Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/121/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,

so sídlom: P., IČO: X., zast. advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom: G., IČO: X.,

konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B. F., PhD., proti povinnej:

O. K., nar. X., bytom: R., o vymoženie pohľadávky 204,47 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -44 zo dňa 26. februára 2013,

právoplatné dňa 5. apríla 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e ,

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

III. Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor Mgr. Ing. I. Š., PhD., so sídlom Exekútorského úradu v N., žiadosťou

zo dňa 04. 05. 2005, Okresnému súdu Senica ako súdu prvého stupňa, doručenou dňa

09. 05. 2005 (č. 1. 1), na základe návrhu oprávneného (č. 1. 2) požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného podľa

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP"). Exekučným titulom

na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica sp. zn. N 852/2005, NZ 7462/2005, napísaná dňa

19. 02. 2005 notárom JUDr. O. Ď. (č. 1. 5 - 6). Okresný súd dňa 27. 05. 2005 v zmysle § 45

ods. 1 EP vydal poverenie číslo: 5205 015511 * na vykonanie exekúcie proti povinnej (č. 1.

11). Následne Okresný súd Skalica uznesením č. k. -23 zo dňa 31. 07. 2012,

2

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a s poukazom na § 57 ods. 2 EP ju zastavil. Súčasne zamietol

návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že notárska zápisnica bola

vydaná na osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou

podľa § 41 ods. 2 EP. V notárskej zápisnici bolo uvedené, že oprávnená osoba uzavrela

s povinnou osobou dňa 07. 09. 2004 zmluvu o úvere č. 3440138 a zároveň povinná osoba

splnomocnila Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Mgr. T. K.

vyhlásil, že v mene povinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške

22 363,-- Sk. Povinná osoba vyhlásila, že uvedený dlh spolu s príslušenstvom zaplatí k rukám

oprávnenej osoby a súhlasí s exekúciou spôsobom uvedeným v § 63 EP a súhlasí s tým, aby

notárska zápisnica bola považovaná za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Súd

po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky, a to splnomocnenie, ktoré sa nachádza v rámci podmienok štandardnej

zmluvy. Prvostupňový súd považoval splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta

Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice a uznanie jej záväzku, za neprijateľnú podmienku

v neprospech spotrebiteľa, preto exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP zastavil.

Na odvolanie oprávneného, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, prejednajúc vec

“

podľa (ďalej len „), bez nariadenia

pojednávania podľa , svojím uznesením č. k. -44 zo dňa

26. 02. 2013, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, vec správne právne

posúdil a svoje rozhodnutie náležité odôvodnil. Na zdôraznenie jeho správnosti poukázal

na charakter zmluvy medzi oprávneným a povinnou a priamo v nej obsiahnutým

plnomocenstvom, z ktorého je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou

v prospech oprávneného. Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považoval notársku

zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci na strane povinnej pri spisovaní

notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou. Poukázaním na § 22 ods. 2

(ďalej len „") mal odvolací súd za zjavné prepojenie medzi Mgr.

3

T. K., ktorý mal na základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinnú) pri spísaní notárskej

zápisnice a oprávneného (veriteľa v danom zmluvnom vzťahu). Nielenže Mgr. T. K. bol

vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre povinnú, nakoľko jeho meno bolo súčasťou

predtlačeného formulára úverovej zmluvy, pričom sa tak stávalo opakovane, ale Mgr. T. K.

zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných konaniach, týkajúcich sa

vymoženia pohľadávok od úverových dlžníkov. Oprávnený Mgr. T. K. ako zástupcu povinnej

uviedol do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe

notárskej zápisnice. Odvolací súd mal za vysoko pravdepodobné, že vzhľadom

na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami, povinná

pri uzatváraní zmluvy ani netušila, že niekoho splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice,

ktorá je bez ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie zo strany oprávneného odvolací súd

vyhodnotil v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu Mgr. T. K. v rozpore

so zákonom o advokácii. Odvolací súd poukázal na Bulletin SAK č. , str. 56,

z ktorého vyplýva, že Mgr. T. K. bol za obdobné správanie zo strany stavovskej komory

disciplinárne potrestaný. Poukázaním na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky -

nález sp. zn. zo dňa 13. 07. 2000, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2000, odvolací súd konštatoval, že

neprijateľné je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so

záujmami povinnej. Poukázaním na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.

ÚS 183/2011-16, ktorým ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti

oprávneného v obdobných prípadoch, odvolací súd uzavrel, že všeobecný súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody

na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Vyplývajúc z uvedeného, všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky

predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Odvolací súd súčasne rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania, a to tak,

že ho zamietol, keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade

existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor

EÚ.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 04. 2013.

4

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. 1. 61 - 62), argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s § 221 ods. 1 písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/" O. s. p), ďalej že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP, súčasne že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Trnave

ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne,

porušujúce jeho ústavné právo, vyplývajúce z článku 46 ods. 1 ,

ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu v označenom rozsahu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ") aj dovolanie, argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení s

písm. a/ ),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

c/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ) tým, že nezohľadnili jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie,

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože

nesprávne interpretoval a aplikoval a EP, , ods.

5

2 o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Smernice Rady

93/13/EHS ( ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. 1. 69 - 74).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe 51. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby

dovolací súd postupoval podľa a rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia

odvolacieho súdu.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

“

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SRalebo „najvyšší

súd") skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave v časti jeho výroku

o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie), zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods.

1 a 2 a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia

6

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich

vyjadrenými stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho v časti výroku,

ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal oprávnený včas,

zastúpený v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie do volacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

zo dňa 21. 08. 2013, sp. zn. a , obdive zo dňa

22. 08. 2013, a , obidve zo dňa 30. 09. 2013, na ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi

v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny

dvor Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré

sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov

alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa , má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd

návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

7

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd už

skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn. zo dňa 21. 08. 2013, sp. zn.

a , obdive zo dňa 22. 08. 2013,

a , obidve zo dňa 30. 09. 2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval,

že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v

exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1

EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

01. 02. 2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

13. 06. 2012).

8

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica, je exekučný súd

povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R

58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (

a ). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu

je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného ( ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý

44

nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcudruhej zmluvnej strany, následné

úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2

písm. c/ EP).

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP), ide o dôvod, so zreteľom

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

9

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica,

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov, nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový, ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj

samotný oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012, bol

novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ

namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne

ju zastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie

je dôvodné. V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 EP, nie podľa § 57 ods.

1 písm. g/ EP, naviac tak urobil uznesením zo dňa 31. 07. 2012, a teda ešte pred účinnosťou

novely EP. Vzhľadom na uvedené, nariadenie pojednávania podľa § 57 ods. 5 EP, potrebné

nebolo. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2

, keď o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov (podľa písm. b/ a c/ ),

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Z uvedeného

dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

10

uvedené v , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s ,

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnej (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesné úspešnej

povinnej právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom

konaní nemal ( veta prvá v spojení s a

). Najvyšší súd SR však povinnej náhradu trov týchto konaní nepriznal pretože jej v

odvolacom, ani dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 :0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová