Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)b2b/396820.d1edd2.pdf
PDF · 122.48 KB
No categories available
4Oboer/329/2013
Najvyšší súd 4 Oboer 329/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,
so sídlom: P., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom: G., IČO: X.,
konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., proti povinnej:
Z. D., nar. X., bytom: R., o vymoženie pohľadávky 299,40 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1Er/1014/2008, na dovolanie oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoE/98/2013-53 zo dňa 31. júla 2013, právoplatné
dňa 16. septembra 2013, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
III. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súdny exekútor JUDr. J. R., so sídlom Exekútorského úradu v Ž., žiadosťou zo dňa
14. 12. 2005, Okresnému súdu Dolný Kubín ako súdu prvého stupňa doručenou dňa
19. 12. 2005 (č. l. 1), na základe návrhu oprávneného (č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa § 44 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom
na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica napísaná dňa 27. 08. 2005 notárom JUDr. O. Ď.
pod sp. zn. N 3907/2005, NZ 39829/2005. Okresný súd dňa 20. 12. 2005 v zmysle § 45 ods. 1
EP vydal poverenie číslo: 5503 015696 * na vykonanie exekúcie proti povinnej (č. l. 9).
Následne Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 1Er/1014/2008-27 zo dňa 20. 03. 2013,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,18 eur do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že o zastavení exekúcie
rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 EP majúc za to, že notárska
zápisnica nemohla byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko nezodpovedala
požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladené. Súd mal tiež
za to, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), rovnako aj uznanie záväzku spolu s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice sú neplatné. O povinnosti náhrady trov exekúcie, ktoré boli posudzované v súlade
s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov, rozhodol súd podľa
§ 203 ods. 1 EP. Z dôvodu zastavenia exekúcie súd zamietol aj návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť
(č. l. 52), bolo odvolanie podľa § 374 ods. 4 vety prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) predložené Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu. Tento
prejednajúc vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p.,
svojím uznesením č. k. 9CoE/98/2013-53 zo dňa 31. 07. 2013, odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení, podľa § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V odvolaním nenapadnutých
výrokoch ponechal uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a túto
účastníkom nepriznal.
Námietku oprávneného spočívajúcu v tvrdení o nesprávnej aplikácií smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, ako aj nesprávnom výklade rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,
odvolací vyhodnotil za nedôvodnú a uviedol, že vo veci konajúce súdy nezaložili záver
o neprípustnosti exekúcie na aplikácii komunitárneho, resp. úniového práva, ale výlučne
na aplikácii vnútroštátneho právneho predpisu - Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bola
hodnotená (ne)platnosť jednostranného právneho úkonu – plnomocenstva obsiahnutého
v zmluve o úvere, uzavretej dňa 24. 02. 2005 medzi oprávneným a povinnou.
Odvolací súd poukázal na účel občianskoprávneho inštitútu zastúpenia, ako aj
následok kolízie záujmov zastupovaného a jeho zástupcu, ktorým je skutočnosť, že právne
úkony zástupcu, urobené v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, sú neplatné. S poukazom na uvedené
mal odvolací súd za to, že právne úkony osvedčené v notárskej zápisnici, nahradzujúce
vyhlásenia účastníka o uznaní právneho záväzku v súlade s vykonateľnosťou a o súhlase
s exekúciou podľa § 41 ods. 1 písm. c/ EP, nemožno považovať za platné, ak ich za účastníka
urobil zástupca, ktorý bol zároveň zástupcom i veriteľom dlžníka. Keďže prejav za účastníka
urobil zástupca, ktorý je zároveň zástupcom druhej strany – veriteľa, z právneho hľadiska
takýto úkon nemožno považovať za platný. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom
prvostupňového súdu a vyslovil, že exekučný titul, na základe ktorého sa oprávnený domáhal
exekúcie, je v rozpore so zákonom.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného, spočívajúcou v tvrdení, že
v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie existuje prekážka rozhodnutej veci.
Poukázaním na ust. §§ 57 a 58 EP vyhodnotil za správny postup prvostupňového súdu, keď
i napriek tomu, že vo veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, skúmal, či
neexistujú dôvody pre zastavenie exekúcie. Aj v súvislosti s ďalšími dôvodmi odvolania
(právo na spravodlivé súdne konanie, súdnu ochranu, „rovnosť zbraní“), odvolací súd
uviedol, že sa nejedná o preskúmavanie existencie záväzku medzi oprávneným a povinnou,
ale v exekučnom konaní sa len posudzuje, či predložený exekučný titul spĺňa všetky
náležitosti pre jeho vykonateľnosť. Odvolací súd mal za to, že týmto postupom nebolo
oprávnenému znemožnené právo na súdnu ochranu, resp. realizovať svoje práva pred súdom.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2013.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený
(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:
a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení
b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237
písm. d/ O. s. p.), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená
pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
c) súdy svojím postupom odňali účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2
písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jeho námietky,
konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho
právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého
je aj výklad práva Európskej únie,
d) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 58 – 65).
Na základe tvrdení, uvedených v dovolaní, dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho
konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby
dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti
uznesenia odvolacieho súdu.
Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo
„najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti
uzneseniu Krajského súdu v Žilne podal oprávnený včas, zastúpený v dovolacom konaní
v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., najskôr skúmal, či je dôvodný jeho návrh
na prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol
účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach
pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal
návrh na prerušenie konania, ku ktorému sa najvyšší súd vyjadril vo viacerých svojich
rozhodnutiach. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn. sp. zn. 5 ECdo 40/2013
zo dňa 21. 08. 2013 a sp. zn. 4 Cdo 24/2013 a 6Cdo 459/2012, obdive zo dňa 22. 08. 2013,
6 Cdo 419/2012 a 4 Oboer 85/2013, obidve zo dňa 30. 09. 2013, na ktoré Najvyšší súd
Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich
vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor
Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa
týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo
agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho
práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd
návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
II. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolateľom napadnuté uznesenie však
nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2
O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237
O. s. p. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil
a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania
nevyplýva ani z týchto ustanovení O. s. p.
K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť
a opodstatnenosť svojho dovolania, podaného v preskúmavanej veci, sa najvyšší súd vyjadril
vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý
oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd už
skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn. sp. zn. 5 ECdo 40/2013 zo dňa 21. 08. 2013 a sp. zn.
4 Cdo 24/2013 a 6Cdo 459/2012, obdive zo dňa 22. 08. 2013, 6 Cdo 419/2012
a 4 Oboer 85/2013,a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach,
sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatoval, že:
1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je
daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov
v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44
ods. 1 EP).
2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, preto
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 205/2011 zo dňa
01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 zo dňa
13. 06. 2012).
3. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či je exekučný
titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.
4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný
exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd
povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne
R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia
neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (I. ÚS 151/2011
a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca
vysloví za povinnú osobu, takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,
nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý
nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné
úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy
nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 OZ), preto je
absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2
písm. c/ EP).
5. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom
listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený
exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní
a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,
vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť
k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)
v neskorších štádiách exekučného konania.
6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti
vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom
na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,
exekučné konanie zastaviť).
Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,
z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov, nie je vykonateľný exekučný titul.
Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak
prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa
zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, že zákonom č. 230/2012 Z. z.
účinným od 09. 08. 2012, bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP
doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1
písm. g/ a k/. Predmetná novela bola účinná do 01. 01. 2013, kedy odsek §-u 57 bol z EP
vypustený zákonom č. 335/2012 Z. z..
Exekučný súd exekúciu v danom prípade zastavil síce podľa §-u 57 ods. 1 písm. g/ EP,
avšak uznesením zo dňa 20. 03. 2013, a teda po tom, ako namietané ustanovenie bolo
z Exekučného poriadku vypustené. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval
v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia
pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle
§ 214 ods. 1 O. s. p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov v zmysle
písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy
nariadiť pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe
odvolacieho súdu.
V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným
dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), avšak (na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj
o nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie
oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vady
uvedené v § 237 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného
ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie
oprávneného podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.,
ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
III. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta
prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu
účastníkov v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bola povinná,
preto by mala právo na náhradu trov konania. Keďže jej však trovy v dovolacom konaní
nevznikli, dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. februára 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová