Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/46/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. P. Hatalu a JUDr. P. Paludu v trestnej veci

proti obvinenému Ing. I. M. pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovaru

v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 2, ods. 3, ods. 5 a iné Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006, na neverejnom zasadnutí 19. marca 2008

v Bratislave o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a obvineného Ing. I. M. proti uzneseniu Špeciálneho

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo 4. júla 2007, sp. zn.

BB - , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosti prokurátora a obvineného

Ing. I. M. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len špeciálny súd)

uznesením zo 4. júla 2007, sp. zn. BB - , rozhodol tak, že podľa § 244

ods. 1 písm. h/ obžalobu podanú prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátorom), sp. zn.

VII Gv 288/04, z 27. októbra 2006 na obvineného Ing. I. M. pre trestný čin

2

porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 124 ods. 2, ods. 3,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

V odôvodnení uviedol, že výsluchy obvinených O. P., Ing. J. Š., D. H., J. S. a

svedkov Č. S.,

Ing. M. B. a R. M. nepovažuje za vykonané v súlade s a podľa

jeho názoru postupom pri vykonávaní týchto úkonov bolo porušené právo na

obhajobu.

Rovnako podľa jeho názoru porušenie práva na obhajobu zistil aj v prípade

úkonov vykonávaných v rámci právnej pomoci v Chorvátsku, Rumunsku, Ruskej

federácii, Bielorusku, Litve a Poľsku. Špeciálny súd vytýkal, že obhajcovia neboli

riadne a včas na príslušné úkony predvolaný a preto nebol realizované právo

na obhajobu tak, ako to uvádza .

Vykonanie úkonov v súlade s právnym poriadkom dožiadaných štátov bolo

podľa názoru špeciálneho súdu potrebné vyhodnotiť a posúdiť už v rámci prípravného

konania a na tento účel si mal vyšetrovateľ už v rámci prípravného konania cestou

právnej pomoci v trestných veciach od príslušných justičných orgánov vyžiadať

príslušné právne predpisy potrebné na takéto posúdenie, prípadne vyjadrenia

k právnej úprave vykonávania dožiadaných úkonov. Už v prípravnom konaní bolo

potrebné preskúmať, či všetky úkony a dôkazy vykonané na základe žiadosti

o právnu pomoc boli vykonané v súlade s procesnými predpismi dožiadaných štátov,

a až podľa výsledkov tohto preskúmania opierať o tieto dôkazy skutkové zistenia a ich

vykonanie navrhovať v obžalobe. Až zabezpečovanie tohto dôkazu by bolo možné

považovať za taký, ktorý by sa v prípade neprítomnosti predvolaného svedka

umožňoval postup prečítaním podľa a .

Je potrebné poznamenať, že uvedené sa netýka len výsluchov svedkov,

ale všetkých úkonov vykonaných na základe právnej pomoci (vrátane vykonaných

rekognícií).

3

Za ďalšie pochybenie odôvodňujúce postup súdu v zmysle § 244 ods. 1

písm. h/ možno považovať skutočnosť, že z obžaloby nemožno

zistiť, akým konkrétnym protiprávnym konaním sa obvinení D. H., O. P., Ing. J. Š.

podieľali na protiprávnej činnosti, kde v zmysle uznesenia

o vznesení obvinenia je ich protiprávne konanie opísané len pod bodom 34/ a 35/

obžaloby a konanie obvineného P. aj pod bodom 24/, 25/, 28/, 29/, 32/, 33/. Súdu z

uvedeného nie je zrejmé, prečo sú menovaní obvinení v právnej vete obžaloby

uvádzaní už ako páchatelia pod bodmi 1/-35/ obžaloby. Uvedené platí aj o obvinenom

F. K., ktorý je síce obvinený v bode I. obžaloby zo skutkov 1/-35/,

ale jeho protiprávne konanie spočívajúce v tom, že naviedol S., aby zabezpečil

prechod 2 kamiónov bez akejkoľvek kontroly a preclenia, sa týka len bodov 15/ a 16/

obžaloby, pričom iné jeho konkrétne protiprávne konanie popísané pri iných dielčích

skutkoch (v bode I. obžaloby) nie je. Súdu z obžaloby nie je zrejmé, koho mal

obvinený nahovoriť na protiprávne konanie, ako zabezpečil prechod tovaru a pod.

Uvedené pochybenie súd zistil aj v prípade obvineného Ing. Ľ. T., ktorý figuruje len v

bodoch 24/, 25/, 28/, 29/, 32/, 33/, 34/ a 35/ obžaloby, hoci obžaloba ho tiež viní z

protiprávneho konania v bodoch 1/-35/ bodu I. obžaloby. V uvedenom súd vidí

porušenie ustanovenia .

V obžalobe ďalej nie je uvedené akým spôsobom sa na územie Slovenskej

republiky dostali kamióny pri skutkoch 1/-14/, 18/, 19/, 20/, 21/, ktorí colníci to

vybavovali a akým spôsobom. Rovnako nie je v zhode tvrdenie obžaloby uvedené

v bode I. 35/ obžaloby, kde sa uvádza, že nákladné motorové vozidlo rumunského

evidenčného čísla S., evidenčného čísla prívesu S., dňa

20. novembra 2000 opustilo územie Slovenskej republiky prázdne, pričom táto

skutočnosť je v rozpore s uznesením založeným na č. l. 204, podľa ktorého

predmetné vozidlo malo viesť tovar.

Preskúmaním obžaloby ako aj súvisiaceho materiálu súd zistil, že obžaloba

vykazuje viacero pochybení, ktoré sú v rozpore s uvedeným ustanovením § 235

písm. c/ , a to:

4

- v celej obžalobe sa vyskytuje označenie spoločnosti Z., ale úradný preklad

listinného dôkazu obsiahnutého v trestnom spise na č.

1. 5968 označený ako „Informácia o platcoch dani", potvrdzuje existenciu spoločnosti

Z., pričom súdu tak z obžaloby nie je zrejmé,

či v prípade spoločnosti Z. šlo o spoločnosť fiktívnu, alebo v uvedenom ide len o

pisársku chybu,

- z listiny navrhovanej ako dôkaz v obžalobe označenej ako „Preverenie

vstupu tovaru do Slovenskej republiky", založená na č. 1. 7841, možno zistiť, že dňa

5. novembra 1999 vstúpil na územie Slovenskej republiky tovar cez hraničný prechod

Bratislava-Rusovce naložený na nákladnom motorovom vozidle evidenčného čísla

V., evidenčného čísla prívesu Z.. Uvedené je však v rozpore s bodom 5/

v bode I. obžaloby, podľa ktorého mal byť uvedený tovar vezený na nákladnom

motorovom vozidle litovského evidenčného čísla V., evidenčného čísla prívesu Z.,

- listina navrhovaná ako dôkaz založená na č. 1. 8031 rovnako obsahuje

označenie evidenčného čísla prívesu C., ktoré je v rozpore s označením čísla prívesu

uvedeného v skutkovej vete v bode I. obžaloby bod 10/, ktorý ako evidenčné číslo

prívesu uvádza C.,

- z listiny navrhovanej ako v dôkaz v obžalobe založenej na č. 1. 8110,

označenej taktiež ako „Preverenie vstupu tovaru do Slovenskej republiky" možno

zistiť, že dátum vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky je 1. apríla 2000,

pričom tento dátum je v rozpore s opisom skutku v bode 13/ bodu I. obžaloby,

kde sa uvádza, že tovar na územie Slovenskej republiky vstúpil dňa 30. marca 2000,

- dátum vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky, t. j. 1. apríla 2000,

uvedený na listinnom dôkaze založenom na č. 1. 8135 nie je zhodný s dátumom

vstupu tovaru uvedenom v skutku v bode 14/ bod I. obžaloby, podľa ktorého mal

tovar na územie Slovenskej republiky vstúpiť dňa 29. marca 2000. V uvedenom bode

zároveň došlo aj k pochybeniu spočívajúcom v zámene evidenčného čísla vozidla

5

s evidenčným číslom návesu.

Obžalobný návrh je najdôležitejšou časťou obžaloby, čo vyplýva z ustanovenia

, podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku,

ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Označenie skutku je vyjadrené v skutkovej

vete, ktorá musí obsahovať potrebné identifikačné údaje. Tieto majú poslúžiť k tomu,

aby stíhaný skutok nemohol byť zamenený za iný.

Vzhľadom na uvedené je preto potrebné zosúladiť listinný materiál obsiahnutý

v spise so samotnou obžalobou, tak aby z nej boli okolnosti skutkového deja

jednoznačné a nezameniteľné.

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú súd považuje za potrebné poukázať, je strana

15 obžaloby, kde sa v súvislosti s dovozom látky Donestos Cluj uvádza, že konaním

obvinených Ing. I. M., V. A., Ing. Ľ. T., M. K., Š. P., D. J., D. H., O. P., Ing. J. Š., F. K.

uvedeným v bode I. obžaloby došlo k úniku tovaru spod colného dohľadu a tým k

porušeniu režimu tranzitu v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1, ods. 2 zákona č.

- Colného zákona v znení neskorších predpisov, pričom skutkami

uvedenými v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/,

21/ i k porušeniu colných predpisov podľa ustanovenia § 241 písm. e/ Colného

zákona, skutkami uvedenými v bodoch 13/, 14/, 15/, 22/, 23/, 26/, 27/, 30/, 31/, 32/,

33/, 34/, 35/ i k porušeniu ustanovenia § 241 písm. a/, ustanovenia § 42 ods. 1/

Colného zákona a vo všetkých prípadoch

k porušeniu ustanovenia § 241 písm. d/ Colného zákona.

V danom prípade sa obžaloba odvoláva na porušenie právnych predpisov,

ktoré majú tzv. blanketnú povahu. Podľa názoru súdu, ak sa v skutkovej vete

obžaloby uvádza len porušenie určitého predpisu, resp. zákona bez uvedenia

konkrétneho protiprávneho konania v tom ktorom ustanovení presne opísanom,

uvedená obžaloba nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 235 písm. c/ Trestného

poriadku. Obžaloba musí presne špecifikovať, ktorí obvinení presne aké ustanovenie

6

Colného zákona svojim konaním porušili a nemôže len všeobecne uviesť odkaz

na paragraf zákona. Navyše povinnosti uložené v ustanoveniach Colného zákona

uvedené v obžalobe, ktoré mali porušiť obvinení, sa týkajú osôb akými sú napríklad

osoby, ktoré prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca. Súdu z blanketného

ustanovenia uvedeného v obžalobe zároveň vzhľadom na uvedené nie je zrejmé,

ako svojím konaním tieto ustanovenia porušil obvinený F. K., ktorý bol v tom čase

pracovníkom Colného úradu Bratislava. Identický nedostatok možno vidieť aj

v súvislosti s dovozom látky Leatclean 35.

Súd taktiež poukázal aj na ďalšie procesné pochybenia v súvislosti s prepismi

hovorov obsiahnutými na č. 1. 10841 - 11084.

Podľa ak sa má záznam telekomunikačnej

prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam

umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru

vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti

vykonávania odpočúvania. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej

prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho

vyhotovil; ak doslovný prepis telekomunikačného záznamu obsahuje utajovanú

skutočnosť, utajuje sa podľa osobitného predpisu. Záznam telekomunikačnej

prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až po ukončení odpočúvania a záznamu

telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti

prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzky súdu aj bez prepisu

tohto záznamu, pokiaľ zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase

a zákonnosti vykonávania odpočúvania ako aj o osobách, ktorých sa záznam

telekomunikačnej prevádzky týka a záznam telekomunikačnej prevádzky je

zrozumiteľný.

Podľa názoru súdu ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť

ako dôkaz v trestnom konaní, musí byť k nemu pripojený doslovný prepis záznamu

vyhotovený príslušníkom Policajného zboru vykonávajúcim odpočúvanie. Trestný

7

spis mal v zmysle uvedeného ustanovenia obsahovať doslovný

prepis hovorov a nie len nepriamu reč telefonujúcich osôb. Podľa názoru súdu

prepisy tak, ako sú obsiahnuté v spisovom materiáli na č. 1. 10841 - 11084, nie je

možné použiť ako dôkaz.

Súd tiež uviedol, že za ďalšie procesné pochybenie považoval postup

vyšetrovateľa v súvislosti s jeho rozhodnutím, ktorým v rámci návrhov na doplnenie

vyšetrovania zamietol obhajcom JUDr. P. F. a JUDr. J. H. oboznámiť sa príkazmi na

odpočúvanie (ďalej aj „príkazy"). Predmetný postup vyšetrovateľ odôvodnil tým, že

súdny príkaz bude tvoriť časť spisového materiálu

ako utajovaná príloha. Súd uvedený postup vyšetrovateľa považuje za nezákonný.

S poukazom na ustanovenie o ochrane utajovaných

skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže sa advokát v rozsahu

nevyhnutne potrebnom oboznamovať s utajovanými skutočnosťami ako oprávnená

osoba v zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 predmetného zákona. Vzhľadom

na uvedené mal preto vyšetrovateľ v súlade s postupom upraveným v zákone

č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých

zákonov umožniť obhajcom oboznámiť sa s predmetnými písomnosťami. Súd je toho

názoru, že uvedeným postupom vyšetrovateľa bola porušená nie len zásada „rovnosti

zbraní" uplatňovaná v trestnom konaní, ale aj odopreté právo obvineného

na obhajobu prostredníctvom obhajcu.

So zreteľom na vyčítané procesné nedostatky, uvedené dôkazné prostriedky

nie len že by nebolo možné procesne relevantne na hlavnom pojednávaní vykonať,

ale ich aj hodnotiť z hľadiska obsahu v spojení s ďalšími dôkazmi a opierať o ne

skutkové zistenia.“

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor

sťažnosť, ktorú odôvodnil nasledovne:

Výsluchy obvinených O. P., Ing. J. Š., D. H., J. S. a svedkov Č. S., Ing. M. B. a

R. M. považoval za vykonané v súlade s , pretože obhajcovia

8

boli na úkony riadne a včas predvolaní a týchto sa nezúčastnili, čo je ich právo.

Dátumy, miesta a čas úkonov boli obhajcom oznámené a títo s nimi súhlasili.

Pokiaľ sa stalo, že pri výsluchu obvineného nebol prítomný jeho obhajca,

obvinený výslovne prehlásil, že na účasti svojho obhajcu netrvá. Obvinený S.

prehlásil, že bude vypovedať i bez prítomnosti jeho obhajkyne JUDr. K..

Taktiež bol preložený výsluch obvineného A., ktorý trval na osobnej

prítomnosti jeho obhajkyne JUDr. K.. Výsluch obvineného P. bol vykonaný tiež až po

dohode s jeho obhajcom JUDr. V., keďže tento sa mienil zúčastniť výsluchu svojho

klienta. Tak tomu bolo i pri výsluchoch obvinených H. dňa

6. mája 2001, keď zápisnicu podpísala obhajkyňa JUDr. P..

Vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa výsluchov obvinených O. P.

a Ing. J. Š., sú obdobné ako pri výsluchoch ostatných obvinených,

keď obhajcovia boli upovedomení o dátumoch a miestach výsluchov,

ale ospravedlnili sa a úkonov sa nezúčastnili.

Jednotliví obhajcovia nenamietali pri oznámení miesta a času úkonov

skutočnosť, že výsluchy sa konajú v ten deň, keď sa o tomto dozvedeli, nežiadali

zmeny termínov, riadne sa ospravedlnili a uviedli, že výsluchov sa nezúčastnia.

Súd namieta zákonnosť výsluchu svedka Č. S., ktorý bol vypočutý 26.

septembra 2001 o 22.05 hod. Obhajcovia i o tomto výsluchu boli informovaní.

Je nutné podotknúť, že bolo veľmi problematické v prípravnom konaní vypočuť

ako svedkov vodičov kamiónov, ktorí inkriminovanú tekutinu prevážali na kamiónoch,

pretože títo boli v neustálom pohybe. Vyšetrovateľ preto vystavil blokačné karty

9

na doklady jednotlivých vodičov, aby pri ich prechode cez slovenské štátne hranice

boli títo zastavení colníkmi a následne bolo možné ich vypočuť. Tak tomu bolo

i pri svedkovi Č. S., ktorý bol predvedený na výsluch vo večerných hodinách a nebola

možnosť ho zadržiavať na čas dlhší, než bolo vykonanie jeho výsluchu ako svedka, a

teda v čase, keď bol zaznamenaný jeho príchod na územie Slovenskej republiky.

Z tohto dôvodu je podľa prokurátora možné výsluch uvedeného svedka

posudzovať podľa ustanovenia a možno ho

teda považovať za neodkladný a neopakovateľný úkon. O tom svedčia č. 1. 3574-

3591 vyšetrovacieho spisu, na ktorých je fotokópia cestovného pasu svedka.

Rovnako podľa názoru prokurátora i výsluchy svedkov Ing. M. B.

a R. M. boli vykonané v súlade s platným (č. l. 3619). I keď bol

prvý výsluch svedka B. vykonaný pred vznesením obvinenia, dňa 26. júna 2002 bol

vypočutý opakovane a obhajcovia boli riadne vyrozumení

o úkone - o jeho výsluchu, ktorého sa riadne zúčastnili.

Ak je súd presvedčený, že podľa jeho názoru sú niektoré dôkazy, navrhované

prokurátorom, nepoužiteľné vykonať ich na hlavnom pojednávaní, mohol tieto

odmietnuť a na hlavnom pojednávaní ich nevykonať.

Prokurátor ďalej uviedol, že výsluchy viacerých obvinených i svedkov, ktoré

žiada súd opakovane vykonať, nie je potrebné vykonať, tieto boli vykonané

v prípravnom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom zopakovanie

týchto úkonov nežiada žiaden z obhajcov.

Vo svojom uznesení ďalej súd považuje za porušenie práv na obhajobu

i v prípade úkonov vykonávaných v rámci právnej pomoci v Chorvátsku, Rumunsku,

Ruskej federácii, Bielorusku, Litve a Poľsku.

10

Už zo samotných vykonaných dožiadaní o právnu pomoc je zrejmé, že nie

všetky dožiadané strany rešpektujú v plnom rozsahu Európsky dohovor o vzájomnej

pomoci v trestných veciach dojednaný 20. apríla 1959, prípadne dvojstranné

medzinárodné zmluvy, preto ak slovenská strana ako dožadujúca, žiada

o upovedomenie obhajcov o vykonávaných úkonoch a poučenia svedka podľa

, nie vždy strana dožadujúca takejto žiadosti vyhovie a poučuje

vypočúvané osoby podľa svojich právnych predpisov.

Podľa súdu tiež jednotlivé dožiadané strany neoznámili obhajcom dátumy, časy

a miesta vykonávaných úkonov a ak to i urobili, vyšetrovateľ tieto údaje obhajcom

neoznámil. S takýmto tvrdením súdu nemožno súhlasiť. Okrem Litvy a Poľska všetky

dožiadané strany oznámili časy a miesta úkonov a následne vyšetrovateľ tieto údaje

obhajcom odovzdal.

Vyrozumenia obhajcov zo strany vyšetrovateľa sa nachádzajú

vo vyšetrovacom spise a to: Česká republika č. l. 11691 - 11694, Maďarsko č. l.

11510, 11520, Rumunsko č. l. 11712-11715, Rusko č. l. 11727-11728. Navyše

Bielorusko osobitným listom, ktorý je vo vyšetrovacom spise preložený

do slovenského jazyka oznámilo, že vyrozumenie obhajcom nemôže byť oznámené,

pretože podľa ich sa takéto údaje advokátom neoznamujú a ich

zákon to neumožňuje. Takýto doklad musí postačovať i súdu a nie je potrebné žiadať

ďalšie osobitné vyjadrenie od dožiadanej strany.

Pokiaľ špeciálny súd žiadal i preklad všetkých faktúr, ktoré predložila

rumunská strana, avšak už nazretím na každú faktúru je jednoznačne vidieť a možno

zistiť potrebné údaje, a teda o akú látku sa jedná pri preprave, aká firma ju zasiela

a kam je náklad adresovaný ako aj suma za tovar. Je preto nadbytočné prekladať

také množstvo faktúr, za preklad ktorých by boli zbytočné výdavky.

V súvislosti s námietkami a výhradami Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica prokurátor dal do pozornosti samotné rozhodnutie

11

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie, sp. zn. , zo dňa

15. mája 2007, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rieši práve problematiku

vybavených dožiadaní z cudziny ohľadom práv obvineného na obhajobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí skonštatoval, že nie je

chybou orgánov činných v trestnom konaní Slovenskej republiky, pokiaľ vyrozumie

obhajcov o mieste a čase úkonov nebolo realizované. Získané výsledky právnej

pomoci je preto síce možné hodnotiť z pohľadu ich použiteľnosti na účely

dokazovania, ale nie je účelné požadovať ich opakovanie z dôvodu eventuálnych

formálnych nedostatkov, ako na to poukazuje súd.

Právna pomoc sa vykonáva podľa procesných predpisov dožiadanej strany,

ktorá môže (ale nemusí) rešpektovať požiadavky vyslovené dožadujúcou stranou.

Pokiaľ sú splnené podmienky dožiadania podľa Dohovoru ako aj § 428 Trestného

poriadku (účinného do 01. januára 2006), resp. súčasného

o podmienkach účinnosti dôkazov vykonaných orgánom cudzieho štátu, sú tieto

dôkazy použiteľné aj v trestnom konaní vykonávanom dožadujúcim štátom, v tomto

prípade našimi orgánmi činnými v trestnom konaní. Každý štát totiž vykonáva úkony

právnej pomoci na svojom území v zásade na základe svojho právneho poriadku. To

znamená, že aj dožadujúci štát musí akceptovať takýto úkon ako platný, aj keby

nebol vykonaný v súlade s jeho právnym poriadkom.

Súčasne prokurátor nepovažoval za závažné procesné pochybenie tú

skutočnosť, že vo vyšetrovacom spise je založená (v prípade dožiadania o právnu

pomoc do Maďarska) iba žiadosť vyšetrovateľa, pretože prokurátor vypracúva takéto

dožiadanie práve na základe takého dožiadania vyšetrovateľa. Navyše žiadosť

prokurátora je možné do spisu doložiť, keďže je totožná s vyšetrovateľovou

žiadosťou.

Špeciálny súd vo svojom rozhodnutí považuje za závažnú procesnú chybu

i spôsob usporiadania jednotlivých dielčích skutkov obžaloby s tým, že u viacerých

12

obvinených nie je možné zistiť, ktorých skutkov sa vlastne dopustili, pričom súčasne

sa zaoberá i otázkami konania jednotlivých obvinených, čo zrejme nesúvisí

s procesnými chybami obžaloby.

Obžaloba je usporiadaná tak, že skutky sú usporiadané časovo, keď v jej

úvode je zaznačená účasť každého z obvinených na konkrétnej trestnej činnosti

a následne sú uvedené jednotlivé nedovolené prevozy inkriminovanej látky

cez hranice Slovenskej republiky.

Protiprávne konanie obvinených je jednoznačne popísané podľa platného

a navyše obžaloba konštatuje i porušenie ďalších platných

právnych predpisov, ktoré boli ich konaním porušené.

Prípadné pisárske chyby, ktoré súd vytýka, nie je možné považovať

za závažné procesné pochybenia.

Prípadné jednodňové rozdiely zaznamenané pri vstupoch i výstupoch tovarov

cez hranice Slovenskej republiky môže súd predsa veľmi jednoducho odstrániť

priamo pri výsluchu obvinených na hlavnom pojednávaní, keď im môže dať

nahliadnuť do jednotlivých dôkazných listín.

Takéto prípadné nezrovnalosti, ktorých je minimum, nemožno považovať

za skutočnosť, že skutok môže byť zameniteľný, vzhľadom na ďalšie konkrétne

skutočnosti a údaje v skutkoch uvedené, za iný.

Súd sa vo svojom uznesení zaoberá i prepismi záznamov telekomunikačnej

prevádzky, o ktorých uviedol, že nie je možné ich použiť ako dôkaz, pretože podľa

súdu nie je pripojený doslovný ich prepis.

13

S takýmto tvrdením súdu sa prokurátor nestotožnil. Podľa jeho názoru zväzok

č. 27 vyšetrovacieho spisu takéto prepisy obsahuje, keď sú v ňom uvedené rozpisy

osôb volajúcich i volaných podľa jednotlivých príloh, ktoré majú byť identifikované,

teda: číslo konania, číslo magnetofónovej kazety, mená volajúcich i mená volaných.

Samotný prepis obsahuje dátum hovoru, čas hovoru, čísla volajúcich i čísla volaných

ako aj celý rozhovor. Takýto prepis je nutné považovať za úplný a doslovný v súlade

s ustanovením a nasl.

Ak podľa názoru súdu vyšetrovateľ pochybil, keď nedovolil obhajcovi

nahliadnuť do príkazu súdu na odpočúvanie, prokurátor považoval postup

vyšetrovateľa za primeraný v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

V závere je potrebné skonštatovať, že súdom vyčítané nedostatky nemožno

považovať za odôvodnené a také, aby súd nemohol jednotlivé dôkazy vykonať

na hlavnom pojednávaní a dotýka sa takých skutkových okolností, bez ktorých súd

môže konať, resp. môže ich jednoducho zistiť priamo na hlavnom pojednávaní.

Nemožno ich však považovať za závažné procesné nedostatky ako aj odopretie

práva obvineného na obhajobu prostredníctvom obhajcu.

V neposlednom rade treba uviesť, že takéto rozhodnutie súdu mimoriadne

predlžuje celé trestné konanie, a to najmä s poukazom na dátum podania obžaloby

a samotného rozhodnutia súdu a jeho doručenia stranám konania.“

Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

o napadnutom uznesení Špeciálneho súdu v Pezinku pracovisko Banská Bystrica

zo dňa 4. júla 2007, sp. zn. , rozhodol v súlade s ustanovením § 194

ods. 1 písm. b/ a súdu uložil, aby vo veci konal a rozhodol.

Proti uzneseniu špeciálneho súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu

sťažnosť aj obvinený Ing. I. M.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, prípadne

14

zastaviť trestné stíhanie podľa a

Sťažnosť odôvodnil tým, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, pretože nezatajil

zloženie vyrábanej a prepravovanej zmesi a za postup vlastníkov

pri prevoze ním vyrobenej látky z Rumunska do Slovenskej republiky cez hranice

nemôže niesť zodpovednosť. Odvolal sa tiež na medzinárodné dohody, ktorými je

Slovenská republiky viazaná, pokiaľ ide o prípustnosť dĺžky konania, pretože v jeho

veci trvá už viac než 8 (osem) rokov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných sťažnosti postupom

podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia

i konanie im predchádzajúce a zistil, že sťažnosti prokurátora ani obvineného

Ing. I. M. nie sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi

závermi špeciálneho súdu týkajúcimi sa v posudzovanej veci zásady práva

na obhajobu. Právo na obhajobu pozostáva nie len z práva uplatniť si napríklad

nárok byť prítomný pri úkonoch trestného konania, klásť vyslúchaným osobám

otázky, a tým sa aktívne takých úkonov zúčastniť, ale aj právo byť na úkon nielen

predvolaný, ale aj sa naň pripraviť so zreteľom na iné dôkazy už vykonané alebo

pripravované, a to či už štúdiom zápisníc z predchádzajúcich úkonov alebo prípravou

otázok a tiež času, v ktorom sa výsluch vykoná. Ak orgán prípravného konania

poskytne len formálnu možnosť účasti na úkone alebo úkonoch tým, že napríklad

obhajcu, ktorý žiadal o účasť na úkone alebo úkonoch, upovedomí o čase a mieste

jeho alebo ich vykonania bez toho, aby dal reálnu možnosť obhajcovi riadne

sa na účasť na takom úkone alebo úkonoch pripraviť a zúčastniť tým,

že mu poskytne neprimerane krátky čas od oznámenia konania do začiatku úkonu

alebo vzhľadom na vzdialenosť nevhodné miesto na vykonanie úkonu bez toho,

aby šlo o úkon, či úkony neodkladné či neopakovateľné, koná v rozpore

s ustanovením účinného do 1. januára 2006 alebo

s ustanovením Takýto úkon nie je možné v konaní pred súdom

použiť, pretože jeho vykonaním bez prítomnosti obhajcu alebo bez toho, aby bola

obhajcovi daná reálna možnosť sa na úkone zúčastniť, bolo porušené právo

15

na obhajobu. Námietky prokurátora, že taký úkon mohol byť vykonaný opakovane,

ale žiaden z obhajcov netrval na jeho opätovnom vykonaní za jeho prítomnosti,

ba dokonca sa z vykonávania úkonov ospravedlnili, vyznieva, akoby právo

na obhajobu bolo postavené na opačných princípoch, než hovorí .

Vyšetrovateľ plánuje a organizuje vykonávanie úkonov tak, aby poskytol pri ich

vykonávaní dostatok času a priestoru aj na uplatnenie práva na obhajobu. Nemôže

ísť len o formálne upovedomovanie o čase mieste konania úkonov, navyše ak je

dopredu zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času alebo na veľkú vzdialenosť

sa obhajca úkonu nebude môcť zúčastniť, alebo sa k nemu dostaviť. Ak obhajca

nemieni právo na obhajobu v prospech obvineného využiť, urobí tak bez toho,

aby bol na neho vyvíjaný akýkoľvek nátlak, či už v spojení s časom alebo miestom

konania úkonu alebo v spojení s tvrdením, že taký úkon je neopakovateľný, aj keď

tomu tak v skutočnosti nie je.

Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky úplne stotožňuje

s tvrdeniami uvedenými v napadnutom uznesení ohľadne výsluchov obvinených O.

P., Ing. J. Š., D. H., J. S. a svedkov Č. S., Ing. M. B. a R. M. a v podrobnostiach na

odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.

Nie je tomu tak, pokiaľ ide o právnu pomoc poskytnutú orgánmi činnými

v trestnom konaní Chorvátska, Rumunska, Litvy, Poľska, Bieloruska, Ruska,

Maďarska. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s tvrdením prokurátora

v sťažnosti a s ustanovením , podľa ktorého doručenie vykonané

na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané,

sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného štátu, alebo

ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky, považuje všetky úkony právnej

pomoci v prerokúvanej trestnej veci za vykonané v súlade s právnym poriadkom

Slovenskej republiky, a teda za také, ktoré je možné v ďalšom konaní pred súdom

použiť.

Netýka sa to však povinnosti prokurátora založiť do spisu originály žiadostí

16

o právnu pomoc ním vypracované a povinnosti zabezpečiť preklad všetkých

cudzojazyčných listín tvoriacich buď výsledok právnej pomoci alebo vyšetrovania

na našom území bez ohľadu na to, či ide o listinné dôkazy alebo výsluchy. Prokurátor

zabezpečí aj odstránenie takých chýb vytýkaných špeciálnym súdom, ktoré by mohli

vytvárať pochybnosti o totožnosti skutku, tak ako sú uvedené na strane 36 a 37

napadnutého uznesenia. Bude rovnako potrebné zabezpečiť doslovný prepis

záznamu telekomunikačnej prevádzky zachytený v nepriamej reči na č. l. 10841

až 11084 – všetky prepisy musia byť v priamej reči. Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa pritom opiera o ustanovenie , ale aj o všeobecné

ustanovenie veta prvá podľa ktorého za dôkaz môže poslúžiť

všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným

spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Na záver je nevyhnutné dodať, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

považuje za procesné pochybenie - porušenie práva na obhajobu – zamietnutie

žiadosti obhajcov oboznámiť sa s príkazmi na odpočúvanie. Postup vyšetrovateľa nie

je možné považovať za primeraný a v súlade s príslušnými právnymi predpismi,

pretože v ustanovení , úvod prvej vety stanovuje,

že s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej

využitie bez splnenia podmienok podľa § 10 oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca.

Na odopretie nahliadnuť do príkazov na odpočúvanie v danom štádiu konania, nebol

preto dôvod. Obhajca má právo byť v prospech obvineného, ktorého zastupuje,

vyčerpávajúco pripravený na konanie pred súdom, najmä v tak závažnej veci akou je

prerokúvaná trestná vec. Pokiaľ mu právny predpis umožňuje získať informáciu,

či dôkazný prostriedok vykonaný v trestnom konaní bol, alebo nebol vykonaný

v súlade s , vyšetrovateľ nemá právo neodôvodnene mu takúto

možnosť odoprieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel sťažnosti obvineného I. M.,

pretože nezistil pochybenie v tom, že o obžalobe prokurátora rozhodovala pobočka

špeciálneho súdu v Banskej Bystrici a nezistil ani dôvod na zrušenie napadnutého

uznesenia a zastavenie trestného stíhania vedeného proti nemu, pretože rozsah

trestnej činnosti, kladenej mu obžalobou za vinu, nemalo spočívať len vo vymyslení

17

receptúry a výrobe látky zahrňujúcej čistý alkohol v koncentrácii okolo 95%, ale aj

v ďalšom konaní a organizovaní. Zastavenie trestného stíhania v súčasnosti, ak nie

je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, by bolo teda

predčasné a vzhľadom na rozsah trestnej činnosti kladenej

za vinu obvinenému Ing. I. M., taký postup neprichádza do úvahy ani so zreteľom na

čas, ktorý od spáchania údajnej trestnej činnosti uplynul.

Rovnako ako špeciálny súd, tak i Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, že v danom prípade ide v súhrne o také závažné procesné pochybenie,

aj keď nie v celom rozsahu ako to uviedol špeciálny súd, ktoré v spojitosti s ďalšími

okolnosťami týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktoré

bolo poukázané v odôvodnení napadnutého uznesenia, mali za následok porušenie

ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby obvineného Ing. I. M. a S..

Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora

podľa ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. marca 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. P. Paluda

Za správnosť vyhotovenia:

V Bratislave 19. marca 2008

18