Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/433/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. G., bývajúcej vo Z.,

zastúpenej JUDr. M. M. B., advokátkou vo Z., proti žalovanému J. M., bývajúcemu vo Z.,

prechodne v H., zastúpenému JUDr. J. R., advokátom vo Z., o zaplatenie 48 000 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

527,30 € do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. M. M. B. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 11. decembra 2012 č.k. -138 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 48 000 € s 9 % úrokom z omeškania ročne

od 10. januára 2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej

rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že mal za preukázané uznanie dlhu žalovaným

voči žalobkyni vo výške 50 000 € a to z titulu pôžičky peňazí, ktoré si požičal od žalobkyne

10. februára 2009. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa na neho prepísala životné poistenie

nebolo v konaní preukázané a žalovaný ani nežiadal vykonať dôkazy na preukázanie tohto

tvrdenia. Súd vychádzal z dôkazov, ktoré mu boli predložené a svedčili v prospech

oprávnenosti nároku žalobkyne s tým, že vec posúdil podľa ustanovení § 558, § 657, § 563

a priznal žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania v zmysle

ods. 2 a Nariadenia vlády č. Súd v rozsudku

taktiež odôvodnil, prečo prejednal a rozhodol vo veci 11. decembra 2012, hoci sa žalovaný

2

a jeho právny zástupca ospravedlnili. Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný,

na predvolaní na strane 4 bolo citované znenie , , podľa ktorého

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ak je dôvodom na odročenie

pojednávania zdravotný stav, musí návrh na odročenie obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní.

Súdu takéto potvrdenie ošetrujúceho lekára nebolo predložené, preto pojednával aj

v neprítomnosti žalovaného. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj právny zástupca

žalovaného, žiadal ho odročiť pre neodkladné pracovné záležitosti mimo sídla kancelárie.

Žiaden iný dôvod neuviedol. Keďže právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené

predvolanie na pojednávanie 30. novembra 2012, v ospravedlnení neuviedol žiadne také

dôvody, pre ktoré by súd nemohol pojednávať, bolo mu oznámené, že súd nebude akceptovať

jeho žiadosť o odročenie pojednávania.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. apríla 2013 sp. zn.

na odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

podľa ako vecne správny, v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a konštatoval jeho vecnú správnosť. Zaoberal sa argumentáciou

žalovaného, že súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

jeho žiadosti a žiadosti jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania nebolo vyhovené

a pojednávanie na súde prvého stupňa sa 11. decembra 2012 uskutočnilo. Odvolací súd

konštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý pojednávanie neodročil. Poukázal

na to, že účastníkovi nie je postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak o odročenie

pojednávania nepožiada účastník z dôležitých dôvodov. Súd posudzuje žiadosť účastníka

o odročenie pojednávania len z hľadiska dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť

zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o žiadosti účastníka. Dôvod žiadosti

o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností,

z ktorých účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle ust.

Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka

hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť

o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe

spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa

na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska

objektívneho tak i subjektívneho, teda či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená,

3

alebo je závažná. Pokiaľ zástupca žalovaného žiadal o odročenie pojednávania, vzhľadom

ku skutočnosti, že dňa 11.12. má neodkladné pracovné záležitosti mimo sídla kancelárie,

takáto žiadosť nie je ani konkrétna, aby ju súd mohol zvážiť a preveriť, nie je vecná

a dôležitosť dôvodu odročenia sa z tejto žiadosti vyvodiť nedá. Naviac odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Podľa

tohto rozhodnutia, ak zástupca účastníka prevzal predvolanie na pojednávanie s dostatočným

časovým predstihom, v čerpaní dovolenky týmto zástupcom v čase pojednávania nemožno

vidieť dôležitý dôvod pre jeho odročenie. Žalovaný osobne dňa 10.12.2012 doručil súdu

lekárske potvrdenie MUDr. D. L., podľa ktorého trpí bolesťou hrdla a doporučená indikácia je

ibalgin a tri dni kľud na lôžku. Potvrdenie predložené žalovaným nemožno považovať za

lekárske potvrdenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že účasť žalovaného na pojednávaní

by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeho zdravotný stav. Už uvádzaný „tri dni kľud na lôžku“

nebol nariadený, ale bol doporučený. Ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný

v podanom odvolaní prevzatie peňazí od žalobkyne nespochybňuje, ale uvádza, že malo

ísť o nejakú „kompenzáciu za prepísanie životnej poistky“. Žalovaný ale neuviedol, či vôbec

došlo k tvrdenému prepísaniu poistky. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného odvolací súd zastával

názor, že nie je dôvod na preukazovanie, či žalobkyňa „v danom“ čase disponovala sumou

minimálne 30 000 € a na preukázanie tejto skutočnosti by malo byť vyžiadané stanovisko Č.,

či vôbec v mesiaci február 2002 disponovala žalobkyňa sumou 50 000 € ako aj či žalobkyňa

mala v tejto banke uzavretý účet.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie a navrhol, aby ho

Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , pretože postupom súdov

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že súd prvého stupňa napriek

ospravedlneniam žalovaného a jeho právneho zástupcu, ich žiadostiam o odročenie

pojednávania určeného na 11. decembra 2012, vo veci pojednával. Právny zástupca

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných záležitostí

mimo sídla kancelárie. Žalovaný k žiadosti o odročenie pojednávania pripojil aj doklad

MUDr. D. L., podľa ktorého má mať žalovaný tri dni kľud na lôžku. Týmto postupom súdu

prvého stupňa bola podľa názoru dovolateľa účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi

znemožnená realizácia jeho procesných práv, ktoré účastníkovi konania priznáva

Ďalej namietal v dovolaní nedostatočne zistený skutkový stav veci a v konečnom

dôsledku (posudzujúc dovolanie podľa obsahu) nesprávne právne posúdenie a nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť a priznať jej

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 4 a 3 ( ).

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením

prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci

neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v až g/ , dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád. Dovolanie je totiž prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ nenamietal a tieto vady v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Odňatie možnosti konať pred súdom a teda porušenie práva na spravodlivý proces

žalovaný vyvodzuje z toho, že súd prvého stupňa pojednával vo veci 11. decembra 2012

v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, hoci svoju neúčasť riadne a včas

odôvodnili (žalovaný písomným podaním z 10. decembra 2012, ktoré bolo toho istého dňa aj

súdu doručené, jeho právny zástupca písomným podaním zo 4. decembra 2012 doručeným

súdu 6. decembra 2012) z dôležitých dôvodov (žalovaný zo zdravotných dôvodov

a potvrdením lekárky o trojdňovom kľude a lôžku pre bolesť hrdla, jeho právny zástupca pre

neodkladné pracovné záležitosti mimo sídla kancelárie) a požiadali o odročenie pojednávania

na iný termín.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Podľa (ďalej len „“), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa , vety prvej , každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ak

súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj Dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu

(). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto

právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa

rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú

kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup

súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné

považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva

na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému

a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva)

slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno

opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie

súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je

účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere

obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto

prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje

ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež

Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd, obdobne ).

zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak zákon

nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom

doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď

sa má pojednávanie konať ( ). Je potom na účastníkovi, či svoje právo

využije, alebo nie. Podľa pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci

nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávanie bez toho, aby požiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie

určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne

splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka : riadne predvolanie

a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné

uviesť, že v zmysle súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak

sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.

Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma

predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním

tvrdeného dôležitého dôvodu. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119

ods. 1 ). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo

odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä : a/ dôvod, pre ktorý

navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to

možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil ( ). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí

obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu

neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného

zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania ( v znení účinnom

od 1. januára 2012).

V prejednávanej veci žalovaný bol na pojednávanie stanovené na 11. decembra 2012

riadne predvolaný, 10. decembra žiadal pojednávanie odročiť zo zdravotných dôvodov, súdu

predložil výmenný list – poukaz podpísaný MUDr. D. L., v ktorom sú konštatované subj.

obtiaže žalovaného a to bolesť hrdla, doporučený JOX, IBALGIN, 3 dni kľud na lôžku. Súd

jeho žiadosti nevyhovel, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Argumenty, ktoré dovolateľ použil na odôvodnenie prípustnosti dovolania nie sú náležité,

lebo iba vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ustanovenia (t.j.

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia

života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania) je bez

ďalšieho akceptovateľným dôvodom odročenia vytýčeného pojednávania pre zdravotný stav.

Žalovaný však takého vyjadrenie súdu nepredložil.

Právny zástupca žalovaného osobne 30. novembra 2012 prevzal predvolanie

na pojednávanie určené na 11. decembra 2012 a ako už bolo uvedené podaním súdu

doručeným 6. decembra 2012 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pre neodkladné

pracovné záležitosti mimo sídla kancelárie a žiadal pojednávanie odročiť. Súd mu

elektronicky 10. decembra 2012 oznámil, že jeho žiadosť nebude akceptovať a vo veci bude

pojednávať.

Dôvod, ktorý dovolateľ uviedol na odôvodnenie prípustnosti dovolania vo vzťahu

k uskutočneniu pojednávania na súde prvého stupňa aj napriek ospravedlneniu právneho

zástupcu dovolateľa nie je náležitý, lebo kolízia pojednávania a „plnenie pracovných

povinností mimo sídla kancelárie“ zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho akceptovateľným

predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania.

Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť

akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého

dôvodu“ ( ) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci

konajúceho súdu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999 sp. zn.

). Z rovnakého právneho názoru vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky

aj v rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo uverejnené pod č. 6/2004 v časopise

Zo súdnej praxe, ako aj v rozhodnutí sp. zn. .

Ak súd skúma, či účastník (jeho právny zástupca) žiada o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu, môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase jeho

rozhodovania o tejto žiadosti. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým

dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak sú takouto

prekážkou neodkladné pracovné povinnosti mimo sídla kancelárie (ako uvádzal bez ďalšieho

právny zástupca žalovaného v podaním doručenom prvostupňovému súdu 6. decembra 2012),

nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto

skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom,

prečo sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovné záležitosti nezniesli

odklad, za akým účelom boli vykonané, či ich termín plnenia mohol ovplyvniť a pod.), kedy

sa o nich dozvedel (že o nich bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje,

resp., že kolidujúci úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých povinností

nebolo možné vyriešiť inak. Iba na základe konkrétnych okolností môže súd ustáliť, či sa

žiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu v zmysle

Súdu prvého stupňa boli známe len tie skutočnosti, ktoré uviedol právny zástupca

žalovaného vo svojom podaní doručenom súdu 6. decembra 2012, t.j. že v uvedený deň mal

neodkladné pracovné povinnosti mimo sídla kancelárie. Iba z týchto skutočností nemohol súd

posúdiť dôležitosť dôvodu na odročenie odvolacieho pojednávania.

Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom (§ 16 ods. 1

o advokácii). Skutočnosť, že ide o prípad, kedy sa advokát nemôže

dať zastúpiť iným advokátom [zastupovanie nie je možné proti vôli klienta (§ 16 ods. 3 tohto

zákona)], musí byť súdu riešiacemu otázku existencie dôležitého dôvodu pre odročenie

pojednávania ( ) preukázaná hodnoverným spôsobom. V danom prípade

žalovaný výslovne pri udeľovaní plnomocenstva prejavil súhlas so substitučným

10

zastupovaním zvoleného advokáta. V dôsledku toho nemožno súdu vytýkať zaujatie záveru,

že sú splnené podmienky, za ktorých môže konať v neprítomnosti účastníka (§ 101 ods. 2

). Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni

(a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) z dôvodu kolízie s inou

povinnosťou súvisiacou s výkonom advokácie ide na ujmu advokáta, nie súdu.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdu prvého stupňa

a ani odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu ani k odňatiu možnosti pred

súdom konať v zmysle

Z obsahu dovolacích námietok vyplýva, že dovolateľ v danej veci namietal tiež

nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Táto námietka žalovaného spochybňujúca úplnosť zistenia skutkového stavu veci, či

nesprávnosť skutkových zistení v zmysle ustanovenia nemôže byť sama

osebe dôvodom dovolania. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Z podaného dovolania vyplýva, že žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto uviesť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade

s v spojení s smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokátky

za právnu službu, ktorú poskytla žalobkyni vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovaného

( ods. l písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací súd stanovil podľa § 10

ods. l tejto vyhlášky vo výške 519,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

7,81 €, predstavuje spolu 527,30 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová