Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4OboE/50/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom

P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO: X., proti

povinnému: V. P., bytom .Ž., o vymoženie 512,38 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. -44 zo 14. decembra 2012,

takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

IV. Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe

rozhodcovského rozsudku z 19. júna 2008, sp. zn. SR 05334/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Okresný

súd Partizánske uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Následne Okresný súd Partizánske uznesením č. k. -24

z 19. augusta 2011 exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenie § 45 ods. 1

a ods. 2 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

2

Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade úverovej zmluvy, ktorá má

povahu spotrebiteľskej zmluvy. rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy

nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť

ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky

v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4

účinného v čase podpisu zmluvy neplatná. Zmluvná podmienka,

ktorá je súčasťou zmluvy nebola individuálne dohodnutá, v podstate prenecháva právo výberu

riešenia sporov na dodávateľovi, a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy

buď pred štátnym alebo rozhodcovským súdom, v podstate ponecháva výber na žalobcovi,

ktorým býva vo väčšine prípadov dodávateľ. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej

doložky dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného

vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne

dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje

súd takéto dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou

spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné

konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru,

že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením

č. k. -44 zo 14. decembra 2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

a návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd sa stotožnil a osvojil závery

prvostupňového súdu, na ktoré zároveň aj poukázal. Uviedol, že v prejednávanej veci súd

stupňa opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská doložka sa javí ako

absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ

v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto

nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského

konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je

možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský

3

rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ (ďalej len ) s poukazom na ustanovenie

ods. 1 nevyhovel.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s

písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval a

Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 EP a súčasne, že napadnuté rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená navrhla,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému

súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)

tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (

), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení

súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), oprávnenej

odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky,

konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec

bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav

a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie

4

konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie boli

predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinný, ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) skúmal najskôr,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci,

bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2013

sp. zn. a sp. zn. , zo 6. augusta 2013 sp. zn. ,

z 13. augusta 2013 sp. zn. , z 31. októbra 2013 sp. zn. ,

sp. zn. , z 31. decembra 2013 sp. zn. ), pretože odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný

( a a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom

konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

5

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je

možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 31. mája 2013

sp. zn. , sp. zn. , z 24. júna 2013 sp. zn. ,

z 31. júla 2013 sp. zn. a sp. zn. , na ktoré Najvyšší súd SR

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje

aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania

podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých

rozhodnutiach spomína aj smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov

nižších stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

6

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už Najvyšší súd SR

vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

Najvyšší súd SR rozhodnutia z 31. mája 2013 sp. zn. , z 24. júna 2013

sp. zn. , z 31. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. januára 2014

sp. zn. a sp. zn. s konštatovaním, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov

v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. V danom

prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

7

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenej sa neznemožňuje konať pred súdom ( ). Pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade v zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a , a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

v spojení s ). za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci a stotožňuje sa s názorom, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul. Stotožnil sa

s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok,

ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

8

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, Najvyšší súd SR konštatuje,

že tak, ako správne poznamenala oprávnená, účinným

od 9. augusta 2012 (do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý

ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací

súd konštatuje, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia,

nakoľko v danom prípade exekúciu zastavil uznesením podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní, na ktorý dôvod zastavenia exekúcie sa povinnosť nariadiť

pojednávanie nevzťahovala. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade

s ustanovením , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia

pojednávania. Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať

pred súdom tým, že jej neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom

na predložené listinné dôkazy postačuje ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z , Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom

9

konaní nemala ( v spojení s a ).

Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal

návrh na ich priznanie ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová