Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
35d/436075.dc3bd5.pdf
PDF · 122.67 KB
No categories available
7Cdo/99/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 99/2014
Slovenskej republiky 7 Cdo 100/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti odporkyni Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8 C 195/2012, o dovolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 6. novembra 2012, sp. zn.
17 NcC 638/2012 a proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 20. februára 2013, sp. zn.
17 NcC 39/2013, takto
rozhodol:
Dovolacie konania sa z a s t a v u j ú .
Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 6. novembra 2012, sp. zn. 17 NcC 638/2012
podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Prievidza, JUDr. Valéria
Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8 C 159/2012.
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 20. februára 2013, sp. zn. 17 NcC 39/2013 podľa
§ 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol, ţe sudkyňa Okresného súdu Prievidza, JUDr. Ľubica Chmelanová
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8 C 195/2012.
Proti obom uzneseniu podala dovolanie navrhovateľka, ktorá s rozhodnutiami
nesúhlasila. Napadnuté uznesenia označila za neplatné a porušujúce jej ústavné a zákonné
práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predloţená na rozhodnutie
o opravnom prostriedku navrhovateľky, skúmal najskôr, či sú splnené podmienky, za ktorých
môţe konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, ţe vo veci ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní
ţalobcu zastaviť.
Z ustanovenia § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p. vyplýva, ţe o tom, či je sudca vylúčený,
rozhodne nadriadený súd v senáte.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniam, ktorými Krajský súd
v Trenčíne ako súd nadriadený Okresnému súdu Prievidza (nie ako súd odvolací) rozhodol
o námietke zaujatosti voči sudkyniam Okresného súdu Prievidza (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov
ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V ostatne citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať
o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané
v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemoţno
povaţovať (zamieňať) za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o námietke
zaujatosti rozhoduje ako nadriadený súd príslušnému okresnému súdu. Keď rozhoduje o tom,
či sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený, koná tak nie na základe odvolania,
ale na základe zákonom predpokladaného postupu. Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe
návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Rozhodovanie krajského súdu ako súdu
nadriadeného sa deje v zmysle organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda
nie v rámci inštančných vzťahov; na tieto zásadné rozdiely napokon veľmi jasne upozornil
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. januára 2004, sp. zn. III. ÚS 164/03.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie
zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný na rozhodovanie o dovolaniach, ktorými boli napadnuté predmetné uznesenia
krajského súdu ako nadriadeného súdu, lebo sa tu nejedná o rozhodnutia, ktoré by boli vydané
v odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o vylúčenie sudcu
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) je síce rozhodnutie konečné, ale je vynesené mimo rámca inštančného
postupu; v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani ako súd
odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa ţiadny opravný prostriedok, teda
ani dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka. Vyslovený záver o chýbajúcej
funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí preto i v prípade,
ţe podanie navrhovateľky – opravný prostriedok by sa neposúdil ako dovolanie,
ale ako odvolanie. Ďalším záverom, ktorý z takéhoto stavu vyplýva, je, ţe nejestvuje ţiadny
funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Tieto
závery sú v úplnej zhode s konštantnou judikatúrou zaujatou k danej otázke (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, publikované
v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 81, uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo176/2009 z 13. novembra 2009 a sp. zn.
1 Cdo 63/2010 z 28. mája 2010).
So zreteľom na to, ţe dovolania navrhovateľky smerujú proti takým uzneseniam
krajského súdu, kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(a ani ţiadneho iného súdu) o nich rozhodovať, nezostalo iné riešenie, neţ aby pre uvedený
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania bolo konanie o týchto opravných
prostriedkoch v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Rešpektovanie
citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je zaloţený na čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, t. j. ţe štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tieţ uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010, č. k. IV. ÚS 389/2010-14).
Navrhovateľka z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konania o dovolaniach museli
zastaviť a preto jej vznikla povinnosť nahradiť odporkyni trovy tohto konania. Najvyšší súd
odporkyni však nepriznal náhradu trov tohto zastaveného konania, lebo nepodala návrh
na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. mája 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová