Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/63/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom B., proti

povinnému M. K., bytom B., v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o vymoženie 865,66-EUR s príslušenstvom, o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. mája

2008, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Nitra zo 7. augusta 2007, sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. M. Š., so sídlom exekútorského úradu v Nitre, požiadal

podaním z 18. mája 2007 Okresný súd Nitra o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

vymoženie 865,66-EUR ( 26.079,00-Sk ) s príslušenstvom a trov exekúcie na základe návrhu

oprávnenej a exekučného titulu - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov

vydaných V., pobočka N., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto

poisťovne poplatok z omeškania na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie

exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa

9. decembra 2005 medzi V., ako postupcom a V. R., ako postupníkom, fotokópiu zmluvy o

postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V. R.. ako postupcom a S. ako

postupníkom s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre

pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Nitra uznesením zo 7. augusta 2007 č. k. -21 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie

svojho rozhodnutia uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo možné

akceptovať ako preukazujúce prevod predmetných pohľadávok. Oprávnená predložila na

výzvu súdu overené fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok z 9. decembra 2005 a 30.

decembra 2005, avšak bez akýchkoľvek príloh napriek tomu, že podľa čl. 1 predmetných

zmlúv je príloha špecifikujúca postupované pohľadávky neoddeliteľnou súčasťou každej

zmluvy. Oprávnená pripojila k zmluve z 30. decembra 2005 súpis pohľadávok, ktorý nespĺňal

náležitosti podľa notárskeho poriadku, a ktorý bolo možné kedykoľvek meniť a dopĺňať. Z

tohto dôvodu považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávok v časti jej predmetu za nejasnú

a neurčitú.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávnenej uznesením zo 30. mája 2008 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu, že predložené zmluvy o

postúpení pohľadávok neboli dostatočným dôkazom o prevode vymáhaných práv z pôvodne

legitimovaného subjektu. Fotokópia listiny nie je nositeľom autentickej informácie a v

prípade, ak majú v nej uvedené skutočnosti predstavovať rozhodujúce skutočnosti na

prejednanie a rozhodnutie veci musia byť tieto údaje verifikované. Ďalej súd uviedol, že

dojednanie čl. VII bod 2 zmluvy medzi V. R. a S. súd nemôže zaväzovať a zároveň, že výpis

predložený oprávnenou nespĺňa podmienky stanovené v zmluve, ktorej zmluvy je súčasťou.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dňa 26. februára 2008 oprávnená

dovolanie a žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu, že spochybnil jej

postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa jeho názoru k návrhu na

vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod

práva z exekučného titulu. Vyslovila názor, že odvolací súd bez opory v zákone nepripustil

fotokópiu listiny ako dôkaz, a zaťažil oprávnenú povinnosťou preukázať prevod práva

originálom alebo overenou listinou. Exekučný súd nemohol pri vydaní poverenia skúmať

platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože tohto sa mohol domáhať

výlučne účastník dotknutý neplatnosťou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( v spojení s

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k

záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v

ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej

veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v a , ale o

potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení

vymenovaných v až c/

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení

až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v až e/ a

neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Podľa ustanovenia O..s.p. je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle (porovnaj nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. ). K porušeniu tohto práva

môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie exekučného konania podľa

§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"). Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému v konečnom

dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu

spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Dovolací súd dospel k záveru, že tak odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa splnenie

podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie neposúdili správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45 EP) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(§ 44 ods. 1 EP).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech

iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak

sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 EP. Ak

nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou

preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta

EP).

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na

návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený")

(§ 37 ods. 3 EP).

V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má (okrem iného) obsahovať

prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Na výkon rozhodnutia a

exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí,

ak tento osobitný predpis neustanovuje inak ( prvá veta ).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa prvá veta za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP po podaní žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie

poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.

Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods.1 EP), či je k

návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je

exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v

exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z

ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok

konania v zmysle V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu a z exekučného titulu.

V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu

skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností došlo, vychádza však

v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností, ak tento údaj je

osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom (napr.

fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto pre

dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazné preukázaný (osvedčený) prechod práv

alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený povinným v

námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej súkromnej

listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní o zastavenie exekúcie. Uvedené

osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu pre účely konania o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže zabrániť prípadnej účinnej

obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto otázkou - ak sa medzi účastníkmi

stane spornou - bude musieť dôkazné zaoberať (tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).

Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností z

exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel

jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja - zo zmien v

právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo povinností

z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel od minulosti už

nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely

Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj podstatne

odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia , ktorá v súvislosti s

výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo práva listinou

vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktoré

vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti oprávneného, resp.

zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo overenej oprávneným

orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu

alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní poverenia na vykonanie

exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili listinu preukazujúcu prevod

alebo prechod práv alebo povinností a to v origináli alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37

ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak od účinnosti novely vykonanej zákonom č.

, t.j. od 1. decembra 2006 už formu takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto

prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej

fotokópii.

Od 1. decembra 2006 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá

zákonom stanovenú povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práv alebo povinností z

exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením

listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo

osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje (nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže

oprávnený pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje

tvrdenie o právnom nástupníctve.

Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie

prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál

listiny alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu

listiny.

V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila

prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom na

preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy - kópie zmlúv o postúpení pohľadávok s

výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru existencii o rozporu

návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu, že oprávnená nepreukázala prechod

práva na ňu keď nedoložila potrebné (vyššie uvedené ) doklady.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a ods. 3

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta