Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-7-2013.pdf
PDF · 145.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., ul. P. V. O. č. XX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom C., ul. J. T. č. X, proti odporcovi: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., ul. I. č. X/XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Evou Lehotskou, advokátkou, so sídlom C., ul. T. č. XX, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/85/2010-253 zo dňa 7. novembra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke a odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 8C/85/2010-253 zo dňa 07. 11. 2012 Okresný súd Martin zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke 14.900 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca zaviazal tiež k povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 24,35 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet Okresného súdu Martin, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že: „...na základe vykonaného dokazovania, a to rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 5C/212/2009 mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/60/1982, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 07. 1982, teda manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené pred 29 rokmi. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/212/2009 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. 76, nachádzajúcemu sa v C., na ul. I. X, a to v súlade s ustanovením § 703 ods. 1,2,3 a § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva sa stal navrhovateľ. Po rozvode manželstva účastníkov konania, kedy v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol vysporiadaný majetkový podiel k družstevnému bytu ako iné majetkové právo, a to ani v lehote do 3 rokov do zániku bezpodielového spoluvlastníctva a preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka toto majetkové právo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Po rozvode manželstva nedošlo ani k vysporiadaniu spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu a k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu došlo až na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/212/2009, na základe ktorého sa stal výlučným nájomcom a členom družstva odporca, ktorý zároveň týmto nadobudol aj majetkové právo k členskému podielu. Keďže do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (právoplatnosť rozvodu 21. 07. 1982) nedošlo k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, a to členského práva k družstevnému bytu,
ktorý je majetkovým právom v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 veta tretia Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že majetkové práva sú v podielovom spoluvlastníctve manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Teda vysporiadanie členského podielu sa nevykonáva už za použitia § 150 Občianskeho zákonníka v rámci vysporiadanie BSM, ale ako vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka. Majetkové právo k bytu, ktorý je predmetom konania sa stalo podielovým spoluvlastníctvom účastníkov konania, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nebolo v lehote 3 rokov po rozvode manželstva vysporiadané dohodou, ani súdom.
Právo na vysporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vysporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva, alebo tých manželov o spoločných právach, ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka v lehote do 3 rokov, stanovenej v § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu, kto bude ďalej užívať byt ako výlučný nájomca a člen družstva. Všeobecná 3 ročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim potom, čo došlo k takémuto zrušeniu práva. Okresný súd na námietku premlčania neprihliadal nakoľko v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/212/2009 bol rozsudkom zo dňa 16. 12. 2009 rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu. Teda premlčacia lehota na vysporiadanie členského práva začala plynúť až právoplatnosťou tohto rozsudku, a to 08. 01. 2010. Navrhovateľka podala návrh na vysporiadanie tohto majetkového práva dňa 09. 04. 2010, teda v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k družstevnému bytu. Z tohto hľadiska tak nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľky na vyplatenie hodnoty členského podielu k bytu. Tým, že sa určí výlučný užívateľ bytu rieši sa aj otázka členského podielu, kto je užívateľom a ďalším členom družstva (rozhodnutie R 14/78). Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vysporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Teda navrhovateľka mala až do zrušenia práva spoločného nájmu k bytu právo tento byt užívať a tiež bola členkou bytového družstva so všetkými právami člena a patril jej aj členský podiel. (3Cdo/26/2010). V súvislosti s námietkou odporcu, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené pred 29 rokmi a počas manželstva sa v predmetnom bytu nezdržiavala, nakoľko bývala u svojich rodičov a taktiež, že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd tieto tvrdenia považuje za neopodstatnené. Taktiež tie skutočnosti, že všetky náklady spojené s užívaním bytu počas manželstva ako aj po celú dobu po rozvode manželstva platil odporca nie sú pre daný spor právne irelevantné. Okresný súd mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vyplatenie členského podielu navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry sa za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie je šikanózne, pokiaľ zneužíva právo a toto zneužitie práva vyplýva zo zistených skutkových okolností, z aktívneho konania nositeľa práva. Konanie navrhovateľky v žiadnom štádiu konania nevykazovalo znaky šikanózneho konania, ktoré by sledovalo snahu poškodiť odporcu. Po rozvode manželstva v roku 1982 si manželia nevysporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a taktiež nežiadali o zrušenie spoločného nájmu k bytu, ktorý bol zrušený až rozhodnutím Okresného súdu Martin, sp. zn. 5C/212/2009 zo dňa 16. 12. 2009. Odporca po rozvode manželstva vyjadril vôľu užívať spoločný nadobudnutý byt a po celú dobu od rozvodu manželstva neriešil otázku zrušenia spoločného nájmu bytu a na základe toho vzniknutých majetkových práv a keďže súd neprihliadal na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ustálil výšku členského podielu ako majetkového práva, a to na základe znaleckého posudku a taktiež aj správ z realitných kancelárii. Túto všeobecnú hodnotu členského podielu súd ustálil na 29.800,- € v súlade s ustanovením § 142 zaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľke polovicu majetkového práva, vyplývajúceho z členského podielu k družstevnému bytu, a to vo výške 14.900,- €.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok a súd uznesením, č. k. 8C/85/2010 - 163 priznal znalkyni znaleckú odmenu vo výške 224,35 €. Táto znalecká odmena bola vyplatená z preddavkov účastníkov konania po 100,- € a súd zaviazal
odporcu, aby uhradil zostatok znaleckej odmeny vo výške 24,35 €, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov, a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nebol v spore úspešným.
O trovách konania účastníkov rozhodol okresný súd podľa § 150 O. s. p. Navrhovateľka v konaní bola síce úspešnou účastníčkou konania, ale vzhľadom k tej skutočnosti, že účastníci si po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 29 rokov neriešili vysporiadanie spoločného nájmu k družstevnému bytu a s tým súvisiace členské práva mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhovateľke ako úspešnej účastníčka konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Je totiž zrejme, že pokiaľ by navrhovateľka, alebo aj odporca si vysporiadali členské práva skôr, hodnota týchto členských práv by bola nižšia....".
Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovateľka i odporca.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a priznal jej náhradu trov ktorú si uplatnila vo vyúčtovaní zo dňa 07. 11. 2012 Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania vo výške 311,35 Eur (1 úkon á 303,72 Eur + režijný paušál 7,63 Eur).
Nesúhlasila s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre ktoré jej okresný súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedla, že podľa ustálenej judikatúry účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 O. s. p. nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru, ktorý hodnotí dopad rozhodnutia na účastníka konania. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Na konštatovanie uvedeného musí mať súd tieto skutočnosti za dostatočne zistené a preukázané. Významným z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a podobne. Z obsahu súdneho spisu je nepochybne zrejmé a vyplýva to aj z pripojeného spisu sp. zn. 5 C 212/2009, že navrhovateľka sa všemožne snažila dohodnúť s odporcom a vyhnúť sa tak súdnemu konaniu. Odporcovi navrhla nízku čiastku 3000,- Eur, ktorej výplatou by bola uspokojená a neiniciovala by súdne konanie, ktoré ju stálo nemalé finančné prostriedky (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia). Odporca nebol ochotný si absolútne pripustiť povinnosť vyplatiť navrhovateľku a neumožnil jej ani obhliadku bytu za účelom určenia hodnoty vyporiadavaného spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľka sa aj pred podaním žalobného návrhu písomne kontaktovala s odporcom a snažila sa dohodnúť a vyhnúť sa súdnemu konaniu. Odporca opätovne nepristúpil na žiadne jej pokusy o dohodu. Bol od počiatku súdneho konania zastúpený právnym zástupcom, ktorý ho kvalifikovane zastupoval, keďže sa jedná o právne náročnejšiu vec. Už na začiatku konania mal zvážiť, či disponuje takými listinnými dôkazmi, na základe ktorých unesie dôkazné bremeno v spore. Taktiež si mal byť vedomý faktu, že vedenie sporu si vyžaduje vynaloženie finančných prostriedkov. Nemôže byť na škodu navrhovateľky, ktorá mala úplný úspech vo veci, aby jej nebola priznaná náhrada trov súdneho konania s ohľadom na jeho priebeh, náročnosť veci a zdĺhavosť konania, ktoré trvá viac ako dva roky a aj správanie účastníkov konania. Odporca bol v konaní pasívny, neodôvodnil a nepreukázal svoje tvrdenia.
Podľa základných zásad občianskeho súdneho konania, ktoré sú vyjadrené v prvej hlave O. s. p. (§ 1, § 2, § 3 O. s. p.), má byť v občianskom súdnom konaní zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a má byť zabezpečené, aby nedochádzalo ku porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby nedochádzalo k zneužívaniu práva na úkor týchto osôb. Nepriznanie náhrady trov konania je v rozpore s týmito zásadami občianskeho súdneho konania, je nespravodlivé voči navrhovateľke, ktorá neporušila žiadne ustanovenie zákona. Posúdenie toho, či súd prizná navrhovateľovi náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu, alebo ju bude čiastočne krátiť, je samozrejme na úvahe súdu. Súdne konanie zavinil výlučne odporca svojim konaním, resp. nekonaním. Navrhovateľka v konaní preukázala svoje právo na zaplatenie náhrady za jej spoluvlastnícky podiel - nakoľko tejto náhrady nebolo možné domôcť sa inak ako podaním žaloby v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Navrhovateľka bola plne úspešná v konaní, nakoľko pôvodne žalovanú čiastku 16.500,- Eur odvodzovala len z odhadov realitných kancelárií, pretože odporca ju nevpustil do byt. Po ustálení hodnoty členského podielu upravila aj návrh a požadovanú čiastku znížila na znalkyňou určenú cenu členského podielu na byte.
Odporca prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zopakoval, že návrh na súd vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve podľa § 142 Občianskeho zákonníka v platnom znení bol podaný na súd navrhovateľkou dňa 09. 04. 2010, keď od rozvodu manželstva uplynulo 29 rokov. Poukázal tiež už na vyslovené právne závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení č. k. 8Co/240/2011-216 zo dňa 27. 03. 2012 podľa ktorých rozhodnutie prvostupňového súdu spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k otázke vyporiadania členského podielu v bytovom družstve. (viď. aj rozhodnutie NS SR zo dňa 26.10.2006 sp. zn. 2M-Cdo 21/2005). Z uvedených dôvodov malo byť úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní vec právne posúdiť za použitia ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka pri ktorom platia iné zásady ako pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 Občianskeho zákonníka (čomu musí zodpovedať aj výrok rozhodnutia) a tiež opätovne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, najmä okamihom začiatku jej plynutia.
Odvolateľ sa stotožnil s rozhodnutím NS SR zo dňa 26.10.2006 sp. zn. 2M-Cdo 21/2005 podľa ktorého : „....majetkové právo môže byť na súde uplatnené najskôr v nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Až týmto ňom totiž nastanú právne účinky zákonnej domnienk y podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento deň a nie deň, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, treba preto považovať za deň, ktorým začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, uvedená v § 101 Občianskeho zákonníka, keďže pre uplatnenie tohto práva nieje osobitne stanovená premlčacia doba". Na základe uvedeného právo vzniknuté titulom vysporiadania členského podielu je premlčané, keďže žalobný návrh bol podaný na súd až 09. 04. 2010. Okrem toho s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom k tomu, že ku dňu právoplatne skončeného rozvodu t.j. k 21. 07. 1982 predstavovala zostatková hodnota členského podielu čiastku 474,57 eur (14.296,90 Sk), splatený úver predstavoval čiastku 406,44 eur (12.244.41 Sk). Nesplatený úver t.j. anuita predstavoval k tomu istému dátumu t.j. 21. 07. 1982 čiastku 638,03 eur (19.221,29 Sk), v tej dobe to nebola zanedbateľná čiastka ktorá sa splácala v nasledujúcich rokoch a úver bol splatený v II. polroku r. 1998. Po rozvode sa splácal ešte po dobu 16 rokov. Za dobu 29 rokov sa platilo nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, inkaso, nehovoriac o investovaní do bytu v rámci rekonštrukcie. Bytový dom je uteplený, má vymenené staré okná za plastové. Od 01. 07. 2007 (dôkaz bol súdu predložený) odporca spláca mesačnú splátku úveru za obnovu domu v čiastke 44,57 eur. Úver sa bude splácať počas doby 222 mesiacov t.j. cca 19 rokov a predstavuje čiastku 9.608,35 eur (289.461,30 Sk) ako podiel skutočných nákladov odporcovho bytu na poskytnutom úvere. Bolo by preto nelogické a nespravodlivé, aby ten kto zhodnotil nehnuteľnosť (uteplenie, výmena okien za plastové), aby vyplatil polovicu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľke po uplynutí takmer 30 rokov po rozvode, čo je nezlučiteľné s dobrými mravmi. O porušenie dobrých mravov môže ísť aj v prípade, že nie je porušený žiaden konkrétny právny predpis, avšak s ohľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že právny úkon je protiprávny, teda v rozpore so základnými princípmi, na ktorých pozitívne právo spočíva a z ktorých vychádza (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka). Podľa rakúskeho najvyššieho súdneho dvora : Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.
Členský podiel predstavuje, resp. vyjadruje mieru účasti člena na družstve. Podľa odporcu nie je možné hovoriť o podielovom spoluvlastníctve k členskému podielu preto, lebo členský podiel ako taký v sebe zahŕňa aj členské práva a povinnosti a tie nemôžu byť v spoluvlastníctve. Na základe členského podielu, členských práv a povinností má člen družstva právo nájmu. To by znamenalo, že i nájom je v podielovom spoluvlastníctve. Členský podiel v družstve je svojim charakterom iným majetkovým právom a ani ho nemožno postihnúť v rámci exekučného konania .
Napokon odvolateľ uviedol, že podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za úhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa RI 100/1999 - dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 OZ, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia,
stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu). V kontexte uvedeného odvolateľ poukázal na nie dobrý zdravotný stav, tak isto bolo predložené potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, pričom priemerný čistý mesačný príjem činí sumu 341,73 eur, čo je pri dnešných cenách doslova almužna.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2012 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V ďalších podrobnostiach uviedla, že odporca v podanom odvolaní len opakuje skutočnosti a tvrdenia, ktoré predniesol, resp. na ktoré písomne poukázal v konaní pred prvostupňovým súdom a s ktorým sa dostatočne vysporiadal už okresný súd. Ním uvádzané skutočnosti nie sú podstatné pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetkového práva nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ odporca opätovne poukazuje na to, že sa v konaní mieni domáhať vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle - so zohľadnením vykonaných investícií do spoločnej veci je potrebné poukázať na premlčaciu 3-ročnú dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa vynaloženia nákladov. S prihliadnutím na toto ustanovenie všetky výdavky, ktoré uvádza odporca vo svojom vyjadrení a aj následne v podanom odvolaní, ktoré boli vynaložené v lehote viac ako 3 roky spätne predo dňom uplatnenia týchto nárokov pred súdom, sú premlčané. Zároveň si odporca nemôže uplatňovať voči navrhovateľke započítanie splátok úverov, ktoré vynaložil a vynaloží po dátume 08. 01. 2010, kedy došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Po tomto dátume totiž vynakladá náklady a prípadne zhodnocuje svoje výlučné vlastníctvo, svoju vlastnú vec (členský podiel v bytovom družstve). Odporca nepodal voči súdu kvalifikovaný návrh, v ktorom by určil čoho konkrétne sa domáha. Neurčil, ako sa má súd vyporiadať s jeho argumentáciou a sumami, ktoré uviedol aj v podanom odvolaní (zostatková účtovná hodnota členského podielu bytu ku dňu 21. 07. 1982, splatený úver ku dňu 21. 07. 1982, nesplatený úver ku dňu 21. 07. 1982).
Konanie navrhovateľky, ktorým sa domáha od odporcu vyplatenia finančnej náhrady nie je v rozpore s dobrými mravmi okrem iného aj vzhľadom na režim podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve. Práve naopak, aj z pripojeného rozsudku o rozvode v konaní sp. zn. 8 C 60/82 je zrejmé, že dôvodom pre rozvod manželstva medzi účastníkmi konania bola nevera odporcu, udržiavanie mimomanželského pomeru v dobe, kedy bola navrhovateľka na materskej dovolenke s ich spoločnou dcérou. Keďže navrhovateľka nebola schopná sama sa postarať o dcéru, potrebovala pomoc, bola nútená odsťahovať sa ku svojim rodičom, nakoľko odporca vyjadril vôľu užívať spoločne nadobudnutý byt aj po rozvode manželstva. Nemala možnosti ani finančné prostriedky na to, aby si zabezpečila vlastné bývanie pre seba dcérku. Výlučne odporca ostal užívať spoločný byt a navrhovateľka bola nútená nájsť si nové bývanie bez toho, aby jej odporca zabezpečil náhradné ubytovanie alebo sa inak finančne spolupodieľal na zabezpečení bývania navrhovateľky s dcérou.
Prvostupňový súd sa v dostatočnom rozsahu zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu. Vzhľadom na podanie návrhu dňa 09. 04. 2010 bola lehota na jeho podanie zachovaná a námietka premlčania vznesená odporcom, je preto nedôvodná. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že podľa rozhodnutia NS ČR zo dňa 22. 05. 2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007 právo na vysporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vysporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu, nemôže premlčať skôr než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu, kto bude ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle §101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po tom čo došlo k takému zrušeniu práva. Odvolateľom uvádzané rozhodnutie NS SR zo dňa 26. 10. 2006 sp. zn. 2M-Cdo 21/2005 sa na daný prípad nevzťahuje, upravuje odlišnú skutkovú situáciu, kde došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu v lehote do troch rokov od zániku manželstva. S ohľadom na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí navrhovateľka poukázala aj na aplikačnú prax všeobecných súdov SR (napríklad Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 39/2011), ktoré sa v rámci plynutia premlčacej lehoty (obdobne ako v tomto prípade) riadia momentom zrušenia spoločného práva nájmu družstevného bytu.
Navrhovateľka mohla svoje právo uplatniť prvýkrát a požadovať od odporcu finančné plnenie v súvislosti s vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve až po právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov konania, sp. zn. 5 C 212/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2010 a ktorým bolo zároveň určené, že výlučným nájomcom bytu a členom bytového družstva sa stal odporca.
Navrhovateľka sa niekoľkokrát neúspešne pokúšala s odporcom mimo súdne dohodnúť. Pokus o dohodu a mimosúdne urovnanie bol z jej strany iniciovaný už v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov konania aj pred podaním žaloby samotnej. Odporca, hoci bol po celú dobu zastúpený právnym zástupcom, nemal záujem o dohodu s navrhovateľkou, neustále sa odvolával na rozpor jej konania s dobrými mravmi. Navrhovateľka však podľa svojho presvedčenia koná v súlade s dobrými mravmi, nezneužíva tieseň odporcu, alebo jeho zlý zdravotný stav. Odporca si musel byť vedomý právneho nároku navrhovateľky, ktorý ani nespochybňuje, len ho považuje za odporujúci dobrým mravom. Táto jeho argumentácia ale neobstojí, je účelová a odporca sa snaží ťažiť z terajšej situácie, kedy ho nič neobmedzuje vo výlučnom užívaní členského podielu v bytovom družstve bez toho, aby bol zaviazaný na finančné plnenie voči navrhovateľke. Navrhovateľka podala kvalifikovanú žalobu, zaplatila súdny poplatok a opakovane sa pokúšala mimo súdne dohodnúť s odporcom. Odporca sa dohodnúť odmietol a preto môže o nároku navrhovateľky rozhodnúť výlučne súd. Bol po celú dobu súdneho konania pasívny, dôkazy, ktoré súdu predkladal, neaplikoval na podaný žalobný návrh, nešpecifikoval, čoho sa v konaní domáha a argumenty predložené súdu riadne neodôvodnil. V danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, ktoré by odôvodňovali uplatnenie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka súdy aplikujú na iné skutkové situácie, pričom práve jeho aplikáciu v tomto konaní by sme považovali za nespravodlivú a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu odporujúcu dobrým mravom.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 16.500 eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu k členskému podielu k družstevnému bytu č. 76, ktorý sa nachádza v Martine na Ul. I. č. X. Po skutkovej a právnej stránka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Martine zo dňa 16. 12. 2009, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 08. 01. 2010, súd zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k družstevnému bytu č. 76, nachádzajúcemu sa v C., na Ul. I. č. X, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a zároveň určil, že výlučným nájomcom bytu a členom družstva sa stáva odporca. Po rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu v roku 1982 nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebol podaný ani návrh na vysporiadanie BSM na súd. Vzhľadom k pasivite účastníkov márne uplynula 3-ročná lehota pre vysporiadanie BSM a podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nastúpila právna domnienka, podľa ktorej o nehnuteľných veciach patriacich do BSM márnym uplynutím 3-ročnej lehoty na jeho vysporiadanie platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Členský podiel v bytovom družstve patrí medzi ostatné majetkové práva manželov. Teda tieto práva prechádzajú k režimu podielového spoluvlastníctva a podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Nakoľko navrhovateľka a odporca nadobudli predmetný členský podiel za trvania manželstva, tento podiel sa stal súčasťou BSM. Nakoľko k vysporiadaniu BSM zo strany účastníkov v zákonnej lehote nedošlo, stal sa členský podiel podielovým spoluvlastníctvom účastníkov s rovnakými podielmi oboch spoluvlastníkov. Trhová majetková hodnota členského podielu bytu v danej lokalite predstavuje podľa navrhovateľky 33 000,- eur. V priebehu konania navrhovateľka na základe znaleckého dokazovania zobrala svoj návrh v časti o zaplatenie 1 600,- eur späť.
Odporca pred súdom potvrdil, že na základe výmeny 4-izbového stabilizačného bytu za 2-izbový byt na Severe sa stali spoločnými nájomcami tohto družstevného bytu. V roku 1982 bolo ich manželstvo rozvedené. Od rozvodu manželstva nebolo vyriešené vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže odporca mal záujem byt odkúpiť do osobného vlastníctva a k dohode medzi účastníkmi nedošlo, podal návrh na súd, ktorý zrušil spoločný nájom účastníkov k bytu a určil, že výlučným nájomcom sa stane odporca. Tento byt sa nachádza na 13. poschodí. Ďalej tvrdil, že horizontálne aj vertikálne praskajú panely. Je narušená strecha, ktorá aj zateká. Značný problém je s vykurovaním bytu. Určitý problém je aj s teplou vodou vzhľadom k tomu, že byt je na najvyššom poschodí. Prostredníctvom právnej zástupkyne odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že manželstvo trvalo 2 roky a 5 mesiacov. V súčasnej dobe už od rozvodu manželstva uplynulo 29 rokov. Navrhovateľka sa počas manželstva nezdržiavala v byte. Všetky náklady spojené s užívaním bytu hradil výlučne odporca. Priznanie tohto práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania.
Zo skutkového stavu zisteného pred prvostupňovým súdom mal aj odvolací súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 02. 02. 1980 pred bývalým MNV P. E. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/60/1982, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 07. 1982, ktorým dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovanie vyplýva i to, že počas trvania manželstva bol účastníkom pridelený 2- izbový družstevný byt (rozhodnutím Predstavenstva OSBD Martin zo dňa 06. 06. 1980 a následnou zápisnicou o dohode o odovzdaní bytu) v C. na ulici I. XX, č. bytu 76, čím im vznikol spoločným nájmom bytu ako aj spoločné členstvo manželov v družstve, pričom do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou resp. rozhodnutím súdu (149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Taktiež v uvedenej lehote nedošlo ani k zrušeniu práva spoločného nájmu byt.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka - ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vysporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich vec z bezpodielového spoluvlastníctva pre svoju potrebu, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 8Co 240/2011-216 zo dňa 27. marca 2012 vyplýva, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k vyporiadaniu členského podielu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom (v tomto smere boli úvahy prvostupňového súdu správne). Toto právo sa už ale vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka) a nie za použitia ustanovení o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150 Občianskeho zákonníka), ktoré nesprávne na prejednávanú vec aplikoval prvostupňový súd vo svojom prvom rozhodnutí č. k. 8C 85/2010 - 175 zo dňa 17. mája 2011 („....v zmysle ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo po vykonanom dokazovaní priznané navrhovateľke...). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že skoršie rozhodnutie prvostupňového súdu spočívalo na nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k otázke vyporiadania členského podielu v bytovom družstve. Uvedenému záveru zodpovedá aj rozhodnutie NS SR zo dňa 26. 10. 2006 sp. zn. 2M-Cdo 21/2005 podľa ktorého, „ak do troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom družstva, úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia 1-ice hodnoty členského podielu z titulu vyporiadania spoločného majetkového práva za použitia § 142 Občianskeho zákonníka (nie ako samostatný nárok z titulu zániku spoločného členstva v dôsledku rozhodnutia súdu) Tiež podľa rozhodnutia NS ČR zo dňa 22. 05. 2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007 „Ak k vyporiadaniu hodnoty členského podielu dohodou manželov alebo rozhodnutím súdu o návrhu podanom v lehote troch rokov od zániku manželstva nedôjde, nemožno sa
už na súde s úspechom domáhať práva na vyporiadanie tejto hodnoty ako majetkového práva v rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Po uplynutí tejto trojročnej lehoty dochádza totiž k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka".
Podľa § 703 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/212/2009 zo dňa 16. 12. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 01. 2010, došlo na návrh V. H. k zrušeniu práva spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. 76, nachádzajúcemu sa v C., na ul. I. č. X a k súčasnému určeniu, že výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva sa stáva navrhovateľ.
V prejednávanej veci bol vypracovaný aj znalecký posudok znalkyňou Ing. S. E. zo dňa 23. 01. 2011, ktorá ustálila hodnotu členského práva metódou polohovej diferenciácie na sumu 29 800,- eur. Zo správ jednotlivých realitných kancelárií okresný súd zistil, že trhová hodnota členských práv k 2- izbovému družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v C. na Ul. I. č. X sa pohybuje v rozmedzí od 35 000,- eur do 40 000,- eur.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, vo vzťahu k právu vzniknutému titulom vyporiadania členského podielu odvolací súd poznamenal, že táto otázka nie je v Občianskom zákonníku výslovne riešená a súdna prax nedáva na ňu tiež jednoznačnú odpoveď pokiaľ ide o stanovenie začiatku jej plynutia.
Podľa už spomínaného rozhodnutia NS SR zo dňa 26. 10. 2006 sp. zn. 2M-Cdo 21/2005... toto majetkové právo môže byť na súde uplatnené najskôr v nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva (bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Až týmto dňom totiž nastanú právne účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento deň a nie deň kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, treba preto považovať za deň, ktorým začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, uvedená v § 101 Občianskeho zákonníka, keďže pre uplatnenie tohto práva nie je osobitne stanovená premlčacia doba". Podľa rozhodnutia NS ČR zo dňa 22. 05. 2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007 zasa „právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva alebo tých manželov, o spoločných právach ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov, stanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu kto bude ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po tom čo došlo k takémuto zrušeniu práva."
Už vo svojom prechádzajúcom rozhodnutí odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom nepovažoval za významné námietky odvolateľa, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené pred 29 rokmi, že počas manželstva sa navrhovateľka v byte nezdržiavala (bývala u svojich rodičov) a že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo preto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre rozhodnutie o vysporiadaní majetkového práva nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za ďalšie ak mal odporca za to, čo je možné vyvodiť z jeho tvrdení, že právo spoločného nájmu nevzniklo (§ 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka) odvolaciemu súdu nebolo zrejmé prečo sa potom domáhal zrušenia tohto práva a nepodal si určovaciu žalobu, že je výlučným nájomcom a členom družstva, pretože aj keď byt nadobudol s navrhovateľkou za trvania manželstva spolu už trvalo nežili. Sám si teda protirečil. Odhliadnuc od uvedeného na základe skutočností vyplývajúcich aj z rozvodového konania nemožno dospieť k záveru, že účastníci konania
- bývalí manželia v čase pridelenia bytu spolu už trvalo nežili (viď. skutkové zistenia uvádzané v odôvodnení rozvodového rozsudku č. k. 8C 60/82-18 zo dňa 21. 05. 1982- č. l. 212 a nasl. spisu)
S poukazom na uvedené bolo úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní vec právne posúdiť za použitia ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka pri ktorom platia iné zásady ako pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 Občianskeho zákonníka (čomu musí zodpovedať aj výrok rozhodnutia) a tiež opätovne sa zoberať vznesenou námietkou premlčania, najmä okamihom začiatku jej plynutia.
V ďalšom konaní doplnil okresný súd dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a návrhu navrhovateľky zo zhora uvádzaných dôvodov vyhovel.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ ako v písomnom vyjadrení navrhovateľka konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie (spravujúc sa aj pokynmi odvolacieho súdu), ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.
Na doplnenie, a to v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s tým, že posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu okresným súdom. V tomto smere poukazuje už na spomínané rozhodnutie NS ČR zo dňa 22. 05. 2008 sp. zn. 22 Cdo 2380/2007 zoberajúce sa uvedenou problematikou. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 26/2010 podľa ktorého s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov,
čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak ako bol zistený pred prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že účastníkom vznikol počas trvania manželstva spoločný nájom družstevného bytu. K právoplatnému rozvodu manželstva došlo dňa 21. 07. 1982, k právoplatnému zrušeniu spoločného nájmu bytu dňa 08. 01. 2010. Návrh na súd na zaplateniu polovice hodnoty členského podielu došiel na súd dňa 09. 04. 2010, teda s prihliadnutím na citovanú judikatúru v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť od dňa 09. 01. 2010. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol akceptovať námietku odvolateľa o premlčaní navrhovateľkou uplatneného práva. Správne taktiež okresný súd stanovil všeobecnú hodnotu členského podielu k času jeho vyporiadania a nie k okamihu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto smere odvolací poukazuje na to, že v obdobných prípadoch a to pri vyporiadaní BSM sa postupuje presne rovnakým spôsobom, platí zásada podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (napr. R 30/1992). Tiež podľa rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000 všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Všeobecná alebo trhová cena veci či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec či právo rovnakej kvality a kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorej sa ponuka a dopyt stretnú. Za všeobecnú (trhovú) cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú možno v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, vybavenia, polohy a podobne. Preto overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy.
Napokon a to v súvislosti s námietkou zhodnotenia bytu je potrebné uviesť, že znalkyňa v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku (č. l. 63 a nasl.) uviedla, „...že byt je v pôvodnom stave, zistená bola iba bežná údržba - výmena plynového šporáka užívateľom bytu za kombinovaný s elektrickou rúrou a výmena vodovodných batérii, ističe v chodbe boli pôvodné. V roku 2008 bola vykonaná obnova bytového domu. Pri zatepľovaní bytového domu (fasáda, strecha, a stropy pivníc v priestoroch pod bytmi na prízemí) boli vymenené všetky copilitové otvory, fasádne okná a dvere, balkónové zábradlia. Strecha je opatrená novou krytionou z asfaltových plastov...".
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd takisto ako okresný súd podľa § 150 O. s. p. Tiež mal za to, že navrhovateľka bola v konaní síce úspešnou účastníčkou konania, ale vzhľadom k tej skutočnosti, že účastníci si po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 29 rokov obaja neriešili vysporiadanie spoločného nájmu k družstevnému bytu a s tým súvisiace členské práva boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal. Inak povedané obaja účastníci rovnakou mieru prispeli k vzniku sporu, po tak dlhom času, návrh si pritom mohol podať ktorýkoľvek z nich. Za právne bezvýznamnú považoval odvolací súd argumentáciu navrhovateľky, že sa pred podaním návrhu snažila s odporcom „všemocne" dohodnúť, avšak bezúspešne. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že viac ako dve desaťročia si účastníci otázku spoločného nájmu obaja neriešili, či už dohodou resp. súdnou cestou. Iniciatíva zo strany navrhovateľky došla až bezprostredne po tom, ako došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu, konania iniciovaného odporcom v podstate pre účely odkúpenia zostatkovej hodnoty členského podielu. Nie je preto podľa odvolacieho súdu pravdivé tvrdenie odvolateľky, že súdne konanie zavinil výlučne odporca svojim konaním, resp. nekonaním. Ani navrhovateľke nič nebránili v minulosti návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu podať. Zrejme však o tejto skutočnosti ani nevedela a o svojom práve na vyplatenie polovice členského podielu nadobudla vedomosť až po skončení konania o zrušeniu spoločného nájmu bytu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .