Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/329/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom: P., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom: G., IČO: X.,

konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., proti povinnej:

Z. D., nar. X., bytom: R., o vymoženie pohľadávky 299,40 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -53 zo dňa 31. júla 2013, právoplatné

dňa 16. septembra 2013, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. J. R., so sídlom Exekútorského úradu v Ž., žiadosťou zo dňa

14. 12. 2005, Okresnému súdu Dolný Kubín ako súdu prvého stupňa doručenou dňa

19. 12. 2005 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom

na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica napísaná dňa 27. 08. 2005 notárom JUDr. O. Ď.

pod sp. zn. N 3907/2005, NZ 39829/2005. Okresný súd dňa 20. 12. 2005 v zmysle § 45 ods. 1

EP vydal poverenie číslo: 5503 015696 * na vykonanie exekúcie proti povinnej (č. l. 9).

Následne Okresný súd Námestovo uznesením č. k. -27 zo dňa 20. 03. 2013,

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,18 eur do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

2

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že o zastavení exekúcie

rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 EP majúc za to, že notárska

zápisnica nemohla byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko nezodpovedala

požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladené. Súd mal tiež

za to, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), rovnako aj uznanie záväzku spolu s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice sú neplatné. O povinnosti náhrady trov exekúcie, ktoré boli posudzované v súlade

s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, rozhodol súd podľa

§ 203 ods. 1 EP. Z dôvodu zastavenia exekúcie súd zamietol aj návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 52), bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu. Tento

prejednajúc vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa ,

svojím uznesením č. k. -53 zo dňa 31. 07. 2013, odvolaním napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej

zastavení, podľa ako vecne správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutých

výrokoch ponechal uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s a túto

účastníkom nepriznal.

Námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdení o nesprávnej aplikácií smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, ako aj nesprávnom výklade rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,

odvolací vyhodnotil za nedôvodnú a uviedol, že vo veci konajúce súdy nezaložili záver

o neprípustnosti exekúcie na aplikácii komunitárneho, resp. úniového práva, ale výlučne

na aplikácii vnútroštátneho právneho predpisu - , podľa ktorého bola

hodnotená (ne)platnosť jednostranného právneho úkonu – plnomocenstva obsiahnutého

v zmluve o úvere, uzavretej dňa 24. 02. 2005 medzi oprávneným a povinnou.

3

Odvolací súd poukázal na účel občianskoprávneho inštitútu zastúpenia, ako aj

následok kolízie záujmov zastupovaného a jeho zástupcu, ktorým je skutočnosť, že právne

úkony zástupcu, urobené v rozpore s , sú neplatné. S poukazom na uvedené

mal odvolací súd za to, že právne úkony osvedčené v notárskej zápisnici, nahradzujúce

vyhlásenia účastníka o uznaní právneho záväzku v súlade s vykonateľnosťou a o súhlase

s exekúciou podľa § 41 ods. 1 písm. c/ EP, nemožno považovať za platné, ak ich za účastníka

urobil zástupca, ktorý bol zároveň zástupcom i veriteľom dlžníka. Keďže prejav za účastníka

urobil zástupca, ktorý je zároveň zástupcom druhej strany – veriteľa, z právneho hľadiska

takýto úkon nemožno považovať za platný. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom

prvostupňového súdu a vyslovil, že exekučný titul, na základe ktorého sa oprávnený domáhal

exekúcie, je v rozpore so zákonom.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného, spočívajúcou v tvrdení, že

v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie existuje prekážka rozhodnutej veci.

Poukázaním na ust. §§ 57 a 58 EP vyhodnotil za správny postup prvostupňového súdu, keď

i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či

neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie. Aj v súvislosti s ďalšími dôvodmi odvolania

(právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu, „rovnosť zbraní“), odvolací súd

uviedol, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinnou,

ale v exekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky

náležitosti pre jeho vykonateľnosť. Odvolací súd mal za to, že týmto postupom nebolo

oprávnenému znemožnené právo na súdnu ochranu, resp. realizovať svoje práva pred súdom.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,

c) súdy svojím postupom odňali účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ) tým, že nezohľadnili jeho námietky,

4

konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho

právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého

je aj výklad práva Európskej únie,

d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 58 – 65).

Na základe tvrdení, uvedených v dovolaní, dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby

dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

uzneseniu Krajského súdu v Žilne podal oprávnený včas, zastúpený v dovolacom konaní

v súlade s vetou druhou , najskôr skúmal, či je dôvodný jeho návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa ust.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal

návrh na prerušenie konania, ku ktorému sa najvyšší súd vyjadril vo viacerých svojich

rozhodnutiach. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. sp. zn.

zo dňa 21. 08. 2013 a sp. zn. a , obdive zo dňa 22. 08. 2013,

a , obidve zo dňa 30. 09. 2013, na ktoré Najvyšší súd

5

Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor

Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa

týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo

agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd

návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

II. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania, podaného v preskúmavanej veci, sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd už

skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn. sp. zn. zo dňa 21. 08. 2013 a sp. zn.

a , obdive zo dňa 22. 08. 2013,

a 4 Oboer 85/2013,a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,

sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

6

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatoval, že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

13. 06. 2012).

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd

povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne

R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu

je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

vysloví za povinnú osobu, takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2

písm. c/ EP).

7

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov, nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, že

účinným od 09. 08. 2012, bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP

doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a k/. Predmetná novela bola účinná do 01. 01. 2013, kedy odsek §-u 57 bol z EP

vypustený .

Exekučný súd exekúciu v danom prípade zastavil síce podľa §-u 57 ods. 1 písm. g/ EP,

avšak uznesením zo dňa 20. 03. 2013, a teda po tom, ako namietané ustanovenie bolo

z Exekučného poriadku vypustené. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval

v súlade s ust. , keď o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov v zmysle

písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy

nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe

odvolacieho súdu.

8

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

III. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta

prvá v spojení s a , t. j. podľa úspechu

účastníkov v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bola povinná,

preto by mala právo na náhradu trov konania. Keďže jej však trovy v dovolacom konaní

nevznikli, dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. februára 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová