Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/85/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľky: I. E., L.. X.X.XXXX, P. J. C., G..E.. O. XX/XX, zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou so sídlom v Martine, J. Kráľa 8, proti odporcovi: V. Ť., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom C., I. X/XX, zastúpený JUDr. Evou Lehockou, advokátkou so sídlom v Martine, Kozmonautov 35, v konaní o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 14.900,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 24,35 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Martin, vedený v Š. G. J., číslo Ú.P. XXXXXXXXXX/XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 16 500,00 Eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu k členskému podielu k družstevnému bytu Č.. XX, ktorý sa nachádza v Martine na A.. I. Č.. X. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 16.12.2009, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 8.1.2010, súd zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu Č.. XX, nachádzajúcemu sa v C., na A.. I. X, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a zároveň určil, že výlučným nájomcom bytu a členom družstva sa stáva odporca. Po rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu v roku 1982 nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebol podaný ani návrh na vysporiadanie BSM na súd. Vzhľadom k pasivite účastníkov márne uplynula 3-ročná lehota pre vysporiadanie BSM a podľa nastúpila právna domnienka, podľa ktorej o nehnuteľných veciach patriacich do BSM márnym uplynutím 3-ročnej lehoty na jeho vysporiadanie platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Členský podiel v bytovom družstve patrí medzi ostatné majetkové práva manželov. Teda tieto práva prechádzajú k režimu podielového spoluvlastníctva a podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Nakoľko navrhovateľka a odporca nadobudli predmetný členský podiel za trvania manželstva, tento podiel sa stal súčasťou BSM. Nakoľko k vysporiadaniu BSM zo strany účastníkov v zákonnej lehote nedošlo, stal sa členský podiel podielovým spoluvlastníctvom účastníkov s rovnakými podielmi oboch spoluvlastníkov. Trhová majetková hodnota členského podielu bytu v danej lokalite predstavuje podľa navrhovateľky 33 000,- €.

V priebehu konania navrhovateľka na základe znaleckého dokazovania zobrala svoj návrh v časti o zaplatenie 1 600,- € späť.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.5.2011, proti ktorému podali účastníci odvolanie a uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -216 zo dňa 27.3.2012 bol rozsudok okresného súdu v časti o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke 14.900,- € zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V súvislosti s odvolaním účastníkov odvolací súdu nepovažoval za významné námietky odvolateľa, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené pred 29 rokmi, že počas manželstva sa navrhovateľka v byte nezdržiavala, že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle pre rozhodnutie o vysporiadaní majetkového práva nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak mal odporca za to, čo je možné vyvodiť z jeho tvrdenia, že právo spoločného nájmu nevzniklo. Odvolaciemu súdu nebolo zrejme prečo sa potom domáhal zrušenia tohto práva a nepodal si určovaciu žalobu, že je výlučným nájomcom a členom družstva, pretože aj keď byt nadobudol s navrhovateľkou za trvania manželstva spolu už trvale nežili. Sám si teda protirečil. Odhliadnuc od uvedeného na základe skutočnosti vyplývajúcich z rozvodového konania nemožno dospieť k záveru, že účastníci konania - bývalí manželia v čase pridelenia bytu spolu už trvalo nežili. S poukazom na uvedené prvostupňový súd v ďalšom konaní má vec správne posúdiť za použitia ustanovenia , pri ktorom platia iné zásady ako pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 16.12.2009, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, znaleckým posudkom, predpisom úhrad nákladov za plnenia súvisiace s užívaním bytu, potvrdením zostatkovej hodnoty členského podielu a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a zistil:

Podľa zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bol navrhovateľke a odporcovi dňa 11.7.2008 pridelený X-W. J. Č.. XX L. A.. I.É. Č.. X E. C..

Rozsudkom Okresného súdu v Martine č. k. -30 zo dňa 16.12.2009 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. 76, nachádzajúcemu sa E. C., A.. I. Č.. X, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a výlučným nájomcom bytu a členom družstva sa stal odporca. V rámci tohto konania bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 21.7.1982.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté vo februári v roku 1980, rozvedené bolo v roku 1982. Počas trvania manželstva im bol najskôr pridelený 4-izbový družstevný byt na Ľ., ktorý vymenili za X-W.Ý. L. D.. V tomto byte v podstate spolu ani nebývali. Po rozvode manželstva v roku 1982 si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevysporiadali, nežiadali ani o zrušenie spoločného nájmu bytu a spoločný nájom bytu si nevysporiadali ani na základe dohody. Spoločný nájom účastníkov k bytu bol zrušený až rozhodnutím Okresného súdu v Martine. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zákonnej trojročnej lehote v zmysle , nastúpila právna domnienka, podľa ktorej o nehnuteľných veciach platí, že uplynutím trojročnej lehoty tieto sú v podielovom spoluvlastníctve. To platí aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. V súvislosti s hodnotou tohto majetkového práva - členského práva k družstevnému bytu si uplatňuje právo na vyplatenie polovice majetkového práva a to členského podielu k družstevnému bytu, pričom pri vyčíslení hodnoty členského práva vychádzala z porovnateľnej hodnoty členských práv v danej lokalite a ku dňu podania návrhu. V súvislosti s premlčaním nároku navrhovateľky uviedla, že lehota na podanie návrhu na uplatnenie si daného nároku na vyplatenie majetkového podielu začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zrušení spoločného nájmu k bytu účastníkov konania. Právo na vysporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve, a to aj poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR . Nárok navrhovateľky v danom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Odporca pred súdom potvrdil, že na základe výmeny 4-izbového stabilizačného bytu za 2-izbový byt na Severe sa stali spoločnými nájomcami tohto družstevného bytu. V roku 1982 bolo ich manželstvo rozvedené. Od rozvodu manželstva nebolo vyriešené vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže odporca mal záujem byt odkúpiť do osobného vlastníctva a k dohode medzi účastníkmi nedošlo, podal návrh na súd, ktorý zrušil spoločný nájom účastníkov k bytu a určil, že výlučným nájomcom sa stane odporca. Tento byt sa nachádza na D. L. XX. poschodí, horizontálne aj vertikálne praskajú panely. Je narušená strecha, ktorá aj zateká. Značný problém je s vykurovaním bytu. Určitý problém je aj s teplou vodou vzhľadom k tomu, že byt je na najvyššom poschodí. Prostredníctvom právnej zástupkyne odporca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že manželstvo trvalo 2 roky a 5 mesiacov. V súčasnej dobe už od rozvodu manželstva uplynulo 29 rokov. Navrhovateľka sa počas manželstva nezdržiavala v byte. Všetky náklady spojené s užívaním bytu hradil výlučne odporca. Priznanie tohto práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok znalkyňou Ing. Annou Vičanovou, ktorá ustálila hodnotu členského práva metódou polohovej diferenciácie na 29 800,- €.

Zo správ z jednotlivých realitných kancelárií súd zistil, že trhová hodnota členských práv k X-W. K. J. E. C. L. A.. I. sa pohybuje v rozmedzí od 35 000,- € do 40 000,- €.

Podľa ,, , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa - ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vysporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich vec z bezpodielového spoluvlastníctva pre svoju potrebu, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania, a to rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 21.7.1982, teda manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené pred 29 rokmi. Rozsudkom Okresného súdu Martin bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. 76, nachádzajúcemu sa v C., L. A.. I. X, a to v súlade s ustanovením ,, a a výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva sa stal navrhovateľ. Po rozvode manželstva účastníkov konania, kedy v súlade s ustanovením došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol vysporiadaný majetkový podiel k družstevnému bytu ako iné majetkové právo, a to ani v lehote do 3 rokov do zániku bezpodielového spoluvlastníctva a preto podľa toto majetkové právo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Po rozvode manželstva nedošlo ani k vysporiadaniu spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu a k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu došlo až na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. , na základe ktorého sa stal výlučným nájomcom a členom družstva odporca, ktorý zároveň týmto nadobudol aj majetkové právo k členskému podielu. Keďže do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (právoplatnosť rozvodu 21.7.1982) nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, a to členského práva k družstevnému bytu, ktorý je majetkovým právom v súlade s ustanovením veta tretia platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že majetkové práva sú v podielovom spoluvlastníctve manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Teda vysporiadanie členského podielu sa nevykonáva už za použitia v rámci vysporiadanie BSM, ale ako vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v . Majetkové právo k bytu, ktorý je predmetom konania sa stalo podielovým spoluvlastníctvom účastníkov konania, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebolo v lehote 3 rokov po rozvode manželstva vysporiadané dohodou, ani súdom.

Právo na vysporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vysporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva, alebo tých manželov o spoločných právach, ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa druhej vety v lehote do 3 rokov, stanovenej v , nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu, kto bude ďalej užívať byt ako výlučný nájomca a člen družstva. Všeobecná 3 ročná premlčacia lehota v zmysle potom začne plynúť dňom nasledujúcim potom, čo došlo k takémuto zrušeniu práva. Súd na námietku premlčania neprihliadal nakoľko v konaní Okresného súdu Martin sp.zn. bol rozsudkom zo dňa 16.12.2009 rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu. Teda premlčacia lehota na vysporiadanie členského práva začala plynúť až právoplatnosťou tohto rozsudku, a to 8.1.2010. Navrhovateľka podala návrh na vysporiadanie tohto majetkového práva dňa 9.4.2010, teda v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k družstevnému bytu. Z tohto hľadiska tak nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľky na vyplatenie hodnoty členského podielu k bytu. Tým, že sa určí výlučný užívateľ bytu rieši sa aj otázka členského podielu, kto je užívateľom a ďalším členom družstva (rozhodnutie R 14/78). Rozhodnutie podľa druhá veta o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vysporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Teda navrhovateľka mala až do zrušenia práva spoločného nájmu k bytu právo tento byt užívať a tiež bola členkou bytového družstva so všetkými právami člena a patril jej aj členský podiel. (). V súvislosti s námietkou odporcu, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené pred 29 rokmi a počas manželstva sa v predmetnom bytu nezdržiavala, nakoľko bývala u svojich rodičov a taktiež, že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , súd tieto tvrdenia považuje za neopodstatnené. Taktiež tie skutočnosti, že všetky náklady spojené s užívaním bytu počas manželstva ako aj po celú

dobu po rozvode manželstva platil odporca nie sú pre daný spor právne irelevantné. Súd má za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vyplatenie členského podielu navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Podľa ustálenej judikatúry sa za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie je šikanózne, pokiaľ zneužíva právo a toto zneužitie práva vyplýva zo zistených skutkových okolností, z aktívneho konania nositeľa práva. Konanie navrhovateľky v žiadnom štádiu konania nevykazovalo znaky šikanózneho konania, ktoré by sledovalo snahu poškodiť odporcu. Po rozvode manželstva v roku 1982 si manželia nevysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a taktiež nežiadali o zrušenie spoločného nájmu k bytu, ktorý bol zrušený až rozhodnutím Okresného súdu Martin, sp.zn.5C/212/2009 zo dňa 16.12.2009. Odporca po rozvode manželstva vyjadril vôľu užívať spoločný nadobudnutý byt a po celú dobu od rozvodu manželstva neriešil otázku zrušenia spoločného nájmu bytu a na základe toho vzniknutých majetkových práv a keďže súd neprihliadal na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ustálil výšku členského podielu ako majetkového práva, a to na základe znaleckého posudku a taktiež aj správ z realitných kancelárii. Túto všeobecnú hodnotu členského podielu súd ustálil na 29.800,- € v súlade s ustanovením zaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľke polovicu majetkového práva, vyplývajúceho z členského podielu k družstevnému bytu, a to vo výške 14.900,- €.

O trovách konania štátu rozhodol súd podľa Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok a súd uznesením, sp.zn. - 163 priznal znalkyni znaleckú odmenu vo výške 224,35 €. Táto znalecká odmena bola vyplatená z preddavkov účastníkov konania po 100,- € a súd zaviazal odporcu, aby uhradil zostatok znaleckej odmeny vo výške 24,35 €, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov, a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporca nebol v spore úspešným.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa Navrhovateľka v konaní bola síce úspešnou účastníčkou konania, ale vzhľadom k tej skutočnosti, že účastníci si po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 29 neriešili vysporiadanie spoločného nájmu k družstevnému bytu a s tým súvisiace členské práva mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhovateľke ako úspešnej účastníčka konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Je totiž zrejme, že pokiaľ by navrhovateľka, alebo aj odporca si vysporiadali členské práva skôr, hodnota týchto členských práv by bola nižšia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.