Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)1cc/363954.63c27a.pdf
PDF · 117.61 KB
No categories available
1Cdo/63/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo/163/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom B., proti
povinnému M. K., bytom B., v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
12Er/308/2007, o vymoženie 865,66-EUR s príslušenstvom, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. mája 2008 sp. zn. 9CoE/1/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. mája
2008, sp. zn. 9CoE/1/2008 a uznesenie Okresného súdu Nitra zo 7. augusta 2007, sp. zn.
12 Er/308/2007 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. M. Š., so sídlom exekútorského úradu v Nitre, požiadal
podaním z 18. mája 2007 Okresný súd Nitra o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
vymoženie 865,66-EUR ( 26.079,00-Sk ) s príslušenstvom a trov exekúcie na základe návrhu
oprávnenej a exekučného titulu - právoplatných a vykonateľných platobných výmerov
vydaných V., pobočka N., ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto
poisťovne poplatok z omeškania na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
9. decembra 2005 medzi V., ako postupcom a V. R., ako postupníkom, fotokópiu zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V. R.. ako postupcom a S. ako
postupníkom s výpisom z Prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre
pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Nitra uznesením zo 7. augusta 2007 č. k. 12 Er/308/2007-21 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo možné
akceptovať ako preukazujúce prevod predmetných pohľadávok. Oprávnená predložila na
výzvu súdu overené fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávok z 9. decembra 2005 a 30.
decembra 2005, avšak bez akýchkoľvek príloh napriek tomu, že podľa čl. 1 predmetných
zmlúv je príloha špecifikujúca postupované pohľadávky neoddeliteľnou súčasťou každej
zmluvy. Oprávnená pripojila k zmluve z 30. decembra 2005 súpis pohľadávok, ktorý nespĺňal
náležitosti podľa notárskeho poriadku, a ktorý bolo možné kedykoľvek meniť a dopĺňať. Z
tohto dôvodu považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávok v časti jej predmetu za nejasnú
a neurčitú.
Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávnenej uznesením zo 30. mája 2008 sp. zn.
9Co E/1/2008 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu, že predložené zmluvy o
postúpení pohľadávok neboli dostatočným dôkazom o prevode vymáhaných práv z pôvodne
legitimovaného subjektu. Fotokópia listiny nie je nositeľom autentickej informácie a v
prípade, ak majú v nej uvedené skutočnosti predstavovať rozhodujúce skutočnosti na
prejednanie a rozhodnutie veci musia byť tieto údaje verifikované. Ďalej súd uviedol, že
dojednanie čl. VII bod 2 zmluvy medzi V. R. a S. súd nemôže zaväzovať a zároveň, že výpis
predložený oprávnenou nespĺňa podmienky stanovené v zmluve, ktorej zmluvy je súčasťou.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dňa 26. februára 2008 oprávnená
dovolanie a žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu, že spochybnil jej
postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa jeho názoru k návrhu na
vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod
práva z exekučného titulu. Vyslovila názor, že odvolací súd bez opory v zákone nepripustil
fotokópiu listiny ako dôkaz, a zaťažil oprávnenú povinnosťou preukázať prevod práva
originálom alebo overenou listinou. Exekučný súd nemohol pri vydaní poverenia skúmať
platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože tohto sa mohol domáhať
výlučne účastník dotknutý neplatnosťou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k
záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v
ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej
veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale o
potvrdzujúce uznesenie, ktoré však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení
vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení
§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka, prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
nesprávne osadeným súdom). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávnenej) konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O..s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (porovnaj nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). K porušeniu tohto práva
môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom
stanovené podmienky. Nevyhnutým dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie exekučného konania podľa
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP"). Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda oprávnenému v konečnom
dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu
spravodlivosti (denegatio iustitiae).
Dovolací súd dospel k záveru, že tak odvolací súd, ako aj súd prvého stupňa splnenie
podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neposúdili správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45 EP) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(§ 44 ods. 1 EP).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak
sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 EP. Ak
nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta
EP).
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na
návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (ďalej len „oprávnený")
(§ 37 ods. 3 EP).
V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na vykonanie exekúcie má (okrem iného) obsahovať
prípadné označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí,
ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 prvá veta O.s.p.).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
Podľa § 125 prvá veta O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP po podaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom.
Najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods.1 EP), či je k
návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti (§ 42 EP), či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v
exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie tohto svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z
ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti; zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok
konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného
uvedených v návrhu a z exekučného titulu.
V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu
skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv alebo povinností došlo, vychádza však
v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv alebo povinností, ak tento údaj je
osvedčený (preukázaný) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie je originálom (napr.
fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto zmluve). Takto pre
dané štádium exekučného konania dostatočne dôkazné preukázaný (osvedčený) prechod práv
alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne spochybnený povinným v
námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybní pravosť predloženej súkromnej
listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní o zastavenie exekúcie. Uvedené
osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu pre účely konania o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade nemôže zabrániť prípadnej účinnej
obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu práv alebo povinností z exekučného
titulu nedošlo; to znamená, že exekučný súd sa takouto otázkou - ak sa medzi účastníkmi
stane spornou - bude musieť dôkazné zaoberať (tu už úroveň osvedčenia postačovať nebude).
Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností z
exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel
jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja - zo zmien v
právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo povinností
z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel od minulosti už
nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely
Exekučný poriadok od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj podstatne
odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 2 O.s.p., ktorá v súvislosti s
výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo práva listinou
vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia § 43 ods. 2, ktoré
vyžaduje preukázať splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti oprávneného, resp.
zabezpečenie splnenia tejto povinnosti pripojením listiny vydanej lebo overenej oprávneným
orgánom. Len v prípadoch ak nastali skutočnosti, na základe ktorých dochádza k prevodu
alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci doložili listinu preukazujúcu prevod
alebo prechod práv alebo povinností a to v origináli alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37
ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak od účinnosti novely vykonanej zákonom č.
585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006 už formu takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto
prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej predloženie v origináli alebo osvedčenej
fotokópii.
Od 1. decembra 2006 oprávnený (ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá
zákonom stanovenú povinnosť preukazovať prechod alebo prevod práv alebo povinností z
exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením
listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom ani predložením jej originálu alebo
osvedčenej fotokópie; zákon už neurčuje (nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže
oprávnený pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje
tvrdenie o právnom nástupníctve.
Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie
prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál
listiny alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu
listiny.
V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila
prechod práva z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky, pričom na
preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy - kópie zmlúv o postúpení pohľadávok s
výpisom z Prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru existencii o rozporu
návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu, že oprávnená nepreukázala prechod
práva na ňu keď nedoložila potrebné (vyššie uvedené ) doklady.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ako aj mu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a ods. 3
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta