Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/290/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. V., bývajúcej v M.,

zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou so sídlom v M., proti žalovanému F. Ť., bývajúcemu

v M., zastúpenému JUDr. E. L., advokátkou so sídlom v M., o vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 311,53 € na účet JUDr. E. L., advokátky so sídlom v M., vedený v T., a.s., pobočke

Martin pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 7. novembra 2012 č.k. -253 zaviazal

žalovaného v lehote 3 dní zaplatiť žalobkyni 14 900 € a na účet Okresného súdu Martin trovy

štátu vo výške 24,35 €. Žiadnemu z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené

21. júla 1982 a že rozsudkom Okresného súdu Martin zo 16. decembra 2009 č.k.

-30 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k 2-izbovému bytu

s príslušenstvom č. X. nachádzajúcemu sa v M. a za výlučného nájomcu bytu a člena družstva

bol určený žalovaný. Keďže majetkový podiel družstevného bytu nebol medzi účastníkmi

vyporiadaný v lehote 3 rokov od zániku manželstva, v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka platí, že uvedené majetkové právo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov,

pričom podiely oboch sú rovnaké. Preto s poukazom na

2

vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tohto majetkového práva k uvedenému bytu, keď

vychádzal z hodnoty členského podielu 29 800 €; námietku premlčania vznesenú žalovaným

považoval za nedôvodnú. O povinnosti žalovaného nahradiť štátu trovy konania rozhodol

podľa a o náhrade trov konania účastníkov podľa

Krajský súd v Žiline na odvolanie oboch účastníkov (žalobkyne do výroku o trovách

konania, žalovaného do výroku vo veci samej) rozsudkom z 26. apríla 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil;

účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok

o trovách odvolacieho konania odôvodnil v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom

namietal, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, nakoľko v predmetnej veci ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu

je vecne správny a navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného nie je podľa

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalovaný procesné vady konania v zmysle až c/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namietal, že v konaní mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať v zmysle tým, že odvolací

súd v potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania podľa

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Oprávnenie založiť prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, proti ktorému by inak

dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie odvolaciemu súdu. Táto

možnosť pripustenia dovolania je vyhradená len pre riešenie otázok zásadného právneho

významu. Posúdiť, či vo veci ide o riešenie takejto otázky (právnej otázky), prislúcha výlučne

odvolaciemu súdu. Dôvod uvedeného záveru vyplýva z toho, že právne posúdenie veci patrí

súdu, nie účastníkom konania. Ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku

prípustnosť dovolania nevysloví, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či inak ide o vec

zásadného právneho významu (porovnaj tiež R 38/1993, rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. ).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd tým, že vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, neodňal žalovanému žiadne

právo, a teda ani možnosť konať pred súdom.

Vady konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom

je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania

podľa , pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú

vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia žalovaného o nesprávnom právnom

posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie žalovaného nie

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom ( ).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného procesne neprípustné. Dovolací súd preto jeho

mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa v spojení s

písm. c/ ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho

konania ( ) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu

spočívajúcu v odmene advokátky (ktorá ju zastupovala aj pred súdmi nižších stupňov)

za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 5. augusta 2013 [§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení č. (ďalej len „“)]. Pri určení

odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1

a 5 a jej výšku určil vo výške 303,72 €, čo spolu s náhradou výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,81 € ( )

predstavuje celkom 311,53 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. februára 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková