Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/379/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zast.

advokátskou kanceláriou F., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta D., proti

povinnému: S., bytom: M., o vymoženie pohľadávky 1 234,78 eur (pôvodne 37 198,98 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

na dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoE/544/2011-

39 zo dňa 29. 06. 2012, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor J. žiadosťou zo dňa 17. 08. 2009 Okresnému súdu Trenčín ako súdu

prvého stupňa doručenou dňa 26. 08. 2009 (č. l. 1) na základe návrhu oprávneného (č. l. 2)

požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky oprávneného

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

2

„EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom: Karloveské rameno 8,

Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 02287/09 zo dňa

26. 05. 2009 právoplatný dňa 15. 06. 2009 a vykonateľný dňa 18. 06. 2009 (ďalej len

„rozhodcovský rozsudok“). Okresný súd dňa 02. 09. 2009 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal

poverenie číslo: 5309 065211 * na vykonanie exekúcie proti povinnému (č. l. 9). Následne

uznesením č. k. -27 zo dňa 18. 08. 2011 exekúciu zastavil. Rozhodol tak po

tom ako Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací svojím uznesením č. k. -19

zo dňa 29. 04. 2011 zrušil jeho predchádzajúce uznesenie č. k. -10 zo dňa

10. 02. 2011 o zastavení exekúcie s odôvodnením, že v predmetnej veci je potrebné do spisu

zaobstarať zmluvu, na základe ktorej bol vyhlásený rozhodcovský rozsudok, inak je

zastavenie exekúcie predčasné.

Po tom, ako oprávnený predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 09. 09. 2008

a všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd prvého stupňa v odôvodnení svojho nového

rozhodnutia skonštatoval, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého

nemožno exekúciu vykonať. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, preto exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovskú doložku uvedenú v posudzovanom exekučnom titule vyhodnotil súd prvého

stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne

vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom

a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na neprijateľnom

charaktere rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že umožňuje alternatívnu

voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom v Slovenskej republike, nakoľko táto

voľba je vždy na strane žalujúceho a nie je možné ju následne zmeniť, teda voľba súdu je iba

formálne iluzórna. Súd považoval takto dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú aj

s poukazom na , ktoré ustanovenie súd vykladá eurokonformným

výkladom v súlade s cieľmi smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rešpektujúc medzinárodné zmluvy (čl. 7 ods. 2

) a rozhodujúc v súlade s cieľmi Európskej únie dospel súd

3

prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože spôsobuje hrubý

nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinného.

Rovnako úrok vo výške 108 % ročne v zmluve nazvaný oprávneným ako „príslušný

poplatok“ a úrok vo výške 0,25 % denne pri splatnosti celého dlhu vyhodnotil súd tak, že sú

v rozpore s dobrými mravmi, pretože táto sankcia predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne,

čo je skoro desaťnásobok úroku dovoleného ustanoveniami . Keďže

boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK, súd

exekúciu podľa § 57 ods. 2 EP zastavil.

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa Krajský súd v Trenčíne

ako súd odvolací prejednajúc vec podľa (ďalej

len „“) bez nariadenia pojednávania podľa svojím uznesením č. k.

-39 zo dňa 29. 06. 2012 odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového

súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa stotožnil v plnom rozsahu

a vo vzťahu k námietke oprávneného o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993

v danej veci zdôraznil, že súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia

priznaného v rozhodcovskom rozsudku i z pohľadu uvedenej smernice toto plnenie

posudzoval aj podľa a nasl. a teda aplikoval aj správny právny predpis, do ktorého

bola táto smernica implementovaná. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého

stupňa skúmal rozhodcovský rozsudok už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu

exekútorovi, kedy uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil

súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd uviedol, že udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo

čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu zo zákonom. Takýto

postup je zákonný, výslovne upravený v ,

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Keďže súd je oprávnený v každom štádiu

exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov,

pre ktorý by musel exekúciu zastaviť samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú pre takýto postup splnené

podmienky. Za nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj ostatné odvolacie námietky

oprávneného, s ktorými sa vysporiadal už súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia,

na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukázal.

4

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 07. 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie oprávnený

(ďalej tiež ako „dovolateľ“) argumentujúc tým, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ),

c) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

d) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ),

e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v písomnom podaní zo dňa 30. 08. 2012 (č. l. 46)

doplnil svojimi ďalšími dvomi podaniami zo dňa 09. 10. 2012 (č. l. 67 - 69) a dňa 16. 07.

2013 (č. l. 74 - 77). Na základe tvrdení uvedených v dovolaní, dovolateľ dovolaciemu súdu

navrhol, aby dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov dovolacieho konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol

tiež, aby dovolací súd postupoval podľa a rozhodol o odložení vykonateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

5

ods. 1 najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či je dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania.

K obdobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd

uvádza rozhodnutia sp. zn. a , obidve zo dňa 30. 09. 2012,

sp. zn. a , obidve zo dňa 31. 10. 2013, na ktoré najvyšší súd

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci. V prejednávanej veci sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj Smernica Rady 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších

stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Z rozhodnutí,

ktorých zrušenia sa oprávnený podaním dovolania domáha celkom jednoznačne vyplýva, že

o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté z dôvodu absencie riadneho exekučného titulu, nakoľko

rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky – rozhodcovskej doložky. Procesný postup súdov mal v danom prípade podklad

najmä v ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 EP a § 45 ods. 2 ZoRK. V danom prípade rozhodnutia

súdov nižších stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie,

z dôvodu ktorého najvyšší súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či dovolanie oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych

opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

6

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

ako súdu odvolacieho, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín ako súdu prvého

stupňa o zastavení exekúcie.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu

vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak

v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), ďalej, ak ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak

ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3

).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd síce potvrdil uznesenie Okresného súdu

Trenčín ako súdu prvého stupňa, avšak bez toho, že by vo výrokovej časti prípustnosť

dovolania vyslovil. Rovnako sa nejedná o ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti

uzneseniu zakotvené v , vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, že

dovolanie oprávneného v zmysle a prípustné nie je.

7

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ust. § 242 ods. 1 veta

druhá ukladajúce dovolaciemu súdu prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

podľa , ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.

Pri existencii uvedených vád možno totiž dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle pritom nie je významný predmet konania ani

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení

došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady uvedené v , a nenamietal a keďže

vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady

konania podľa , , a namietané dovolateľom.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých skôr označených súdnych rozhodnutiach, právne závery ktorých sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V predmetných ako aj ďalších rozhodnutiach zverejnených na webovom sídle

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sekcii „Rozhodnutia“ najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná len vtedy, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť, pričom

rozhodovanie súdov v exekučných veciach vyplýva priamo zo zákona (napr. § 29,

§ 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 EP),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

8

(viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 13. 06. 2012),

3. ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu;

v danom prípade ale návrh na vykonanie exekúcie podaný bol,

4. nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP) vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. až ), lebo je

postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu,

5. rovnako nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu pripojený exekučný titul

je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní za prítomnosti

oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania

dokazovania a osobnej účasti oprávneného môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Právne závery uvedené pod bodmi 1 až 6 zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej

veci. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

9

Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b/ (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z úradnej povinnosti,

avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti dovolania nepostačuje.

Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až

vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však

v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu

normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav

a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Ako už dovolací súd

skôr spomenul dovolanie nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale

iba proti takému, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Pokiaľ nie sú splnené podmienky

prípustnosti dovolania nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by

uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť len, ak by prípustnosť dovolania

vyplývala z , v posudzovanom prípade však tomu tak nie je.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

10

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a , t. j. podľa úspechu účastníkov

v dovolacom konaní. Úspešným účastníkom dovolacieho konania bol povinný, preto by mal

právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací

súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová