Z písomného textu zmluvy vyplýva, že uvádzaná suma bola žalovanej poskytnutá postupne - v období od novembra 2002 do 16.10.2003. Žalovaná túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom na zmluve. Vzhľadom na skutočnosti zistené v trestnom konaní, najmä závery znaleckého posudku a konečné rozhodnutie v trestnej veci, mal súd za to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania skutočne došlo. V trestnom konaní žalovaná potvrdila, že text zmluvy napísala ona. Tvrdila, že zmluvu napísala pod hrozbou ublíženia na zdraví zo strany žalobcu. Táto skutočnosť žalovanou nebola preukázaná v tomto, ani v trestnom konaní. Naopak znalec z odboru písmoznalectva ustanovený v trestnom konaní v záveroch znaleckého posudku uviedol, že zmluva bola napísaná žalovanou prirodzene, bez známok vnútorného odmietania, stotožňujúc sa s obsahom písaného. Pôžička mala byť žalovanou žalobcovi vrátená v mesačných splátkach po 33,19 eur počnúc mesiacom november 2002. Žalovaná pôžičku žalobcovi, podľa uzavretej zmluvy nesplácala, nezaplatila ani jednu splátku.
Opatrovník žalovanej uplatnil v konaní námietku premlčania žalobcovho nároku na vrátenie požičanej sumy. Jedná sa o pôžičku, pri ktorej platí všeobecná trojročná doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď žalobca mohol uplatniť svoje právo na vrátenie pôžičky od žalovanej prvý raz. Zmluvne bolo dohodnuté vrátenie pôžičky v mesačných splátkach, pričom nebol určený konkrétny deň splatnosti splátky. Preto za deň zročnosti jednotlivých splátok súd považoval vždy posledný deň v mesiaci, v ktorom mala byť splátka zaplatená. Hoci žalovaná neuhradila žalobcovi ani jednu splátku, nestal sa splatným celý dlh naraz z dôvodu, že zmluvne nebolo dohodnuté, aby nesplnením niektorej zo splátok sa stal splatným celý dlh. Preto v zmysle citovaného ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba jednotlivých splátok plynula samostatne a to vždy odo dňa zročnosti jednotlivých splátok.
Splátky mala žalovaná uhrádzať od mesiaca júl 2004. Prvá splátka bola teda splatná dňa 1.8.2004. Posledná splátka mala byť ňou zaplatená v mesiaci august 2010, splatnou sa táto splátka stala dňa 1.9.2010. Návrh na začatie konania bol zo strany žalobcu podaný na tunajšom súde dňa 13.10.2010 a teda splátky zročné do 13.10.2007 sú premlčané. Jedná sa o splátky za mesiace júl 2004 až september 2007 t.j. za obdobie 39 mesiacov po 33,19 eur (1 000,-Sk) t.j. spolu vo výške 1 294,56 eur (39 000,-Sk). Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú opatrovníkom žalovanej súd preto návrh v časti zaplatenia uvedenej sumy vrátane úroku z omeškania zamietol. Pokiaľ ide o splátky za mesiace október 2007, ktorá sa stala splatnou dňa 1.11.2007 do augusta 2010 spolu vo výške 1 161 78 eur (35 000,-Sk), tieto boli žalované včas a preto v tejto časti súd návrhu vyhovel.
V súvislosti s čiastočným premlčaním nároku žalobcu súd dodáva, že napriek vedeniu trestného konania voči žalobcovi, nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie sa uplatní len v prípadoch, že veriteľ t.j. v tomto prípade žalobca si v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu. Zo strany žalobcu právo na zaplatenie pôžičky od žalovanej na základe zmluvy zo dňa 16.10.2003 bolo uplatnené prvý krát až žalobným návrhom dňa 13.10.2010 t.j. v tomto konaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané zmysle citovaného ustanovenia poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania vždy deň nasledujúci po zročnosti jednotlivých splátok. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 13.10.2010, kedy už boli zročné všetky splátky (posledná bola zročná dňa 1.9.2010). Poukazujúc na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac. Než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od 13.10.2010.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že vo veci mal len čiastočný úspech, pričom neúspech mal vo väčšej časti. Opatrovník žalovanej si náhradu trov konania neuplatnil, preto podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o trovách opatrovníka žalovanej súd nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).