Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/265/2013

Najvyšší súd 5 Oboer/265/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpený: F.,

proti povinnému: M., o vymoženie 705,03 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn.: , o odvolaní a dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 23. apríla 2013 č. k.: -79, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23. apríla

2013 č. k.: -79 v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie

konania sa z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a.

IV. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie

21 240 Sk s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

2

(ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu z 13. marca 2006 sp. zn.: SR 0463/06 zriadeného zriaďovateľom S.

(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd Dolný Kubín uvedenej žiadosti vyhovel

a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

Okresný súd Námestovo uznesením z 29. júna 2011 č. k.: -46 exekúciu

zastavil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený uzavrel s povinným Zmluvu

o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver.

Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky (ďalej len „všeobecné podmienky“)

poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred

pre neznámy počet potenciálnych spotrebiteľov. Súd prvého stupňa po preskúmaní zmluvy

dospel k záveru, že z obsahu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy jednoznačne vyplýva,

že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preskúmaním rozhodnutia rozhodcovského

súdu mal súd za preukázané, že rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného

uvedené v zmluve o úvere, pričom vôbec neskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná

o spotrebiteľský právny vzťah a priznal zákonom nedovolené plnenie. Preskúmaním zmluvy

o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že zmluvné dojednania medzi

účastníkmi obsahujú niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú absolútne

neplatné (spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných ustanovení, absencia údaju

o RPMN, ktorý spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a tým uvedenie

do omylu v podstatnej okolnosti, absenciou RPMN sa takto dojednaný spotrebiteľský úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov). Preskúmaním exekučného titulu súd zároveň dospel

k názoru, že rozhodcovský súd v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval

úpravu obsiahnutú v (a priznal 0,25 % denného úroku z omeškania),

ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Na základe uvedeného sa tak spotrebiteľ vzdal

výhodnejšej úpravy v (ďalej len „“). Rozhodcovský súd priznal

oprávnenému dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, svojím rozhodnutím

zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora

môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie interpretovať

a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva, ktorú mu v danom prípade

priznáva smernica Rady č. 93/13/EHS. Z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa

3

pred nekalými zmluvnými podmienkami judikatúra Súdneho dvora odvodila povinnosť

vnútroštátneho súdu chrániť spotrebiteľov ex offo. Súd na základe uvedených skutočností

dospel k názoru, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva

zákonom nedovolené plnenie.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožnil s názorom

exekučného súdu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným má charakter

zmluvy spotrebiteľskej a na vzniknutý právny vzťah sa aplikujú spotrebiteľské právne normy.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, hoci čiastočne z iných

dôvodov. Za principiálne pre rozhodnutie o zastavení exekúcie považoval krajský súd to, čím

sa okresný súd vôbec nezaoberal, a to existenciu takej rozhodcovskej doložky, ktorá

z hľadiska svojej formulácie napĺňa všetky kritériá neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Okresný súd nepostupoval správne, keď pred skúmaním samotného obsahu rozhodcovského

rozsudku nevykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade

založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolací súd poukázal, že v posudzovanej

veci šlo o prípad nanútenia vôle oprávneného povinnému, nakoľko okrem použitia tzv.

formulárovej zmluvy obsahujúcej množstvo predtlačených údajov (problematickým by bolo

aj odchýlenie sa od nich) pri záujme povinného na nej niečo meniť, síce nemožno vylúčiť

možnosť vyvolania sporu spotrebiteľom a vybratie si ním, kto by mal ním iniciovaný spor

prejednať, však pre zachovanie úrovne ochrany spotrebiteľa, akú požaduje spotrebiteľské

právo v širšom slova zmysle na domácej i európskej úrovni, nestačí. Odvolací súd preto

nemohol dospieť k inému záveru ako k nutnosti vyhodnotenia rozhodcovskej doložky

za neprijateľnú (a aj neplatnú) zmluvnú podmienku a neplatná rozhodcovská doložka

nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie

rozhodnutia, ktoré by náležite mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného

vymáhania ním priznanej pohľadávky. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú

doložku či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy vyplýva

aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/2008. Odvolací súd ďalej poukázal, že

4

dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanej veci je zaradené do všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv

o spotrebiteľskom úvere, z čoho je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná

individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah, preto predmetná

rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky

podľa . Vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací

súd vecným prieskumom rozhodcovského rozsudku nezaoberal. K dôsledku o zastavení

exekúcie vo vzťahu k vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného odvolací súd poznamenal, že

uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania prelamuje materiálnu

právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká prekážka rozsúdenej veci.

Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného odpadá prekážka res

iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde. K návrhu oprávneného na prerušenie konania

podľa o predložení prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ

uviedol, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade

ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na uvedené

odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa

s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

v spojení s

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie v časti,

ktorou odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109

ods. 1 písm. c) a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Svoje odvolanie odôvodnil

predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa

a , že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa , keď súd nesprávne interpretoval

a aplikoval ustanovenia a Zmluvy o fungovaní EÚ

v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, a že v ňom bol nesprávne

poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné, arbitrárne, porušujúce jeho ústavné

právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu vyplývajúce z článku 46 ods. 1 SR

ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol,

5

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením a , že

súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne

interpretovali Exekučného poriadku a a ;

ustanovením , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd

poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ustanovením § 237

písm. f) , že súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy

s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom rozhodovaná

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe

Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva EÚ, ustanovením ,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust.

, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, ust. a , ust. a tiež

ust. Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol

o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie

prerušil podľa v spojení s ust. a Súdnemu dvoru

Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne

otázky, ktoré bližšie špecifikoval v dovolaní.

Povinný sa k odvolaniu a dovolaniu oprávneného nevyjadril.

6

I. Najvyšší súd najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých

môže konať o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Žiline

v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol

už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak ako aj v tomto prípade – podal odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. a sp.

zn. , ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. ) s tým, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol

v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a 104 ods. 1

).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal včas oprávnený zastúpený v súlade s § 241

ods. 1 veta druhá skúmal najskôr, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho

konania podľa

K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn.: z 15. mája 2013 a sp. zn.

z 15. mája 2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej najvyšší súd dodáva, že

7

Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú:

a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr

Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie

je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a

Napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Vzhľadom na uvedené,

prípustnosť dovolania nie je v zmysle a proti napadnutému uzneseniu

daná.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len,

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. ,

, z 3. júla 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. ,

zo 6. augusta 2013 sp. zn. a 6. augusta 2013 sp. zn. a konštatuje,

že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci.

8

V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach, ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom

prípade, ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

9

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia

a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom ( ); pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Uvedené právne závery dovolací súd zastáva aj v preskúmavanej veci. Námietka

oprávneného, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa

zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná. Tak ako správne poznamenal oprávnený

účinným od 9. augusta 2012 bol novelizovaný Exekučný poriadok,

ktorý ust. § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle ktorého súd nariadi

pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g) a k). Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie oprávneného však nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, pretože v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením z 21. júna 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť až 9. augusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214

ods. 2 a o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b) a c)

), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu. Rovnako

dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či už

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie ( až ), postačujúce je, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho

založených listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia

predpokladov na zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti

oprávneného a povinného.

10

Dovolací súd sa stotožnil s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to, nie je vykonateľný exekučný titul.

K námietke oprávneného, že slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice

nie je správny, dovolací súd uvádza, že až do nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady

č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej

únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia v slovenskom jazyku

zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (

o úradnom vestníku Európskej únie).

Rovnako nie je dôvodná námietka oprávneného týkajúca sa nedostatočného

odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Súd prvého stupňa

v odôvodení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody rozhodnutia.

Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na obsah

a dôvodnosť odvolania oprávneného). Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam.

V súvislosti s námietkou oprávneného, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o námietke oprávneného, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

11

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

IV. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo povinnému v zmysle 243b

ods. 5 v spojení s a , nakoľko oprávnený

zavinil, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy

tohto konania. V dovolacom konaní vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania

úspešnému povinnému v zmysle v spojení s a

ods. 1 , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej

republiky však žiadne trovy odvolacieho a dovolacieho konania povinnému nepriznal

z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. apríla 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová