Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/6/2013

Identifikačné číslo spisu: 9013010036 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2014 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9013010036.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala-Ďurček, s.r.o., AK so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava 1, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 29. januára 2013, č. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 29. januára 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 500 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v K.

Odôvodnenie

Rozhodnutím Rady č. zo dňa 29. januára 2013 vydanom v správnom konaní č. 454- PLO/O-5453/2012 odporkyňa ako orgán príslušný podľa až 3 a a zákona č postupom podľa ustanovenia rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v tým, že nedodala odporkyni súvislý záznam z vysielania programu „Extrémne rodiny" zo dňa 18. júna 2012 o cca 21:30 hod. vysielaného na programovej službe JOJ. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že Rada písomnosťou č. 3449/2012 zo dňa 25. júna 2012 doručenou navrhovateľke dňa 27. júna 2012 si vyžiadala od navrhovateľky súvislý záznam z vysielania programu Extrémne rodiny zo dňa 18. júna 2012 odvysielaného na programovej službe JOJ o cca 21:30 hod. a to v lehote sedem dní od doručenia predmetnej žiadosti. Navrhovateľka napriek tejto výzve predmetný záznam z vysielania nedodala. Následne odporkyňa na svojom zasadnutí dňa 23. októbra 2012 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV, s.r.o. vo veci možného porušenia ust. tým, že nedodala odporkyni súvislý záznam z vysielania programu „Extrémne rodiny"

zo dňa 18. júna 2012 o cca 21:30 hod. vysielaného na programovej službe JOJ. Oznámenie o začatí správneho konania bolo navrhovateľke doručené dňa 9. novembra 2012 na základe čoho začalo správne konanie č. 454-PLO/O-5453/2012. V oznámení o začatí správneho konania bola navrhovateľka zároveň vyzvaná, aby sa k predmetnému konaniu v lehote 10 dní vyjadrila a to v súlade s ust. a Správny poriadok. Odporkyňa v rozhodnutí poukázala na skutočnosť, že konanie správneho orgánu sa nezačalo vyžiadaním si záznamu z vysielania, ale až doručením oznámenia o začatí správneho konania pre možné porušenie zákona. Povinnosťou vysielateľa je uchovávať súvislý záznam z vysielania a doručiť ho Rade na požiadanie. Teda povinnosť neukladá vysielateľovi Rada, ale samotný zákon v Predmetný list, ktorým si Rada vyžiadala záznam z vysielania podpísal jej predseda, ktorý za Radu koná navonok v súlade s ust. zákona. Požiadavku navrhovateľky na vydávanie samotných rozhodnutí, ktorými Rada vyžaduje súvislý záznam z vysielania spochybnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní , kde sa plne priklonil k názoru Rady. Navrhovateľka ďalej namietala v administratívnom konaní, že za porušenie povinností uvedených v a . písm. l/ uložiť súhrnný trest, čo však nie je pravda, nakoľko k porušeniu uvedených povinností nemohlo dôjsť odvysielaním toho istého programu, nakoľko v prípade porušenia cit. Zákona bol sankcionovaný za obsah programu. Naopak v prejednávanom prípade došlo k porušeniu cit. zákona nedodaním záznamu z vysielania a teda navrhovateľke uniká podstata použitia analógie v práve. Navrhovateľka taktiež namietala, že odpadol dôvod konania, nakoľko Rada si predmetný záznam z vysielania sama zhotovila pre účely konania 339-PLO/O-4385/2011, č. 340-PLO/O-4386/2012 a 359- PLO/O-4596/2012 a že účel ust. bol naplnený. Rada bola toho názoru, že účelom ust. je vykonávanie zákonnej kompetencie, dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov v danej oblasti. Toto vyplýva aj z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. a . Pokiaľ išlo o navrhovateľkou namietanú proporcionalitu zásahu Rady do práv vysielateľa v súvislosti so sankcionovaním za nedodanie záznamu, zákon na skúmanie proporcionality priestor nedáva, nakoľko povinnosť stanovená ust. je jednoznačná, teda tak, že vysielateľ je povinný na žiadosť Rady záznam z vysielania predložiť. Pokiaľ išlo o navrhovateľkou namietanú proporcionalitu medzi právom sám sa neobviňovať a právom Rady sama si zhotoviť záznam z vysielania a z toho vyplývajúceho sankcionovania navrhovateľky za nedodanie záznamu z vysielania poukázala Rady na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (, 5Sž/37/2011,8Sž/15/2011, , ) z ktorých vyplýva, že Rada môže využiť oba spôsoby získania záznamu z vysielania. Ďalšou námietkou navrhovateľky bolo poukazovanie na to, že nebol povinný predložiť záznam z vysielania poukazujúc na to, že táto povinnosť zasahuje do navrhovateľkiných práv, t.j. práva na inú právnu ochranu ( SR) a na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru) a to v intenciách trestnoprávnej zásady neobviňovať sám seba. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Bykov c/a Ruská federácia. Odporkyňa v rozhodnutí argumentovala doterajšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , 5Sž/37/2011,8Sž/15/2011. Pri ukladaní sankcie Rada zohľadnila aj skutočnosť, že navrhovateľka sa porušenia dopustila už v minulosti a pri určovaní výšky sankcie vzala do úvahy najmä mieru zavinenia (objektívna zodpovednosť za správny delikt) spočívajúci v opakovanom porušení zákonnej povinnosti , rozsahu a dosahu vysielania, kedy je navrhovateľka multiregionálnym vysielateľom podľa , trvania a následkov porušenia (nejde o trvajúci delikt a následok spočíval v tom, že si záznam z predmetného vysielania musela vyhotoviť Rada sama), závažnosť správneho deliktu, ktorú hodnotila pre opakovanie deliktu ako stredne vysokú. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany navrhovateľky.

Vo podanom opravnom prostriedku podľa a nasl. (ďalej len „OSP"), doručenom najvyššiemu súdu dňa 21. marca 2013 proti hore uvedenému rozhodnutiu navrhovateľka predovšetkým namietala, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ išlo o nesprávne právne posúdenie poukázal na viacčinný súbeh správnych deliktov a neaplikovanie absorpčnej zásady a poukázal na rozhodnutie ESĽP Beian c/a Rumunsko, , , a pod. Poukázal na to, že voči navrhovateľke začalo dňa 12. septembra 2012 konanie č. 339-PLO/O-4385/2012 za porušenie ust. v súvislosti s odvysielaným programom Extrémne rodiny zo dňa 18. júna 2012 o cca 21:30 hod. Navrhovateľka poukázala na nutnosť použitia absorpčnej zásady na viacčinný súbeh správnych deliktov. Poukázala, že za predmetný program bola sankcionovaná v inom konaní a to podľa a to rozhodnutím Rady č. . Pokiaľ ide o namietanú vadu konania žalovanej, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia poukázala na porušovanie Dohovoru ako aj a to v súvislosti so spôsobom ako sa získava dôkaz proti žalobkyni v súvislosti s administratívnom konaním a sebaobviňovaním v tomto administratívnom trestaní. Súhlasil s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že neexistuje v judikatúre ESĽP rovnaký(totožný) prípad, avšak namietal nedostatok eurokonformného výkladu Dohovoru a poukázal na rozhodnutie ESĽP Funke c/a Francúzko, Allen c/a Veľká Británia a pod. Poukázal, na skutočnosť, že uloženej zákonnej povinnosti predložiť záznam z vysielania neznamená, že takáto povinnosť môže byť v rozpore s . V odvolaní zopakoval ďalej námietky, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania č. 454-PLO/O-5453/2012 z 25. januára 2013. Na základe toho žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Z obsahu jej vyjadrenia vyplýva, že sa pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázala, že navrhovateľkine námietky nie sú dôvodné a poukázala na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, t.j. v veciach kedy navrhovateľka nepredložila záznam z programu v súlade ust. Pokiaľ išlo o súbeh deliktov v tomto prípad (nedodanie záznamu z vysielania) a sankcionovanie vysielateľa za obsah programu Extrémne rodiny podľa išlo o dva rozdielne správne delikty a preto nebol dôvod ukladať za ne súhrnný trest. Odporkyňa namietala, že navrhovateľke unikla podstata použitia analógie v práve, ktorá sa použije v prípade, ak absentuje právna úprava pre vopred nepredpokladanú situáciu, ktorá v istom okamihu nastane, pričom navrhovateľkou namietaná konštrukcia túto mieru prekračuje. Odporkyňa ďalej poukázala, že navrhovateľkou udávané rozhodnutia ESĽP vo veci Funke c/a Francúzko, Chambaz c/a Švajčiarsko v ktorých ESĽP uviedol, že nie je možné požadovať aktívnu súčinnosť pri získavaní vecných dôkazov sa nevzťahujú na zákonom uloženú povinnosť archivovať záznam z vysielania a predložiť ho na požiadanie Rade. V ďalšom odporkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (, , , ) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (, ). Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že jej rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti a je riadne odôvodnené a vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov a preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný ( v spojení s Zákona) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcov účastníkov na nariadenom pojednávaní dňa 20. februára 2014 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti ( ).

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie platí obdobne.

Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ Zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

Podľa § 16 ods. 3 písm. l/ Zákona, vysielateľ je povinný, uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v licencii po dohode s vysielateľom.

Podľa § 64 ods. 1 Zákona, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 2 písm. a/ Zákona, Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby, okrem vysielateľa prostredníctvom internetu, od 165 € do 6638 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 1659 €, ak neposkytol rade požadovaný záznam vysielania [§ 16 ods. 3 písm. l/].

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa listom č. 3349/2012 zo dňa 25. júna 2012 požiadala navrhovateľku o zaslanie súvislého záznamu vysielania programu Extrémne rodiny zo dňa 18. júna 2012 odvysielaného v čase od 21:30 hod. Z obsahu pripojeného spisu je zrejmé, že navrhovateľka predmetný záznam z vysielania odporkyni nepredložila.

Tvrdenie navrhovateľky o povinnosti odporkyne vyžiadať predmetný záznam formálnym rozhodnutím, považoval najvyšší súd za nedôvodné, nakoľko v zmysle zákona , je Rade zverené oprávnenie vyžiadať záznamy vysielania, zákonodarca nepredpokladal pri takomto úkone rozhodovanie o vyžiadaní. Nejedná sa o zásah do práv vysielateľov - ukladanie povinností, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, nakoľko povinnosť predložiť záznam vysielania nevzniká vydaním administratívneho rozhodnutia, táto je povinnosťou vyplývajúcou priamo zo zákona ( ). Rovnako gramatickým výkladom ustanovenia zákona je potrebné dôjsť k rovnakému vyššie uvedenému záveru, nakoľko zákonodarca v súvislosti s poskytovaním záznamov používa termín vyžiadanie nie rozhodnutie.

Pokiaľ navrhovateľka odporkyni predmetný záznam z vysielania nepredložila, je nepochybné, že si navrhovateľka nesplnila zákonom stanovenú povinnosť podľa Následkom toho vznikla odporkyni povinnosť rozhodnúť o uložení pokuty podľa

Pokiaľ navrhovateľka namietala súbeh so správnym deliktom v konaní vedenom u odporkyne, za ktoré jej bola podľa uložená pokuta za obsah programu Extrémne rodiny odvysielaného dňa 18. júna 2012, aj najvyšší súd dospel k zhodnému názoru ako odporkyňa, že ide o dve samostatné porušenia zákona, ktoré spolu nijako nesúvisia a preto nebol dôvod prejednať ich v spoločnom konaní a uložiť navrhovateľke súhrnný trest. Ak by totiž platil záver ku ktorému dospela navrhovateľka, tak by potom vo všetkých prípadoch porušenia , ktorých by sa navrhovateľka dopustila v čase administratívneho konania o akomkoľvek inom porušení citovaného zákona, museli byť tieto prerokované spolu, čo by viedlo k situácii, že by nemohlo dôjsť k skončeniu ani jedného administratívneho konania začatého odporkyňou voči navrhovateľke. Toto by sa však priečilo

účelu , ktorým je naplnenie verejného záujmu v oblasti vysielania a retransmisie a ochrane záujmov občanov.

Pokiaľ ide o porušenie zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) môže podľa ustálenej judikatúry ESĽP viesť v určitých prípadoch k porušeniu čl. 6 Dohovoru, avšak v prejednávanej veci sa jednalo o splnenie zákonom stanovenej povinnosti, navrhovateľka nekonala ako osoba obvinená respektíve podozrivá zo spáchania správneho deliktu v priebehu konania o správnom delikte. Podrobne sa uvedenou problematikou zaoberal na podnet navrhovateľky aj Ústavný súd Slovenskej republiky v svojich uzneseniach a , pričom tieto závery sú navrhovateľke ako aj odporkyni dostatočne známe z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach opravného prostriedku navrhovateľky dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa potvrdil.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení s veta prvá tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná.

Podľa položky 10 písm. g/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu účinného od 1. októbra 2012 za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veciach regulácie v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, (, , , , , , a , , , , o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov) ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky je 500 €.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa veta druhá a o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie: