Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/75/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I., právne zastúpeného J.,

proti ţalovanému: K., právne zastúpenému J., v konaní o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. augusta 2013 č. k. -310, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

27. augusta 2013 č. k. -310 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II. medzitýmnym rozsudkom zo dňa 05. 03. 2012 č. k.

-284 vyslovil, ţe nárok ţalobcu na náhradu škody z titulu odstúpenia od zmluvy

o dielo č. 7015/95 ţalovaným listom zo dňa 12. 08. 1996 je daný. Súčasne uviedol, ţe

o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Súd prvého stupňa vychádzal

zo zistenia, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn.

uplatnil B. proti I. nárok na vrátenie poskytnutej zálohy podľa zmluvy o dielo, ktorú účastníci

konania uzavreli 25. 05. 1995. V tomto konaní ţalovaný I. podal vzájomný návrh a ţiadal,

aby mu B. zaplatil 996 815 Sk s príslušenstvom. B. vzal svoju ţalobu o zaplatenie 500 000 Sk

s príslušenstvom späť pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok I.

pre nedostatok majetku. Súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 500 000 Sk s príslušenstvom

zastavil a vzájomný návrh I. vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, ţe účastníci konania uzavreli dňa

25. 05. 1995 zmluvu o dielo č. 7015/95, ktorej predmetom bolo zhotovenie podkrovných

bytov v domoch na U. podľa projektovej dokumentácie zhotovenej na základe zadania B. ako

objednávateľa diela. Ţalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 17. 05. 1995 s I. zmluvu o dielo

č. 6/95 o dodávke projektových prác. Podľa článku IV zmluvy o dielo účastníkov konania mal

zhotoviteľ zabezpečiť obstaranie rozhodnutí potrebných pre stavebné konanie a vydanie

stavebného povolenia. O. dňa 30. 04. 1996 v konaní č. ÚRaSSS-212-2/96-Za prerušil konanie

vo veci navrhovateľa B. o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu podkrovných bytov

na U. a uloţil B., aby v lehote 60 dní doplnil potrebné listiny. Na jednaní B. so zástupcami

dodávateľských firiem podkrovných bytov, ktoré sa uskutočnilo 14. 05. 1996 zástupca

ţalobcu informoval o prerušení konania K. Ţalovaný mal záujem ukončiť zmluvu

so ţalobcom dohodou, jeho návrh však ţalobca neakceptoval. Následne listom z 27. 06. 1996

ţalovaný vyzval ţalobcu na predloţenie platného stavebného povolenia a kompletnej

projektovej dokumentácie do 05. 07. 1996 a vyzval ho na vyjadrenie, či súhlasí s dokončením

podkrovných bytov z vlastných prostriedkov. Podaním zo dňa 12. 08. 1996 ţalovaný

od zmluvy o dielo odstúpil pre podstatné porušenie zmluvných povinností a pre nezapočatie

prác, na ktoré ţalobca prevzal zálohu. K. v konaní sp. zn. ŢP-212/96/10/96-Za rozhodnutím

z 11. 09. 1996 konanie vo veci navrhovateľa B. o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu

podkrovných bytov na U. v K. zastavil.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 373

a a pri posudzovaní základu ţalobcom uplatneného nároku

vychádzal najmä z odstúpenia od zmluvy o dielo právnym predchodcom ţalovaného listom

z 12. 08. 1996. S poukazom na výpovede svedkov a uznesenie mestského zastupiteľstva

o zastavení realizácie projektu výstavby bytov mal za to, ţe odstúpenie od zmluvy bolo

zo strany právneho predchodcu ţalovaného účelové, v snahe zbaviť sa plnenia zmluvných

povinností z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov Mesta K. Zdôraznil, ţe

o zámere právneho predchodcu ţalovaného svedčí aj obsah zápisnice z jednania

s dodávateľskými firmami dňa 14. 05. 1996, jednania o moţnostiach financovia výstavby

dodávateľmi a tieţ návrh dohody o zániku zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa poukázal na to,

ţe za tohto stavu vyzval právny predchodca ţalovaného ţalobcu listom zo dňa 27. 06. 1996

na predloţenie stavebného povolenia, hoci vedel, ţe príslušný stavebný úrad prerušil stavebné

konanie a pred rozhodnutím stavebného úradu listom zo dňa 12. 08. 1996 od zmluvy odstúpil.

Nemohol pritom vedieť, či ţalobca svoju povinnosť zabezpečiť stavebné povolenie splní

alebo nesplní, pričom lehota na zabezpečenie stavebného povolenia nebola zmluvne

dohodnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, ţe neboli splnené

zákonné ani zmluvné podmienky na odstúpenie od zmluvy a ak právny predchodca

ţalovaného od zmluvy odstúpil, konal protiprávne. Konaním právneho predchodcu

ţalovaného vznikla ţalobcovi škoda, ktorá súvisí s vynaloţením nákladov potrebných

na realizáciu plánovanej stavby a ušlý zisk. Základ nároku ţalobcu na náhradu škody

povaţoval súd prvého stupňa za dôvodný a ţalobe čo do základu vyhovel medzitýmnym

rozsudkom, vzhľadom na rozsiahle dokazovanie výšky škody. Námietku premlčania vznesenú

ţalovaným súd prvého stupňa nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe k odstúpeniu od zmluvy

došlo 12. 08. 1996 a ţalobca uplatnil nárok na náhradu škody na súde vzájomným návrhom

v konaní sp. zn. dňa 10. 08. 2000, teda v štvorročnej premlčacej lehote podľa

.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým

rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2013 č. k. -310 potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa. Odvolací súd poukázal na a uviedol, ţe v danej veci

ţalovaný ako objednávateľ odstúpil podľa od zmluvy o dielo

uzavretej so ţalobcom pre podstatné porušenie zmluvných povinností, pretoţe aj napriek

opakovanej výzve nezapočal práce, na ktoré prevzal zálohu. Ţalobca v konaní nepoprel, ţe

odstúpenie od zmluvy prevzal, vzal ho na vedomie a platnosť odstúpenia od zmluvy

nenapadol na súde samostatnou ţalobou. V konaní však spochybňoval dôvodnosť odstúpenia

od zmluvy ţalovaným tvrdiac, ţe z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvných povinností,

preto mal súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku posúdiť, či ţalovaný platne odstúpil

od zmluvy.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe v zmluve o dielo si

účastníci konania nedohodli dokedy má ţalobca ako zhotoviteľ dielo ukončiť, dohodli si len

lehotu na ukončenie etáp (podkrovných bytov na jednotlivých obytných domoch) od vydania

stavebného povolenia. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca informoval ţalovaného aj písomne

o postupe pri vybavovaní stavebného povolenia (list zo 04. 10. 1995). V rozhodnutí zo dňa

30. 04. 1996 O. uviedol, ţe dňa 01. 04. 1996 ţalovaný ako stavebník (

Zb. o stavebnom poriadku) podal ţiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby

pre podkrovné byty na U. Týmto rozhodnutím stavebný úrad prerušil konanie na 60 dní,

pretoţe stavebník nepredloţil všetky potrebné doklady a súčasne označil dokumenty, ktoré

má v tejto lehote doloţiť s upozornením, ţe inak stavebné konanie zastaví. Odvolací súd

povaţoval za potrebné zdôrazniť, ţe povinnosť doloţiť potrebné dokumenty pre vydanie

stavebného povolenia vyplývala z rozhodnutia stavebného úradu pre ţalovaného ako

stavebníka. Ţalovaný totiţ nesplnomocnil ţalobcu, aby ho zastupoval v konaní

pred stavebným úradom tak ako splnomocnil spoločnosť P. v konaní o vydanie stavebného

povolenia na stavby - Nadstavba bytového domu a parkoviska na ul. P. Vo vzťahu

k stavebnému úradu teda povinnosť zabezpečiť potrebné dokumenty prináleţala ţalovanému,

preto poskytnutie súčinnosti z jeho strany bolo rozhodujúce aj pre splnenie dohodnutej

zmluvnej povinnosti ţalobcom. Odvolací súd zdôraznil, ţe predmetné rozhodnutie stavebného

úradu bolo doručené právnemu predchodcovi ţalovaného, ktorý vzápätí na deň 14. 05. 1996

zvolal jednanie so zástupcami dodávateľských firiem na podkrovné byty. Niektorí

z dodávateľov mali uţ v tom čase vydané stavebné povolenia a čakali len na odovzdanie

staveniska ţalovaným. Na tomto jednaní štatutárny zástupca objednávateľa konštatoval, ţe

na základe zmlúv o dielo nebolo plnené, a preto od nich moţno odstúpiť. Vyzval

dodávateľov, aby mu do 15. 05. 1996 oznámili, či sú ochotní dofinancovať výstavbu

podkrovných bytov z vlastných prostriedkov. Následne dňa 07. 06. 1996 ţalovaný jednal

so ţalobcom o ukončení zmluvy o dielo a listom zo dňa 14. 06. 1996 mu zaslal návrh dohody

o odstúpení od zmluvy o dielo a majetkovom vyrovnaní. Nesúhlas s takýmto postupom

vyjadril ţalobca v liste zo dňa 19. 06. 1996 z dôvodu, ţe pri majetkovom vyrovnaní

ukončenej zmluvy sa neprihliada na jeho ušlý zisk. Ţalovaný reagoval listom zo dňa 27. 06.

1996, v ktorom vyzval ţalobcu na predloţenie platného stavebného povolenia a kompletnej

projektovej dokumentácie do 05. 07. 1996, súčasne ho oboznámil s uznesením Mestského

zastupiteľstva zo dňa 16. 05. 1996, ktoré súhlasilo s výstavbou podkrovných bytov pomocou

financovania dodávateľmi výstavby a vyzval ţalobcu, aby sa vyjadril k realizácii diela za tejto

podmienky.

Podľa odvolacieho súdu samotné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej

povinnosti a z tohto dôvodu nemôţe ani jedna zmluvná strana uplatňovať nárok na náhradu

škody, pretoţe odstúpenie od zmluvy je právom účastníka záväzkového vzťahu z dôvodov

stanovených v , v zmluve, prípadne v inom zákone ukončiť zmluvný

vzťah. Ak však došlo k porušeniu zmluvy pred odstúpením od zmluvy, zánik zmluvy

52

v dôsledku odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán nemá vplyv na právo dotknutej

zmluvnej strany domáhať sa náhrady škody vzniknutej jej porušením zmluvnej povinnosti

druhou zmluvnou stranou.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný vyzval ţalobcu na predloţenie stavebného

povolenia v čase, kedy mu ako stavebníkovi bolo známe, ţe plynie lehota určená stavebným

úradom na doplnenie dokladov pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, pričom časť

dokladov mal doloţiť aj ţalovaný a v čase, kedy vedel o tom, ţe ako objednávateľ nemá

moţnosť plniť povinnosti zo zmluvy o dielo, pretoţe sa u neho zmenili podmienky

financovania so zásadným dopadom na zmluvu o dielo uzavretú so ţalobcom. Preto sa

odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe úkony, ktorými ţalovaný vyzýval

ţalobcu na plnenie povinností zo zmluvy o dielo boli len formálne a smerovali k ukončeniu

zmluvného vzťahu z príčin, ktoré by mohol pričítať druhej zmluvnej strane. Takýto výkon

práva aj keď by bol formálne v súlade so zákonom je podľa odvolacieho súdu v rozpore

so zásadami poctivého obchodného styku, a preto podľa

nepoţíva právnu ochranu. Odstúpenie od zmluvy ţalovaným je v rozpore s ustanoveniami

a je prejavom protiprávneho konania ţalovaného, pretoţe neplatným

odstúpením zo dňa 12. 08. 1996 ukončil zmluvu o dielo.

Vzhľadom na to, ţe ţalobca v konaní preukázal splnenie zákonných predpokladov

zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon zo strany ţalovaného, vyčíslil škodu, ktorá mu

vznikla práve neplatným odstúpením ţalovaného od zmluvy, teda preukázal aj príčinnú

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd prvého stupňa podľa

odvolacieho súdu rozhodol správne, keď vyslovil medzitýmnym rozsudkom, ţe je daný nárok

ţalobcu na náhradu škody, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe na podanie

ţalovaného z 25. 06. 2012, ktorým boli rozšírené odvolacie dôvody neprihliadol, nakoľko

bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania ( ).

Zároveň odvolací súd zdôraznil, ţe o ţalovaným vznesenej námietke premlčania rozhodne

súd prvého stupňa v ďalšom konaní, keďţe predmetom odvolacieho konania bolo len

rozhodnutie o základe uplatneného nároku.

62

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie odôvodnené v zmysle ust.

, , , Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom

odvolacieho súdu, ţe svojím podaním z 25. 06. 2012 rozširoval odvolacie dôvody. Z toho

dôvodu nebol dôvod na to, aby odvolací súd neprihliadal na vyjadrenie ţalovaného zo dňa

25. 06. 2012, čím sa ţalovanému postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Ţalovaný dodal, ţe nerozširoval odvolacie dôvody, keďţe neuviedol ţiadny iný odvolací

dôvod z taxatívne uvedených dôvodov v ust.

Ţalovaný v dovolaní poukázal na to, ţe ţalobca predmetné odstúpenie od zmluvy ani

po jeho doručení ani v priebehu celého súdneho konania nijakým spôsobom fakticky ani

právne nespochybňoval, čím podľa ţalovaného konkludentne ţalobca potvrdil jeho

dôvodnosť a oprávnenosť a najmä potvrdil existenciu podstatného porušenia zmluvných

povinností z jeho strany. Preto pokiaľ ţalobca akceptoval odstúpenie od zmluvy zo strany

ţalovaného pre podstatné porušenie jeho zmluvných povinností, nemôţe sa domáhať náhrady

škody od ţalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy práve pre porušenie jeho zmluvných

povinností. V tejto súvislosti ţalovaný zdôraznil, ţe podaním zo dňa 12. 08. 1996 ţalovaný

odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej účastníkmi konania dňa 25. 05. 1995 z dôvodu

podstatného porušenia povinnosti ţalobcu. Následne sa na súde domáhal zaplatenia sumy

500 000 Sk s príslušenstvom z titulu nevrátenia peňaţných prostriedkov ţalovaným

poskytnutých ako záloha na základe predmetnej zmluvy o dielo. Aţ po podaní ţaloby

o vrátenie poskytnutej zálohy si ţalobca vzájomným návrhom uplatnil nárok na náhradu

škody, ktorá mu mala byť spôsobená porušením povinnosti ţalovaného. Podľa ţalovaného

súd bez podania ţaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a bez toho, aby ţalobca

namietal neplatnosť odstúpenia odvíjal svoj nárok na náhradu škody z neplatného odstúpenia

od zmluvy, vyhlásil neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Ţalovaný poukázal na § 40a

, podľa ktorého vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu

nastáva na návrh účastníka a vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101

. Podľa ţalovaného, ţalobca ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by sa

domáhal od ţalovaného splnenia tých jeho zmluvných povinností, ktoré mal tento zo zmluvy

porušiť a nebolo preukázané porušenie ţiadnej právnej povinnosti, ktoré by zakladalo nárok

na náhradu škody. Rovnako sa ţalobca nikdy a nijakým spôsobom nedomáhal, aby mu

ţalobca umoţnil realizovať plnenie jeho povinností zo zmluvy o dielo, najmä povinnosť

zhotoviť dohodnuté dielo, čo podľa ţalovaného preukazuje nedôvodnosť ţaloby a zakladá

dôvod na jej zamietnutie. Ţalovaný dodal, ţe sa nestotoţňuje ani s názorom súdu prvého

72

stupňa, podľa ktorého bolo odstúpenie od zmluvy dané predčasne. Odstúpenie od zmluvy

bolo zo strany ţalovaného dané aţ vyše mesiaca po uplynutí lehoty, na ktorú bolo stavebné

konanie prerušené a po tom, čo ţalobcu na splnenie jeho povinností vyzval a tento svoje

povinnosti nesplnil.

Odňatie moţnosti konať pred súdom ţalovaný vidí aj v nedostatočnom (resp.

ţiadnom) odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k odôvodnenej námietke premlčania.

V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, ţe podľa nálezu Ústavného súdu SR z 11. decembra

2007 sp. zn. -37 je posúdenie námietky premlčania vznesenej účastníkom

občianskeho súdneho konania v súdnom konaní obranou, ktorá má pre vec podstatný význam

a s ktorou je všeobecný súd povinný sa vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Ţalovaný má za to, ţe krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s jeho

námietkou premlčania ţiadnym spôsobom nevysporiadal s dôrazom na skutočnosť, ţe

nenamietal premlčanie len časti ţalobcom uplatneného nároku, ale celého nároku, nakoľko

nárok na náhradu škody ţalobca neodvíja z neplatného odstúpenia od zmluvy, ale z dôvodu

údajného porušenia povinnosti ţalovaným, ktoré malo nastať ešte pred odstúpením

od zmluvy, t. j. aj premlčacia lehota začala plynúť skôr ako 12. 08. 1996. Ţalovaný uviedol,

ţe vzniesť námietku premlčania je moţné kedykoľvek v priebehu konania aţ do jeho

právoplatného skončenia, teda aj v odvolacom konaní, pričom námietku premlčania uplatnenú

aţ v odvolacom konaní nemoţno povaţovať za novú skutočnosť v zmysle ust.

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. 11. 2005 sp. zn. ). Rovnaký názor je

zaujatý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2009 sp. zn. s tým, ţe

otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vţdy ako

primárnou otázkou a aţ následne meritórne posudzovať nárok uplatnený ţalobcom (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 27. 08. 2008 sp. zn. ). Uvedené podľa ţalovaného

platí aj pri nárokoch na náhradu škody, čo potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 29. 10. 2008 sp. zn. .

V dovolaní ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe odvolací súd sa v konaní nezaoberal ani

s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu, ktorú vzniesol ţalovaný na pojednávaní

dňa 19. 05. 2012 a taktieţ vo vyjadrení ţalovaného zo dňa 25. 06. 2012. Nakoľko ţalobca

uzatváral zmluvu o dielo ako fyzická osoba - podnikateľ a aj vzájomný návrh na náhradu

škody podával ako fyzická osoba - podnikateľ, podľa názoru ţalovaného mal súd v zmysle

82

ust. a 107 ods. 1 prihliadať na skutočnosť, ţe ţivnostenské oprávnenie

ţalobcovi zaniklo dňa 25. 02. 2012. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na uznesenie

Krajského súdu v K. z 21. 12. 2001 sp. zn. , ktorým návrh navrhovateľa - dlţníka:

I. o vyhlásenie konkurzu na majetok dlţníka pre nedostatok majetku zamietol. Ţalovaný má

za to, ţe súd prvého stupňa ani odvolací súd sa vo svojich rozsudkoch s uplatnenou námietkou

nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu vôbec nezaoberali, z ktorého dôvodu povaţuje

ţalovaný medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočné odôvodnený a tým aj

za nepreskúmateľný. Ţalovaný je toho názoru, ţe aktívnu legitimáciu ţalobcu by vedel

preukázať návrhom na vyhlásenie konkurzu, ale keďţe ţalovaný nie je oprávneným

nahliadnuť do konkurzného spisu ţiadal odvolací súd, aby si za účelom preukázania aktívnej

legitimácie ţalobcu vyţiadal predmetný konkurzný spis v právnej veci vedenej pod sp. zn.

, čo však krajsky súd neurobil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ţalovaný navrhuje, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa sa mení tak,

ţe ţaloba sa zamieta a ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy konania. Alternatívne

ţalovaný navrhuje, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom súdu

prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe sa

v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu Košice.

Podľa ţalobcu, ţalovaný nebol v súlade so zákonom oprávnený rozširovať odvolacie dôvody,

keďţe podanie bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Preto sa

odvolací súd celkom oprávnene v rozhodnutí nevysporiadával so skutočnosťami nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie a námietky premlčania, ktoré v pôvodnom odvolaní ţalovaný

vôbec nespomenul. Bez ohľadu na túto skutočnosť ţalobca konštatoval, ţe ako námietka

premlčania tak i námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na jeho strane sú

nepodloţené, neodráţajú skutkový ani právny stav prejednávaného sporu a sú ţalovaným

prezentované účelovo pre ďalšie preťahovanie súdneho konania.

Podľa ţalobcu námietka premlčania by v kaţdom prípade musela byť súdom

zamietnutá, keďţe ţalobný nárok bol uplatnený dňa 10. 08. 2000 vzájomným návrhom

ţalobcu v rámci pôvodného konania vedeného pred Okresným súdom Košice II. sp. zn.

, pričom vznik škody je datovaný ku dňu 12. 08. 1996, teda v rámci zákonnej

92

štvorročnej premlčacej doby s tým, ţe ţalovaný nesprávne uzatvára, ţe okamih vzniku škody

je potrebné datovať k momentu porušenia zmluvnej povinnosti z jeho strany. Táto celkom

nesprávna interpretácia zákona podľa ţalobcu opomína základnú skutočnosť, ţe odstúpenie

ţalovaného od zmluvy nebolo uskutočnené ako skonštatovali v prebiehajúcom konaní súdy

na základe zákonných ani zmluvných dôvodov a ako také bolo realizované neoprávnene.

Preto nemoţno odstúpenie od zmluvy definovať ako zákonné vyuţitie práva účastníka

zmluvného vzťahu, ale práve ako protiprávny úkon, ktorý zakladá druhej strane nárok

na náhradu škody.

Vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalobca ďalej uviedol, ţe na aktívnu vecnú

legitimáciu pokiaľ ide o náhradu škody nemá vplyv ukončenie podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na uvedené je ţalobca presvedčený, ţe nie je daný ţiaden dôvod

pre označenie napadnutého rozsudku ako nedostatočne odôvodneného a nepreskúmateľného,

nakoľko odvolací súd v potrebnom rozsahu vysvetlil prečo sa s námietkou premlčania

a aktívnej vecnej legitimácie v konaní nezaoberal. Preto ţalobca ţiada, aby dovolací súd

potvrdil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu ako vecne a skutkovo

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

102

V zmysle ust. dovolanie je tieţ proti rozhodnutiu vydanému v procesnej

forme rozsudku prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( )

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil

ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania

ţalovaného z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

112

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t. j., ţe účastníkovi konania – ţalovanému sa postupom súdu

odňala moţnosť pred ním konať.

Naplnenie tejto vady ţalovaný vyvodzuje z nedostatočného (resp. ţiadneho)

odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k vznesenej námietke

premlčania. Ţalovaný namieta, ţe krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

s jeho námietkou premlčania ţiadnym spôsobom nevysporiadal s dôrazom na skutočnosť, ţe

nenamietal premlčanie len časti ţalobcom uplatneného nároku, ale celého nároku.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva

do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo podať, predniesť (doplniť) svoje

návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/

ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

122

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať

pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak, ale ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS

241/07).

132

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Ustanovenie sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS

78/05). Avšak aj odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí účastníkov konania

jednoznačne presvedčiť o správnosti záverov súdu a rovnako v prípade kontroly správnosti

rozhodnutia musí odôvodnenie rozsudku slúţiť na objasnenie dôvodov konkrétneho

rozhodnutia súdu.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalovaný v konaní okrem iného vzniesol

námietku premlčania nielen časti, ale celého ţalobcom uplatneného nároku na náhradu škody.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe s otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí

zaoberať na základe námietky vţdy ako primárnou otázkou a aţ následne meritórne

posudzovať nárok uplatnený ţalobcom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 08. 2008 sp. zn.

). Totiţ pokiaľ by právo na náhradu škody mohlo byť premlčané, súd ţalobu

zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška

142

škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody by

za týchto okolností bolo totiţ z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 29. 10. 2008 sp. zn. ).

Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí po konštatovaní, ţe základ nároku na náhradu

škody je daný, uviedol, ţe pokiaľ ţalovaný namietal premlčanie časti ţalobcom uplatneného

nároku, s výškou škody vrátane vznesenej námietky premlčania sa vyporiada súd prvého

stupňa v ďalšom konaní, keďţe predmetom tohto konania bolo len rozhodnutie o základe

uplatneného nároku.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov je takýto záver odvolacieho súdu

k ţalovaným vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku ţalobcu arbitrárny, zjavne

ústavne prijateľným spôsobom neodôvodnený ako i bez posúdenia námietky premlčania, čo

do základu nároku, predčasný.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument

účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne

a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť prečo ho

povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť.

Z uvedených dôvodov nemoţno rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovať za také,

ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý

proces.

Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, resp. SR v spojení s a tým aj k naplneniu

dovolacieho dôvodu podľa

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou,

pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom takouto procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne.

152

Dovolací súd preto rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa

veta prvá a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom

je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá

) sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu,

opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní. V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia

).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave, 30. apríla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová