Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/254/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti

povinným : 1/ R. H., bývajúci v B., 2/ M.. K., bývajúca v B., obaja zastúpení JUDr. I. H.,

advokátom v B., pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 1 384,72 € istiny s prísl.,

vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. A. M., so sídlom Exekútorského úradu Z., vec vedená

na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaniach povinných proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011 sp. zn.

a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011

sp. zn. o d m i e t a .

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2013 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 25. júna 2009 č. k. -67

uznesenie okresného súdu vydané vyšším súdnym úradníkom pod č. k. -39

z 10. novembra 2008 zrušil. Návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol. Návrh

povinných 1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe zo spisu Okresného

súdu Bratislava IV sp. zn. zistil, ţe v konaní vo veci samej boli povinní 1/, 2/

v zmysle na základe plných mocí z 18. januára 2005 zastúpení JUDr. P. M.,

zamestnancom D. právnej ochrany. JUDr. P. M. bol 10. mája 2007 účinne doručený exekučný

2

titul – rozsudok č. k. -59. Návrh povinných na zastavenie exekúcie preto

zamietol. Nakoľko povinní 1/, 2/ vo svojom návrhu na odklad exekúcie neuviedli ţiadne

dôvody, z ktorých by sa dalo predpokladať, ţe dôjde k zastaveniu exekúcie, taktieţ návrh

na odklad exekúcie zamietol.

Na odvolanie povinných Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2010

č. k. -94 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 25. júna 2009

č. k. -67. V odôvodnení uviedol, ţe z obsahu pripojeného spisu Okresného

súdu Bratislava IV sp. zn. vyplýva, ţe v tomto konaní o veci samej boli povinní

v tom čase v pozícii ţalovaných na základe plných mocí z 18. januára 2005 zastúpení

JUDr. P. M.. Išlo o zastúpenie neobmedzene udelené na dobu neurčitú. Zistenie, ţe

zástupcovi JUDr. P. M. bol 10. mája 2007 účinne doručený exekučný titul, rozsudok č. k. 4 C

275/2004-59 z 12. apríla 2007 korešponduje s obsahom predmetného spisu. Vychádzajúc

z uvedeného, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť jeho dôvodov a toto

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 19. júla 2010 č. k. -103 návrh

povinných na zastavenie exekúcie (druhý v poradí) zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe

v súdnom spise vedenom pod sp. zn. sa nenachádza odvolanie ani výpoveď

vecne a časovo neobmedzených plných mocí, ktoré povinní udelili JUDr. P. M. na

zastupovanie v predmetnom konaní. Súd prvého stupňa mal preto za to, ţe splnomocnenie

trvalo aj dňa 10. júla 2007, kedy bol exekučný titul riadne doručený JUDr. P. M..

Na dovolanie povinných Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. apríla

2011 sp. zn. zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2010

sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal

na skutočnosť, ţe súdy niţšieho stupňa svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, čo zakladá

prípustnosť dovolania podľa a zároveň aj dôvodnosť podaného

dovolania. Nedostatočné odôvodnenie videl v tom, ţe sa súdy niţšieho stupňa nezaoberali

námietkou povinných ohľadom neúčinného a neplatného doručenia rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV z 12. apríla 2007 sp. zn. (exekučného titulu) do vlastných

rúk na meno JUDr. P. M..

Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. septembra 2011 sp. zn.

odmietol odvolania povinných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 25. júna 2009

č. k. -67 ako aj proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. z 19. júla

2010 č. k. -103. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe účastník konania je

vo všeobecnosti oprávnený na podanie odvolania, nakoľko ide o jedno z jeho základných práv

v občianskom súdnom konaní a je to jeden z prostriedkov právnej istoty. Nie proti kaţdému

rozhodnutiu však môţe byť odvolanie podané. Prípustnosť odvolania má nielen subjektívnu

stránku, ale aj stránku objektívnu. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania zohľadňuje jeho

osobný aspekt, t. j. či je u konkrétneho odvolateľa – zákonom predpokladanej osoby – daný

dôvod na podanie tohto opravného prostriedku. Stránka objektívna je vymedzená

ustanovením , určujúcim podmienky prípustnosti odvolania. Zohľadňuje vecný

aspekt tohto opravného prostriedku, t. j. či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné

znaky rozhodnutia, pri ktorom je odvolanie prípustné. V exekučnom konaní sa predpokladá

všeobecná neprípustnosť odvolania s výnimkou tých rozhodnutí, kde Exekučný poriadok

odvolanie ako opravný prostriedok výslovne pripúšťa. Ďalej uviedol, ţe v konkrétnom

prípade pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa súd riadi ustanovením § 57 Exekučného

poriadku, pri ktorom pozitívnom rozhodnutí (vyhovenie návrhu a vlastné zastavenie

exekúcie) § 58 vymedzuje dôvody zastavenia, pri ktorých sa odvolanie pripúšťa (teda zuţuje

moţnosť podania odvolania i pre niektoré dôvody pozitívneho rozhodnutia). V konkrétnom

prípade exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, teda nebola naplnená

dispozícia predpokladaná § 57 Exekučného poriadku: „Exekúciu súd zastaví, ak ...“, nakoľko

exekúciu súd nezastavil. Je preto dôvodné zastávať stanovisko, ţe pri takomto type

rozhodnutí odvolanie nie je prípustné z dôvodu všeobecného vymedzenia neprípustnosti

odvolania v exekučných veciach vychádzajúc z ustanovenia Napokon

odvolací súd konštatoval, ţe z citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, ţe

proti uzneseniu, ktorým sa nevyhovelo návrhu povinných na zastavenie exekúcie, nie je

prípustné odvolanie, a preto odvolací súd odvolanie povinných podané 16. júla 2009

a 17. augusta 2010 podľa odmietol. O trovách odvolacieho

konania bolo rozhodnuté podľa v nadväznosti na ustanovenie

Voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2011 sp. zn.

podali povinní dovolanie. Uviedli, ţe odvolací súd sa neriadil právnym

názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn.

v tom, ţe vôbec neriešil problém právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného

titulu, t. j. či jeho doručenie bolo právne účinné. Ţiadali dovolaniu vyhovieť a navrhli, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe exekúciu zastaví,

alternatívne napadnuté rozhodnutie zruší. V doplnení dovolania povinní podrobnejšie

odôvodnili svoju námietku neúčinnosti doručenia exekučného titulu.

Oprávnený vo svojich vyjadreniach k dovolaniu povinných uviedol, ţe ak odvolací

súd postupuje podľa , nepreskúmava obsah napadnutého

prvostupňového rozhodnutia, pretoţe zistil existenciu dôvodu, ktorý vedie k nemeritórnemu

rozhodnutiu. Ţiadal, aby dovolací súd dovolanie povinných zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. januára 2013 sp. zn.

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 19. júla 2010 č. k. -103.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení

uviedol, ţe uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -103 napadli povinní

odvolaním. Následne stručne zhrnul doterajší priebeh exekučného konania. Odvolací súd sa

ďalej venoval odvolaniu povinných voči uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. 37 Er

67. Uviedol, ţe v zmysle zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. apríla 2011 sp. zn. (ktorým bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -67)

opätovne vec preskúmal a o odvolaní povinných opätovne rozhodol. Odvolací súd preskúmal

uvádzané dôvody v odvolaní povinných a dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné

vyhovieť. Poznamenal, ţe mal za nesporne zistené, ţe povinní 18. januára 2005 postupom

podľa , udelili plnú moc na celé konanie vo veci sp. zn.

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV JUDr. P. M., zamestnancovi D.. Predmetná plná

moc bola udelená na dobu neurčitú bez obmedzenia.

Povinní dovolaním napadli aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. januára 2013 sp. zn. . Uviedli, ţe prípustnosť dovolania odvodzujú

z ustanovenia Pretoţe účastníkom konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom. Uviedli, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Rovnako

namietli, ţe rozhodnutia súdov niţšieho stupňa spočívali na nedostatočne zistenom

skutkovom stave. Navrhli aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe

exekúciu zastaví, alternatívne rozhodnutie odvolacieho súdu zruší.

Oprávnený dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie povinných zamietol podľa

I. K dovolaniu povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra

2011 sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podali včas povinní zastúpení v súlade s

veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Povinní v dovolaní tvrdili, ţe sa odvolací súd neriadil právnym názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. v tom, ţe vôbec

neriešil problém právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. či jeho doručenie

bolo právne účinné ( ). Dôvod prípustnosti dovolania uvedený v ustanovení

sa vzťahuje na prípady, keď odvolací súd rozhodne rozsudkom (porovnaj

Števček, M., Ficová, S. a kol. . I. diel. Komentár. 2. vydanie.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 898-899). V danej veci odvolací súd odvolania povinných

odmietol uznesením. Dovolanie povinných v zmysle ustanovenia preto nie

je prípustné. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie

proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené

v a Povinní podali dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o odmietnutí odvolania; takéto uznesenie nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým

je dovolanie podľa a prípustné.

Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania povinných prichádza v danom prípade

do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

6

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti

ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Dovolatelia procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdili

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe povinní namietali vadu konania v zmysle

, t. j., ţe v konaní im bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Hore

uvedené vyplýva zo skutočnosti, ţe sa povinní nestotoţnili s procesným postupom

odvolacieho súdu, ktorý ich odvolania odmietol, ale naopak ţiadali, aby o ich odvolaniach

bolo vecne rozhodnuté. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné

práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. K procesnej vade tejto povahy

dochádza tieţ vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa , hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané.

Podľa ustanovenia , veta prvá účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu

v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,

a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 8. augusta

2012) proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ aţ h/ je prípustné odvolanie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia , veta prvá zásadne platí, ţe

kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa moţno napadnúť odvolaním za predpokladu, ţe

v konkrétnej veci zákon podanie odvolania nevylučuje. V prípade rozhodnutia vydaného

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku teda zásadne proti uzneseniu vydanému

v tomto konaní odvolanie nie je prípustné. Takéto uznesenie súdu prvého stupňa moţno

odvolaním napadnúť len vtedy, ak je v Exekučnom poriadku výslovne ustanovené, ţe sa

odvolanie proti nemu pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolania povinných smerovali proti uzneseniam exekučného

súdu, ktorými zamietol návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok ale nemá

ustanovenie, v ktorom by sa výslovne uvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto

rozhodnutiu exekučného súdu. Ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení

účinnom do 8. augusta 2012) stanovuje prípustnosť dovolania len proti rozhodnutiu, ktorým

súd exekúciu zastaví, o ktorý prípad v danej veci nejde. Záver odvolacieho súdu o existencii

zákonného dôvodu, pre ktorý nebolo moţné pristúpiť k vecnému preskúmaniu odvolania

podaného povinnými, ale ho treba podľa odmietnuť, je preto

správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotoţnil s právnym názorom

odvolacieho súdu, ţe z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe proti uzneseniu, ktorým

sa nevyhovelo návrhu povinných na zastavenie exekúcie, odvolanie nie je prípustné

(porovnaj: Števček, M., Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1 vydanie. Praha :

C. H. Beck, 2011, s. 156). Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd odmietnutím odvolaní

povinným neodňal moţnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237

písm. f/ preto nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľmi, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie povinných podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti povinným, ktorý úspech nemali ( v spojení

s a ). Najvyšší súd nepriznal oprávnenému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

II. K dovolaniu povinných proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30. januára 2013 sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas povinní v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V citovaných ustanoveniach sú – ako prípustný predmet dovolania – uvedené

aj niektoré potvrdzujúce uznesenia odvolacieho súdu; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zamietajúce návrh povinných na zastavenie

exekúcie, ale medzi nimi uvedené nie je. Prípustnosť dovolania povinných preto z § 239

ods. 1 a 2 nevyplýva.

Dovolanie, ktoré podali povinní, by v danom prípade bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Vzhľadom

na dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo

k takej vade. V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

So zreteľom na dovolateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe

v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné

páva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska

významná ide najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom súd odňal účastníkovi konania

jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom

zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), porovnaj napr. ,

, .

10

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, ţe osobám

nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (pozri

). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (kaţdý)

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôţe

byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (pozri ).

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie poţiadavky spravodlivého súdneho konania. Samotné súdne

rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym

vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti

s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových i právnych dôvodov

vo vzťahu k jeho výroku.

Odvolací súd vo výroku dovolaním napadnutého uznesenia z 30. januára 2013 sp. zn.

uviedol, ţe uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 19. júla 2010

č. k. -103 potvrdzuje. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe uznesenie súdu

prvého stupňa č. k. -103 napadli povinní odvolaním. Po tom ako stručne

zhrnul doterajší priebeh exekučného konania, sa odvolací súd sa uţ venoval odvolaniu

povinných voči uzneseniu súdu prvého stupňa č. k. -67. Uviedol, ţe v zmysle

zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2011 sp. zn.

(ktorým bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -67) opätovne vec preskúmal

11

a o odvolaní povinných opätovne rozhodol. Odvolací súd teda vo výroku svojho rozhodnutia

potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 19. júla 2010 č. k. -103,

ale v odôvodnení svojho rozhodnutia uţ v zmysle zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu

opätovne preskúmal uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 25. júna 2009 č. k.

-67 a dospel k záveru, ţe odvolaniu povinných nie je moţné vyhovieť.

Z uvedeného vyplýva, ţe výrok uznesenia odvolacieho súdu nekorešponduje s jeho

odôvodnením, resp., ţe z odôvodnenia uznesenia jednoznačne nevyplýva či odvolací súd

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. -103 alebo č. k.

-67, nakoľko obe uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa boli napadnuté

odvolaniami povinných. Uvedený rozpor výroku a odôvodnenia (resp. jeho

nezrozumiteľnosť) zakladá nepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu.

Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, musí dovolací súd takéto rozhodnutie

zrušiť, lebo konanie je zaťaţené vadou v zmysle Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 ). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ako ani ďalšími námietkami

uvedenými v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe

o odvolaniach voči uzneseniam Okresného súdu Bratislava IV č. k. -67

a č. k. -103 uţ Krajský súd právoplatne rozhodol uznesením z 28. septembra

2011 sp. zn. . Ustanovenie určuje, ţe keď uţ bolo o veci

právoplatne rozhodnuté, nemôţe byť tá istá vec v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia

prejednávaná znova. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) teda bráni tomu,

aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova. Bude preto potrebné,

aby odvolací súd pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní povinných zváţil postup v zmysle

ustanovení a , veta prvá

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová