Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/18/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

28. mája 2014 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci obvinenej

D. R. - C. a spol., pre pokračovací trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných

papierov podľa , , účinného

do 1. januára 2006 a iné, o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,

sp. zn. , zo dňa 9. januára 2014 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa uznesenie Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, sp. zn. , z 9. januára 2014 a tomuto súdu sa ukladá,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením, sp. zn. ,

z 9. januára 2014 podľa odmietol obţalobu prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

č.k. -233, zo dňa 21. januára 2013 a vrátil vec prokurátorovi, pretoţe zistil

závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Z odôvodnenia uznesenia a súdneho spisu vyplýva, ţe prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 21. januára 2013

na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod č.k. -233, obţalobu

na obvinenú D. R. - C. v bodoch 1/ a 2/ obţaloby pre pokračovací trestný čin falšovania

a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4

2

písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokusom

pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 v bode 1/ spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a na obvineného N. C. v bode 1/ obţaloby pre trestný čin falšovania

a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 1, ods. 2, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s pokusom

pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe

1/ obvinení D. R. - C. a N. C.

po tom, čo po predchádzajúcej vzájomnej dohode N. C. v presne nezistený deň

v mesiacoch september aţ november 2002 v Ţ. prevzal od osoby menom R. G. a prechovával

falzifikát šeku vystaviteľa B., C., B., L., číslo šeku X. z 19. novembra 2002 na sumu

7 000 300 GBP, platiteľa J. M. M., pre príjemcu S., tento šek dňa 26. novembra 2002

v O. odovzdal D. R. - C. a obaja sa spoločne 26. novembra 2002 asi o 14.00 h. dostavili do S.,

pobočka v Z., kde D. R. - C. predmetný šek predloţila pracovníčke tejto pobočky a dala

príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto pre nich a osoby, ktoré im šek zverili, peňaţné

prostriedky veľkého rozsahu, pričom však po prevzatí tohto šeku bol zaslaný na preverenie

na Ú.. v B., ktorým bolo zistené, ţe šek je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu

na obvinenou označený účet a teda k ich neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody

S. B. v prepočte podľa platného kurzu, vo výške 460 640 740 Sk

(v prepočte 15 290 471,35 eur),

2/ obvinená D. R.- C. samostatne

po tom, čo si v presne nezistený deň v mesiaci december 2002 D. R. - C. zadováţila

a prechovávala falzifikát šeku vystaviteľa B., H., číslo šeku X. z 26. novembra 2002 na sumu

1 800 000 USD, platiteľa C. - B., pre príjemcu S., dňa 9. decembra 2002 asi o 12.30 h.

sa dostavila do S., pobočka v Z., kde predmetný šek predloţila pracovníčke tejto pobočky

a dala príkaz na inkaso šeku v úmysle získať týmto peňaţné prostriedky, pričom však

po prevzatí toho šeku bol zaslaný na preverenie na Ú.. v B., ktorým bolo zistené, ţe šek

je falošný a z tohto dôvodu nedošlo k jeho preplateniu na obvinenou označený účet a teda

ani k jej neoprávnenému obohateniu a spôsobeniu škody S. B. v prepočte podľa platného

kurzu vo výške 74 876 400 Sk (v prepočte 2 485 441,15 eur).

3

V ďalšej časti rozsiahleho odôvodnenia uznesenia, súd prvého stupňa hodnotí

jednotlivé výsluchy obvineného N. C. v rámci prípravného konania, pričom dochádza

k záveru, ţe v spisovom materiáli sa nenachádza ani jedna výpoveď obvineného N. C., ktorá

by spĺňala zákonné podmienky jej pouţiteľnosti ako dôkazu v trestnom konaní (osobitne

aj v konaní pred súdom). Vo vzťahu k obvinenému N. C., ale ani vo vzťahu k spoluobvinenej

zo skutku pod bodom 1/ obţaloby D. R. - C., v prípade potreby súd nemôţe ani jednu

z výpovedí N. C. prečítať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní. Zákonná nespôsobilosť

dôkazov - výpovedí spoluobvineného N. C. zo dňa 8. januára 2003, 11. januára 2003

a 13. júna 2006, osobitne vo vzťahu k spoluobvinenej D. R. - C. spočíva aj v tom, ţe sa týchto

úkonov nemal moţnosť zúčastniť jej obhajca a klásť spoluobvinenému N. C. otázky.

Pri týchto výsluchoch obvineného N. C. obvinená D. R. - C. prostredníctvom obhajcu

nemohla uplatňovať svoje práva na obhajobu, t.j. zúčastniť sa výsluchu spoluobvineného tak,

aby tento úkon zodpovedal poţiadavkám kontradiktórneho konania, t.j. vypočúvať

spoluobvineného N. C. a mať moţnosť spochybniť jeho argumenty.

V ďalšej časti odôvodnenia súd prvého stupňa rozoberá výpovede svedkov M. G., E.

G., A. P. a Ing. P. T. so záverom, ţe tieto výpovede sú procesne nespôsobilými dôkazmi

v konaní pred Špecializovaným trestným súdom, pretoţe prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal obţalobu na spoluobvinených

N. C. a D. R. - C. pre skutok č. 1/ obţaloby, ktorý mali spáchať formou spolupáchateľstva

a na týchto výsluchoch sa nemala moţnosť zúčastniť ani obvinená D. R. - C., ani jej obhajca,

uplatňovať si svoje obhajobné práva tak, aby bola zachovaná kontradiktórnosť konania,

t.j. vypočúvať svedkov, klásť im otázky a mať moţnosť spochybňovať argumenty

a tak bezprostredne vplývať na vývoj dôkaznej situácie.

V súvislosti s vykonávaním dôkazov orgánmi činnými v prípravnom konaní

výpoveďami obvinených osôb a výpoveďami svedkov, súd prvého stupňa argumentuje

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. v týchto súvislostiach poukazuje aj na to,

ţe obhajkyne obvinenej D. R. - C. síce vyšetrovateľovi výslovne neoznámili, ţe sa chcú

zúčastňovať na vyšetrovacích úkonoch a z tohto dôvodu ţiadajú byť upovedomené o mieste

a čase vykonávaných úkonov, ale podľa názoru súdu prvého stupňa obvinený,

resp. jeho obhajca musí mať vţdy reálnu moţnosť realizovať svoje práva na obhajobu a je len

na ňom, či ju vyuţije. Tieto skutočnosti vzťahuje na okolnosti a spôsob výpovede osoby J. B.,

4

ktorý bol vypočúvaný orgánmi doţiadaného štátu v rámci ţiadosti o právnu pomoc, ktorú

Krajská prokuratúra Nitra adresovala príslušnému kompetentnému úradu Spojeného

kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Súd prvého stupňa, s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom

Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. , zo dňa 10. januára 2008, v ďalšej časti

rozoberá spôsob výsluchu osoby menom R. G. so záverom, ţe zápisnica o výsluchu tohto

svedka je procesne nepouţiteľná z dôvodu porušenia práv obvinených na obhajobu a nemôţe

byť na hlavnom pojednávaní prečítaná tak, ako to navrhuje prokurátor v obţalobe.

Súd prvého stupňa tvrdí, ţe bez toho, aby hodnotil dôkazy nad mieru prípustnú

pre aktuálne štádium trestného konania, sa v spisovom materiáli nenachádza originál šeku,

ani jeho relevantným spôsobom overená fotokópia, pričom v rámci prípravného konania

prokurátor opakovane uloţil vyšetrovateľovi, aby objasnil, akým spôsobom bola preverovaná

pravosť dvoch šekov predloţených obvinenými a ktoré poloţky alebo prvky boli na týchto

šekoch falšované a pod.

Súd prvého stupňa dochádza k záveru, ţe podľa ustálenej súdnej praxe

nie je splnená zásadná poţiadavka zákona na podanie obţaloby, vyjadrená v § 234 ods. 1

, ak je opretá o dôkazy, ktoré v dôsledku toho, ţe neboli získané zákonným spôsobom

( ), nemoţno vykonať na hlavnom pojednávaní a teda ani hodnotiť

ich z hľadiska obsahu.

Dňa 17. apríla 2014 súdu prvého stupňa bola doručená písomná sťaţnosť prokurátora

proti uzneseniu z 9. januára 2014, ktorým súd prvého stupňa odmietol obţalobu prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a vrátil vec

prokurátorovi, pretoţe zistil závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli porušené ustanovenia

zabezpečujúce práva obhajoby.

Dňa 30. apríla 2014 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody sťaţnosti

prokurátora. V odôvodnení prokurátor tvrdí, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho

názoru, ţe v postupe orgánov prípravného konania v danej trestnej veci nedošlo k závaţným

procesným chybám tak, ako to má na zreteli ustanovenie

a postavenie obvinených pred súd je dostatočne odôvodnené. V rámci podrobných dôvodov

5

poukazuje na spôsob výsluchov obvineného N. C. dňa 8. januára 2003, 28. februára 2003,

28. mája 2004 a dochádza k záveru, ţe tieto výsluchy boli vykonané v súlade so zákonom

a pri rešpektovaní práva obvineného na obhajobu, o čom nemoţno mať ţiadne pochybnosti.

Konfrontácia obvinených N. C. a D. R. - C. zo dňa 4. marca 2003 bola vykonaná

v súlade so zákonom, pri plnom rešpektovaní obhajobných práv oboch obvinených,

a preto je moţné ju pred súdom v ďalšom konaní pouţiť a námietky súdu prvého stupňa

k vykonanej konfrontácii sú absolútne neopodstatnené a špekulatívne.

Podľa názoru prokurátora, námietky súdu prvého stupňa k zákonnosti výpovede

svedkov vypočutých pred vznesením obvinenia, ale aj po vznesení obvinenia, o ktoré

sa opiera obţaloba z pohľadu dôvodov na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi,

nemoţno akceptovať ako relevantné. Poukazuje v tejto súvislosti na stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 63/2009,

zo 7. decembra 2009 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 4/2010, č. 30). Podľa prokurátora v tejto súvislosti treba mať na zreteli,

ţe vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo

minimálne aspoň raz poskytnuté právo zaručené čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (právo na kontradiktórny postup). Pre spravodlivé súdne

konanie postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného,

resp. jeho obhajcu v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke.

V týchto súvislostiach poukazuje prokurátor ďalej na uznesenie Krajského súdu v Ţiline

z 11. augusta 2009, sp. zn. (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky 2/2001, č. 21), z ktorého vyplýva, ţe nedodrţanie

kontradiktórneho postupu pri výsluchu svedkov, ktorí nie sú vo vzťahu k obvinenému

osobami uvedenými v ustanovení nie je samo osebe dôvodom na odmietnutie

obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa

Prokurátor sa v sťaţnosti nestotoţňuje s námietkami súdu prvého stupňa a výhradami

k procesnej pouţiteľnosti úkonov vykonaných na základe doţiadaní o právnu pomoc orgánmi

cudzieho štátu pre porušenie práva obvinených na obhajobu, pretoţe sú v rozpore

s ustanovením , ako aj ustálenou súdnou praxou, pričom poukazuje napríklad

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 15. mája 2007

6

a sp. zn. , z 19. marca 2008, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

zaoberal problematikou platnosti úkonov cudzích orgánov.

V závere prokurátor zhŕňa, ţe v danej trestnej veci v prípravnom konaní nedošlo

k závaţným procesným chybám, boli zabezpečené práva oboch obvinených na obhajobu,

ako aj právo na kontradiktórny postup (aspoň raz v priebehu celého trestného konania,

to znamená vrátane konania pred súdom), na základe úvahy prokurátora postavenie

obvinených pred súd je dostatočne odôvodnené a to pri existencii dôkazného bremena, ktoré

v súdnom konaní ťaţí prokurátora. Vec reálne netrpí takými procesnými chybami, ktoré

by zakladali dôvod na odmietnutie obţaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 244 ods. 1

písm. h/ , a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

písm. b/ zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a aby tomuto súdu uloţil,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Súdny spis neobsahuje písomné vyjadrenie obvinených k písomným dôvodom

sťaţnosti prokurátora.

Podľa pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán

správnosť výrokoch napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť

a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením ,

v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom ako nezamietol sťaţnosť

z dôvodov alebo písm. b/ , na základe sťaţnosti preskúmal

napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská

sú v sťaţnosti uvedené, resp. absentujú, a jednak správnosť postupu konania, ktoré

napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej

stránky, či v celom konaní, v priebehu, ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté

uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných mimo

trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť

zaloţené na nepráve.

7

Najvyšší súd zistil, ţe podaná sťaţnosť je prípustná v súlade s ustanovením § 185

ods. 2 a , bola podaná oprávnenou osobou v zmysle

, v lehote stanovenej a bola riadne odôvodnená v súlade

s ustanovením ; dospel však k záveru, ţe sťaţnosť prokurátora

je dôvodná.

Podľa pri predbeţnom prejednaní obţaloby, súd

obţalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závaţné procesné chyby, najmä, ţe boli

porušené ustanovenia zabezpečujúce právo obhajoby.

V zmysle doterajšej právnej praxe závaţné procesné chyby prípravného konania

sú najmä chyby, ktoré samé osebe alebo v spojení s inými, váţnym spôsob spochybňujú

zákonnosť prípravného konania a jeho výsledkov, alebo ktoré majú za následok,

ţe k niektorým úkonom prípravného konania nemoţno prihliadať ako k dôkazu,

pričom náprava týchto skutočností v konaní pred súdom, nie je moţná. Závaţnými

procesnými chybami sú najmä nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému,

konanie a rozhodnutie nepríslušného orgánu alebo orgánu, ktorý mal byť vylúčený,

vykonanie prípravného konania bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona

vyţaduje, získanie dôkazov nezákonným donútením alebo hrozbou, vykonanie konania

bez obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, a neumoţnenie obvinenému alebo jeho

obhajcovi po skončení vyšetrovania preštudovať spisy.

Nadriadený súd v rozhodovanej veci, po splnení revíznej povinnosti, nezistil závaţné

procesné chyby v prípravnom konaní vyššie uvedeného charakteru, pričom ani súd prvého

stupňa po preskúmaní podanej obţaloby označené závaţné procesné chyby v prípravnom

konaní v napadnutom uznesení nekonštatuje. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia dáva v podstate návod, akým spôsobom má byť doplnené dokazovanie,

pretoţe výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvinených pred súd,

zároveň dáva pokyn na skúmanie právnej kvalifikácie a právnej argumentácie, ktorá by mala

byť vyjadrená v obţalobe.

Sťaţovateľ v samotnej podstate vystihol nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa

a nadriadený súd si argumentáciu prezentovanú v jeho sťaţnosti osvojil.

8

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie,

je podanie obţaloby prokurátorom. V zmysle prokurátor podá obţalobu

vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú

postavenie obvineného pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné

pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ustanovením

Podľa tohto sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obţaloby

povinné postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako i okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Účelom preskúmania obţaloby nie je riešiť otázku viny obvineného rozborom

a zhodnotením dôkazov spôsobom ako na hlavnom pojednávaní. Podľa obsahu spisu však

treba hodnotiť výsledky prípravného konania z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie

obvineného pred súd. Vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vţdy len vtedy, keď súd

nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad

na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súd dôvodne. Ak ide o taký

nedostatok, ktorý nie je prekáţkou pre záver o dôvodnosti obţaloby a ktorý sa dá odstrániť

v konaní pred súdom, nie je namieste vrátiť prokurátorovi vec na došetrenie.

Dôkazná núdza spôsobená nepouţiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných

v prípravnom konaní, vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku.

K odmietnutiu obţaloby podľa by podľa názoru najvyššieho

súdu dôkazná núdza mohla viesť vtedy, ak by bola absolútna, t.j., ak by neexistoval ani jediný

zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok odôvodňujúci postavenie obvineného

pred súd, resp. podstatný usvedčujúci dôkaz, o ktorý sa opiera obţaloba, by bol získaný

nezákonne. Unesenie dôkazného bremena a „udrţanie obţaloby“ je v kaţdom prípade úlohou

prokurátora, ktorý by uţ v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať

na ich zákonnosť a ďalšiu pouţiteľnosť. Treba pripomenúť, ţe konajúci súd nie je viazaný

právnym názorom prokurátora, ktorý vyslovil v obţalobe a naviac má dostatok moţností,

aby na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní totoţnosti

9

skutku, pre ktorý bola podaná obţaloba, skutok zodpovedajúcim spôsobom upravil

a v konečnom dôsledku ho správne právne kvalifikoval.

Najvyšší súd tieţ zdôrazňuje, ţe z ustanovenia veta prvá síce

vyplýva, ţe súd môţe vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1

a je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch

protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného

a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany

trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú

alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie

týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta

prvá ) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie

iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu

nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom ( ), ale aj zásady

spravodlivého procesu ( ).

Nestranný súd má dostatok procesných prostriedkov na to, aby rozhodol

o udrţateľnosti (skutkovej alebo právnej) podanej obţaloby bez toho, aby v rozpore

s princípom nestrannosti ukladal orgánom činným v prípravnom konaní konkrétne úkony,

ktoré treba vykonať, bez ohľadu na to, ktorej strane konania budú výsledky takto doplneného

dokazovania prospievať.

Súd prvého stupňa v odôvodnení sťaţnosťou napadnutého uznesenia, ktoré

je do určitej miery nekonzistentné, preferuje princíp kontradiktórnosti konania. V tejto

súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, ţe princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje

predovšetkým v štádiu konania pred súdom. I keď sa prvky kontradiktórnosti vyskytujú

aj v štádiu prípravného konania. Právo na kontradiktórny trestný proces implikuje tak

pre obţalobu, ako aj pre obhajobu, moţnosť zoznámiť sa s dôkazmi a argumentmi

predloţenými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Príslušné právne normy môţu vyhovieť

tomuto poţiadavku rôznymi spôsobmi, ale zvolená metóda musí zaručovať, aby strana bola

oboznámená s tým, ţe druhá strana predloţila vyjadrenie, a aby mala reálnu moţnosť

komentovať toto vyjadrenie. Kontradiktórnosť pri dokazovaní znamená jednak právo

predkladať vlastné dôkazy a návrhy na dokazovanie a jednak právo diskutovať a popierať

dôkazy druhej strany. Úlohou súdu prvého stupňa, ako nestranného a nezávislého tribunálu

10

bude, aby v konaní pred súdom zabezpečil kontradiktórny charakter, ktorý je jedným z prvkov

spravodlivého procesu. Z princípu kontradiktórnosti vyplýva, ţe rozhodnutie súdu nemôţe

byť zaloţené na ničom, čo nebolo predmetom diskusie strán, resp. čo im nebolo predloţené

k diskusii. Je potom nesporné, ţe súd prvého stupňa má plné právo oprieť svoje rozhodnutie

len o také dôkazy, ktoré budú spĺňať princípy kontradiktórnosti.

Najvyšší súd svoje závery uzatvára nasledovne :

1. Okolnosť, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú

postavenie obvineného pred súd ( ), je vecou úvahy prokurátora, v ktorej

opačnou alternatívnou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

je zastavenie trestného stíhania podľa alebo písm. c/

2. Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností,

a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2

ods. 10 , nie je procesnou chybou v zmysle , resp.

ods. 1 písm. h/ a nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obţaloby a vrátení

veci prokurátorovi podľa naposledy označených ustanovení. Sankciu v tomto prípade

predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní, a to vo vzťahu

ku všetkým skutkovým zisteniam, relevantným ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania

viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa alebo písm. c/ ,

alebo skutková a kvalifikačná úprava ţalovaného činu v prospech obţalovaného.

3. Procesnou chybnou (, )

sa rozumie nedodrţanie formálnych náleţitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní.

Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná

chyba, sa odvíja od ustanovení (práva obvineného) a

(práva obhajcu).

Výrok napadnutého uznesenia z týchto dôvodov je nezákonný, a preto najvyšší súd

postupom podľa napadnuté uznesenie zrušil a uloţil súdu

prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Úplne na záver nadriadený súd pripomína

ustanovenie , podľa ktorého orgán, ktorému bola vec vrátená na nové

prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý

11

vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento

orgán nariadil.

Pod rešpektovaním právneho názoru sa má na mysli rešpektovanie právneho názoru

nadriadeného orgánu, tak vo veciach hmotného ako aj vo veciach procesného práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 28. mája 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Pavol Polka

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová